VO VEKU 88 ROKOV ODIŠIEL PÁPEŽ MIERU. DLHODOBO USILOVAL O NASTOLENIE MIERU MEDZI RUSKOM A UKRAJINOU…
Presne na Veľkú noc, 21. apríla 2025, vo veku 88 rokov zomrel po ťažkej chorobe Jorge Mario Bergolio, pápež František. Redakcia DAV DVA vyjadruje úprimnú sústrasť osobnosti, ktorá sa výrazne zasadila za ideu mierovej spolupráce medzi národmi a náboženstvami, ako aj medzi jednotlivými kresťanskými denomináciami, ale aj za ekologickú a sociálne spravodlivú spoločnosť. Pápež František len pred nedávnom navštívil Slovensko, pričom aj počas svojej misie výrazne zdôraznil potrebuje jednoty, mieru a spolupráce.
TA3 VYSIELALA NAŽIVO POHREB PÁPEŽA FRANTIŠKA
Konzumizmus a relativizmus sú rakovinou spoločnosti.
pápež František
Pápež František sa narodil 17. decembra v Buenos Aires (Argentína) a stal 266. pápežom katolíckej cirkvi, rímskym biskupom, suverénom štátu Vatikán, ktorého zvolilo konkláve v roku 2013. Išlo o prvého pápeža, ktorý bol narodený mimo Európy od 8. storočia. Vzdelaním bol chemik, pričom v 21. roku života vstúpil do Tovaryšstva Ježišovho, na ktorého fakultách študoval filozofiu, teológiu a sociálne vedy. Tu vyučoval a získal titul profesora teológie. V rokoch 1973 až 1979 pôsobil ako jezuitský provinciál v Argentíne, od roku 1998 bol arcibiskupom Buenos Aires a argentínskym primasom, od roku 2001 kardinálom.
Pápež František sa vyznačoval skromnosťou, sám žil v malom byte, jazdil verejnou dopravou a mal silné sociálne cítenie. Sám poukázal na odkaz Fratiška z Assisi, aby cirkev bola cirkvou pre chudobných. Podľa pápeža Františka je relativizmus a konzum rakovinou spoločnosti. Stal sa tiež kritikom ideologickej kolonizácie, ktorá vnucuje národom uniformitu. Upozorňoval na to, že takáto kolonizácia chce zmiesť všetky tradície, zákony, históriu a náboženstvo s cieľom vytvorenia uniformnej kultúry. Pápež František bol tiež dlhodobo označovaný ako pápež mieru nakoľko dlhodobo žiadal pozastavenie všetkých vojnových konfliktov, volal po diplomacii a zastavení militarizácie.
K najodvážnejším výrokom pápeža Františka patrí ten z roku 2022, kedy prehlásil, že za vojnu môže „štekanie NATO pred bránami Ruska“, čo vyvolalo pobúrenie vojny-chtivých aktivistov, aj zo slovenského prostredia médií hlavného prúdu podporujúcich eskalovanie vojny.
Pápež František bol tiež tvrdým kritikom voľného trhu, neoliberalizmu a globalizácie v tej podobe, ako ju poznáme. Prehlásil, že „socialisti a kresťania majú spoločnú misiu – vybudovať lepší bratskejší svet.“ Pri stretnutí s prezidentom Evom Moralesom vyjadril, že aj v dnešnom svete je množstvo roľníkov bez pôdy, rodín bez obydlí, pracujúcich bez práv a mnoho ranených bez svojej dôstojnosti. Taktiež pri tejto príležitosti poukázal na to, že aj v 21. storočí sa dejú vojenské konflikty. V kontexte ekumenizmu a zjednotenia ľudstva, možno tiež pripomenúť, že v roku 2012 neváhal pokľaknúť pred evanjelickým kazateľom v Buenos Aires, aby od neho prijal požehnanie. Taktiež sa zúčastnil v roku 2012 židovského sviatku Chanuka.
za REDAKCIU DAV DVA
V podobnom duchu pápeža Františka ocenila práve Matica slovenská:
KOMENTÁR L. PERNÉHO: Bol mierový pápež František (Jorge Mario Bergoglio) utopistom a vizionárom?
Chcem, aby sme znovu uverili, že mier je možný! Nie je možný mier bez skutočného odzbrojenia! Oprávnená potreba každého národa zabezpečiť si obranu sa nesmie zvrhnúť na preteky v zbrojení…
– Jorge Mario Bergoglio
V reedícii mojej knihy UTOPISTI venujem v kategórii súčasného utopizmu samostatnú podkapitolu pápežovi Františkovi, nakoľko jeho činnosť, idey, ale aj praktické úsilie o bratstvo medzi národmi, zmier medzi náboženstvami, aktivity za sociálnu spravodlivosť a veľké kroky smerom k ekumenizmu a mierové aktivity ho rozhodne posúvajú do kategórie praktického utopistu a vizionára. Škoda, že som si to intenzívnejšie neuvedomoval ešte počas jeho života. Až teraz keď ho niet si človek uvedomí, akého veľkého človeka táto planéta stratila. Pozn. AI dostala zadanie obrázka: Mohli by ste vytvoriť vizualizáciu pápeža Františka ako vizionára, utopistu lepšieho sveta sociálnej spravodlivosti, rovnosti, bratstva medzi národmi, mieru (holubice) a ekumenizmu
Vláda Slovenskej republiky vyhlásila na sobotu štátny smútok. Nuž, v poslednom čase je tých úmrtí akosi priveľa. Od Dušana Čaploviča, cez Štefana Kvietika až po filmového Morrisona Vala Kilmera, teraz pápež František a taktiež slovenský sochár Alexander Vika. Pri písaní nekrológov si človek viac uvedomuje, aká tenká je hranica medzi pozemským bytím a večnosťou. Počas veľkonočnej kázne náš komjatický a vynikajúci farár Ľubor Gál pripomenul, že veľkonočná vigília je najväčším a zároveň najnáročnejším kresťanským sviatkom, nakoľko sa obnovujú krstné sľuby, završuje sa veľkonočné trojdnie a oveľa viac si uvedomujeme otázky posmrtného života v kontexte Kristovej obety a zmŕtvychvstania. Sám pán farár prežil minulý rok počas Veľkej noci – podľa jeho slov – takpovediac vlastnú smrť, čo človeka veľmi zmení… viac sa zamýšľa nad existenciou, zmyslom bytia či nad otázkami, „čo bude potom“. V tom čase bola Biela sobota a Francesco ešte žil…
Človek, ktorý sa dotkne smrti si tieto veci uvedomuje ešte intenzívnejšie. Keď som sledoval Urbi et orbi, kamera sprostredkovala záber na ťažko chorého pápeža Františka. Je až mystickou alebo osudovou záležitosťou, že sa v tak ťažkom zdravotnom stave dožil Veľkej noci a práve počas tohto najväčšieho kresťanského sviatku aj symbolicky odišiel do večnosti. Vo svojom závete pápež požiadal, aby jeho telesné pozostatky odpočívali v očakávaní dňa vzkriesenia v pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore, čím sa opätovne ukázala jeho povestná skromnosť.
Konzumizmus a relativizmus sú rakovinou spoločnosti.
– Jorge Mario Bergoglio
Pápež už ako kardinál žil v malom byte, sám si varil a jazdil verejnou dopravou. Ak človek podľahne sebestrednej márnosti, hovoril Francesco, skrýva v sebe skutočnú biedu. Možno je to hispánskou kultúrou, ale svojim životom mi pripomínal aj José Mujicu alebo Chica Xaviera. Bol to idealista ako vystrihnutý z filmu Nosso Lar. Sám sa stretol s Evom Moralesom či Fidelom Castrom, čo iba dokazuje jeho úsilie o dialóg medzi kresťanstvom a socializmom.
Keďže je dnes deň štátneho smútku a je to aj deň venovaný odkazu pápeža Františka, publikujem tento blog v predstihu ako nedokončený text. Takže zatiaľ iba fragmentálne. Rozbor myšlienok a aktivít pápeža Františka by bol totiž na samostatnú knihu, ba možno aj na celý rad kníh. Plánujem tento text rozšíriť a doplniť ho do novej edície knihy UTOPISTI, ktorá vyjde v českom jazyku. Už teraz viem, že s utopistami pápeža Františka spájalo niekoľko hodnotových pilier, ktorý súvisia s jeho ideovým, ale aj praktickým odkazom. V prvom rade je to úsilie o mierovú a sociálne spravodlivú spoločnosť, v druhom rade je to snaha o vytvorenie bratskej spolupráce medzi národmi a cirkvami, napokon je to vízia ekumenizmu a zjednotenia kresťanov a rešpekt medzi náboženstvami. Mierové resp. pacifistické a humanistické idey nachádzame takmer u všetkých utopistov od Thomasa Mora, ktorý zdôrazňoval, že obyvatelia Utópie bojujú iba vtedy ak sú napadnutí alebo v krajnom prípade ich blízki spojenci, cez Saint-Simonove nové kresťanstvo v zjednotenej a mierovej Európe blízke Kantovmu ideálu večného mieru, Komenského víziu pansofiu, Owenove, Cabetove, Bolzanove, Huxleyho, Wellsove či Lamennaisove mierové iniciatívy, idey a prehlásenia. Posledný menovaný bol katolícky farár, ktorého možno označiť aj za kresťanského socialistu. Vo svojej Knihe ľudu zdôrazňoval, že človek nie je dokonalý, no musí sa usilovať o lásku, ktorej plodom je mier. Pápež František by sa jednoznačne zhodol s Robertom Owenom, ktorý tvrdil, že vojny sú nesporným zlom, ktoré spôsobuje straty na životoch, majetku a námaha, ktorá sa na ne vynakladá by zabezpečila ľudstvu trvalý blahobyt. V podobnom duchu sa vyjadroval aj pápež František, čo ho stavia do rovnakých pozícií, aké mali svetovo známi utopisti.
Nevylučujem dialóg s akoukoľvek mocnosťou, aj keby bola vo vojne, aj keby dokonca bola agresorom. Niekedy sa dialóg musí viesť, aj keď nám nevonia, ale musí sa viesť. Vždy krok vpred, natiahnutá ruka, vždy! Pretože v opačnom prípade zatvárame jediné rozumné dvere k mieru. Niekedy ten dialóg neprijmú: škoda! Ale dialóg sa musí viesť vždy, aspoň ponúknuť, a toto je dobré aj pre toho, kto ho ponúka, dáva mu totiž dýchať. – Jorge Mario Bergoglio
Moji konzervatívnejší priatelia často obviňovali Francesa z toho, že je vraj globalistom či z toho, že je prepojený na „temné sily“ a pod. Pre mňa sú predovšetkým dôležité fakty. Ak aj urobil pápež František niektoré kroky, s ktorými sa neviem stotožniť, jednoznačne prevažujú tie pozitívne. Už len fakt, že nahneval vojnových štváčov zo všetkých kútov sveta, špeciálne tých slovenských ako Jaro N. či redakcie jedovatých denníkov, tak si myslím, že nahneval práve one „temné sily.“ Preto mi príde aj maximálne pokrytecké, ak sa k jeho odkazu hlásia ľudia spojení s ideológiou, ktorá sa oháňa toleranciou, no volá po eskalovaní vojny, cenzúre internetu, netolerancii k iným hodnotovým systémom či eskalovaniu spoločenského napätia. Čitateľ pochopí, koho tým myslím. Ak je súčasťou „globalizačného plánu“ nastolenie mieru a zastavenie vojen, tak sa s takou formu globalizácie viem stotožniť skôr, než s víziou WW3 a oháňaním sa „jadrovými dáždnikmi.“ Autentický antiglobalista totiž bojuje proti práve prebiehajúcej (či pomaly ustupujúcej?) forme globalizácie, ktorá má charakter neoliberálny, teda nie humanistický a pacifistický. Mimochodom, ak pápeža obviňujú jeho kritici z globalizovania, vyvracia to jeho nasledujúci citát, ktorý poukazuje na to, aby si národné kultúry zachovali svoje tradície, identitu, históriu…:
Ideologická kolonizáciá – je to forma perzekúcie, ktorá požaduje ničenie minulosti, likvidovanie toho, čo ľudí robí rozdielnymi a vnucuje uniformitu. Ideologická kolonizácia je forma perzekúcie… chce zmiesť všetky tradície, zákony, históriu, náboženstvo, chce vytvoriť iba jednu uniformnú kultúru. Ideologická a kultúrna kolonizácia sa pozerá iba na súčasnosť, popiera minulosť a nepozerá sa do budúcnosti. – Jorge Mario Bergoglio
A čím nahneval tých hlúpejších, zákernejších a malých ľudí? Pápež František totiž prehlásil prelomovú výzvu o odzbrojení. Taktiež sa vyjadroval rozumne smerom k ukončeniu prebiehajúcich konfliktov. Tvrdenia pápeža Františka boli principiálne, neobviňoval tú alebo inú stranu, ale poukazoval na kruh násilia, zbrojenia a manipulovanie, pričom výber vojny pred diplomaciou považoval za morálne zlyhanie, s čím sa jednoznačne stotožňujem. Pápež František odmietol augustiniánsku tradíciu „spravodlivej vojny“ a vydal 300 výziev za mier, poukazoval na utrpenie v Gaze, Jemene, Južnom Sudáne, čo pripomenul vo svojom statuse aj politológ Eduard Chmelár, podľa ktorého si táto osobnosť jednoznačne zaslúžila Nobelovu cenu mieru. Ak bolo vyššie písané o druhom pilieri jeho odkazu, teda odkazu zjednocovania, treba pripomenúť jeho stretnutie so šiitskym vodcom Al-Sistanim v Iraku, stretnutie s imámom al-Tayebom (Abú Zabí), návštevu stredoafrickej republiky, nadviazanie diplomatických vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi, stretnutie s pravoslávnym patriarchom Kirillom (záväzok kresťanov k ekumenizmu lásky), návštevu ruského veľvyslanca vo Vatikáne s cieľom zastavenia paľby či stretnutie s indiánskym prezidentom Evom Moralesom. Usiloval sa tiež zlepšiť vzťahy s Činou a volal po zjednotení socialistov a kresťanov v boji za sociálne spravodlivejší svet.
Pápež František vydal tiež knihu prejavov s názvom PROTI VOJNE, ktorú si určite rád prečítam a niektoré idey zapracujem do reedície Utopistov, nakoľko pápež František medzi nich právom patrí. Podľa Chmelára pápež tiež poukazoval na nebezpečenstvo tzv. gender ideológie, no zároveň sa snažil pochopiť ľudí na okraji spoločnosti, neodsudzoval ich aj napriek tomu, že sa s nimi nestotožňoval. Jeho odkazom bola teda tolerancia, dialóg, čo podľa Chmelára znervózňovalo konzervatívcov, ale neuspokojovalo ani liberálov. Táto racionálna a empatická stredová pozícia, ktorá je kdesi medzi ultra-konzervatívcami a ultra-liberálnymi „progresívcami“, ktorú hodnotovo zastávam aj ja, je presne to, čo tento svet, ale aj slovenská spoločnosť potrebuje. No predovšetkým svet potrebuje mier, a ten pápež František hlásal a snažil sa ho aj svojou autoritou zrealizovať. Už len pre tento fakt patrí do panteónu utopistov a vizionárov lepšie sveta než je ten, v ktorom aktuálne žijeme.
TEXT POSLAL AJ DOC. JOZEF MIKLOŠKO
Pápež František – Jorge Mario Bergoglio
Bol 266. pápežom, prvý pápež – jezuita, originálny a vitálny prorok dnešnej doby. Často cestoval a prijímal ľudí. Kde sa objavil tam vyvolával úsmev a radosť. Veľa rečnil spontánne, tlmočiť ho nebolo ľahké. Mal pravidelné audiencie, na ktorých prijímal ľudí z celého sveta, aj neznámych a jednoduchých. Jeho encykliky sa týkali reálneho života, používal mobil a internet. Zaujímal sa o ľudí na okraji spoločnosti. Dovolil prespávať bezdomovcom aj vo Vatikáne. Jeho poslednou návštevou bolo rímske väzenie.
Heslom Františka bolo: Pozrel sa na neho s milosrdenstvom a vyvolil si ho. Caravaggio tento moment náhleho obrátenia finančníka zvečnil na obraze, ktorý je vo Francúzskom kostole v Ríme. Týka sa situácie každého aj dnešného človeka.
Som rád, že prezident Pelegrini ho navštívil v decembri 2024 a premiér Fico sa s ním stretol vo Vatikáne 14. februára 2025. Bol posledným štátnikom, ktorý navštívil pápeža, ktorý hneď potom odišiel do nemocnice Gemelli. Tam strávil dlhý čas a do Vatikánu sa už vrátil iba zomrieť.
V dňoch 12.–15. 9. 2021 navštívil aj Slovensko. Bol spontánny a vtipný, s talentom osloviť najmä mladých. Atmosféru nadšeni, ktorú u nás zažil, inde už ťažko nájdete. Povedal: Slovensko je poézia… Cítim sa, akoby som omladol… Táto cesta mi vlieva energiu..“
František sa nielen menom podobal na sv. Františka z Assisi. Bol pápežom ľudovým, skromným a srdečným. Po poľskom a nemeckom pápežovi, prišiel na Petrov stolec pápež z Latinskej Ameriky, ktorý mal mimoriadne skúsenosti s ľuďmi v problémoch, ale aj s inovercami a s neveriacimi. Jeho encykliky a pápežské dokumenty boli plné sociálnej problematiky. Písal v nich nielen o svetle viery, ale aj o radosti z evanjelia a venoval sa situácii mladých a neúnosnému stavu v ochrane životné prostredia.
Jozef Mikloško
VYJADRIL SA AJ EDUARD CHMELÁR
***
REAKCIE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH
Ideologická kolonizáciá – je to forma perzekúcie, ktorá požaduje ničenie minulosti, likvidovanie toho, čo ľudí robí rozdielnymi a vnucuje uniformitu. Ideologická kolonizácia je forma perzekúcie, vysvetlil pápež, chce zmiesť všetky tradície, zákony, históriu, náboženstvo, chce vytvoriť iba jednu uniformnú kultúru. Kým ideologická a kultúrna kolonizácia sa pozerá iba na súčasnosť, popiera minulosť a nepozerá sa do budúcnosti.
pápež František
ZOMREL PÁPEŽ MIERU – ÚPRIMNÚ SÚSTRASŤ, píše Ľuboš Blaha
Pápež František vojde do histórie ako pápež mieru. Mal odvahu pomenovať pravdu, že príčinou vojny na Ukrajine bola expanzia NATO k ruským hraniciam a zisky zbrojoviek. Jeho slová z roku 2022 sú dnes už legendárne – za vojnu môže „štekanie NATO pred bránami Ruska“. Pápež František volal po mieri a vyzýval k diplomacii. Presne ako my. Zomrel symbolicky počas veľkonočných sviatkov.
PRE ZAUJÍMAVOSŤ: Pápeža Františka vzhľadom na jeho výroky o vojne často kritizovali za zhovievavý postoj k Moskve, písal Denník N
Je to veľmi smutná správa a pre Slovensko je z historického hľadiska silným odkazom, že náš predseda vlády Robert Fico bol jeden z posledných štátnikov, ktorý mal tú česť sa s ním stretnúť. Pápež František pochádzal z Argentíny, kde sa narodil aj môj najväčší politický hrdina Che Guevara. Mali rozdielne viery, ale ako Latinoameričana nedokázali ignorovať otázku biedy a sociálnej nerovnosti. Obaja chceli vidieť svet bez chudoby, vojen a sociálnej nespravodlivosti. Ani jeden sa nedokázal zmieriť s kapitalizmom, individualizmom a neoliberálnym globálnym režimom. Ako pápež František vyhlásil, „marxisti, komunisti, socialisti a kresťania majú spoločnú misiu – vybudovať lepší bratskejší svet“. Svet, v ktorom nebude všetko diktovať trh. Kedysi mu bolívijský socialista Evo Morales daroval kosák a kladivo s Ježišovou podobizňou – ako symbol zmierenia medzi socializmom a kresťanstvom. Presne po tomto zmierení a dialógu volal aj pápež. Kiež by sa sen pápeža Františka o mieri a sociálnej spravodlivosti stal čo najskôr skutočnosťou. Nikdy nezabudneme na jeho slová o príčinách vojny – mnohým ľuďom otvoril oči. Na Slovensku aj v celom svete.
Odpočívajte v pokoji, pápež František
***
„Jsem rád, že vás tady znovu vidím, že diskutujete o tom, jak nejlépe překonat závažné nespravedlnosti, jimiž na celém světě trpí ti, kteří jsou vytlačováni ze společnosti. Děkuji panu prezidentovi Evo Moralesovi za jeho tak rozhodný postoj, kterým nás provází. Velice mne to těší, že vidím církev, jak otevírá dveře vám všem, provází vás a zapojuje se do lidových hnutí. Vybízím všechny biskupy, kněze a laiky, včetně sociálních organizací na městských a venkovských periferiích, aby toto setkání prohloubily. Začněme uznáním, že potřebujeme změnu. Chci upřesnit, aby nedošlo k nedorozumění, že mluvím o problémech, které jsou společné všech obyvatelům Latinské Ameriky a vůbec celému lidstvu. Problémech, které mají globální ráz a které dnes žádný stát není s to sám vyřešit. Umíme uznat, že se ve světě věci nevyvíjejí dobře, když existuje tolik rolníků bez půdy, mnoho rodin bez obydlí, mnoho pracujících bez práv, mnoho lidí raněných ve své důstojnosti? Uznáváme, že se věci nevyvíjejí dobře, když propuká tolik nesmyslných válek a v našich čtvrtích narůstá bratrovražedné násilí? Dovedeme uznat, že se věci nevyvíjejí dobře, když půda, voda, vzduch a všechny stvořené bytosti jsou v neustálém ohrožení?Řekněme tedy bez bázně: potřebujeme a chceme změnu. …“
pápež František, https://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=22110&fbclid=IwY2xjawJy_9NleHRuA2FlbQIxMQABHnuQYCy9QBn7zYpwR44fE3YmxIVp3rnKfj_PBj6_xnR8cQLIQcr2oCET0ZEe_aem_eBp38tx5uwjjwFvVjbfIvQ
