Dezider „Dežo“ URSINY (4. októbra 1947 Bratislava – 2. mája 1995 Bratislava) bol slovenský hudobník, gitarista, skladateľ, spevák, textár, tvorca filmovej hudby, dramaturg, režisér, autor a scenárista. Dežo Ursíny tvorí spolu s Mariánom Vargom a Palom Hammelom trojicu hlavných predstaviteľov slovenskej rockovej hudby.
OSOBNÝ ŽIVOT
„Si hráč. Si v tejto dráme hlavná postava. Obecenstvo platí, tak ukáž čo si zač.“
z textu Hra je hra
Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou anglického jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho strýkom z matkinej strany je akademický maliar Vojtech Mensatoris, vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik Ján Ursíny.
Citujeme hudobného kritika M. Danka (z dnes už zmazaného článku, stránka toho času už nefunguje):
„Dežo sa narodil 4. 10. 1947 a už v ranom detstve sa naučil písať a čítať. Rodina bývala na periférii Bratislavy. K hudbe ho viedla matka Elena, ktorá hrala na klavíri. Jej syn sa rozhodol pre gitaru. Na konci 50. rokov, v rock`n`rollovej ére, dostal svoj prvý nástroj. Opisovať Ursinyho ranú kariéru je ako mapovanie bigbítovej scény 60. rokov na Slovensku.
Po skončení základnej školy bol prijatý na elektrotechnickú priemyslovku. Počas nej ho chytili The Beatles a v roku 1963 sa podieľal na vzniku skupiny Fontána.
Až o niečo neskôr dal dokopy spolu s legendárnym manažérom Petrom Tuchscherom slávnu formáciu The Beatmen. Kapela predstavovala dôležitý impulz v stojatej atmosfére raných 60. rokov. Jej najslávnejšiu zostavu tvorili okrem Deža gitarista Miroslav Bedrik, vynikajúci basgitarista Marián Bednár a bubeník Peter Petro. Kapela sa po vydaní dvoch singlov (Break It/Let`s Make a Summer a The Enchanted Lie/Safely Arrived) rozpadla, aby uvoľnila priestor ešte lepšej.“
V roku 1972 sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka českého pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (1974). Po rozvode sa v roku 1977 oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna Jakuba (1977). V roku 1983 sa počas služobnej cesty v Bulharsku zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku 1991 až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou Zdenkou Krejčovou.
Dežo Ursiny je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a Fedákovej ulici v Bratislave.
SLOVENSKÝ BEATLES A SLOVENSKÝ CREAM
Koncom roku 1964 sa stal členom a lídrom skupiny The Beatmen, pre ktorú začal tvoriť skladby inšpirované skupinou The Beatles. Skupina vydala dva single: „Break It“/„Let’s Make A Summer“ a „Safety Arrived“/„The Enchanted Lie“ .
Na jar v roku 1966 skupina The Beatmen vystúpila aj v Mnichove a bola v bratislavskej športovej hale predkapelou Manfred Mann. Skupina si zahrala aj vo filme Nylonový mesiac.
Avšak v tom istom roku sa skupina rozpadla a jej členovia emigrovali do SRN, kde vydali jeden singel. Zaujímavosťou tejto nahrávky je využitie motívu Po valašky od zeme v gitarovom sóle.
Ursíny o tomto emigrácii skupiny prehlásil, že chlapci precenili svoje schopnosti a očakávali, že západ len na nich čaká. Skupina si podľa Ursínyho dokonca myslela, že „zosadí z trónu“ Beatles. Realita však bola taká, že vydali iba jeden singel a pre západné publikum sa stali bežnou bigbítovou skupinou. Pre nezáujem sa skupina rozpadla. Bubeník Peter Petro istý čas hral v skupine Prúdy, neskôr opäť emigroval (do Kanady). Miroslav Bedrík po rozpade Beatmen hral so skupinou Larry’s Seven a v tanečných kapelách v Nemecku a Holandsku.
Ursíny neskôr založil po vzore tria Cream (s Fedorom Frešom a Vladimírom Mallým) bigbítovú skupinu The Soulmen, ktorých skladby sú mimoriadne známe z filmu Pelíšky. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu. Skupina Soulmen vydala EP so skladbami „ Sample of Happiness “ / „Wake Up “ / „I Wish I Were“ / „Baby Do Not Cry“. Skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej Lucerne. V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v Nitre, sa The Soulmen rozpadli.
SPOLUPRÁCA S JAROM FILIPOM A IVANOM ŠTRPKOM
Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt The New Soulmen, avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom Jaroslavom Filipom, založil skupinu Provisorium. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie Flamengo svoj prvý sólový album s eponymným názvom, naspievaným v angličtine.
Hudobný kritik Marek Danko:
„Každopádne, artrocková prvotina “Provisorium“ z roku 1973 s anglickými textami Juraja Lihosita je jedna z najznamenitejších platní slovenskej rockovej hudby, na ktorú sa odvolávajú nielen domáci, ale i zahraniční umelci. Nakoniec, svedčí o tom aj sprievodná zostava. Tvorili ju nezabudnuteľný klavirista Jaro Filip a rytmika, ktorá sa pred rokom zapísala do dejín albumom “Kuře v hodinkách” českého Flamenga, basgitarista Vladimír “Guma” Kulhánek a bubeník Jaroslav “Erno” Šedivý.
Potom však prišli problémy s vojenčinou, filmovými aktivitami a ťažkým hľadaním vhodných spoluhráčov. Netreba zabúdať, že Dežo pôsobil v rokoch 1974 – 1991 ako dramaturg krátkeho filmu v bratislavskej Kolibe. V roku 1977 sa pričinil o hudbu k Jakubiskovmu filmu “Bubeník červeného kríža” a Matulovmu “Řeknem si to příští léto”.“
V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu SAV. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako dramaturg krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom Ivanom Štrpkom, s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume Pevnina detstva. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie.
MODRÝ VRCH
“Bol kameňom, stojacim uprostred rieky – voda, ktorá ho obmývala, s ním nepohla a nezanechala na ňom žiadne stopy”
V roku 1979 sa Ursiny spojil s hudobným producentom a hráčom na basovú gitaru Pavlom Daněkom a založili zoskupenie Burčiak, ktoré nahralo Ursinyho ďalší album Nové mapy ticha. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album Modrý vrch, ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V 80. rokoch pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli Neberte nám princeznú. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov Pop Scop (1981) a Stala sa nám láska (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov.
O tomto období píše aj Marek Danko:
„V roku 1983 sa Ivan s Dežom prezentovali albumom “4/4“, nahrávaný zase s novou zostavou Prognóza. Cítiť a počuť na ňom zreteľný odklon od polyfonických, vrstevnatých kompozícií a príklon k jednoduchším pesničkám. Podobným smerom sa vybrali obaja protagonisti s Provisoriom o rok neskôr na počine “Bez počasia“. Napriek tomu sa zamýšľaný komerčný prelom do rádií a hitparád nekonal a zostalo iba pri pokuse. Z umeleckého hľadiska logicky obidva albumy zaostávajú za predošlými, no ako spestrenie a načerpanie nových síl poslúžili výborne. Dežo s Ivanom sa poučili z vlastnej chyby a začali pripravovať ďalšiu platňu. Výsledok ich práce sa dostavil v roku 1986 pod názvom “Zelená” a v istých axiómach sa vracal k metafyzickej podstate albumov Burčiaku. Úvodná skladba “Stav vecí” sa počas 15 minút dokonale vyvíja.
K nasledujúcej “Tisíc izieb” natočil Dežo neuveriteľný čiernobiely videoklip v izbe, ktorú osvetľuje iba rozhojdaná žiarovka (každý kto sa s niečim podobným stretol vo vlastnej izbe, mi dá za pravdu, že je to veľmi stiesňujúci pocit) a myslím, že ponurú atmosféru 2. polovice 80. rokov vystihuje absolútne. Zvyšok albumu tiež nezaostáva a poslucháči boli s návratom šedivého Guru určite spokojní. Už o rok putovala na pulty LP “Na ceste domov” s navrátilcom Jarom Filipom. Album obsahuje 4 dlhé skladby a fajnšmekri nad týmto faktom v roku 1987 zaplesali.
Na dlhých plochách sa Dežo vždy vyjadroval najintenzívnejšie. Prekvapujúcim sa stalo hosťovanie na albume “My (do tanca a na počúvanie)” dua Milan Lasica a Jaro Filip, ktorý nahralo kompletné Provisorium a Dežo odspieval skladbu “Song o idúcom muničnom vagóne“.
V nasledujúcom roku vytvoril hudbu pre muzikál Niekto ako ja (znovu s Vášovou) a zahral si v ňom dokonca i úlohu otca. Počas roku 1989 mu lekári diagnostikovali rakovinu. To ho vyburcovalo k zvýšenej filmárskej a hudobnej aktivite.“
SMRŤ
V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali rakovinu jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom O rakovine a nádeji, prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album Do tla, ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum Ten istý tanec, na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album Príbeh vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na Filipínach. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy Dom Matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom Ivom Brachtlom pripravovať materiály na ďalší dokument Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke. Pohreb mal o tri dni v bratislavskom krematóriu.
HUDOBNÝ KRITIK MAREK DANKO O URSÍNYM
Marek Danko o Ursínym prehlásil:
„Objavil metafyzickú podstatu hudby a dokázal, že nezáleží na tom, z akej krajiny človek pochádza. Prišiel, urobil všetko, čo mal na jazyku… a v tichosti odišiel. … Dežo mal svoje dni zrátané, Smrť si ho našla 2. 5. 1995. Hádam toho chcel spraviť viac… ale prečo by mal? Po toľkých umeleckých dielach už majster nemusí robiť nič. Zanechal na svete niečo, s čím každý z nás žije. A nemusí o tom ani vedieť. Spolu s textami na albume “Ten istý tanec” ide o jeho najosobnejšie výpovede, ktoré priniesli pohľad do osamelej a nepochopenej duše veľkého Umelca. Veru, Ursiny nebol nikdy docenený ani uznávaný. Pochopiť ho sa nepodarilo ani jeho príbuzným, kamarátom, hudobníkom, poslucháčom… skrátka nikomu. Krutá daň za nádhernú hudbu a filmy. Tak už to v živote býva…“
ZDROJE
materiály a rozhovory na InZine; články uverejnené na Dedovi; komentovaná diskografia na Music Revue; albumy na portáli ProgBoard; Dežo Ursiny na Youtube; obsiahly príspevok na wikipedii
(kompiláciu textov pripravil LP)
…a toto poznáte?
https://www.facebook.com/waldemarski/videos/1846485879248