Komentáre a básne Pavla Janíka

Puškin

V tomto roku si pripomíname 220. výročie narodenia Alexandra Sergejeviča Puškina. Pri tejto príležitosti uverejňujeme báseň Puškin zo zbierky Pavla Janíka Buď vôňa tvoja (2002).

Básnik blízko cieľa
posledný raz strieľa.
Z bojazlivých bojísk odbojného diela
nevyspytateľne stúpa k nebu obetavý dym.

Básnik s hlavou v hlavni.
Každý hrdina raz v živote je hlavný.
Na konci vždy zahrmí a zasiahne ťa neodvratný rým.

HZDS bez Mečiara, SDKÚ bez Dzurindu, SMER bez Fica…

Začať by sa azda malo ešte skôr, keď pokus o vnútrostranícky prevrat vo vedení KSČ 17. novembra 1989 viedol nielen k erózii strany a ňou garantovaného režimu, ale napokon aj k rozpadu československého štátu. Pravdaže – rozhodujúce boli medzinárodné siločiary (ako vždy), ale to nič nemení na lokálnom scenári, podľa ktorého sa už napríklad pražský mestský vedúci tajomník Komunistickej strany Československa či predseda Ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže videli v kľúčových mocenských pozíciách v rámci generačnej obmeny kádrov podľa sovietskej línie Gorbačovovej perestrojky.

Dnes už asi nemá zmysel zachádzať do detailov následného vzniku, rozmachu a úpadku viacerých dôležitých politických strán v plytkých vodách slovenskej politiky, ale v každom prípade ich vývoj úzko súvisel s výraznými lídrami – v SDĽ s Petrom Weissom, v HZDS s Vladimírom Mečiarom, v SDKÚ s Mikulášom Dzurindom a v SMERE s Robertom Ficom.

Ak predchádzajúce strany možno skúmať už len viac-menej laboratórne, tak SMER (do ktorého sa presunuli nielen mnohí ambiciózni ľudia z uvedených strán, ale aj niektoré celé strany, vrátane SDĽ a Sociálnodemokratickej strany Slovenska) je ešte stále živým organizmom, hoci s podobnými príznakmi, ktoré viedli ku krachu spomínaných strán.

Je očividné, čo sú spoločné črty ohraničenej životnosti politických strán na Slovensku. Predovšetkým ide na rozličných hierarchických úrovniach o zoskupenia ľudí, ktorých spájajú osobné vzťahy a úžitkové záujmy. Slovenská spoločnosť ešte nedospela k tomu, že v nej platili rovnaké pravidlá pre všetkých, vrátane možností uplatnenia sa na základe schopností. Aby bolo dôležité, ČO ľudia poznajú, nie KOHO poznajú.

Doterajší stav nevyhnutne vedie k nekonečnému rodinkárstvu a k večnému reťazeniu obchodných súručenstiev, k splývaniu verejných inštitúcií s individuálnym a skupinovým prospechárstvom. Teda to, čo na Slovensku chýba, je najmä systém, ktorý by zaručoval nielen rituálne tance okolo povinných formálnych úkonov, ale ktorý by zabezpečoval skutočný vnútorný obsah a prirodzený zmysel demokratického usporiadania. To sú však zrejme priveľké nároky na malé Slovensko, lebo sústava rýdzo vonkajškových prejavov tzv. vlády ľudu je ťažiskovým problémom v celosvetovom meradle.

Básne

RAHIM KARIM (KARIMOV): Ja budem žiť za mamu

(Báseň uzbecko-rusko-kirgizského autora z ruštiny preložili OĽGA JANÍKOVÁ A PAVOL JANÍK)

Keď mama opustila svet, prežila toľko liet,
Áno, bolo ich toľko, koľko mám ja dnes.
A, ak mi pán Boh dopraje ešte vidieť svet,
Ja budem žiť za mamu – mama, k nám sa znes!

Ja budem žiť za mamu, nech žije cezo mňa,
Nech mojimi očami sleduje nás.
Za seba som už žil, nech sa nám dni vymenia,
Ja budem žiť za mamu, všetok ďalší čas.

PAVOL JANÍK: SLEPÝ PATRÓN

AFORIZMY

PESTÚNKA
Opatrovateľka psa.
SUKATÚNKA
Opatrovateľka suky.
SVÄTÝ PATRÓN
Uctievaný nepravý trón.
SLEPÝ PATRÓN
Ochranca nevidiacich.

PAVOL JANÍK: Odchádzanie do zabudnutia

Bezvýznamný autor, ktorý bol dlhoročným významným politikom a ministrom kultúry, po náhlom osvietení precitol zo straníckeho sna o korunnom princovi, opustil svojich najbližších kolegov a neomylne odchádza do zabudnutia, čo už hádam pochopili všetci okrem neho. O to trápnejšie vyznieva jeho úsilie zostať v pozornosti médií ako čerstvo prevtelená hviezda súčasnej opozície.

Nechcem robiť neprimerané porovnania, ale viedol som oddelenie kultúry súkromného denníka Koridor, ktorého majiteľmi boli herec a neskôr politik MILAN KŇAŽKO; syn ministra kultúry Dušana Slobodníka a neskôr diplomat IGOR SLOBODNÍK; akademický maliar JURAJ MIHALÍK; občiansky aktivista, neskôr šéf Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu JOZEF MAGALA; dnes už zosnulý novinár a autor literatúry faktu JERGUŠ FERKO. Po skončení vydávania uvedeného periodika som dostal ponuku z názorovo opačnej redakcie SME, aby som pre nich písal úvodníky. Aj pri mojom zmysle pre humor som to pokladal za nemiestny žart, hoci som mal v pôvodnej zostave ďalejslúžiaceho personálu niekdajšej Smeny niekoľkých osobných priateľov, ktorým som dokonca poradil, ako sa odpútať od starého názvu cez prechodné riešenie Sme na pondelok (utorok a ostatné dni), čo sa aj uskutočnilo.

Dosť som váhal, či mám vôbec venovať pozornosť sviežemu exministrovi, ale keďže som zažil niekoľko rokov v jeho pôsobnosti i v jeho osobnej nepriazni a márne som verejne upozorňoval, že tradične podporoval opozične zameranú časť umeleckej sféry, ktorá sa mu odvďačovala paktom o mediálnom neútočení, pokladám si predsa len za povinnosť slušne sa s ním rozlúčiť. Vari to bude užitočné pre jeho doterajšieho straníckeho bossa, aby sa lepšie zorientoval v oblasti kultúry a spoznal jej autentických predstaviteľov. Azda je to len dobrá rada pre politické kruhy, s ktorými začína niekdajší korunný princ Smeru splývať s vidinou návratu do vlády v progresívnom straníckom tričku. Ak mu noví druhovia naozaj uveria a spoľahnú sa na jeho osobnú integritu, tak je každá rada zbytočná.

---