PARALELY LETNÝCH MESIACOV VOJNOVÝCH ČIAS

Viem, prečo idem na front a viem, kde je moje miesto.
Ján Nálepka

1938
VLASTENECKÁ VÝZVA

“ Mladí, volám vás!
S pohnutím beriem pero do ruky, aby som sa prihovoril vám, kamaráti pod Tatrami, s ktorými som kedysi spolupracoval a ktorých vás stále v srdci nosím. Obraciam sa na vás s pohnutím po dvoch bratislavských manifestáciách. Bol som 5.júna svedkom sprievodu Slovákov, ktorí sa dosiaľ nevedeli prihlásiť k plodnej práci, ktorí po celých dvadsať rokov trvania republiky len zďaleka okukávali a hanobili prácu iných. Bol som svedkom toho, že títo ľudia aj naďalej mienia zostať vo svojej hriešnej nečinnosti.
Ba idú ďalej! Idú búrať a rúcať to, čo usilovná práca našich otcov stvorila. Idú rúcať to, za čo vykrvácalo tisíce Slovákov a Ćechov, idú búrať a podkopávať základy štátu, ktorý je náš. Búrajú to, čo máme, a ženú nás v neistú budúcnosť .. , ktorú nám chcú zaistiť pod vládou toho nemeckého kríža a v koncentračnom tábore!
Bol som svedkom sprievodu a zhromaždenia tých ľudí, ktorým nie je nič sväté, ani pamiatka mŕtvych ani práca živých, ktorí nemajú srdcia, oči, rozum, ktorí nevidia iných, len seba! Bol som svedkom toho, že tí mladí ľudia odhodili alebo zneužili slovenskosť a opičia sa podľa tých, ktorí nám prikladajú nôž na hrdlo. Bol som svedkom zhromaždenia ľudí, o ktorých si dnes dovolíme vážne pochybovať, že im zostalo v ich hlavách trocha zdravého rozumu. 5.jún – manifestácia autonomistov – vryl mi do pamäte poznanie, že je na slovenskom národnom tele vred, ktorý musíme rozrezať a zahojiť!
Dojatý tou vážnou chvíľou slovenských dejín obraciam sa na vás, kamaráti pod Tatrami, a volám k vám: Spojte sa na našich dedinách s každým, kto má snahu a zmysel pre poriadok, disciplínu a pokoj i mier.
Spojenými silami duste plameň nenávisti a štvavosti tej vrstvy občianstva, ktorá ani v dnešných ťažkých dobách nevedela zabudnúť na svoju sebeckosť a nenašla pochopenie pre potreby obcí a štátu. Spojte sa s každým úprimným demokratom, pestujte úctu a pochopenie pre politické presvedčenie iného, lámte hroty nenávisti a demagógie, buďte rozvážni, mierni, ale svoje politické presvedčenie, úctu k štátu pestujte a neustupujte .. „

Slovákom netreba ukazovať nepriateľa – sami ho dobre poznajú!
Ján Nálepka

1939
ZA SLOBODU ČESKÉHO A SLOVENSKÉHO NÁRODA

Antikomunizmus a antisovietizmus. Tým sa vyznačovala a vyznačuje politická prax všetkých pravicových síl, čím bola znemožnená účinná obrana vlasti. Československo-sovietska spojenecká zmluva z mája 1935, ochota a pripravenosť Sovietskeho zväzu pomôcť fašizmom ohrozenému Československu tak nedokázala splniť svoj účel.
Hlboký triedny rozpor medzi buržoáziou a robotníckou triedou sa odráža i na jedinej alternatíve odporu – odboja. Rozhodujúcou silou protifašistického zápasu sa stáva domáci odboj. Tým sa však neznižuje zahraničný odboj, ktorý sa vzhľadom na politické pomery v krajinách okupovaných nacistickým Nemeckom môže vyvíjať len zahraničí. Antifašistický odboj v zahraničí ako aj doma reprezentujú dve centrá: centrum buržoázneho odboja na čele s emigrantskou československou vládou vedenou Edvardom Benešom (Paríž, Londýn) a centrum predstavované moskovským vedením KSČ na čele s Klementom Gotwaldom.
Záujem spoločného národnooslobodzovacieho hnutia Čechov a Slovákov vyžaduje, aby sa upustilo od akéhokoľvek vzájomného nacionálnošovinistického správania. Je zároveň dôležité, aby sa politicky správne nastolila otázka česko-slovenského pomeru a otázka postavenia Slovákov. Tendencie starého, škodlivého čechoslovakizmu, ktoré do zahraničného odboja zanášajú niektorí činitelia z českej i slovenskej strany / Osuský, Hurban, Slávik/ je treba čo najrazantnejšie eliminovať a nacionálna samobytnosť Slovákov musí ísť mimo bez akejkoľvek diskusie. Táto politická línia v slovenskej otázke je dôležitá v záujme úprimného zblíženia sa Ćechov a Slovákov, a tiež v záujme toho, aby sa paralyzovala rozkolnícka a nepriateľsky protičeská agitácia agentov slovenskej vlády medzi Slovákmi v zahraničí, najmä v Amerike. Je dôležité v tomto momente obracať sa hlavne na Slovákov v cudzine a získavať ich pre československý odboj.

Máme dobrých dôstojníkov, ktorým netreba ukazovať, kto je ich nepriateľ. Oni len jednoducho nevedia, kade ísť. Netreba sa im vyhrážať smrťou. Človeku je aj tak ťažko v tom politickom pralese, keď z neho nevidí východisko.
Nacizmus rozdelil náš národ na dve časti: jednu veľmi malú a druhú .. veľkú. My slovenskí vojaci sa môžeme mýliť, no nezrádzame. Náš ľud má čisté srdce a veľmi by som chcel, aby ste ho pochopili a milovali. Mnohí z nás mali na začiatku vojny holubičiu povahu, ale teraz ukážeme, ako vieme bojovať! Ak ma zatknú ako Repkina, viem že v tom prípade sa dvere väzenia tuho uzavrú, no svedkovia mojich činov budú nemí. A ilegalita bude i naďalej žiť …
Ján Nálepka

1940
NA ÚSVITE DEMAGÓGIÍ

Slovenský štát vstúpilo do druhého roku svojej vazalskej existencie pod diktátom nacistického Nemecka. Namiesto českej privilegovanej buržoázie a toľko oznamovanej sociálnej spravodlivosti nastúpila nacistická elita, ktorá slovenský národ vykorisťuje na maximum.
Po prvom roku samostatnosti stojí Slovensko pred ťažkou hospodárskou krízou, pred hospodárskym a politickým krachom. Následkom nacistickej politiky v súbehu protisociálnej vazalskej politiky dostala sa krajina do slepej uličky. Kríza, ktorá nastala, ohrozuje pozície vládnucej triedy následkom rozšírenia nespokojnosti národa. Po jednom roku sa vyostrila situácia a rozpory nielen medzi elitami a pracujúcim ľudom, ale aj medzi jednotlivými kapitalistickými záujmovými skupinami vo vládnucej triede. Podľa vyhlásenia guvernéra Národnej banky Slovenska dr. Karvaša dlhuje nacistické Nemecko slovenskému štátu za vyvezený tovar 850 miliónov korún. Tento zamrznutý dlh ochromuje slovenské hospodárstvo do takej miery, že úplná skaza je na spadnutie. Nacistické Nemecko týmto spôsobom zaťahuje Slovensko úplne do svojich sietí a chce ho priamo donútiť, aby sa zapojilo do vojnovej hospodárskej politiky. Ćasť slovenskej buržoázie vidiac katastrofálnu prognózu, do ktorej sa Slovensko rúti a v snahe udržať si svoje pozície sa tomu všemožne bráni. Za účelom dosiahnutia svojho cieľa si Nemecko našlo svojich stúpencov vedených Machom, ktorý poučený Berlínom demagogicky dezorientuje slovenský národ v požiadavke zvýšenia robotníckych miezd. Tým sa snaží popudiť ľudí proti tej časti slovenskej buržoázie, ktorá sa nechce podvoliť tlaku Nemecka! Nemecko potrebuje na Slovensku takú vládu, ktorá nebude klásť žiadny odpor proti ožobračovaniu slovenského štátu a pre tento cieľ si vybralo toho najvhodnejšieho adepta.
Nastáva manéver, ktorý má vtiahnuť Slovákov do nacistického vojnového imperializmu a potom ich zahnať do krvavého boja za nemecký kapitalizmus. Maďarská buržoázia sa zdráha zneužiť svoje územie pre prechod nacistických vojsk, a tak sa hitlerovské Nemecko pomocou Macha a jeho stúpencov pokúša vyvolať na Slovensku protimaďarskú náladu pod heslami oslobodenia národne utláčaných Slovákov v odstúpenom území. Mach vsádza na rétoriku demagogických a falošných hesiel o zvýšení robotníckych miezd, čím si chce zabezpečiť lojálnosť a dôveru más a malomeštianstva, aby tak mohol s ich pričinením uchvátiť do svojich rúk moc a vohnať Slovákov do ničivej vojny s Maďarskom za záujmy nacistického Nemecka!
Tieto dobrodružné plány hitlerovských agentov sú starostlivo maskované sociálnymi a národnooslobodzovacími heslami, ktoré ešte aj po mnohých rokoch mieru budú dezorientovať slovenský národ a rozdelia spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory – nekompromisným odsúdením nacistickej svastiky ako symbolu najväčšieho zla a glorifikáciou a poľudšťovaním klerofašizmu!

Ozajstné hrdinstvo značí: každý čin zamerať na vec ľudu, na prospech ľudu!
Repkin

1941
KTO S MEČOM BOJUJE, S MEČOM I ZHYNIE!

Stalo sa to, čo každý očakával. Krvavý nemecký imperializmus zo strachu pred pomstou vlastného ľudu, zmučeného dvojročnou zničujúcou vojnou vrhol sa na nádej všetkých utláčaných a vykorisťovaných – Sovietsky zväz. Týmto činom nemecká mocnosť odhaľuje samu seba ako predvoj najreakčnejších síl svetového kapitálu v celej svojej nahote. Za záujmy záchrany európskej civilizácie a kresťanskej kultúry podlou demagógiou mobilizuje všetky reakčné sily sveta proti ZSSR a jeho socialistickému systému. Dúfa, že oslabí takto dôveru a sympatie širokých más k prvému a jedinému štátu robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie.
Prisluhovači Hitlera a zradcovia slovenského národa vháňajú Slovenský štát do vojny na bratovražedný boj. Nemecko potrebuje svojich belfučov, lebo vie, že sám na národy Sovietskeho zväzu nestačí. Ľudstvo má však už dosť krviprelievania a nepotrebuje žiadnych víťazstiev pre okupantov vykúpených krvou a slzami žien a detí.
Ćo nám vlastne prinieslo „priateľstvo“ Nemecka? Fašistické vojská, nemecké deti vyjedli múku našej zeme. Dnes slovenský pracujúci človek musí stáť pred pekárňami a obchodmi a prosiť o kúsok chleba! Demagógia utešuje ľudí, že múky je dosť. No realita vraví o inom – deň čo deň sa znižujú dávky chleba i múky, deň čo deň je všetkého menej a každým novým dňom rastie dražoba. Muži musia bojovať za záujmy svojich vrahov a ich ženy a deti hladujú.
Naše fabriky prešli do nemeckých rúk. Zbrojovka v Považskej Bystrici, škodovka v Dubnici, Štátne železiarne v Podbrezovej, magnezitka a dynamitka v Bratislave patria pod sieť Herman-Göringových závodov, mauthnerka v Ružomberku, textilka v Žiline, celulózka v Źiline a Ružomberku, píly v Turanoch, v Podzámku, slovom všetky väčšie závody na Slovensku sa dostali do rúk skupiny okolo Deutscher Bank. Toto je sľubovaný prevod kapitálu do rúk národa? Toto je ten pravý slovenský národný socializmus?
Na Slovákoch a Slovenkách v uniforme i v civile, na ženách, na matkách – na ich pleciach teraz spočíva kus zodpovednosti za náš vlastný osud. Ak nechcú byť otrokmi, nesmú chcieť vojnu, musia chcieť slobodu a mier. Teraz nastáva ten čas bojovať všetkými svojimi silami proti nemeckým okupantom a ich prisluhovačom. Či majú strach pred perzekúciou? A čo im vlastne zostáva? Len front a na nej smrť, letecké útoky a v nich tiež smrť! Tak čoho sa majú strachovať? Či môžu stratiť viac ako tieto okovy? Boj začal! Nezačal ho Sovietsky zväz, lebo si neprial vojnu a hlad národov. Ten, kto s mečom žije, s mečom i zhynie! Krvavý východný front sa otvára …

O jedno prosím: vy, ktorí prežijete túto dobu, nezabudnite .. Zbierajte trpezlivo svedectvá o tých, čo padli pre seba i pre vás .. Zaľúbte si aspoň jedného z nich ako synovia a dcéry, buďte naňho hrdí ako na veľkého človeka, ktorý žil pre budúcnosť.
J.Fučík

1942
V DUCHU NÁRODNÝCH BUDITEĽOV

V čase, keď Červená armáda ženie viac ako 4 mesiace nemecké vojská na západ, Tiso, Tuka a Mach slúžia oduševnene Hitlerovi a ženú slovenskú silu na front. Hitler žiada, aby Slováci obetovali všetko pre jeho nový svetový poriadok. Ten poriadok, ktorý Slovákom prináša len nešťastie, biedu a potupu. Žiada ďalšie pracovné sily do Nemecka, aby otročili pre nemecké vojnové potreby, pre predĺženie nemeckej hitlerovskej vojny. Slovenský robotník je tak nútený vyrábať v pote tváre zbrane, ktorými sú strieľaní jeho slovanskí bratia. Generál Čatloš sľubuje Hitlerovi ďalšie tisíce mladých slovenských životov, ktoré majú byť vrhnuté na tie najnebezpečnejšie úseky frontu, kde Nemci sú Červenou armádou najviac bití a nesú na životoch najväčšie straty.
Mnohí Slováci však odmietajú a nechcú bojovať proti slovanským bratom. V duchu národných buditeľov ako sú Kollár, Štúr, Vajanský, kráčajú v ich šľapajach v hrdinskom boji proti fašistom, za svornosť Slovanov, za slobodu Slovákov. Slovenskí vojaci, slovenskí chlapci dezertujú z armády so zbraňou v ruke a stavajú sa do prvých radov národného boja za oslobodenie. Rusi ich prijímajú ako svojich bratov.
Prípisy Prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB o dodržiavaní predpisov pri zaisťovaní komunistov podávajú pravidelne tajné dôverné príkazy ako naložiť so zaistenými – a to bez meškania eskortovať do zaisťovacieho koncentračného tábora v Ilave. Výňatky z pravidelných mesačných hlásení o politickej a hospodárskej situácii z hľadiska zásobovania robotníkov, zamestnanosti a činnosti ilegálnej komunistickej strany z jari 1942 tiež nie sú potešujúce. Robotníci, ktorí pracovali v Nemecku sa hromadne vracajú domov a nemajú úmysel sa vrátiť. Obyvateľstvo sa sťažuje na oneskorený prídel múky, niet masti, maslo, bravčové mäso. Dodávka cukru je znížená na 750 g na mesiac, krmivo pre dobytok takmer žiadne. Ľudia sa málo starajú o politické veci a zostávajú apatickí. Aspoň navonok. Zmýšľanie obyvateľstva sa mení – čoraz zreteľnejšie badať účinky z rozhlasových správ z Londýna a iných staníc. Navonok sa toto zmýšľanie prejavuje veľmi opatrne, no medzi sebou si názory bez obavy vymieňajú. Tým je rozdvojenie obyvateľstva po stránke politického zmýšľania postupne viac a viac zreteľnejšie. Robotníctvo sa súhrnom všetkých udalostí začína viac a viac prikláňať ku komunizmu.
Vlna perzekúcií prinútila ohrozených ľudí ,podieľajúcich sa na akejkoľvek forme národnooslobodzovacieho boja, ukrývať sa v horách. Hitlerovský fašizmus nie je silný a nebezpečný iba preto, že má k dispozícii zbrane celej Európy, ale aj preto, lebo rafinovaným spôsobom využíva hospodárske možnosti ním okupovaných a podriadených krajín. Slováci začínajú chápať, že ak si chcú zabezpečiť skutočnú slobodu národa, musia sa sami zapojiť do posledného a rozhodujúceho boja proti nenávidenému fašizmu. Na Slovensku je táto cesta obzvlášť zložitá, lebo nacistická mašinéria má vlastný aparát udávania a perzekúcie udaných ľudí sú nemilosrdné, s fatálnymi následkami pre celé rodiny.
V novembri roku 1941, keď vstúpil klérofašistický štát do Paktu proti Kominterne, sa perzekúcie zostrili natoľko, že bolo potrebné vypracovať systematický plán na ochranu ľudí prenasledovaných režimom. Dokument Organizačný štatút Bojových jánošíkovských družín, dokončený v apríli 1942, je výslednicou práce tohto cieľa i manuálom.
Prvá bojová jánošíkovská družina na Slovensku vznikla začiatkom roku 1942. Založili ju komunisti na Pirnagovom vrchu v chotári Vinné, okres Michalovce. Aktérmi tejto skupiny boli Pavol Boroš z Vinného a Ladislav Szabó z Humenného v ilavskej väznici v prvej polovici roku 1941. V lesoch pod Vihorlatom sa koncom roka 1941 a začiatkom roku 1942 ukrývalo niekoľko občanov z okresov Michalovce a Humenné, ktorí tvorili jadro BJD na čele s Pavlom Borošom. Koncom marca 1942 sa k nim pridalo 18 občanov židovského pôvodu, ktorí zutekali pred deportáciou. Dňa 7. apríla 1942 celú skupinu prepadla žandárska hliadka a po tejto akcii skupina prestala existovať. Všetci boli zajatí okrem Pavla Boroša, ktorý sa ukrýval v lesoch Vihorlatu, kde aj neskôr zahynul. Táto BJD trvala krátko, no napriek tomu vo vývoji protifašistického hnutia na východnom Slovensku jej prináleží čestné a významné miesto.
Po zatýkaní v apríli 1942 odchádza s Osohovým súhlasom do Malých Karpát koncom mája 1942 desaťčlenná skupina pod vedením Jaroslava Hlinenského, skupina dostáva meno revolučného básnika Janka Kráľa. Hoci zápasí s ťažkosťami v horách, usiluje sa v rámci svojich obmedzených schopností nielen cvičiť svojich ľudí na boj, ale aj politicky nasmerovať obyvateľstvo podhorských obcí. Začiatkom júna táboria pod Častou, v júli začína presun na stredné Slovensko. Po udaní miestnym poľovníkom 17. júla skupinu zadržala trojica chtelnických žandárov. Partizáni skončili vo väzení a väčšina z nich sa napokon dostala do transportu 250 väzňov do Mauthausenu, ktorý vypravili z Bratislavy 19. februára 1945.
Na strednom Slovensku sa stáva zárodkom budúceho partizánskeho hnutia bojová jánošíkovská skupina pod vedením L.Exnára v banskoštiavnických horách v okolí Sitna. Jej jadro tvoria ilegálni komunisti a stáva sa spoľahlivou bázou odboja na celom území Banskej Štiavnice, kde sa postupne pripájajú okresy Nová Baňa, Kremnica, Krupina a Zvolen. Okrem organizačnej práce rozvíja skupina i rozsiahlu masovopolitickú činnosť. Je to zásluha tejto skupiny, že si svojou autoritou postupne vybudovali postavenie základne, na ktorú sa napájali v národnooslobodzovacom boji všetky vrstvy „zdola“, to znamená robotníci, roľníci, mládež, inteligencia, vojaci i dôstojníci.
Iným významným centrom neskoršieho partizánskeho hnutia na strednom Slovensku sa stáva Horná Nitra. Organizovaním prvej ozbrojenej družiny je poverený A.Grznár a ďaľšiu ozbrojenú skupinu vytvára F.Hagar. Obe skupiny s pomocou straníckych organizácií okresov Prievidza a Topoľčany nadväzujú styk s niektorými vojenskými posádkami, od ktorých získavajú výbušniny a zbrane.
V roku 1942 postupne vznikajú aj menšie ozbrojené družiny v okresoch Kremnica, Brezno a Nová Baňa. Základne sa budujú aj v oblasti Nízkych Tatier v oblasti Čertovice a Ľupče, Gelnici, v Trebišovskom, Sečovskom a Vranovskom okrese. Celkovo je v prvej polovici roku 1942 v bojových jánošíkovských družinách sústredených približne 500 partizánov. Tieto prvé jánošíkovské družiny sú odrazovým mostíkom začínajúceho partizánskeho ozbrojeného ľudového hnutia v zložitom období protifašistického zápasu a pýchou našej vlasti.

Budeme sa čestne biť s našim spoločným nepriateľom, a tak budeme približovať deň víťazstva, deň vytúženého pokoja pre váš i náš ľud a pre všetky slobodymilovné národy sveta. Budeme sa biť s nenávideným nepriateľom do poslednej kvapky krvi, a ak bude potrebné obetovať život za našu spravodlivú vec – obetujeme ho bez váhania!
Ján Nálepka, júl 1943

1943
ŠTVRTÝ ROK SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

Hospodárska situácia na Slovensku je katastrofálna. Priemysel je takmer celý zatiahnutý do vojnovej výroby. Nemci sa zmocnili veľkej časti slovenského priemyslu a všade germanizujú. Napríklad Bratislavské mlyny, ladecké cementárne a celulózka v Ružomberku. Postup je nasledovný. Všade sa najprv prijíma Nemec, a až v krajnom prípade Slovák. Ak sa Slovák zamestná, jeho mzda je o 50% nižšia ako u Nemca za tú istú prácu!
Obchod na Slovensku je dvojaký – legálny a ilegálny. Ceny sú na čiernom trhu mnohonásobne predražené, legálny obchod absentuje nedostatkom vo všetkom. Do Nemecka sa vyváža všetko, čo človek potrebuje na obživu i prežitie. Daňové zaťaženie je taktiež neúmerne zvýšené. Z úrody roku 1942 bolo odovzdaných o 2000 vagónov viac obilnín okupantom. Slovensko zo svojej úrody výdatne živí dve divízie nemeckého vojska a asi 25 000 nemeckých detí, umiestnených na Slovensku.
Nedostatok pracovných síl je značný hlavne v poľnohospodárstve, z dôvodu vojny, kde je narukovaných 5 ročníkov, a ďalej preto, že v Nemecku pracuje cca 100 000 slovenských robotníkov. Hoci sú platy poľnohospodárskych robotníkov veľmi nízke, opustiť miesto znamená tvrdý trest na slobode za sabotáž. Životné potreby v priemere stúpli na cene o 200%.
Slovenské školstvo trpí nedostatkom kvalifikovaných učiteľských síl. V školách niet uhlia, jedna trieda má z dôvodu nízkeho počtu učiteľov cca 100 žiakov. To sa týka slovenských detí, nemecké deti krízu nepociťujú. Počet nemeckých tried vzrástol zo 150 na 788.
Zo Židov, ktorých bolo na Slovensku 70 000, do 15.februára 1943 do Poľska vyviezli asi 57 000, takže na Slovensku ich zostalo ešte asi 13 000. Do Poľska neboli vyvezení tí Źidia, ktorí majú sobášny zväzok s kresťanom, či tí, ktorí do 14.marca 1939 prestúpili na niektoré kresťanské náboženstvo, či tí, ktorí sú hospodársky nepostrádateľní. V tom, kto zostal zo Židov na Slovensku, hrali hlavnú úlohu úplatky. Deportáciu Židov mala na starosti HG za pomoci četníkov a polície a za poradenstva SS. Pri deportácii boli použité neľudské a brutálne spôsoby, čo Slováci vo všetkých spoločenských vrstvách vcelku odsudzovali. Alexander Mach 7.februára t.r. v Ružomberku vyhlásil, že vláda vyvedie do Poľska aj zvyšok 13 000 Židov a židovských miešancov. Židovský majetok na Slovensku bol odhadnutý úradne na 4 miliardy slov.korún, súkromne na vyše 7 miliárd. Z tohto však členovia HG a strany HSĽS, členovia SS a Nemeckej strany už rozkradli k tomuto dňu na polovicu. Za vyvezenie 57 000Źidov zo Slovenska bolo nútené Slovensko zaplatiť 700 miliónov korún a Nemci ešte žiadajú vrátenie majetku týchto Źidov, z dôvodu, keď boli vyvezení do Poľska, stali sa obyvateľmi ríše. Za jedného Žida Nemci požadujú 50 000 sk.
Polícia a četníctvo na Slovensku je na 90% nespoľahlivé, čo znamená, že je proti Tisovmu režimu. Spolu s pohraničnou strážou sa veľmi pozitívne zaslúžili o prechod ľudí cez hranicu Slovenska do zahraničia. Avšak zamestnanci Ústrednej štátnej bezpečnosti ÚŠB verne slúžia režimu. Sú to oni, kto ustavične zatýka obyvateľstvo zo všetkých vrstiev, takže Ilava a všetky väznice krajských súdov na Slovensku sú doslova preplnené. ÚŠB má dve oddelenia – komunistické a československé. Surovosť pri vypočúvaní podozrivých osôv a väzňov je všeobecne známa.
Ministerstvo vnútra zriadilo na Slovensku pracovné tábory v Hanušovciach, pri Vranove nad Topľou, v Seredi a pri kúpeľoch Vyhne. Sem sú deportované tzv. asociálne živly – politickí nespoľahlivci, notorici, povaľači, Cigáni, Židia a prostitútky. Výchovné prostriedky v týchto táboroch sú zlá strava, zlé ubytovanie, ťažká telesná práca a nedôstojné neprimerané telesné tresty.
Hlinkova garda pomaly zaniká. Útek z gardy bol a je masový. Dopomohli k tomu komunisti, ktorí sa za členov prihlásili a gardu zámerne kompromitovali tam, kde mohli, takže rozklad bol nevyhnutný. Za tento rozklad však môžu aj jestvujúce spory Tiso-Mach. Ako vyzerá morálka v HG je vidieť najlepšie z toho, keď začiatkom roku 1943 Hitler požiadal Macha a Tuku o ďalších slovenských vojakov. Vtedy Mach ako hlavný veliteľ HG vyzval gardistov, aby sa na východný front hlásili dobrovoľne. Ako títo jeho výzvu poslúchli je vidieť z toho, že na celom Slovensku sa prihlásilo dohromady 57 mužov. Toľko o morálke HG na Slovensku.
Nemci majú na Slovensku svoje vojsko v Malackách a okolie a v Kremnici a okolie. Medzi týmto vojskom v poslednom čase prišlo k viacerým samovraždám. Tento jav je znakom šíriacej sa demoralizácie v tejto armáde.
Na Slovensku ruských zajatcov niet, sú tu Francúzi, ktorí utiekli z Nemecka a slovenská vláda ich internovala v Trnave a v Topoľčanoch.
Na východnom fronte Slováci majú Rýchlu brigádu, jednu Zaisťovaciu divíziu a niekoľko menších jednotiek pomiešaných medzi Nemcami. Slovenskí vojaci na 90% považujú túto svoju účasť na boji proti Rusom za veľké násilie a krivdu, ktorá bola proti nim spáchaná. Vojaci, vracajúci sa z frontu vydávajú svedectvo o nesmiernej brutalite Nemcov voči civilnému obyvateľstvu na východnom fronte, i to, ako sami odmietli bojovať, ničili zbrane a strelivo, nestrieľali do ľudí ale do vzduchu. Sú však znásilnení a preto i nútení túto prácu robiť ďalej, ak majú rodiny na Slovensku, kto mal však možnosť, ten prebehol na opačnú stranu. Vo vojsku je nálada všeobecne protinemecká. Na Slovensku sa vie, že niektorí vyšší dôstojníci-Slováci sa veľmi brutálne správali na ruskom fronte. Podplukovník Kokšík v rámci Zaisťovacej divízie v okolí Žitomíra dal vypáliť a vyvraždiť niekoľko ukrajinských dedín pod rúškom, že vyničil partizánov. Generál Turanec počas svojho pobytu na ruskom fronte si zasa nečestným spôsobom zhromažďoval zlato a cenné predmety, ktoré si doviezol domov.

Len neochvejne stojme na stráži, bojujme a víťazstvo je naše!

Ján Nálepka

1944
ORGANIZUJTE SA!

„Robotníci, roľníci, vojaci a inteligencia!!!
Každý z Vás by si už želal koniec vojny. Koniec biedy a hladu. Každý z Vás pocítil alebo cíti na vlastnej koži tlak fašistického bodáka. fašistickej od krvi nevinnej špinavej čižmy, čiže lepšie povedané – fašistické utláčanie ľudu v každej vrstve. Každý z nás po štyroch rokoch vojny už prišiel na to, že toto všetko nastolil fašizmus a jeho hnusný režim, ktorý sa u nás nehanebne kryje pod meno : – Národný socializmus. –
Keď tento režim padne, padne s ním aj všetko zlo. Teda príde s jeho koncom aj koniec vojny. Preto aj Vám vlažným a k Vám, čo ešte stojíte na strane fašizmu, a tak preťahujete vojnu, k Vám voláme toto: Či tak – či onak fašistický režim bude zničený! Padne!! Neodvratne padne!!! Tak jak padol v Taliansku, tak padne aj v Nemecku a padne aj vo všetkých štátoch Európy a celého sveta. Padne!!!
Preto pripojte sa k nám, kým je ešte čas! Združte sa do jánošíkovských družín a v nich ničte nepriateľský fašizmus!! Ničte!! Ani jeden fašista nesmie obísť nasucho. Nebojte sa, my budeme s Vami spolupracovať. Sme veľká antifašistická organizácia, čakajúca na povel. Preto pripojte sa i Vy, kým ten povel nepadne. Keď padne povel, bude už neskoro! Lebo akonáhle padne povel – vzápätí sa zrúti i fašizmus a Vy všetci, ktorí stojíte na strane fašizmu – padnete s ním!
Preto kým je čas, príďte medzi nás!!
Organizujte sa do jánošíkovských družín, ničte fašistov a všetko, čo je fašistické!
Pamätajte: Kým bude trvať fašizmus, bude trvať aj vojna a s ňou aj všetko zlo!
Preto: BOJUJTE VŠETCI JEDNOTNE PROTI FAŠIZMU!!!“

Všetky okupované štáty a malými národmi sa pripravujú na národnooslobodzovací boj. Pripravuje sa i Slovensko. Úloha je o to ťažšia, že slovenský štát je plne pod kontrolou nacistov, ÚŠB pracuje svedomito a žaláre „zradcov“ slovenského štátu sú preplnené najlepšími ľuďmi, ktorých slovenská zem zrodila.

My sme zostali aj dnes verní politike slovanských sŕdc. Len my sme zostali verní slovenskej hrude, Slovensku.

Ján Nálepka

zdroj:
1938, Ľudácka manifestácia autonomistov, Podtatranský kraj, č.25/1938 Ján Nálepka s vlasteneckou výzvou k svojim rodákom
1939, Paríž -Smernice o politickej práci KSČ v zahraničí, ktoré vydal zahraničný sekretariát KSČ v Paríži. Zborník dokumentov k dejinám KSČ v rokoch 1938-1945 a k IX.,X.,XI. zväzku Spisov K. Gottwalda, Bratislava 1956, s.108 -134
1940, Leták ilegálnej KSS vydaný k prvému výročiu vzniku klérofašistického režimu, odhaľujúci podstatu politiky predstaviteľov klérofašistickej vlády a ich spojenia s hitlerovským Nemeckom. AÚML ÚV KSS, f.UV/1,a.j.71, č.2756, cyklostyl.
1941, Leták ilegálnej KSS rozmnožovaný a rozširovaný v Nitre. Nitra,.AÚML ÚV KSS, f.ÚV/1, a.j.95, č.2602, cyklostyl.
1942, Leták s prejavom M.Čulena na II. všeslovanskom kongrese, vyzývajúci do boja proti klérofašistickému režimu na Slovensku.
1942, Prípis Prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB o dodržiavaní predpisov pri zaisťovaní komunistov. ćislo : 11026/4-1942 ÚŠB,. ŠOKA Trebišov č.441/1943, cyklostyl, originál
1942, Výňatky z pravidelných mesačných hlásení o politickej a hospodárskej situácii z hľadiska zásobovania robotníkov, roľníkov a činnosti ilegálnej komunistickej strany. Bratislava., ŠOBA Bratislava, Ž.ú. III, č.352/42 prez.,strojopisný prepis
1942, Pravidelné mesačné hlásenie okresného úradu o politickej situácii a jej vývinových tendenciách, zaslané ÚŠB. číslo 32/1942 prez, 1942, ŠOBA Bratislava, Ž.ú III, č.352/42 prez., strojopis, originál
1942, Výňatok z pravidelnej mesačnej správy okresného úradu o hospodárskej situácii a činnosti komunistickej strany, zaslanej ÚŠB., 1942, jún, Bratislava., ŠOBA Bratislava, Ž.ú. III, č.352/42, prez, strojopisný prepis
1942, Odkaz Benešovho kancelára Smutnému domácemu odboju z 21. augusta 1939, f.30 a.j 16., f.40 a.j 28/15., f.38 a.j 174
1942, Sidor, K.: Slovenská politika na pôde pražského snemu II, Bratislava 1943, str.262.
1943, Správa V.Radakoviča o vývine udalostí na Slovensku od roku 1938 v oblasti hospodárskej, sociálnej, školstva. brannej a politickej. FMZV-ADO, L.A,T, KR.52, strojopisný prepis
1943, Správa V.Radakoviča o politickom, hospodárskom a kultúrnom postavení klérofašistického slovenského štátu. Istanbul. FMVZ-ADO, LA, KR.52, strojopis
1943, Hlásenie okresného úradu ÚŠB o rozširovaní ilegálnych letákov a odpis letáka s výzvou do protifašistického boja a za organizovanie jánošíkovských družín. ŠOKA Liptovský Mikuláš, OÚ Liptovský Sv. Mikuláš, 1512/1943 prez, strojopisný prepis, originál

---