Partizánske za socializmu a kapitalistickej demokracie

Baťove podniky mali oprávnenú povesť vysoko racionalizovanej organizácie výroby a práce.

Baťa svojim zamestnancom vytvoril na tú dobu veľmi dobré sociálne podmienky, napr. známe dvojdomky – v kolónii. Napriek príkazom J.Baťu sa vyše 1900 pracujúcich vtedajšieho Baťovho podniku zapojilo do SNP, riskujúc svoje životy, ale aj príslušníkov vlastných rodín. Po oslobodení bolo mesto premenované práve, aj na základe tohto faktu, na Partizánske a fabrika na Závody 29.augusta /ZDA/ a rozvoj závodu a mesta bol podporovaný aj znárodňovacím dekrétom od 1.1.1946. Nie náhodou jedným z prvých riaditeľov ZDA sa stal mladý komunista Jozef Lenárt. Pre porovnanie  rast výroby a zamestnanosti v ZDA:

 

Rok 1939 1945 1960 1970 1980 1987
Výroba obuvi 1000 2832 19849 34403 32841 31274
Počet zamestnancov 1129 2456 10226 16007 15962 15704

 

pokles v roku 1980 bol spôsobený tým, že bol vytvorený samostatný závod JAS v Bardejove, ktorý prevzal časť výroby aj mnohí vyučení východniari šli robiť tam.

Starostlivosť o pracujúcich v ZDA

V areáli fabriky bola v roku 1948 vytvorená závodná ambulancia. Postupne pribúdali dalšie a v roku 1961 bola vybudovaná závodná poliklinika na rozlohe 11 000 m2. Mala 19 praktických a odborných lekárov, 29 zdravotných sestier, pričom ročné náklady na jej prevádzku boli 25 000 000 Kčs.V samotnom meste bola v roku 1955 postavená NsP a roku 1957 mala 15 oddelení a 281 lôžok.V rozvoji o zdravotnú starostlivosť pracujúcich boli vtedajšie ZDA príkladom. V horách nad Partizánskym vybudovali chatu Ondrej so 44 lôžkami a príslušenstvom,ktorá slúžila na rodinné rekreácie a turistické akcie. V roku 1962 pribudlo tzv. nočné sanatorium  s 24 lôžkami, lekárskou starostlivosťou, dietnym stravovaním, rehabilitáciou. Pri vodnej nádrži Nitrianske Rudno  strojári ZDA vybudovali chatu s 30 lôžkami pre rekreáciu, turistiku, rybárčenie. Významnou udalosťou sa stalo vybudovanie pionierskeho tábora  v Hornej Vsi v horskom prostredí  pohoria Vtáčnik v r.1959. Postupne sa  tento areál rozrastal, pribudol horský hotel a cez letné  aj zimné prázdniny sa vo viacerých turnusoch zrekreovalo vyše tisíc detí, za  minimálny poplatok v porovnaní s dneškom. V rámci výmenných rekreácií sa tu rekreovali aj deti z Maďarska, NDR, Juhoslávie a deti pracujúcich ZDA tak chodili aj  do týchto krajín. Tieto rekreačné zariadenia boli využívané aj zamestnancami. Prostredníctvom ZV ROH boli pridelované rekreácie na domácu a zahraničnú rekreáciu, napr. v roku 1988 sa 614 zamestnancov zúčastnilo rekreácie v Juhoslávii, Rumunsku, Bulharsku a 1612 v ČSFR zdarma. Súčasťou Partizánskeho  je aj časť Malé Bielice,kde sú termálne pramene. ZDA tu vybudovali ozdravné stredisko s vaňovými kúpeľmi a príslušnými službami, s 39 lôžkami. Za minimálny poplatok 4Kčs mali zamestnanci celodennú zdravotnú starostlivosť, ubytovanie, stravu, predpísané liečebné procedúry. Od roku 1973 do 1987, na základe lekárskeho odporúčania, využilo služby kúpeľov 303 000 zamestnancov ZDA a ich rodinných príslušníkov. Mimoriadnu starostlivosť venovali v ZDA o deti praujúcich matiek,vybudovali celú sieť jaslí a MŠ. V roku 1987 bolo v týchto zarideniach umiestnených 960 detí, okrem týchto v nedalekých Návojovciach zriadili ozdravné sredisko – celotýždenné pre deti predškolského veku s ochoreniami dýchacích ciest. Liečebné turnusy boli 6-týždňové.

Stravovanie zamestnancov ZDA: V štyroch  závodných jedálňach bolo zabezpečené stravovanie – raňajky, obedy, večere pre Pibližne 9 tisíc zamestnancov,okrem toho  mali k dispozícii 12 bufetov, pripravovalo sa 10 – 12 druhov jedál. V sociálnom programe bola venovaná veľká pozornosť  bytovým podmienkam zamestnancov. Podnik mal  v roku 1988  1 105 bytov, dispozičné právo na 1 497 družstevných  stabilizačných bytov a 576 od štátnej správy. Pre slobodných zamestnancov slúžili  tzv. slobodárne s 1 400 miestami. Okrem toho ZDA poskytovali materiálnotechnické, aj finančné zabezpečenie svojim zamestnancom pri výstavbe rodinných domov. Do roku 1989 boli v meste vybudované obrovské sídliská LUHY a Šipok.

Tradičná baťovská starostlivosť o mladé kádre sa zachovala v starostlivosti o uňovskú mládež. Učni ZDA boli ubytovaní už v nových alebo zrekonštruovaných internátoch, pričom odbory gumár a obuvník mali zdarma stravu a ubytovanie.

Partizánske bolo v minulosti spájané aj s rozvojom športu a telovýchovy, zásluhu  na tom mali práve ZDA nielen financovaním, ale aj materiálnym vybavením. TJ ISKRA  mala 12 oddielov, viacerí športovci dosahovala výborné výsledky, napr. v boxe J.Torma, J.Beleš, Šatan, Vavrinec… v hádzanej družstvo žien, viaceré reprezentantky Československa: Končeková, Tvrdíková, Chlpeková, Kováčová, Beňušková… vo futbale: K.Jokl, J.Geleta, T.Hrušecký, J.Obert, V.Oravec. V roku 1960 dorastenecké futbalové mužstvo skončilo na 2.mieste v rámci Československa. Aj zväzarmovskí športovci dosahovali mimoriadnych úspechov  v parašutizme  svetové prvenstvá na presnosť /Valachovič,Paninár…/ v raketovom  modelárstve, rádioamatéri…

Žiaľ po roku 1989 a zániku ZDA, následnej privatizácii, ktorá dopomohla aj veľkej nezamestnanosti  nielen v Partizánskom, z jaslí a škôlok sa stali rôzne tiežvýrobne/čoho ?/ nastal všeobecný úpadok, najmä, keď mestu vládli páni z KDH… túlajú sa tu aj mladí nezamestnaní, bezdomovci a pod. Do roku 1989 tu nebolo veľa Romov, ktorí nepracovali. Museli  všetci práceschopní pracovať. Začali prichádzať do mesta až po „nežnej“, keď im boli  dané „výhody“…  Žiaľ, veľa privatizérov bolo aj v Partizánskom z radov „bývalých komunistov“, ktorí rýchlo prehodili kabáty a to je aj dôvod, prečo mnohí občania odmietajú voliť kandidátov KS , hoci mnohé terajšie politické strany hlásajú názory totožné s myšlienkami  KS. Tomáš Baťa bol síce kapitalista, ale uplatňoval voči svojim zamestnancom určitý, na tú dobu dobrý, sociálny program. Terajší kapitalisti sa správajú ako otrokári, nielen domáci, ale hlavne zahraniční.

Foto: János Korom Dr., CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár