Najnovší škandál, ktorý umožnil nazrieť do skrytých praktík z pozadí politického života, vyvoláva opodstatnenú otázku, čo vlastne vie hlava štátu, ktorá nepochybne patrí do najužšieho okruhu osôb oficiálne informovaných spravodajskými službami – prinajmenšom vlastnej krajiny, ale pravdepodobne aj spojeneckých štátov. Veď je hlavnou veliteľkou ozbrojených síl a prezidentkou členskej krajiny Európskej únie i NATO. Situácia priamo i nepriamo potvrdzuje, že viditeľná časť politickej scény zďaleka nie je natoľko podstatná ako jej utajené zákulisie.
Spravodajské služby vždy neradi obťažovali vrcholných štátnych predstaviteľov najcitlivejšími poznatkami, pretože politici predstavujú bezpečnostné riziko. V rámci vlastnej megalománie sa totiž radi predvádzajú mimoriadne dobrou informovanosťou pred domácimi i zahraničnými činiteľmi.
Tak sa v popredí kľúčovej strany vládnej koalície ocitol príslušník tajnej služby. Otázkou je, kto a prečo potreboval medializáciou prípadu zosmiešniť a zdiskreditovať nielen jeho osobne, ale aj celú galériu politikov vrátane premiéra a ministrov silových rezortov, ktorí mu napriek všetkému verejne vyjadrili dôveru, hoci ich vodil za nos a straníckou angažovanosťou porušil zákon i spochybnil nezávislosť ozbrojených zložiek štátnej moci.
Samozrejme – iba naivná verejnosť manipulovaná hromadnými oznamovacími prostriedkami hlavného prúdu sa mohla domnievať, že o politické, vládne a mediálne inštitúcie sa intenzívne nezaujímajú výzvedné organizácie Slovenskej republiky i cudzích štátov. Problém teda nespočíva v rutinnej činnosti spravodajských orgánov, ktorá úzko súvisí s vysokou politikou, ale v cieľoch a metódach jej zverejnenia. Začne sa nové kolo inovovaných lustrácií, ktoré sa však už budú týkať pracovníkov a spolupracovníkov súčasných bezpečnostných ustanovizní? Akú úlohu v tomto procese zohráva hlava štátu? Bude sa len bezmocne prizerať, vznešene sa povznášajúc nad zdanlivou bezvýznamnosťou nepríjemnej udalosti?
Premýšľajúci ľudia iste chápu, že v prostredí spravodajských služieb sa nehrá o hlinené guľôčky, ale o životné záujmy štátov a kľúčové informácie strategického charakteru. Niet pochýb, že lustrácie zo začiatku poslednej dekády uplynulého storočia predstavovali hlboký prienik do bezpečnostných štruktúr, ktorý v synergii s inými faktormi viedol k rozpadu Československa. Povedie aktuálna situácia k podobným dôsledkom? Do akého štátoprávneho usporiadania Strednej Európy vyústi nebezpečná hra zainteresovaných aktérov?
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.