Prinášame vám rozhovor s fotografom, DTP operátorom, tlačiarom reprodukcií v Slovenskej národnej galérii, Petrom Marekom. Rozhovor pripravil Lukáš Perný.
1, Čim sa zaoberaš, skus približiť tvoje povolanie a tvoju tvorbu…
Takže: asi sa neviem definovať jedným pojmom, ako keď je niekto lekár a povie, že je lekár. Zaoberám sa fotografiou. Voľná tvorba by ma asi neuživila a komerčná tvorba by ma obrala o radosť z fotografie (to mám vyskúšané). Motám sa teda okolo fotografie ako fotograf, pedagóg, spoluorganizujem podujatia, ktoré sa fotografii venujú (Fotopondelky v SNG a GMAB) a vo svojom hlavnom úväzku v SNG mám fotografii blízko cez digitalizáciu výtvarných diel a tlač reprodukcii pre výstavy a rôzne ďalšie účely. Tak ako mám svoj mix fotočinností nastavený som šťastný a cesta k tomuto stavu viedla dlhé roky cez mnoho chýb, omylov a šťastných náhod. Ale ak by som to mal zhrnúť, predsa len pod jeden pojem, tak sa cítim asi najviac ako – fotograf.
2, Aké fotografie fotíš, ako by si sa žánrovo zaradil? Všimol som si na tvojom FB, že máš rád romantizmus v maľbe. Aký máš názor na umelecké avantgardy?
Mám vo fotografii niekoľko oblasti v ktorých sa cítim dobre, ale potrebujem na nich pracovať roky a nechávať ich dozrieť. Momentálne sa najviac venujem cyklu „Lesografie“, ktoré niektorí radia medzi krajinársku fotografiu, ale sú to skôr pocitové zátišia, zhodou okolností v lesoch. Ale za krajinára sa nepovažujem. Nie som ani nejaký extrémny turista, som mestský typ, kaviarenský povaľač, ktorý si v lese rád dobije baterky… 
Dlhé roky sa venujem aj mestskej krajine. Fotil som roky Petržalku – asi po šiestich rokoch som to ukončil výstavou „Petržalkografie“ a po nejakej pauze sa k tomu asi zase vrátim a pridám aj zvyšok Bratislavy. Mám ešte tri ďalšie projekty, ktoré ale nie sú hotové. Mám rád ten luxus robiť na veciach roky a v pokoji ich nechať vyzrieť k vlastnej spokojnosti. Romantizmus a istý vedomý, či podvedomý spôsob lyrizácie obrazu mám rád. Avantgardu, ale aj iné smery vnímam a to čo mi je blízke na seba nechám pôsobiť. Som ale skôr konzervatívny konzument umenia. Je mi bližší klasický jazyk a pocitovo by som sa asi dobre cítil v 19. storočí. Moja vizuálna radosť vo výtvarnom umení končí impresionizmom – ďalej mám už s vecami problém. Najmä súčasné umenie ma málokedy prekvapí nejakým nápadom (a o to viac sa teším, ak sa tak stane). Rovnako vo fotografii som „stará brzda“ a mám rád klasický fotografický jazyk. Je možné, že chyba je vo mne, ale pracujem na sebe a snažím sa byť neustále otvorený voči všetkému. Ale späť k avantgarde – mimo výtvarného umenia (v literatúre, architektúre, dizajne) je v tom pre mňa veľa vecí, ktoré mám rád.
3, Aký máš názor na stav súčasnej kultúry, konkrétne na jej komercionalizáciu, komodifikáciu a poplatnosť finančným záujmom? Ako sa darí bojovať SNG so všeobecným úpadkom kultúry neskorého kapitalizmu? Máte aj nejaké podujatia osvetové? SNG založil DAVista, vtedajší povereník Ladislav Novomeský. Pripomína si ho SNG nejakým spôsobom?
Neviem či som kompetentný hodnotiť súčasný stav kultúry. Subjektívne? Myslím si, že je presne taký aký si zaslúžime. Drvivá väčšina si pletie kultúru a zábavný priemysel. Zábavný priemysel sa rád tvári ako kultúra a kultúra sa tvári ako zábavný priemysel aby na seba zarobila. Ale nemyslím, že súčasný stav je horší alebo lepší ako v minulosti. V umení padli mnohé technologické bariéry – vo fotografii určite a cítiť to aj v hudbe. Ale súčasne to zjednodušuje prácu aj tým, ktorých tvorbu považujeme za kvalitnú. Sme presýtení informáciami – to je možno novinka posledných dekád a tak zaniká hlas tých, ktorých by sme mali brať vážne lebo sú vo svojich odboroch autoritami, medzi hlasmi más, ktoré majú potrebu vyjadriť sa ku všetkému. V SNG je momentálne myslím najlepšia situácia po roku 1989 – súčasné vedenie myslím dostatočne úspešne tlačí dopredu kvalitné veci. Nie len výberom, ale aj spôsobom ktorý je zrozumiteľný a v tom všeobecnom šume nezanikne lebo veci sú aj kvalitne odprezentované. Ja som v tom súkolí len malý remeselný pomocník, ale som rád, že pracujem v inštitúcii s ktorou nemusím byť v názorovom rozpore (čo viem, že mnohí ľudia pracujúci v komerčnej sfére majú). Pri jubileách si myslím SNG pripomína aj Laca Novomeského aj všetkých, ktorí prispeli k tomu čomu hovoríme „budovanie kultúrnej inštitúcie“. Nemám pocit, že by SNG mala problém pracovať s rôznymi etapami nášho výtvarného umenia. Výstavy ako Sen x Skutočnosť, Prerušená pieseň,… sú kvalitné projekty a aj keď len malým remeselný prispením som rád, že v tomto prostredí môžem pracovať.
4, Ako vnímaš súčasnú celosvetovú situáciu v zmysle sociálnych práv obyvateľov?
Vždy bude tlak peňazí na to aby ich bolo ešte viac a ak chce niekto rozsiahlejšie práva či už sociálne alebo iné – musí sa o ne zaslúžiť a vybojovať si ich. Samé neprídu a spoliehať sa na na nejaké milosrdenstvo kapitálu je omyl. Či už to boli práva žien, boj za osemhodinový pracovný čas, sociálne a zdravotné poistenie – tlak musí byť od tých ktorí to potrebujú. A v mojej sociálnej bubline a v blízkom okolí tento tlak necítim. Či už ako dôsledok nevzdelanosti, neinformovanosti, nekultúrnosti alebo inej absencie… ponesieme za to potom dôsledky. Ale to je asi normálne…
5, Má podľa teba umenie vzdelávať, Novomeského slovami – svet pretvárať?
Určite áno. A nie vždy sa to darí. To je možno aj hranica medzi umením a zábavným priemyslom. Umenie by nás malo (mohlo?) robiť lepšími. Ale to by sme museli byť otvorení jeho vnímaniu. A to sa musíme učiť. Tu už umenie koliduje so vzdelanosťou a školstvom. Publikum pre umenie treba pestovať. Robí to školstvo? Robí to rodina v ktorej ľudia vyrastajú? Robia to ľudia z vlastnej potreby? Mám pocit, že štatisticky – drasticky = nie. % ľudí ktorí cítia potrebu umenia je minimálne (ale tak to vždy bolo). Je ešte pár kultúrnych snobov, ktorých umenie trápi ako imidžová záležitosť – ale pánboh zaplať aj za nich.
6, Myslíš, že vznikne alebo vznikol na Slovensku umelecký predvoj, nejaká komunita umelcov, ktorá bude nasledovať sociálne zmeny v 21. storočí tak ako DAVisti v rokoch 20-tych?
Nie. Myslím, že nie. Veľmi by ma to prekvapilo.
7, Ako vnímaš aktivity okolo komunity a časopisu DAV DVA a čo by si sympatizantom, spolupracovníkom a členom odkázal?
Je mi sympatická akákoľvek ľavicovo orientovaná aktivita. Viem, že je ťažké dnes ľudí týmito témami zaujať a nadchnúť. Želal by som všetkým aby našli spôsob ako o ľavicových témach komunikovať, neuzatvárať sa, prekonať osobné animozity, tolerovať rozdielne názory a vážiť si aj svojich oponentov aby kultúrnosťou a humanitou boli v dnešnej dobe, ktorá sa možno zdá byť trochu divoká, príkladom pre celospoločenské hľadanie lepších riešení vo všetkých oblastiach.
8, Pripravuje SNG niečo pre nadšencov dejín umenia v oblasti avantgardy či slovenskej ľavice podobne ako bolo Svetlo na hrane, Košická moderna či Prerušená pieseň?
Už teraz v decembri finišujeme prípravy na výstavu a pripravuje sa aj výstava Osmičky a pred pár dňami dorazila dotlač katalógu k výstave Sen x Skutočnosť.
Ďakujem za podnetný rozhovor.
(spracoval Mgr. Lukáš Perný)
