So slovami treba zaobchádzať opatrne, pretože majú schopnosť ovplyvňovať ľudí – od ich individuálneho konania až po činnosť mocenských štruktúr. Aj pojmy slovenský, slovácky a slovanský majú v rozličných obdobiach a jazykoch odlišný význam. Napríklad – v jazykoch južných Slovanov „slovenski“ (nepoužívajú ypsilon) znamená slovinský i slovanský. Slovenski jezik (slovenščina) = slovinský jazyk (slovinčina). Text piesne: Ja sam Jugoslovenka, moja duša je slovenska = Ja som Juhoslovanka, moja duša je slovanská.
To len na okraj objavujúcich sa a opakujúcich sa úsilí vnímať Slovensko ako stred sveta či aspoň Európy. Lenže aj geografických stredov Starého kontinentu je príliš veľa a nachádzajú sa na území viacerých krajín – počnúc Nemeckom a nekončiac Bieloruskom.
Vhodnou odpoveďou na etnické mapy Strednej Európy, ktoré majú dokumentovať všadeprítomnú slovenskosť či aspoň jej niekdajšie ohromné zemepisné rozmery, môže byť mapa nerealizovanej federalizácie habsburskej monarchie, ktorú navrhoval následník trónu arcivojvoda František Ferdinand d’Este na základe koncepcie Aurela Popoviciho z roku 1906 pod názvom Spojené štáty Veľkého Rakúska, po nemecky Vereinigte Staaten von Groß-Österreich, po anglicky United States of Greater Austria.
O zložitosti situácie, ktorú mala riešiť zamýšľaná federácia svedči fakt, že zámer predpokladal vznik 15 členských štátov, na ktorých území by sa nachádzali autonómne oblasti obývané prevažne Nemcami.
Pre nás je iste zaujímavé, že plán obsahuje aj štátny útvar Slovensko, hoci s nemeckým pomenovaním Slowakenland – na rozdiel od používaného výrazu Slowakei, ktorým sa v nemčine označuje aj Slovácko (kraj na juhovýchodnej Morave, ktorého obyvatelia sa nazývajú Slovák a Slováčka). Mimochodom – aj v slovenčine a češtine starší názov znel Moravské Slovensko. Pozoruhodné je, že Bratislava sa mala nachádzať na území Nemeckého Rakúska, ale Košice na Slovensku.
Aspoň stručne charakterizujme štruktúru neuskutočneného modelu stredoeurópskej únie. Nemecké Rakúsko predstavuje dnešné Rakúsko, južné Tirolsko a južnú časť Českej republiky na princípe nemeckej etnicity. Nemecké Čechy zaberajú severozápad dnešnej Českej republiky s nemeckým osídlením. Nemecká Morava sa nachádza na severovýchode dnešnej Českej republiky s rovnakým zložením obyvateľov.
Čechy pozostávajú z južnej a strednej časti dnešnej Českej republiky na základe českej etnicity. O Slovensku sme už hovorili. Západná Halič je súčasťou dnešného Poľska a má poľské etnikum. Východná Halič je súčasťou dnešnej Ukrajiny a Poľska s rusínskymi a ukrajinskými obyvateľmi.
Maďarsko sa rozprestiera na svojom dnešnom území i na teritóriu južného Slovenska a severnej Vojvodiny s maďarským osídlením. Sikulsko je súčasťou dnešného Rumunska s maďarským etnikom. Sedmohradsko, Banát a Bukovina sú súčasťou dnešného Rumunska a Ukrajiny s rumunským obyvateľstvom.
Trentino je súčasť dnešného Talianska a má talianske osídlenie. Terst a Gorica sa nachádzajú na územiach dnešného Talianska, západná Istria je súčasťou dnešného Slovinska a Chorvátska, obývané sú talianskym etnikom. Kraňsko je dnešné Slovinsko a južné Korutánsko so slovinským etnikom. Chorvátsko zahŕňa Srem v dnešnom Srbsku a Boku Kotorskú v dnešnej Čiernej Hore s chorvátskym a srbským obyvateľstvom. Vojvodina je súčasťou dnešného Srbska, kde popri Srboch žijú viaceré menšiny vrátane slovenskej.
Nemecké obyvateľstvo by malo autonómiu vo viacerých členských štátoch – napríklad vo východnom Sedmohradsku, Banáte a v niekoľkých častiach Maďarska, v južnom Slovinsku, na Slovensku (najmä na Spiši a v okolí Smolníka), ako aj vo veľkých mestách – Praha, Budapešť, Ľvov, Brno a podobne.
Komplikovaná zemepisná a národopisná schéma názorne ukazuje, že etnická konštrukcia štátov v Európe je už vývojom prekonaná. Jej vzkriesenie by prebudilo démonov nacionalizmu a viedlo by k rozsiahlym územným nárokom s nepredstaviteľnými dôsledkami.
Slovenských rojkov, ktorí snívajú o zašlej či nebodaj i budúcej veľkosti Slovenska, by mohol prebudiť fakt, že v súčasnej Európe sú partnermi unitárneho slovenského trpaslíka také neporovnateľné entity ako federalizovaný nemecký gigant s priľahlým spolkovým Rakúskom a neutrálnym (úradne štvorjazyčným) Švajčiarskom. Napriek tomu, že Švajčiarska konfederácia formálne nie je členom ničoho, ani Európskej únie, nik nepochybuje o tom, že zohráva významnú úlohu vo svetovej politike. Ale Slováci si robia svoju politiku, ktorá sleduje všelijaké geopolitické záujmy, len nie vlastné. Mohli by sme sa poučiť z historickej skúsenosti Švajčiarska, ktoré bolo aj počas druhej svetovej vojny neutrálne. Jeho tajná služba oficiálne nevystupovala proti nacistickému Nemecku, ale jej BÜRO HA v hlbokej konšpirácii pôsobilo proti nemu. Tým chcem povedať, že je absurdné, keď Slovenská informačná služba označuje slovanskú vzájomnosť za bezpečnostné riziko. Tomu primerane zodpovedá fakt, že prezidentka prijíma zahraničné návštevy v Pezinku.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.
Janík však nie je iba básnik-filozof, ale aj básnik-virtuóz slova.
Jozef Melicher, 1986
