Pred časom som tu zverejnil článok o tom, že peniaze vznikajú z ničoho a hlavne v komerčných bankách formou poskytovania úverov. Podľa ohlasov a narážok v rôznych diskusiách niektorí čitatelia prijali túto informáciu rozpačito Pre čitateľov bolo ťažké prekonať klišé liberálov a uveriť, že emisia peňazí je skutočne v rukách komerčných bánk.
Týmto článkom vám teda oznamujem, že vo svete (napríklad USA, Spojenom kráľovstve, na Islande a vo Švajčiarsku) nielen prijímajú túto informáciu ako overený fakt, ale 10. 6. 2018 sa vo Švajčiarsku konalo celoštátne referendum, ktorého cieľom bolo tento stav zvrátiť, zakázať komerčným bankám emisiu elektronických peňazí a jedinou oprávnenou inštitúciou sa mala stať Švajčiarska národná banka. Švajčiarsky frank sa tým mal stať suverénnou menou, prvou na svete.
Nešlo o žiadny extravagantný podnik extrémistov. Švajčiarska národná banka (SNB) na túto tému zverejnila celý podadresár oficiálnych dokumentov, ktoré môžete nájsť pohromade tu. Okrem toho sa o tejto otázke už niekoľko rokov vedú na ekonomických fórach vážne diskusie a len vďaka objektívnosti a vyváženosti našich mainstreamových médií o tom nemáme zatiaľ ani potuchy. Najnovšia švajčiarska iniciatíva vychádzala aj z teoretických podkladov štúdie, ktorú na podnet kancelárie islandského premiéra vypracovala v roku 2016 jedna z najprestížnejších svetových poradenských spoločností – KPMG. Jej názov je Emisia peňazí – alternatívne monetárne systémy. Je v zdrojoch a ešte z nej niekoľkokrát budem citovať.
Prvý citát zo štúdie KPMG stručne vystihuje zmysel a poslanie plánovaného suverénneho monetárneho systému (SM) a pripomeniem, že v skratke vystihuje aj obsah môjho predošlého článku: „Keď komerčné banky poskytnú klientom úver, vytvárajú peniaze tým, že poskytnú depozit na bežný účet daného klienta. Týmto sa zväčšuje bilančná suma bánk a centrálna banka nie je schopná tento proces riadiť. Suverénny monetárny systém má za cieľ preniesť vytváranie peňazí z komerčných bánk na štátne a centrálne banky.“ Podľa brožúrky občianskej skupiny, ktorá iniciovala referendum je súčasný finančný systém náchylný podliehať krízam a spôsobovať tak problémy ľuďom, ktorí tieto krízy nespôsobili:
„Reformovaním tohto systému zabezpečíme, aby finančný systém slúžil reálnej ekonomike a aby peniaze neboli pánom našej spoločnosti, ale jej sluhom.“
Podstata suverénnych peňazí
Podstatou zmeny, ktorú navrhovalo švajčiarske referendum, boli dve veci:
- Dnes je SNB jediná inštitúcia, ktorá je oprávnená emitovať bankovky a mince v obehu. Tie však tvoria asi len 10 % peňazí, ktoré obiehajú v ekonomike. Zvyšok tvoria elektronické peniaze, ktoré sú na účtoch komerčných bánk, a ktoré sa tvoria hlavne poskytovaním úverov klientom. Po zmene by SNB mala byť jediná oprávnená emitovať elektronické peniaze.
- Komerčné banky budú naďalej poskytovať všetky služby tak ako doteraz, ale nebudú môcť vytvárať peniaze. Úvery, ktoré poskytnú, sa vo forme peňazí presunú z účtu SNB na účet klienta. Komerčná banka v transakcii bude len sprostredkovateľ.
Kto sa trochu vyzná v bankovom systéme by mohol namietnuť, že banky nielen poskytujú úvery, ale aj prevádzkujú platobné systémy, ktorými zabezpečujú prevody peňazí medzi účtami pri uhrádzaní nákupov alebo aj vyplácaní zamestnancov. Navrhovatelia referenda práve v tomto zdôrazňujú najväčšie výhody nového stavu. Všetky depozitá by totiž fyzicky mali byť na účtoch SNB a nie v komerčných bankách. Komerčné banky by mali, tak ako doteraz, prijímať platobné príkazy, ale už len ako sprostredkovatelia. Platba z jednej banky do druhej by sa fyzicky realizovala len prevodom z jedného účtu v SNB na iný účet v tej istej banke. Veľkými výhodami tohto systému by podľa navrhovateľov bolo:
Výhody
- Nebude potrebný žiadny garančný fond na vklady. Všetky vklady obyvateľstva budú priamo v centrálnej banke a bankrot žiadnej komerčnej banky tieto vklady neohrozí, dokonca ani vtedy, keby skolabovalo niekoľko veľkých bánk.
- Nebudú teda existovať banky, ktoré sú „príliš veľké a dôležité“, aby nemohli skrachovať a teda vláda nebude musieť kvôli vkladom obyvateľstva tieto banky sanovať.
- Emisia elektronických peňazí bude môcť prebiehať vo verejnom záujme a nie v záujme bánk. Vláda sa bude môcť rozhodnúť, akou formou bude regulovať množstvo peňazí v obehu. O niektorých z nich si ešte povieme nižšie.
V súčasnom systéme centrálne banky nemajú priamu kontrolu nad množstvom peňazí v obehu. Majú niekoľko nástrojov, ktorými množstvo peňazí môžu regulovať nepriamo. Vzhľadom na pákový efekt je jedným z najúčinnejších stanovovanie základnej úrokovej sadzby na refinančné operácie. Touto úrokovou sadzbou môže centrálna banka ovplyvňovať, do akej miery sa komerčným bankám „oplatí“ poskytovať úvery klientom (vytvárať nové peniaze). Nemôže však priamo a presne regulovať množstvo peňazí v obehu.
V tejto súvislosti je potrebné povedať, že nové peniaze vznikajú len požičiavaním „externým“ klientom, ktorí nie sú súčasťou finančného systému. Časť svojich finančných aktív môže komerčná banka namiesto klientov vložiť ako depozitum do centrálnej banky alebo požičať štátu zakúpením štátnych dlhopisov. Takýmito operáciami vzniká štátny dlh, ale paradoxne nimi množstvo peňazí v obehu, ktoré je dostupné klientom, klesá.
Vráťme sa ešte k nástrojom, ktoré by SNB mala k dispozícii po zavedení systému suverénneho monetárneho systému na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. Pri celkovom raste ekonomiky je častejší prípad, že peniaze v obehu chýbajú a na finančné transakcie je nutné emitovať nové. Vtedy by sa SNB mohla rozhodnúť:
- Emisiou nových peňazí splatiť štátny dlh. Je to obrátená transakcia než štátna pôžička, ktorú sme si opísali vyššie a touto transakciou by sa peniaze viazané v štátnom dlhu uvoľnili do obehu.
- Financovať zvýšené štátne výdavky, o ktorých mimoriadnom zvýšení by rozhodla vláda.
- Investovať do verejných aktív.
- Znížiť dane. Prostriedky, ktoré by inak poplatníci museli zaplatiť štátu, by tak ostali v obehu.
- Najradikálnejšie návrhy dokonca uvažovali o klasických „peniazoch z helikoptéry“, kedy by SNB priamo pripísala finančné čiastky na účty všetkých obyvateľov.
Nevýhody
V záujme vyváženosti, keďže sme už popísali hlavné výhody, je namieste venovať sa aj kritickým hlasom. Jedným z dôležitých kritických hlasov bola samotná SNB, ktorá neodporúčala vnášať príliš veľké zmeny do fungujúceho a osvedčeného bankového systému. Dokonca nesršala nadšením ani zo zvýšených právomocí, ktoré by SNB touto zmenou ústavy získala. Upozorňuje tiež na nevýhody, ktoré vidí v tomto:
- S prechodom na suverénny monetárny systém zatiaľ žiadna krajina nemá skúsenosti, neexistujú empirické údaje, ako sa bankový systém bude chovať a preto takáto zmena predstavuje riziko.
- Komerčné banky dnes poskytujú financovanie úvermi klientom vtedy, keď to klienti potrebujú. Ak bude peniaze emitovať SNB, stratí sa táto pružnosť a bezprostrednosť.
- V suverénnom monetárnom systéme sa zostrí súťaž bánk o vklady klientov bez výpovednej lehoty. Konkurencia bude tvrdšia a úvery budú menej dostupné a drahšie.
- SNB dnes vie používať úrokové sadzby na regulovanie množstva peňazí v obehu, je to spôsob, ktorý používajú všetky najväčšie centrálne banky a nie je potrebné prechádzať na priamu emisiu peňazí. Bol by to krok späť.
- Emisia peňazí by sa stala politickou záležitosťou a aktivity SNB by sa stali náchylné podliehať politickým ambíciám.
Asociácia švajčiarskych bánk k týmto argumentom ešte dodala:
- Neistota, ktorá vyplynie zo zmeny, bude znamenať stratu postavenia Švajčiarska ako významného svetového finančného centra.
- Zníži sa objem veľkých investícií a úvery sa stanú nedostupnými pre malé podniky. Výsledkom bude strata pracovných príležitostí.
- Ekonomika prestane rásť, možno poklesne a výsledné straty budú musieť hradiť daňoví poplatníci.
- Klesnú úroky na vkladoch.
- Zdražejú hypotéky a bývanie sa stane pre ľudí menej dostupné.
Agentúra Reuters informovala o prieskume medzi obyvateľmi Švajčiarska o podpore k tomuto návrhu. Prieskum sa uskutočnil asi mesiac pred konaním referenda a vtedy bolo za návrh 35 % respondentov, 49 % bolo proti a 16 % bolo nerozhodnutých.
Výsledok – NIE (zatiaľ?)
Konečným výsledkom referenda bolo NIE 75,7 %, za možnosť ÁNO hlasovalo 24,3 % voličov.
Podľa švajčiarskych zákonov, aby referendum bolo úspešné, musí byť nadpolovičná väčšina účastníkov referenda ZA a referendum musí byť úspešné (ZA) v nadpolovičnom počte švajčiarskych kantónov.
Toto referendum teda ešte bezprostrednú revolúciu finančného systému nespôsobilo, no podpora návrhu nebola zanedbateľná. Je pravdepodobné, že toto je len predzvesť veľkých zmien, ktoré nás ešte v budúcnosti čakajú.
Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/Swiss_sovereign_money_referendum,_2018
https://assets.kpmg.com/content/dam/kpmg/is/pdf/2016/09/KPMG-MoneyIssuance-2016.pdf
https://www.snb.ch/en/ifor/media/dossiers/id/media_dossiers_vollgeld
https://www.vollgeld-initiative.ch/english/
https://global.handelsblatt.com/finance/swiss-sovereign-money-initiative-change-bank-lending-887259
Pán Moravčík, asi narážate na mňa, že som sa vyjadril, že sa mi ten minulý príklad nepozdával. Ja nie som finančník, preto do toho priamo nevidím, ale logicky mi to nesedelo. A keďže znovu na to narážate, trochu to rozoberiem.
Ja s Vami súhlasím, že banky vyrábajú peniaze (alebo skôr finančnú, úverovú bublinu), ale podľa mňa viac cez rôzne deriváty. Dnes zarábajú niečo na úrokoch a čoraz viac cez narastajúce poplatky za služby, ako spôsobom, ktorý ste opísali, teda poskytnutím pôžičky na hypotéku.
Je totiž logické, že na hypotéku nemožno klientovi požičať prázdne peniaze, ale reálne, inak by žiaden byt/dom nekúpil. Jedine, žeby tak cez klienta prepierali nejaké čierne peniaze. Keby to bolo také jednoduché, ako ste to opísali, tak by banky veselo požičiavali vyrábané peniaze úvermi, kľudne by tlačili úroky dole, pretože by sa im vracali reálne peniaze ako splátky za ich vyrobené peniaze. Tá interpretácia mi teda nesedí, poskytnutím hypotekárnej pôžičky banka ťažko mohla vytvoriť prázdne peniaze. To by viedlo k obrovskému rozmachu podvodov, podľa toho by sa zakladali ako huby po daždi banky, aby vyrábali umelé peniaze. Na založenie banky by sa požičiavali tiež umelé peniaze, už aj ja o tom začínam uvažovať:-)..
Vy ste tvorivý človek, neuznávate klasické teórie, ale treba mať pevný základ, fundament, inak si začnete vymýšľať, ako tvorca Raja na Zemi Alexej Spevak:-).
Pán Antal, áno, Vám som sľúbil, že pritvrdím a dám radikálnejšiu informáciu. Budem tentoraz zlý a poviem rovno, že Vy špekulujete bez hlbokých znalostí. Všimli ste si, koľko máte v úvahách podmieňovacieho spôsobu? V minulom článku som Vám vysvetlil všetko. Len Vy ste si to nepripustili, aby Vám realita nerozmetala ten „pevný fundament“ naučenej ilúzie, v ktorej žijete.
Dokonca Vami nepohli ani Švajčiari. Je ich o niekoľko miliónov viac ako nás a vo financiách sa tradične vyznajú oveľa lepšie ako bežný Slováčisko, veď sú etalónom bankovníctva. Oni o podstate peňazí robili referendum. Chápem, že mi neveríte, lebo doma nie je nikto prorokom, ale tí Švajčiari by Vám mohli aspoň takého maličkého chrobáčika pustiť do hlavy.
Jedna dôležitá námietka k Vašej úvahe – nehovoril som o „prázdnych peniazoch“ – to je Vaša tvorivosť. Hovoril som o peniazoch „z ničoho“, ale nie sú „prázdne“, t.j. bez hodnoty. Reprezentujú súčasnú hodnotu Vašej hypotéky, ktorá nie je nič iného ako zmluva o pravidelných budúcich peňažných tokoch v prospech banky. Tie peniaze nie sú „prázdne“, kým budete splácať splátky, to znamená, kým niečo reálneho reprezentujú.
Peniaze samy osebe, v akejkoľvek forme, nemajú a ani nikdy nemali hodnotu.
Za zlatého štandardu peniaze reprezentovali zlato. Dnes ale reprezentujú – a československé koruny to mali doslova na sebe napísané – „aktíva štátnej banky“. Pripomeniem, že aktívami banky sú najmä dlhy. Pre eurá to platí naďalej – sú kryté hlavne dlhmi, hoci to už na sebe napísané nemajú.
A teraz spomeniem, prečo som vlastne tento nepravidelný ekonomický seriál začal a kam to smeruje, lebo pravdepodobne to budem musieť ešte veľakrát zopakovať.
Marx s Engelsom nás učili, že sme otrokmi majiteľov výrobných prostriedkov. Majitelia výrobných prostriedkov nás však nenútia, aby sme pre nich pracovali. Naopak, doprosujeme sa im, aby nám to dovolili. Pretože potrebujeme peniaze na živobytie a splácanie tej hypotéky.
Čo myslíte, čo by sa stalo, keby sme odrazu boli majiteľmi výrobných prostriedkov? Nič zvláštne, naďalej by sme museli pracovať, aby sme splatili tú hypotéku …
V skutočnosti sme všetci otrokmi tých, čo majú moc emitovať peniaze.
Tí Švajčiari, ktorí iniciovali referendum, to už vedia. Lenže aj vo Švajčiarsku je ešte veľa ľudí, ktorí potrebujú mať „pevný základ“, čo si predstavujem ako hrubé múry a pevné mreže. ;-)
V poriadku, ja nie som finančník, takže niektoré pojmy môžem používať nepresne. Ja som netvrdil, že vcelku nemáte pravdu, len ten príklad sa mi nepozdával. A znovu hovorím, len tým, že banka požičia žiadateľovi peniaze na kúpu bytu, nové peniaze ešte nevytvorí, Pretože ona vydala reálne peniaze z vkladov a fondov, teda v celkovej súvahe/bilancii jej odbudlo a má záväzok voči vkladateľom.
Samotná jedna hypotekárna pôžička ešte nové peniaze nevytvára. Slúži len na podnikanie s vloženými peniazmi, zarábanie prostredníctvom úrokov. Myslím, že proces vytvárania nových peňazí spočíva nie v tejto jednej operácii, ale vo fungovaní celého bankového systému. Potrebujete nie jednu banku, ale celý systém bánk a zložitý systém finančných operácií, aby došlo k tvorbe nových peňazí.
A samozrejme,
Ak by si predajca bytu uložil peniaze do podušky, k žiadnej tvorbe nových peňazí nedôjde. Až vtedy, ak on vloží prijaté peniaze do ďalšej banky (pre ďalšiu banku je to vklad) a tá vklad použije na poskytovanie úverov, atď. – ak sa tu objaví nepretržitý proces operácií medzi bankami, až v v tomto rozsiahlom nepretržitom procese, nie v jednej operácii dochádza k tvorbe elektronických peňazí.
Ak sa tento proces z nejakého dôvodu zastaví, objaví sa reálna bilancia bánk, straty, odpisy nafúknutej bubliny.
Nebolo tu spomenuté, že celý tento proces je umožnený vďaka jednej maličkosti – bankári zistili, že nemusia držať v banke celú sumu vkladov, aby uspokojili výbery klientov, že v procese vkladov-výberov im stačí držať 1 % a s ostatnými vkladmi môžu podnikať, požičiavať na úvery, zarábať na úrokoch. Centrálna banka má dosah na tento proces stanovením minimálnej rezervy, dnes sa to pohybuje okolo 10 %. Čím vyššia minimálna rezerva a čím vyššie úroky stanovuje, tým brzdí proces poskytovania úverov.
Pán Moravčík, ale osobne si myslím, že celý ten proces tvorby peňazí v bankovej sústave musí byť v konečnom dôsledku založený na reálnych hodnotách, alebo presnejšie, finančný systém týmto spôsobom vysáva reálnu ekonomiku. Áno, dnešný finančný systém funguje do veľkej miery nezávisle na reálnej ekonomike, jeho objem mnohonásobne prevyšuje objem reálnej ekonomiky, vytvára bubliny, ale v konečnom dôsledku, aby mohol dlhodobo fungovať a ako celok neskrachovať, týmto procesom vysáva reálnu ekonomiku, občanov.
A tento proces by bolo potrebné opísať (možno to niekto aj opísal), zverejňovať, ukazovať, že namiesto toho, aby finančný systém bol životodarnou (cievnou) sústavou pre ekonomiku, v post-klasickom kapitalizme do určitej miery skôr na nej parazituje, vysáva ju.
Pán Antal, prosím, vráťte sa ešte raz k môjmu pôvodnému článku, lebo hneď Váš prvý odstavec je blud. Vôbec to tak nefunguje. Je to predstava 500 rokov stará, kým boli ešte peniaze zlaté, dnes veci fungujú úplne inak.
Žiadna banka nikde na svete nepožičiava peniaze, ktoré si k nej uložili klienti. Stalo sa Vám niekedy v banke, že by Vám povedali, že si nemôžete vybrať peniaze z účtu, lebo zrovna tie Vaše požičali Váhostavu a že teda budete musieť 6 rokov počkať (a že možno budete mať smolu, ak ich nakoniec Váhostav nevráti)?
Kdeže. Keď niekomu banka požičia, tak žiadnemu klientovi z vkladu neubudne. Dá úver Váhostavu a Vy si kedykoľvek môžete prísť všetky svoje peniaze vybrať. Rovnako tak aj všetci ostatní klienti. Poskytovaním úverov sa skutočne virtuálne zväčšuje objem peňazí v ekonomike. Toto moderné kúzlo je nutné pochopiť, inak mentálne ostanete na úrovni prvotnopospolného barteru a v modernom svete sa stratíte.
Ešte aby sme neplietli dve rôzne veci. Netvrdím, že by nebolo dobré, aby peniaze fungovali tak, akú máte o tom predstavu. Netvrdím, že z hľadiska škály „dobro-zlo“ je Vaša predstava o peniazoch zlá. Ona len nezodpovedá realite. A jeden zo spôsobov nášho zotročenia je ten, že čo sa týka peňazí, bohatí žijú v úplne inej realite, kde peniaze fungujú úplne inak, než si to predstavujeme my – bežní zamestnanci.
V sucasnosti peniaze vytvaraju komercne banky. Tym ze si niekto poziada o uver a dostane ho tie peniaze sa vytvoria (toto ale neplati pre hypoteky, ako ste tu pisali, tie funguju cez hypotekarne zarucne listy) tie peniaze sa jednoducho vytvoria tym ze si niekto vezme klasicku pozicku. Potom jak ju splaca, sa istina odpisuje – (opak vytvarania – nici sa) ale uroky ostavaju. Ak je hospodarsky rast pritomny a aj nejaka inflacia pritomna, system je viac menej stabilny. Ono to nie je az tak zlozite koniec koncov. pred nedavnom to opisoval jeden ekonom na hnonline, jendoducho a vecne, keby som nasiel to video prilozim ho…
Pán Diczházy, hypotéky vôbec nie sú v princípe odlišné od iných úverov. Funguje to v banke presne rovnako. Hypotekárne záložné listy sú len formou riadenia štruktúry vkladov v banke, ktorá hypotéky poskytuje. Hypotekárne záložné listy nie sú formou získavania zdrojov na hypotéky, ale formou ich viazania.
Napríklad – hypotéky sa tradične poskytujú aj na 30 rokov, ale hypotekárne záložné listy sú spravidla na 5 rokov. Po ich maturite sa HZL vyplatia, ale banka musí vydať nové HZL na nové obdobie podľa toho, koľko má ešte nesplatených hypoték, aj keď už nové hypotéky neposkytuje a nepotrebuje nové zdroje. HZL musí banka vydať aj keď má dostatok vlastných zdrojov a je prekapitalizovaná.
Ešte raz – HZL sú formou riadenia likvidity, nie získavania zdrojov.
Pán Moravčík, ako som už skôr napísal, my dvaja sa skôr dopĺňame, ako si protirečíme. Ja len Váš výklad dopĺňam o celkový pohľad na fungovanie systému.
Vy vysvetľujete tvorbu nových peňazí tým, že bankové úvery nesúvisia s vkladmi, ale banka poskytuje úvery z tvorenia svojich elektronických peňazí. A už akoby v tejto jednej operácii vznikali nové peniaze.
Ja ale to rozširujem, že táto jedna operácia nové peniaze netvorí. Táto operácia tvorí nové peniaze len za existencie celého systému a procesu, bez neho ide len o obyčajný úver.
A ja hovorím, že možno požičiavať len z vkladov. A je všeobecne známou vecou, že si peniaze môžem hocikedy vybrať, hoci banka vklady použila aj na podnikanie, úvery. To je stará známa vec, že je to možné vďaka tomu, že vklady a výbery tvoria proces, neprebiehajú v jednom čase, a banky zistili, že im stačí držať si rezervu 1 percento objemu vkladov.
Vyhýbate sa povinným minimálnym rezervám, ktorými centrálna banka reguluje tento proces, ktoré stanovujú, koľko banky z objemu vkladov musia držať v rezerve.
Dobre, došli sme sem. Ja tu pridávam všeobecnejší poznatok, že tak ako peniaze v rukách podnikateľa nie sú sami osebe kapitálom, potrebujú k tomu kapitalistické prostredie, celý systém ekonomických, finančných, právnych, sociálnych pravidiel a väzieb, podobne je to aj v tomto prípade. ň
OK, pán Antal. V tomto momente nebudem tlačiť ďalej na pílu. :-)
Áno, je treba o týchto veciach premýšľať a hovoriť.
Pán Moravčík, ten príspevok je nedokončený. Zrejme ako Dávid pridával svoj príspevok, tak nejakým spôsobom došlo aj k pridaniu môjho rozpracovaného textu. Dialo sa to pred mojimi očami, ako som pozeral na obrazovku. Takže bude to mať pokračovanie.
Pán Moravčík aký dosah na banky malo to, keď by sme si vybrali svoje vložené peniaze a držali ich doma? Ináč ja som to už urobil a poznám takých ľudí viac. Nulový alebo 0,1% úrok mi nestojí za to, a aby som ešte nezabudol na všelijaké možné poplatky pre banku, aby som tam držal svoje peniaze. Infláciou, ktorá je asi zámerná, sa tak či tak znehodnocujú.
V prvej vete som zabudol – by malo to…
Pre pána Laca:
Aký by to malo dopad na banky? Katastrofálny.
Konkrétnejšie – viac ako 50 % vkladov v bankovom sektore je od obyvateľstva. Niektoré banky majú väčší podiel od podnikov ako iné, ale všeobecne závisia od vkladov obyvateľstva všetky. Najväčší podiel má, myslím, Poštová a Erste (Sporka). Mnoho vkladov je viazaných na výpovednú lehotu alebo sú termínované, ale takmer polovica z vkladov obyvateľstva by sa dala vybrať ihned.
Ten katastrofálny dopad si predstavte takto:
Keby veľa (povedzme 20 %) ľudí malo rovnaký nápad ako vy, a prišli by si vybrať svoje peniaze, tak:
– Žiadna banka na to nemá dostatok hotovosti, dostatok hotovosti nemá ani NBS. Predpokladám, že aj 5 % obyvateľov by vyčerpalo všetky sklady bankoviek v NBS.
– Žiadna banka to nevydrží. V spojitosti s predošlým bodom by zrejme vznikla panika a vklady by vyberali postupne všetci, dokonca aj tí bohatí by posielali svoje vklady preč bezhotovostne.
– Banky by museli zavrieť a prestali by poskytovať aj platobné služby, takže by nefungovali zrejme ani debetné karty. Ak by to trvalo niekoľko dní, tak by to bol zrejme blackout na všetky obchody a služby.
– Zrejme by sa taký kolaps riešil na úrovni EÚ a keby sa to aj podarilo lokalizovať a panika by sa nepreniesla k susedom, tak by to bol veľmi silný argument do diskusie o nutnosti zrušiť hotovosť nakomplet. Takže by sa nám to vrátilo ako bumerang.
Keď to podčiarknem a zhrniem. Peniaze v tej forme, čo poznáme, sú panské huncútstvo. Normálny pracujúci človek s tým nemá šancu vybabrať, kým bude hrať podľa ich pravidiel.
Hra podľa ich pravidiel znamená – kým bude považovať „ich“ peniaze za niečo reálneho.
Celý môj seriál, a ešte budem musieť napísať niekoľko článkov, lebo mi je jasné, že to nie je také jednoduché ako s cisárovými šatami, smeruje k jednej veci:
Peniaze sú mreže nášho matrixu.
Čím ich považujete za reálnejšie, tým viac ste v „ich“ moci, bezpečnejšie ako v Leopoldove.
Keď pochopíme, že peniaze sú len médium, ako hypotetický éter, ktorým sa vo vesmíre šíri svetlo, tak získame ekonomickú slobodu.
Samozrejme, práca na Utópii tým len začne, ale to najdôležitejšie sa musí odohrať najskôr v hlave.