Mier je príliš veľká a cenná hodnota na to, aby bol obetovaný zištným záujmom vojnových štváčov a ich prisluhovačom rôzneho politického a ideového zafarbenia kdekoľvek vo svete. Lebo keď sa raz rozhorí svetový požiar, zahasiť ho môže opäť iba ľudská krv a popol.
Keď oni rúcajú, my stavajme!
„Umelci“, ktorí si svoje umenie založili na ničení pomníkov a pamätných tabúľ minulosti sú vo svojej jednoduchej podstate ideologické „strážne psy“, ktorých úlohou je štekať, ak niekde „zacítia“ niečo, čo je pre daný systém nebezpečné. Vládnuce politické sily nemôžu týchto „psov“ odsúdiť a potrestať, aj keď svojou činnosťou zjavne porušujú všelijaké zákony, veď tieto psy štekajú v ich mene, v mene ich záujmov a preto jediné čo by tak mohli spraviť, je mierne im pritiahnuť reťaze.
Vladimír Manda
Odstránené dukelské súsošie Jána Kulicha – Žalujem! cez primitívny hyenizmus Ľ. Lorenza a P. Kalmusa až po odrezané ruky na súsoší Matiek na vrchu Javorina.
Kým iní ničia historickú pravdu zvečnenú v kameni, my pravdu bránime. A kým oni budú ničiť, my budeme viac a viac brániť! Keď oni rúcajú, my stavajme! STAVAJME! Celé povstalecké územie pokryme pamätnými knihami z kameňa, všade tam, kde kroky našich partizánov prvýkrát vstúpili do kopca našich hôr.
Láska k vlasti
Láska k vlasti bola vždy hybnou silou daného národa. Mobilizovala ľudí na účasti verejného života a zapájala ich do zveľaďovania vlastnej krajiny, lebo úprimne prežité vlastenectvo a národné povedomie motivujú pozitívne, v prospech celku.
Slováci si ctia odkaz svojich predkov a na svoju históriu pamätajú. Dobrý vlastenec môže byť len sebavedomý a hrdý človek. Tam, kde chýba sebavedomie a sebaúcta prichádza zvádzanie v podobe napodobnenín, náhrad za vlastenectvo. Preto je veľmi dôležitý prístup štátu k vlastným občanom, lebo spoločnosť k vlastenectvu treba vychovávať. A tu je alfou omegou práve historické povedomie! Vlastencom sa človek nerodí, vlastencom sa človek stáva. A to je nádej. Nádej pre Slovensko. Lebo druhým krokom vlastenectva je obrana vlastného národa a rodnej zeme. A chrániť svoju zem môžu len tí, ktorí ju ľúbia, ktorí si ju vážia, ktorí ju ctia, lebo boli vychovaní v hodnotách, o ktoré treba stáť. Ochota brániť štát a nechať ohroziť svoj život je priamo úmerná dôvere v tento štát – na tej všetko začína aj končí.
Ja svoje verše venujem svetlej pamiatke našich partizánov, a súčasne chcem v mene našej generácie v 75. roku výročia SNP poďakovať za bojovú vernosť a chrabrosť všetkým, ktorí sa pričinili o oslobodenie našej vlasti, keď svetový požiar fašizmu spaľoval celú Európu. Nech poslúžia veci mieru a upevneniu posvätného priateľstva medzi ruským a československým ľudom.
VEĎ TAKÁTO SMRŤ NEBOLÍ
V ohnivej búrke prielomu
Môj čas sa niekam náhli
Noc láka zvodným pohľadom
Do svojich hĺbok vábi
Vyletel orol spod Tatry
Ponad vysoké hory
Z briez zrazu lístie opadlo
Rozohnil víchor v boji
Bleskov a hromov uprostred
Noc zovrela ma tuho
Už iba krása bielych briez
Jagavé hviezdne nebo
Ach, ako rýchlo stráca žiar
Červeňou sýta luna
Nič nie je krajšie človeku
Jak bozku rodná hruda
Veď takáto smrť nebolí
Lež pokoj zvlaží dušu
Jak orol k nebu vyletí
Slobodu nesúc rodu
V ohnivej búrke prielomu
Môj čas sa niekam náhlil
To vlasť zvolala – Pomôž mi!
Teraz som Jej syn navždy!
SVS, november 2018
A v roku 1944 kto „branil stat“? Mate to trochu popletene, teta.