Básnická zbierka Odtiene svetla môže byť prekvapením – jej autorka totiž doteraz publikovala pomerne málo, debutovala v roku 2016 drobnou zbierkou Z ulity, vydanou trenčianskym literárnym klubom Omega, a teraz prichádza s opusom, ktorý má všetky atribúty zrelej poézie. Je to zrelosť neurýchlená, prirodzená, nekašírovaná, a teda umelecky presvedčivá.
Zbierka pozostáva zo štyroch častí (Láska ako pojem, Láska ako dojem, Bohu – ty vieš, Odtiene sveta), je to však členenie skôr pomocné, hranice medzi jednotlivými časťami nie sú ostré, sémantické vrstvy sa do značnej miery prekrývajú. Autorka v istom zmysle píše jednu veľkú báseň, respektíve básnickú skladbu, postupne ju skladá z „omrviniek“ (niekoľko básní dostalo názov Omrvinka), ktoré sú výsledkom prežívania a preciťovania krásy i bolesti, ako aj uvažovania o všetkom, čo prináša život.
V zbierke sa stretáme s krátkymi básnickými útvarmi a úspornými vyjadreniami, v ktorých záleží na každom slove – i tom nevypovedanom, iba naznačenom alebo vloženom do zátvorky. Poetka využíva voľný verš, miestami obohatený rýmom, na zvýraznenie dôležitých momentov. I na malej ploche vie pracovať s paradoxom, kontrastom, antonymným pomenovaním, ale aj s eufóniou. Zaujímavé je taktiež už spomenuté využívanie zátvoriek, čím sa zosilňuje viacvýznamovosť textu.
Truskovej lyrický subjekt opakovane nastoľuje a rieši (pokúša sa riešiť) problematiku vzťahov. Dominantnou témou je láska, poňatá v širšom zmysle, teda nielen ako citové, príjemné opojenie. Sprievodným znakom lásky býva aj bolesť, zároveň s láskou prichádzajú obavy, skúšky, nenaplnené očakávania, zvraty. Niekedy je to „predtucha vzťahovej skazy“ (s. 28) alebo otázka: „Čo ešte sa láskou zamotá?“ (s. 39). Človek sa občas zasnene stráca v „komnatách vzdušných zámkov“ (s. 60), chce uniknúť tam, „kde sa ešte dňa netýkajú tiene noci“ (s. 49), ale realite neunikne a neunikne ani sám sebe, ani pravde, ktorú vidí v zrkadle duše. Cez prizmu poézie poetka registruje odtiene svetla, odtiene sveta, odtiene lásky – rozmanité podoby a prejavy ľudského bytia a volania po niečom vyššom. A môže to byť práve poézia, ktorá človeka povznesie a povzbudí ho, aby pokračoval v ceste… Pekné vyjadrenie nachádzame v básni o bodke: „Niekedy chceš / byť ničím / len bodkou /…/ Niekedy chceš / byť zase niekým / kto bodku / vkladá tam / kam patrí“ (s. 51).
Básnik Jaroslav Rezník v redakčnej poznámke na zadnej strane obálky píše: „Prvé dve časti zbierky môžeme s pokojným svedomím charakterizovať aj ako poému o láske. O prirodzenej ľudskej láske ženy a muža, ktorá občas môže mať aj výtlky, ale tie vždy vie prekryť hlbočina požehnaného vzťahu. Aj verše nasledujúcich dvoch častí sú o láske. O láske k Bohu ako absolútnej veličine kresťanského sveta a o láske k človeku ako absolútnej hodnote Božej aktivity. A tak v jej poézii je všetko zavinuté do priesvitného, ale pevného plátna lásky…“ Dodajme, že autorkine slová o láske nemajú podobu klišé, sú vážené na presných váhach prísnej poetiky.
Andrea Trusková (* 1969) ponúka čitateľovi verše striedmeho, no významovo naplneného básnického výrazu. Silu výpovede neurčuje množstvo slov, ale jej hutnosť a schopnosť v skratke pomenovať i protikladné stránky nášho – vnútorného či vonkajšieho – sveta. Zbierka Odtiene svetla je prejavom osobitého tvorivého rukopisu autorky, v ktorom sa nehlučne zrkadlí pravá poézia.
Ján Maršalek, vyšlo v Literárnom týždenník
