„Quo vadis“ Slovensko?

Na sociálnych sieťach sa začal aktívne posudzovať návrh ministra Gála, na zmenu medzirezortného pripomienkového konania. Na základe navrhovanej zmeny sa má stať účastníkom medzirezortného konania aj Konferencia biskupov Slovenska. Jadrom uvedenej zmeny nie je to, že by sa doteraz Konferencia biskupov k navrhovaným zákonom nemohla vyjadrovať. Jadro je v tom, že na základe uvedeného návrhu by sa stala povinným účastníkom pripomienkovania, t.j. že vláda by sa musela jej pripomienkami zaoberať. Nemohla by ich jednoducho „hodiť“ do koša, tak ako to môže robiť s hocijakou pripomienkou osoby či združenia, ktoré nie je povinným účastníkom daného konania.

V uvedenej súvislosti je prekvapujúce, že aj bývalý poradca expremiéra Roberta Fica v oblasti práva Eduard Barány sa domnieva, že uvedená zmena nie je významná. Podobne ani poslanec Dostál za stranu SaS, nevidí zmenu ako vážnu, hoci je podľa jeho názoru vecne nesprávna. To, že daný návrh môže byť priamo v rozpore s prvým článkom Ústavy, ktorý hovorí, že náš štát sa neviaže na žiadne náboženstvo obaja v pokoji obchádzajú.

Na uvedených pohľadoch je okrem iného prekvapujúca ešte jedna dosť podstatná okolnosť, ktorú predložený návrh v tichosti obchádza. Katolícka cirkev na Slovensku je len prvkom svetovej katolíckej organizácie na čele s neomylným pápežom sídliacim v Ríme. Z hľadiska mocenského či „politického“ nie je budovaná demokratickou formou volieb zdola nahor, ale nedemokratickou formou budovanou zhora nadol. Rovnako názory pápeža nevyjadrujú názory veriacich, ale naopak, názory veriacich musia rešpektovať názory pápeža. Celá cirkevná organizácia je podriadená moci neomylného pápeža a s demokratickými forma konania a riadenia nemá nič spoločné.

Katolícka cirkev na čele s pápežom, rovnako nezastupuje žiadne pozemské záujmy veriacich. Ak nejaký záujem veriacich zastupuje, tak len ich náboženský záujem pred Bohom, dostať sa po smrti do večného sveta blaženého. Pokiaľ ide o pozemské záujmy, tak tu katolícka cirkev obhajuje svoje ekonomické a politické záujmy, ktoré vyhlasuje za záujmy Božie, ale tieto nie sú v súlade s pozemskými záujmami veriacich.

Z hľadiska skúmaného problému je tu ešte jeden dôležitý aspekt. Konferencia biskupov na Slovensku, ako súčasť cirkevnej organizácie je podriadená pápežovi v Ríme a teda aj záujmy, ktoré presadzuje nemôžu odporovať vôli pápeža. Preto jej záujmy nemôžu byť identické so záujmami veriacich Slovenska, v mene ktorých chce hovoriť. Kto by si v tomto bode nespomenul na prípad arcibiskupa Bezáka, ktorý bol napriek odporu slovenských veriacich odstránený zo svojho úradu pápežom. Katolícka cirkev tak raz opäť jasne ukázala, že veriaci vo vzťahu k cirkvi sú jej ovečkami a cirkev je ich pastierom.

Takže minister Gál navrhuje, aby sa subjektom legislatívneho procesu demokraticky formovanej vlády stali predstavitelia nedemokraticky budovanej organizácie katolíckej cirkvi, ktorá nezastupuje žiadne záujmy svojich veriacich, pretože nie je budovaná tak, aby ich vôbec zastupovala.

Návrhu ministra Gála, však na druhej strane nie je v našich politických pomeroch tak prekvapujúci. Stačí si spomenúť na list ministra Lajčáka poslancovi Blahovi ohľadne bezpečnostnej stratégie Slovenska, kde priamo konštatuje, že „Do procesu prípravy boli zahrnuté aj slovenské mimovládne organizácie“. Podobne postupujú aj iné ministerstvá, napríklad ministerstvo životného prostredia, kde má človek občas dojem, že rozmanité ochranárske združenia sú temer priamou súčasťou ministerstva.

Problém spolupráce ministrov, ktorí sú do funkcií ustavení na základe výsledkov volieb s tzv. občianskymi združeniami, či domácimi alebo platenými zo zahraničia spočíva v tom, že tieto združenia zastupujú len záujmy úzkych skupín ľudí, záujmy, ktoré nie sú výsledkom širokej občianskej diskusie, ktorá by vyústila do demokratickej cesty ich formulácie a schvaľovania. K takýmto združeniam samozrejme nepatria tie, ktoré na princípe demokracie reálne zastupujú názory širokých vrstiev, napríklad odbory.

Ak napríklad pán Lajčák hovorí, že bezpečnostná stratégia bola formulovaná aj prostredníctvom mimovládnych organizácií, ktoré ani nemenuje, tak kedy a kde boli ich názory diskutované širokou občianskou verejnosťou a kedy im táto verejnosť dala mandát, aby ich v tejto veci zastupovali?

S ohľadom na uvedenú prax našich ministrov a ministerstiev sa potom nemožno čudovať, že ak iné, rovnako nedemokratické združenia, vyhlasujúce sa za združenia občanov majú dovolené sa podieľať na príprave zákonov, prečo by sa toho potom nemohla zúčastniť aj Konferencia biskupov Slovenska? Tu nadobúdajú svoj skutočný význam názory, ktoré daný návrh nepovažujú za nič významné, veď také niečo sa u nás deje už dávno a bežne.

Stručne zhrnuté, zákony sa u nás nepripravujú v súlade so záujmami širokej verejnosti, ale v súlade s názormi tzv. „expertných“ skupín, ktoré si vládnuci politický subjekt volí podľa toho, či sú alebo nie sú obhajcami ich politiky. Či nie je Konferencia biskupov Slovenska tiež niečo ako expertná skupina pre otázky viery a náboženského života slovenského veriaceho človeka na zemi?

Vybrané „expertné“ skupiny či „analytici“ sú vo svojej podstate formou, ktorou vládnuce politické sily nahrádzajú široké demokratické diskusie, pred verejnosťou uzatvorenou elitárskou diskusiou. Postupujú tak, ako keby napríklad otázka našej bezpečnosti či iné politicko-ekonomické otázky neboli vecou radových občanov, ale len vecou expertov.

Niektorí sú toho názoru, že Gálov návrh orientuje náš štát k nejakej forme náboženského štátu. Ja sa domnievam, že Gálov návrh je len ďalším krokom na ceste postupnej likvidácie významu hlasu občana v našej politike, toho občana, od ktorého je podľa Ústavy odvodená všetka moc v štáte.

Vladimír Manda

---