Vox populi, vox Dei. Realita kapitalizmu je krutá. Zdiera denno-denne ľudí. Ak sa vláda nespamätá a nezačne byť skutočne ľavicová, hrozí v tejto krajine naozaj zlý scenár.
Redaktor OTV Ján Bošanský (kameraman a režisér filmu OTV , Zvuky z tohto sveta) robí pravidelne rozhovory s chudobnými ľuďmi, bezdomovcami, ale aj intelektuálmi či elitou. Svojou kamerou sa snaží ukázať tvrdo antagonistický svet, ktorý je okolo nás.
Kto mi dá prácu a dôstojné podmienky na život?
„…nájom, obliekať sa, najesť sa, rodinu živiť. Keď zarobí taký obyčajný človek nejakých 400€ v čistom, čo to je? Zaplatí nájom, 250€, čomu zostane? A keď má ešte ženu a dve deti? Čo mu zostane? Ja už nemám nič, 4 roky som na ulici. A kto mi dá robotu, ubytovňu, aby som sa mohol umyť, najesť, do roboty aby som nechodil hladný.. povie čakajte mesiac.. ako mám chodiť do roboty? Hladný, smädný, neumytý?“ pýta sa bezdomovec.
Redaktor následne skritizoval vládu, na čo však respondent odpovedal: „Aká ďalšia vláda? Koho tam chcete dať? Matoviča, Sulíka, alebo tých hajz*ov? … Bolo lepšie za komunistov. Mali robotu, sociálne zabezpečenie, mali všetko. … Dneska ma zakopú niekde pod plot. Do spoločného hrobu nás dajú, čo sme na ulici…“
Redaktor, potom čo bezdomovec odmieta ďalej pokračovať v rozhovore, dodáva: „Tento mladý pán stratil nervy, keď si spomenie čo sa tu deje. Ľudia sa už z toho zbytočne stresujú, ale to netreba robiť. … Treba urobiť finančné družstvá, a dávať peniaze tam, kde sa neznehodnotia a nestratia.“
Poctivo pracoval, okrádali ho pracovné agentúry, volil protestne
Ďalšie zaujímavé video je rozhovor s človekom, ktorého oklamali pracovné agentúry. Respondent sa vyjadruje kostrbato, no ukazuje excelentný príklad človeka, ktorý má v podstate socialistické presvedčenie, no zo zúfalstva volil pravicu. Akonáhle to zakážu, ľudia to začnú robiť. Bývalý naštvaný volič pravice, postupne zisťuje, že potrebujeme skutočnú alternatívu.
„Robím v Bratislave vo Wolkswagene, ale som tam treťoradí občan. Som tam ako agentúrny zamestnanec. Každý boží deň som robil, raz nás poslali domov aby sme tam neboli… a ten vedúci mal dohodu, na mňa vypisovali 13-14€ a mne platili 2.70€ na hodinu … 90€ mi dávali v hrubom a chodil som sa pýtať na úrad práce…. Teraz robím vo Wolkswagene, zaúčam nových ľudí, ja som ich zaučil a potom odišli. A keď počujem v televízore, že VW nemá ľudí ide ma trafiť šlak, lebo ja tam som a mňa nezaplatia. … Srbov tam ťahajú, ale tí tam robia za 2€ v hrubom. A na kameru sa sťažujú, že nemajú ľudí. … Mám rodinu a deti, ale tie deti si ma neužijú, pretože ja stále robím vonku…Sme šachové figúrky, a každý môj vedúci, je iba figúrka ďalšieho vyššie postaveného. …Husáka sme dali preč, a nikto nevedel ako to dopadne…,“ hovorí respondent.
Na to druhý diskutujúci pripája ďalší, svoj vlastný príbeh:
„Keď som robil …. tak mi vyplácali polovičné diety, 22.50€ zo zákona je 40€. Teraz mi chcú na súde dokázať, že som tam tri roky nebýval, že som tam tri roky nespával. … Mám zmluvu svedkov, a keď chcú tak si spočítajú… Vláda slúži oligarchom, ktorí tu zamestnávajú ľudí, ktorí majú tieto fabriky sprivatizované. To sa musí spraviť všetko od začiatku znovu.“
Video, je sociologickou sondou do hlavy vykorisťovaného človeka. Dáva odpoveď aj na to, prečo na Slovensku rastie pravica? Ak by ľavica bola skutočne ľavicová, ľudia by nevolili protestne pravicové strany.
Isteže, rozhovory s ľuďmi na ulici nie sú akademické prednášky so vzdelanými ľuďmi, ktorí chápu štrukturálne problémy globálneho kapitalizmu. Ale na prípade smutných osudov a príbehov však vidíme ako súčasný režim ničí a vykorisťuje ľudí. A taktiež dáva odpoveď na to, prečo na Slovensku chýba reálne ľavicová politika ako soľ.
video nahral Ján Bošanský, text: člen redakcie
