Buď pozdravená, Sýria!
Ty pustina s veľkou históriou…
Prečo sa cudzí stále na Tebe hmýria?
Prečo sa tu každý zabáva vojnou?
Cudzí státisíce tvojich posielajú preč.
Tvoji tu aj bojujú, mŕtvych sú desaťtisíce.
O mieri pre Teba akoby nemohla byť reč.
Toľko smrti… Pre iných štatistika, len číslice…
Koľko ľudí si spomenulo, kam patrí?
Zrazu každý má skupinu, náboženstvo…
Každému zrazu robia dobre demokracie vetry,
no každý má rád svoje mnohoženstvo.
Takže stačilo každému čosi nasľubovať
a sledovať, ako sa tu navzájom v nejakom mene budú trhať.
Si úbohý polygón svetovej vojenskej mašinérie.
Lenže, na rozdiel od Teba, ľudia inde nie sú terčmi.
Koľko však testy iných vyvolali hystérie,
že to ty zabíjaš svojich s vojnovými psami.
Koho by vlastne trápilo, že Ťa iní opäť trhajú?
Že si pieskoviskom najväčších svetových detí.
Veď tí istí sa na pánov tvorstva hrajú!
Takí ako Ty sú pre nich potrebné smeti.
Hrajú sa, hrajú, a svet pri tom tŕpne.
Kedy dávka svinstva a rakiet tu spŕchne?
Kedy výbuch zapríčiní, že svet v pekle bude?
Kedy svedkami budeme na poslednom súde?
Sýria, ty si pokladnicou histórie!
Každý veľký národ tu nechal svoje krásne stopy,
ktoré teraz devastujú zvrátené teórie.
Svet už svojimi slzami histórie trosky nekropí.
Všetci Ťa ničia,
ale kto Ťa postaví na nohy?
Každý Ti akurát tak za otroctvo požičia.
Nikdy už nebudeš mať pokojné doby.
Kedy teda skončí táto zbytočná vojna?
Keď bude mŕtvych príliš veľa, alebo keď sa inde nová rozhorí?
Veď štát vo vojne je pre iných vždy krava dojná,
až pokiaľ ho vojna vo všetkých smeroch totálne nerozborí.
Ilustračný obrázok je dielom Susan Schulman z UNHCR (https://news.un.org/en/story/2018/03/1004572)
