Súčasné problémy ľavice a snaha o jej kompromitáciu

Od porážky socializmu v roku 1989 sme svedkami neustálej kompromitácie ľavice a snahy o jej postupné zatlačenie do kúta. Prinášam môj krátky pohľad na tri hlavné oblasti, pri ktorých je v súčasnosti ľavica kompromitovaná.

1. Neomarxizmus a snaha o jeho kompromitáciu

Neomarxizmus je newspeak, ktorého cieľom je nás zmiasť a presvedčiť, že nám vládnu podľa Marxových teórií, že žijeme v nejakom „neokomunizme“ a potrebujeme konečne nastoliť ten pravý kapitalizmus: súkromné nemocnice, súdy, políciu, sprivatizované slnko, vzduch, či dážď!

Žijeme snáď v ekonomike podľa Marxových teórii? Alebo žijeme v systéme, kde vládne kapitál (v kapitalizme)?

2. Kultúrny vs. klasický marxizmus

Veľkým problémom súčasnej ľavice je snaha o nahradenie klasického marxizmu kultúrnym marxizmom. Tieto dva názvy možno podobne znejú, ale reprezentujú úplne odlišné ideológie.

Klasický marxizmus videl triedny konflikt ako rozpor medzi buržoáziou a proletariátom, medzi majetnými a nemajetnými.

Kultúrny marxizmus vidí stret medzi utlačovateľmi a utlačovanými, medzi privilegovanými a zbytkom. Pracujúca trieda bola nahradená menšinami. Väčšinová spoločnosť je typicky definovaná ako privilegovaná a despotická, zatiaľ čo menšiny sú diskriminované a utlačované. Napríklad heterosexuáli, belosi, hlavne bieli muži alebo kresťania sú utlačovatelia. Riešením v rámci kultúrneho marxizmu je napríklad podpora LGBTI, rasovej rôznorodosti alebo islamu. Pre ideológiu kultúrneho marxizmu je úcta k tradičnej rodine, kresťanstvu, lipnutie k tradičným rolám muža a ženy alebo láska k vlasti patologický jav. Rozdielne názory sú popisované ako iracionálny strach alebo fóbia. Napríklad, ak sa niekto cíti nepríjemne v prevažne moslimskej štvrti, je islamofób, kto preferuje život medzi kultúrne a etnicky podobnými ľuďmi, je „nemorálny“ alebo trpí „fóbiami“. Ale keď naopak predstavitelia menšín žijúci v západných krajinách presadzujú život v rovnorodej oblasti, nie je to žiadna nemorálnosť ani fóbia, ale prosto multikulturalizmus.

Riešenie klasického marxizmu je spoločnosť, kde majú všetci jednotlivci zabezpečené materiálne potreby a z toho vyplýva aj všeobecná rovnosť, ktorá bude v tejto spoločnosti samozrejmá, lebo bude vyplývať z organizácie výroby a materiálnej základne. Organizácia výrobných vzťahov určuje celú spoločnosť.

Riešením kultúrneho marxizmu sú len večné nesváry medzi stále užšie definovanými menšinovými skupinami, ktoré nutne produkuje kapitalistická spoločnosť. Jediným zmysluplným dôvodom jeho širokého uplatnenia je zničenie tradičnej európskej kultúry.

3. „Slniečkari“, ľavicoví liberáli

Spájanie slniečkarov s ľavicou je len snaha o ďalšiu kompromitáciu ľavice.

Ľavicoví liberáli nie sú ľavičiari (ľavicový je len prípona k liberálom), patria k liberálom (samozrejme nie všetci liberáli musia byť nutne slniečkari), keďže hlavné, čo presadzujú, je ochrana ľudských práv a nie boj za práva pracujúcich.

Takisto otázka, či má byť ľavica priklonená na stranu liberálov alebo na stranu konzervatívcov je zbytočná, sú tri hlavné politické smery, nie dva: konzervatívny, liberálny a socialistický.

Záver: Ľavica sa musí dôsledne odlíšiť od liberálov, odmietnúť ideológiu kultúrneho marxizmu a vrátiť sa k hlavným pilierom klasického marxizmu, k triednemu boju a snahám o zmenu systému.

Dávid Diczházy