Začína to byť vážne. S odchodom strany Smer do opozície sa končia časy, keď bolo možné relatívne beztrestne kritizovať kapitalizmus a zverejňovať na fejsbúku statusy o výhodách socializmu. Viacerí socialisti si to uvedomujú a bijú na poplach, že začína byť ohrozená sloboda slova. Lenže, ako sme si povedali pred niekoľkými dňami v tomto článku, sloboda slova nestačí. Na to, aby sme mohli ľavicové myšlienky odovzdať širokému publiku, potrebujeme nielen otvorené ústa, ale aj na druhom konci komunikačnej linky otvorené uši a ešte dôležitejšia je otvorená hlava.
Z médií hlavného prúdu pracujúci neustále dostávajú kvapky o tom, že liberálna kapitalistická demokracia je to najlepšie, čo kedy ľudstvo vymyslelo. Proti tejto mediálnej presile je príliš málo, keď sa spoliehame na slobodu slova a myslíme si, že stačí týmto zneužívaným ľuďom predložiť alternatívny názor a otvoria sa im oči. To v žiadnom prípade nestačí, lebo dnešný systém vzdelávania nevedie ľudí ku kritickému mysleniu a nemajú návyky konfrontovať to, čo počujú, so svojou výbavou teoretických vedomostí a osobných skúseností.
Pre nás, ktorí sme chodili do škôl ešte pred 89-tym je to ťažko predstaviteľné, lebo nás ešte viedli k tomu, aby sme si sami vytvárali kostru vedomostí, aby sme si sami overovali, čo sa naučíme a mysleli kriticky stále (nielen vtedy, keď čítame niečo preložené z ruštiny). Toto falošné vzdelávanie nie je špecialitou len nášho Slovenska. Je to v génoch liberálneho kapitalizmu a práve my sme na tom relatívne lepšie ako západ, lebo starší z nás ešte tie základy zo socializmu majú.
Veríte, že Zem je plochá, alebo viete, že je guľatá?
Čím podložím toto odvážne tvrdenie? Sklonom uveriť dezinformáciám a hoaxom. Jedným z takýchto politicky neškodných ale nepochybných hoaxov je presvedčenie o tom, že Zem je plochá. V časoch, keď som chodil na základnú školu, by to bola taká absurdná predstava, že by ju vôbec nikto nebral vážne. Veď sme vedeli, že už Eratostenes niekoľko storočí pred našim letopočtom, len pomocou hodiniek, pravítka, kružidla a bežnej matematiky, dokázal, že Zem je guľatá a vypočítal jej obvod s presnosťou hlboko pod 1 %. Až úpadok vzdelania v stredoveku umožnil, že ľudia prijali skreslené predstavy bez ich overenia v živote. My sme mali návyk myslieť kriticky neustále, ukladať si vedomosti do stavby, ktorá celá bola funkčná. Neboli to jednotlivé priehradky, do ktorých na rôznych predmetoch môže človek vkladať úplne protichodné veci a nevadí mu to. Veru, dnes aj protichodné veci – veď niečo úplne iné sa deti o pohlaviach naučia na biológii, ako im potom hovoria na občianskej náuke či etike.
Späť k tej plochej Zemi. V dnešných progresívnych časoch „najlepšieho možného usporiadania spoločnosti“ verí pomerne veľa ľudí (aj na Slovensku) tomu, že Zem je plochá. Je to tým, že upadá úroveň vzdelania a schopnosť používať vedomosti v praktickom živote. Toto však nie je daň za prebytok informácií a celkový blahobyt. Je to cielená politika. Nie je v záujme liberálneho kapitalizmu, aby bežní ľudia boli vzdelaní – v tom zmysle, aby si vedeli poznatky osvojovať samostatne a tie aj v praktickom živote používať.
Chcete dôkaz? Keď som si na tento článok pripravoval príklad o plochosti Zeme, kamarát Gúgl mi ponúkol tento článok z Hríbovho .týždňa. Hneď v úvode sa píše toto:
Všetci vieme, že Zem je guľatá a že obieha okolo Slnka. Vieme, lebo nám to povedali. A my sme im uverili. Väčšinu toho, čo sa učíme, prijímame v podstate celkom nekriticky. A tak je to správne. Ak by sme chceli úplne všetko kriticky preskúmať, asi by sme sa toho veľa nenaučili.
Časopis .týždeň, rubrika o vede, 17. mája 2008
Nekvalitné vzdelávanie je zámer
Cítite ten rozdiel? Nám v škole presne povedali nielen to, že Zem je guľatá, ale aj to, ako na to ľudia prišli a ako si to sám môžem overiť. Dnes na to údajne nie je čas a deti sa údajne musia toľko vecí naučiť mechanicky, že nemajú kedy učiť sa kriticky myslieť. A kým sú k dispozícii Smatana, Hríb a chlapi s čiernymi vrecami na hlavách, tak to ani nepotrebujú, stačí čítať správne weby a blokovať tie nesprávne.
Toto je teda verejne deklarovaný zámer a zločin proti ľudským právam. (Áno, právo na vzdelanie je ľudské právo.)
Je to zámer, lebo takto vzdelaní pracujúci sú hračkou v rukách dobre zaplatených manažérov, všadeprítomnej reklamy a masovokomunikačných médií a sú imunizovaní voči socialistickým alternatívam.
Je možné, že niektorí čitatelia uverili, že v škole nie je čas na myslenie, že naozaj je nutné mechanicky sa naučiť veľa encyklopedických a kaleidoskopických hesiel. Nuž, pozrime sa, čo si o tom myslia niektorí z najlepších mozgov ľudstva (zdroj):
Neverte všetkému, čo sa vám predkladá. Skúmajte a presvedčte sa sami o všetkom.
Ján Ámos Komenský
Dnešný liberálny systém vzdelávania teda usvedčuje z falošnosti „učiteľ národov“, ktorý istý čas pôsobil aj na Slovensku. Dnes sa zrejme vo svojom holandskom hrobe musí otáčať ako vrtuľa veternej elektrárne.
Poslaním vzdelania je naučiť ľudí intenzívne a kriticky myslieť. Inteligencia a charakter – to je cieľom pravého vzdelania.
Martin Luther King, Jr.
Negramotní budúcnosti nebudú tí, ktorí nevedia čítať. Budú to tí, ktorí nevedia, ako sa učiť.
Alvin Toffler
Nemôžem sa ubrániť podozreniu, že dnešný liberálny systém cielene vychováva ľudí k tomu, aby boli v tomto zmysle „negramotní“. Veď ako inak by ich mohol zbaviť zodpovednosti za to, že vkladajú živé tvory do mikrovlnky?
Jedine ten je vzdelaný, kto sa naučil, ako sa učiť a zmeniť sa.
Carl Rogers
Cieľom vzdelania nie sú vedomosti, ale schopnosť konať.
Herbert Spencer
Tieto vyššie uvedené citáty smerujú presne na cieľ, na ktorý by sa malo zamerať každé prakticky založené ľavicové hnutie, ktorého cieľom nie sú len akademické intelektuálne cvičenia, ale aj politické výsledky. Je nutné pracovať s patrične vzdelanými ľuďmi, ktorí sú schopní učiť sa a to, čo sa naučia, dokážu premeniť na činy. Ak takýto materiál ľavica v obyvateľstve nemá, nuž si ho musí urobiť. Na liberálne školstvo sa spoliehať nedá.
Kritické myslenie súvisí so vzdelaním
Črtou vzdelanej mysle je schopnosť premýšľať o myšlienke bez toho, aby ju akceptovala.
Aristoteles
Pochopiť hĺbku tohto citátu môže byť pre čitateľa najťažšie, no práve konfrontáciou s týmto citátom sa nám ukáže plytkosť dnešného systému vzdelávania a z neho vyplývajúceho „kritického myslenia“. Všimnite si, že novodobí inkvizítori učia, aby čitateľ a poslucháč všetky prichádzajúce myšlienky hodnotil. Každá prechádza sitom a ak s myšlienkou možno súhlasiť, tak je aj hodná toho, aby sme o nej premýšľali. Ak s myšlienkou nesúhlasíme, alebo celkovo nesúhlasíme so zdrojom, z ktorého pochádza, tak sa o myšlienke premýšľať nesmie. Tomuto hodnotiacemu situ dnes hovoria „kritické myslenie“ – úplný protiklad toho, čo o vzdelaní hovoril Aristoteles, Platónov žiak a učiteľ Alexandra Veľkého.
Takže tak. Sloboda slova je dôležitá, ale ľavica ju musí využívať hlavne na vzdelávanie pracujúcich, nie na dráždenie vládnucej triedy. Vzdelávanie je náročné na čas a energiu, to áno. Lenže spomeňme si, že od prvej zmienky o diktatúre proletariátu, do jej prvej nesmelej a dočasnej realizácie uplynulo viac ako 20 rokov, do jej ďalšej a úspešnej už uplynulo skoro 60 rokov… A to pre istotu pripomeniem, že dnešná ľavica už nemôže stavať na myšlienke diktatúry proletariátu, ale musí pracujúcich pripravovať na úplne nové koncepcie.
Chce ľavica získať významný politický vplyv na spoločnosť? Kľúčom je vytrvalé vzdelávanie.
Text na ilustračnom obrázku: „Nemysli – nepýtaj sa – plať dane – voľ NÁS“, tváre prekryté nápisom „DO PRÁCE“.
Foto: Paweł Czerwiński a Markus Spiske na Unsplash
Plný súhlas, Marian.
Určite treba začať s tým vzdelávaním a vzdelaním. Tí manipulanti na tej druhej strane začali s de..bilizáciou (demobilizáciou?) národa už dávno. Možno tu nahodím príklady ako dlho na tom pracujú. Ale na začiatok niečo vtipnejšie a optimistickejšie …. že by sa to dalo… že to treba skúsiť.
V roku 1993 ma študenti z organizácie AIESEC angažovali na prednášky na konferencii BRING ON THE SUN /do módy sa vtedy dostali pojmy cross-cultural, multicultural), ktorá prebehla v hoteli Permon vo Vysokých Tatrách. Konferencie sa zúčastnili vysoko postavení významní politici zo Slovenska a zahraničia, domáci i zahraniční podnikatelia, diplomati a akademickí funkcionári, cirkevní hodnostári.
Na začiatku konferencie vystúpil mladý študent, ktorý všetkých (a bez vysvetľovania) slušne požiadal, aby vstali. Keď ich potom poprosil, aby sa postavili a jednu nohu zodvihli ako bocian, spomenul som si na tento trochu manipulatívny postup (je to staršia a menej známa finta). Všetci bez rozmýšľania vstali a vykonali to, čo od nich žiadal. Potom poprosil prítomných, aby zodvihli ruky nad hlavu a zatlieskali. Všetci to urobili.
Potom ich usadil a povedal: „Keď skončí táto konferencia, väčšina z vás povie, že sa na svete nedá nič zmeniť a všetko ostane v starých koľajach, ktoré neznášate.
Ako mladý študent som vás vysoko postavených hodnostárov a podnikateľov naviedol dobrovoľne urobiť nezmysly. Verte, že ak zmeníte aspoň o 10 % svoje konanie, tak ten svet môžeme zmeniť k lepšiemu.“
a na dôvažok citát:
(Nemohu nikoho nic naučit, mohu je jen přimět myslet.“ – Sokratés).
Akcia „koronavírus“ ako sa zdá,pomaly končí a ministri našej novej vlády ktorá vzišla z vôle ľudu v slobodných a demokratických voľbách,sa už trasú nedočkavosťou,aby mohli začať uskutočňovať prevratné zmeny vo svojich rezortoch.
Tak keď diskutujeme o vzdelávaní a vzdelanosti,musíme zmieniť aj tie zmeny,ktoré sa chystá uskutočniť nový minister školstva,vedy,výskumu a športu – odborník na výchovu a vzdelávanie detí,vedec,výskumník a športovec Branislav Grohling!Jeho kvalifikačné,morálne aj …iné predpoklady k výkonu ministerskej funkcie sú ako stvorené pre dnešnú dobu.
Koho iného si mohli nadšení voliči vybrať ako vychovávateľa svojich detí,ako „starého parobka“ktorý nevychoval a ako sa zdá,už ani nevychová ani jedno vlastné decko,vyučeného „šustra“,kaderníka,horlivého propagátora LGBT,nekompromisného liberála a vlastníka diplomu z jednej najvýznamnejších svetových Vysokých škôl -Paneurópskej Vysokej školy v Prešporku?Tento pán nám ukáže,ako a k čomu je potrebné vychovávať naše deti.
Razancia s ktorou sa p.Grohling chystá uskutočňovať zmeny v školstve pravdepodobne vystrašila citlivé duše tých občanov SR,ktorí svojou „poctivou prácou,vlastnými rukami a umom“ nadobudli nadštandardné majetky v privatizácii v organizovanom zločine,politike či showbiznise,lebo poslali svoje deti študovať do zahraničia na iné,menej slávne Vysoké školy a univerzity akými sú napr.California Institute of Technology US, Oxford,Harvard alebo Princeton.Keď detičky vyštudujú a vrátia sa domov na Slovensko,povznesú ho ekonomicky aj kultúrne či multikultúrne na nebývalú úroveň o akej sa nesnívalo ani samotnému Kalergimu.
O týchto mimoriadnych deťoch s visačkou absolventov prestížnych univerzít píše Násim Taleb v článku „Intelektuál a predsa idiot“toto:
https://www.postoj.sk/17686/intelektual-a-predsa-idiot
No čo už?! Boh ochraňuj Slovensko!
Ako sa vychovávajú tie „nadmerne nadané“ deti…
Ivan Mikloš a – Univerzita pre moderné Slovensko (vhodné pozrieť osoby a obsadenie…. plus Dalibor Roháč)
http://www.upms.sk/sk/garant/zivotopis/
I.Mikloš v r. 2002 stál v novej vláde pri zrušení 23 sociálnych zákonov, ktoré prijal parlament pred voľbami (čo im pomohlo vyhrať voľby). Zrušili aj zákon o odmeňovaní učiteľov a o 13.plate. Do TV sa vyjadril ku kritike učiteľov, že im zobral peniate asi takto: „Vziať vám môžem iba to, čo vám niekto dal. Vziať vám môžem iba to, čo máte. Dal vám niekto niečo?! Máte niečo?!.. Nie?! TAK SOM VÁM NIČ VZIAŤ NEMOHOL….. už vyše roka tento exot stojí za programom na rozovoj školstva TO DÁ ROZUM spolu s výkukom Daliborom Roháčom, ktorý v r. 2007 v článku Prečo zrušiť ministerstvo školstva navrhoval….. aby štát nevyhadzoval prostriedky na zbytočné predlžovanie štúdia (dnes ja zakladateľom PS/Spolu)
v r. 2007 napísal Roháč (nie humoristický časopis ROHÁČ) skvostný článok
https://www.trend.sk/spravy/preco-zrusit-ministerstvo-skolstva
JEHO PÍSMENKÁ:
a propagoval „signalizačnú teóriu“ svojho amerického profesora. Podľa nej sú ľudia zamestnávaní (a úspešní) nie podľa vzdelania ale podľa inteligencie (a z toho dôvodu je zbytočné dlhšie štúdium a financovanie takéhoto štúdia štátom… – napriek tomu on „študoval dlho“)
No málokto spochybňuje, že použitie verejných prostriedkov na financovanie vzdelania je žiaduce a efektívne. Tento konsenzus je založený na presvedčení, že vzdelanie má niektoré charakteristiky verejného statku a že automaticky vedie k vyšším mzdám a väčšiemu blahobytu. Oba tieto predpoklady sú chybné.
Ak sa človek rozhodne ísť študovať, robí to pre seba alebo pre svojich blízkych. A spravidla platí, že nijaká tretia osoba nemá úžitok z toho, že študuje. Výnosy zo vzdelania sú tak výnosmi súkromnými.
Odhliadnuc od týchto úvah možno uznať, že rozhodnutie o vzdelaní je rozhodnutie, ktorého výnosy zožne v plnej miere študent. Za takých okolností je neefektívne, aby bolo vzdelávanie subvencované štátom. Ak je jeho cena prinízka, budú sa vzdelávať i tí, ktorí by o to nestáli, ak by mali niesť všetky náklady. V tomto zmysle by bolo efektívnejšie, ak by na Slovensku a v Európskej únii bolo viac spoluobčanov, ktorí by boli negramotní. Napokon, tí by ani nemohli spôsobiť veľké škody účasťou vo voľbách, keďže by nevedeli prečítať volebné lístky.
Znalostná ekonomika je pre politikov zaklínadlo. Ale znamená viac rokov strávených v škole automaticky vyššie mzdy? A najmä, znamená to, že ak by počet vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov vzrástol, vzrástlo by aj bohatstvo krajiny?
Problém nastane, ak sa začne prihliadať na inteligenciu. Ľudia, ktorí sú inteligentnejší, zarábajú viac. Pri takomto zohľadnení inteligencie výnos zo vzdelania veľmi výrazne klesne. Ako ukazuje psychologický výskum, inteligencia nie je takmer vôbec ovplyvnená vzdelaním. Čo sa javí ako výsledok vzdelávacieho procesu, je skôr výsledok zdedených schopností inteligentných jednotlivcov.
Vzdelanie sa preto javí ako čisto filtračný mechanizmus, ktorý cez seba pustí inteligentných a produktívnych bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zvýšil ich produktivitu. Táto hypotéza je známa ako teória signalizácie – vzdelanie je signál, ktorý vysielajú inteligentní a produktívni svojim potenciálnym zamestnávateľom. Robia to preto, lebo sami zamestnávatelia nevedia vopred rozhodnúť, aká je produktivita toho-ktorého pracovníka. Vzdelanie je tak signál inteligencie, konformity, disciplíny a iných vlastností, ktoré sú cenené zamestnávateľmi, pretože korelujú s produktivitou.
Je napríklad jedno, či jedna skupina pracovníkov absolvuje päť rokov základnej školy a druhá má stredoškolské vzdelanie s maturitou alebo či jedna skupina ukončí strednú školu a druhá získa doktorát. To, čo je dôležité a čo vytvára jadro onoho signálu, je, že jedna skupina strávila v škole dlhší čas, než tá druhá. Z toho vyplýva, že je neefektívna taká politika, ktorá sa snaží zvýšiť či už výdavky na vzdelanie alebo priemernú úroveň vzdelania.
Elementárna ekonómia hovorí, že vo veci vzdelania niet priestoru pre efektívnu verejnú politiku. Výnosy zo vzdelania sú z rozhodujúcej časti výnosy súkromné. Ak platí signalizačná hypotéza, paušálne zvyšovanie výdavkov na vzdelanie predstavuje čistú spoločenskú stratu. Znie to možno šokujúco, ale signalizačná hypotéza ukazuje, že ekonomicky efektívnou politikou vzdelanosti by bola snaha o skrátenie priemerného času stráveného škole a zníženie priemerných výdavkov na vzdelanie. Z toho dôvodu by mohlo byť efektívne, ak by sa vzdelanie nepodporovalo, ale naopak zdaňovalo.
Toto, samozrejme, neznamená, že neexistujú dôvody pre verejnú podporu vedy a výskumu, pretože výskum – ako výroba nových myšlienok – vykazuje pozitívne externality.
Iná otázka je, ako by mala táto podpora vyzerať. Aby sa dalo rozumne odpovedať na otázku, ako podporovať vedu a výskum, treba ich najprv dôrazne oddeliť od podpory školstva ako takého. Zvýšenie výdavkov na vzdelanie, ktoré sa verejnosti často predkladá ako spásonosné riešenie všetkých neduhov, je do značnej miery mrhanie vzácnymi zdrojmi.
Autor je doktorand na George Mason University.
https://www.trend.sk/blogy/dalibor-rohac-preco-predsa-len-zrusit-ministerstvo-skolstva
Svoj text o vzdelávaní – a jeho názov – som napísal tak trochu s úmyslom provokovať. Provokovať som chcel najmä insitných obhajcov investícií do vzdelania ako zaručeného lieku na všetky národohospodárske neduhy. Vyprovokoval som však aj Martina Filka k tejto reakcii, ktorá posúva našu debatu o kus ďalej.
Empirické dôkazy v prospech existencie externalít zo vzdelania sú nejednoznačné. Na jednej strane je možné menovať rad štúdií, ktoré identifikujú pozitívne externality zo vzdelania (TOTO NEMYSLEL AKO VTIP … hoci je to logický nezmysel…. nie sú síce dáta a empirické dôkazy…ale štúdie IDENTIFIKUJÚ …)
ale vedel, že urobí kariéru
https://www.aei.org/profile/dalibor-rohac/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dalibor_Roh%C3%A1%C4%8D
niektoré perly ducha z internetu zmizli… a ostali iba zbytky…..
• Diskusia | Dalibor Roháč: Prečo predsa len zrušiť …
new windowpreview
Date: 2020-05-03T03:27:00
26.06.2007 | Roháč Áno, priznám sa, že vo veci vedy a výskumu nemám jasno. Mimochodom, ľudia, ktorí majú vo všetkom vždy jasno sa musia strašne nudiť. Nerivalita myšlienok mi pripadá ako veľký problém a nie je mi jasné, aké mechanizmy by trh mal na jej riešenie.
https://blog.etrend.sk/…/diskusia.html
P.S.: Nie je náhoda, že sa ľudia ako Mikloš, Roháč zišli a je ich viac ako dosť (aj tých čo vyliezajú z minulosti aj tí čo boli chovaní ako brojlerové kurčatá). A to nielen priamo v politike. Teraz idú miešať karty v školstve a ich myšlienky sa určite infiltrujú aj do práce nového ministra. Jediný skutočný minister školstva bol na začiatku vedec prof. L. Kováč https://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/1800/ladislav-kovac-zdravie-spolocnosti-zavisi-od-zdravia-jej-univerzit
Súhlasím Marián, jediným možným riešením je začať so vzdelávaním, nielen mladých, ale aj dospelých a viem, že je to veľmi náročná úloha…
A súhlasím aj s tým, že je nutné začať vytvárať nové koncepcie ľavicového myslenia, založených na etických princípoch, morálnych hodnotách, ľudských právach, ktoré budú základom pre vytvorenie sociálne spravodlivej spoločnosti a viem, že to bude veľmi dlhá cesta.
Dôležité je nemárniť čas a začať.