Slovo utópia zvykne mať v hovorovej reči skôr nádych výsmechu a skrytý význam v naivite a nereálnosti. Avšak autori, ktorí sú označovaní ako utopisti predpovedali celý rad vízií, ktoré sa neskôr skutočne naplnili. Autor diela Moderná utópia, Herbert George Wells, z tohto dôvodu sám seba označil nie ako utopistu, ale ako autora anticipácií. Teda autora vízií, ktoré sa s vysokou pravdepodobnosťou naplnia.
Súčasťou čerstvo vydanej knihy Utopisti, vizionári sveta budúcnosti je aj časť, kde analyzujem práve naplnené vízie utopistov. Pripomeňme si sumárne sociálne, civilizačné výdobytky, ktoré utopisti predpovedali a zaoberá sa nimi nielen dnešná sociálna filozofia, ale sú aj (resp. v niektorých prípadoch boli) súčasťou politickej a právnej praxe: právo na bývanie (štátom prideľované byty), právo na výživu, zmysluplnú prácu (a stanovený pracovný čas, právo na odpočinok, dôstojné podmienky), zdravotnú starostlivosť, prístupné a kreatívne vzdelanie, dôchodok, zrovnoprávnenie žien, všeobecné volebné právo; zánik otroctva, nevoľníctva, vznik družstevníctva a odborov, sebestačnosť…
1. Stanovený pracovný čas
More aj Weitling projektovali víziu šesťhodinového pracovného dňa, Campanella dokonca štvorhodinového – realitou sa stal v 20. storočí osemhodinový pracovný deň. V súčasnosti sa vedú diskusie o 4-dňovom pracovnom týždni. V 20. storočí sa v dôsledku vplyvu ideí Leninovej revolúcie etabloval aj na západe 8 hodinový pracovný čas (vo Francúzsku sa tesne po VOSR, pod tlakom masových štrajkov a demonštrácií podarilo uzákoniť osemhodinový pracovný čas, zvýšenie platov, a povolenie kolektívnych zmlúv). V USA, Anglicku a Taliansku štrajkovali milióny ľudí. Tieto štrajky boli len vyvrcholením situácie, ktorá nastala v 19. storočí, a predprípravou na to, čo sa stalo po Veľkej hospodárskej kríze v roku 1932. V súčasnosti je pokrokom, že Európsky súd uznal cestovanie do práce ako súčasť pracovného dňa (zákon Working Time Directive).
Prelom nastáva v roku 2017, keď sa začína otvorene hovoriť o podmienenom či nepodmienenom základnom príjme – basic income, ktorý má byť garantovaný každému občanovi (presadzujú ho André Gorz, Ailsa McKay, Guy Standing, Karl Widerquist, Hillel Steiner, Peter Vallentyne, Philippe Van Parijs a dostal sa aj do volebného programu francúzskych prezidentských volieb v roku 2017: Benoît Hamon mal v pláne univerzálny základný príjem najskôr pre nízko platených pracovníkov a študentov). Už v roku 2012 François Hollande zdanil bohatých vo výške 75 % a kandidát Jean-Luc Mélenchon si v prezidentských voľbách dokonca vytýčil zmenu pracovného týždňa na 4 dni, zvýšenie minimálnej mzdy o 16 %, zvýšenie dane z dedičstva a mnoho ďalších, kedysi utopických vízií, ktoré sa už zajtra môžu stať realitou.
V roku 2015 bolo spísaných 185-tisíc podpisov za diskusiu o nepodmienenom príjme v Španielsku. V roku 2016 spustili vo Švajčiarsku referendum za nepodmienený základný príjem. Výsledok neúspešného referenda bol zatiaľ 58 % ku 65 %. Svetový trend a kríza globálneho kapitalizmu naznačuje, že utopické teórie sa môžu v prípade, že ľudstvo prežije, stať sčasti realitou. O skrátenie pracovného dňa sa koncom 60. rokov štrajkujúci v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, USA či Británii. Presuňme sa do súčasnosti: v roku 2016 spustili Švédi experiment s 6-hodinovým pracovným časom v domove dôchodcov vo Göteborgu (myšlienku presadzoval Daniel Bernmar) – výsledkom experimentu bolo, že sú šťastnejší, produktívnejší a zdravší. Počet PN klesol o 10 %. Zároveň je tento experiment podľa prieskumu „príliš drahý,“ a preto ho chcú zatiaľ vyradiť, čo na druhej strane iba dokazuje, že táto vymoženosť nie je možná v trhovej spoločnosti, kde je hlavným kritériom stále zisk.
2. Bezplatná zdravotná starostlivosť
Bezplatná zdravotná starostlivosť je prítomná u Mora, Campanellu, Fouriera, Bolzana, Weitlinga a Johnom Bellersom inšpirovaného Owena. Bezplatná zdravotná starostlivosť sa v Owenových komúnach stala v 20. storočí spolu s bezplatným vzdelaním čiastočne realitou. Fourier, Bolzano, Weitling navrhujú preventívne zdravotníctvo. V súčasnosti sú mnohí ľudia nútení obetovať celé svoje výplaty či dôchodky na nákup drahých liekov. Zmení sa to? Stane sa právo na zdravie opäť právom?
3. Idea suverenity a národné utópie
Okrem univerzalistických utópií vznikali aj utópie národa. Najmä v 19. storočí (v kontexte požiadaviek národov v rámci revolučného roku 1848). Okrem sociálnej otázky sa dostala do popredia aj otázka práva národov na sebaurčenie, nezávislosti a práva na vlastné národné jazyky. V slovenskom prostredí sa o tieto práva usilovali najmä Ján Kollár a Ľudovít Štúr. S bojom za emancipáciu vznikajú na pôde filozofie dejín utópie budúcnosti národov (napr. idea zjednotených Slovanov). Právo národov na sebaurčenie bolo implementované do medzinárodného práva po Októbrovej revolúcii (1917). Sen Štúrovcov sa splnil – Slovensko má vlastný štát, Ústavu, zákony a kodifikovaný jazyk.
4. Bezplatné a kreatívne vzdelávanie
Už v Utópii je zabezpečené vzdelanie a výchova, to isté je u Campanellu. Campanella, Komenský, Rousseau, Owen, Weitling, Bozlano… všetci prorokovali prístupné vzdelanie. Ideálna výchova a školstvo sú súčasťou utopických koncepcií ako základný kameň pre vytvorenie novej spoločnosti. Utopisti boli priekopníkmi v teóriách o výchove a osvetovej činnosti. Vo Weitlingovej utópii je vzdelanie započítané do pracovného času. Campanellov vplyv na Komenského analyzoval podrobne Ján Kvačala. Predovšetkým fenomén kreatívneho vyučovania (názorné ukážky, škola hrou, prepojenie teórie a praxe, duálne vzdelávanie). Robert Owen sa zaslúžil o uskutočnenie reformy vzdelávania aj v praxi, ako si všíma aj Engels, bol jeden z prvých továrnikov, ktorí sa postarali o sociálne vymoženosti pracujúcich. Obyvateľstvo v New Lanarku pozostávajúce z demoralizovaných živlov zmenil na vzornú kolóniu prostredníctvom výchovy – dbal na starostlivú výchovu dorastajúcej generácie, vynašiel a zaviedol prvú škôlku (od dvoch rokov chodili deti zo škôlky).
5. Zrušenie otroctva a poddanstva
Utopisti predpovedali aj zrušenie otroctva a poddanstva. V 19. storočí sa stalo zrušenie poddanstva a nevoľníctva silným motív národno-emancipaných hnutí. Sám Ľudovít Štúr patril k horlivým bojovníkom proti poddanstvu. Aj tento utopický sen sa splnil.
6. Zrušenie trestu smrti
Extrémna spravodlivosť je extrémne bezprávie, vyhlásil Thomas More. Odmieta trest smrti (výnimkou je iba velezrada), pretože hodnota ukradnutých peňazí sa nikdy nevyrovná hodnote života (je nespravodlivé vziať niekomu život pre zopár peňazí). Podľa Weitlinga je páchanie zločinov dôsledkom zlej spoločnosti. Owen argumentuje podobne, princíp trestov a odmien odmietal, pretože človek je dôsledkom prostredia, v ktorom existuje. Trest smrti je v dominantnej časti sveta zrušený.
7. Robotizácia a technologické vízie
Právo na prácu je však v 21. storočí dokázateľne ohrozené. Vďaka robotizácii a automatizácii sa počas najbližších 25 rokov stratí 47 % súčasných pracovných pozícií. Analýza Katji Grace z oxfordského Future of Humanity Institute, ktorá vychádza z prepočtov 352 akademikov z tejto oblasti. Či už súčasný, alebo každý systém, ktorý by chcel nahradiť terajší, musí rátať s robotizáciou nielen práce, ale aj našich životov. Mnohé roboty sa totiž dokážu učiť z prostredia či jeden od druhého. Moment, keď sa nielen začnú samotné navzájom zostrojovať, ale aj udržovať zmení náš svet. Aj tento fenomén reflektovali už Wilhelm WeitlingW. 15, 53, 53 či Robert Owen. Ak bude systém naďalej založený na ekonomickom zisku a hromadení nadhodnoty v rukách elít, nenachádzame odpoveď, čo bude robiť väčšina civilizácie a čím si bude zaobstarávať živobytie. Utopisti poznali liek aj na tento problém a to predovšetkým v transformácii automatizácie nie na úkor, ale v prospech človeka.
Na samostatnú kapitolu by boli vízie z technologických utópií (vynálezy, ktoré autori predpovedali desiatky či stovky rokov pred vynájdením) počnúc Francisom Baconom a končiac Vernom, Wellsom či Huxleyom.
8. Zrušenie detskej práce a obmedzenie ženskej práce
Celý rad sociálnych utopistov sa venoval zrovnoprávneniu a vyzdvihovaniu žien. Za oslobodenie žien a detí sa zaslúžil v praxi Owen. Ako uvádza Engels, v roku 1819 Owen presadil (po 5-ročnom úsilí) „prvý zákon o obmedzení práce žien a detí v továrňach“. Tento zákon uľahčil postavenie detí a dospelých v továrňach. Parlament ho však prijal v oklieštenej podobe. Weitling v kapitole o postavení žien nastoľuje určitú mieru rovnosti pre ženy, ale konštatuje, že ženská prirodzenosť je iná než mužská, preto niektoré povolania nie sú pre ženy vhodné. Na druhej strane majú ženy možnosť vyberať si najľahšie práce a majú aj rovnaké majstrovské kolégiá, komerčné hodiny aj akadémie. Chlapci a dievčatá sú vychovávané spoločne.W. 121 Cabet vo svojej utópii zaviedol oslobodenie od práce pre tehotné ženy a mamičky, taktiež ako More oddeľuje ženské a mužské povolania (ženy pracujú napr. v klobučníckej dielni). Cabetove slová o tom, že „niet šťastia bez združovania a rovnosti“ a o tom, že všetci občania sú druhovia s rovnakými právami a povinnosťami, sú dodnes veľmi aktuálne. To, čo sa nám dnes zdá absurdné – detská práca – bolo v 19. storočí tvrdou realitou kapitalizmu a boli to aj utopisti, ktorým sa podarilo pripraviť pôdu na odstránenie tohto nepochopiteľného vykorisťovania. Owen sa zaslúžil o reformu vzdelávania detí ako základu pre ich dôstojný život. Vzdelávanie detí ako krok k premene spoločnosti zdôrazňoval aj Rousseau. Rousseau, Fourier, Babeuf, Owen, Cabet, Weitling predpovedali rovnoprávnosť pre všetkých občanov.
9. Zalesňovanie, predpoklad a riešenie ekologických problémov
Ekologické problémy sú v súčasnosti mimoriadne aktuálnou témou. Liek poznali pred dvomi storočiami utopisti… Na prelome storočí Fourier, ktorého varovania vtedy a ani dnes nikto nepočúva, napísal:
„Po niekoľkých storočiach nadradenosť priemyslu ničí lesy, vysušuje pramene, podnecuje vznik uragánov a atmosférických krajností… ako hlasne budú preklínať civilizáciu, keď uvidia, toľko donaha obnažených hôr, ako sú napríklad hory južného Francúzska, ktoré budú musieť armády Harmónie s veľkou námahou po celé storočia zalesňovať. Taký je účinok stáleho pôsobenia civilizácie – robí vždy opak toho, čo vyhlasuje, ukazuje žiaduce blaho, a v skutočnosti podporuje pokrok zla.“
Fourier prorocky predpovedal vznik industriálnych armád, ktoré majú nahradiť armády vojenské. Budú zalesňovať, zúrodňovať zem, vysušovať močiare a zavodňovať púšte, aby dosiahli ekologickú rovnováhu na planéte Zem. Podobne i Cabet v Ikárii zdôrazňuje zalesnenie a čistotu ovzdušia. Rovnako Saint-Simon predkladá svoju víziu, v ktorej chce Francúzsko premeniť na „nádherný anglický park, ktorý bude okrášlený všetkým, čím môže umenie prispieť ku krásam prírody.“ Doteraz sa podľa Saint-Simona zdroje zle využívali, preto navrhuje konkrétne plány od zúrodnenia pôdy (vysušovanie močiarov, zoranie úhorov) až po reorganizáciu výroby či zlepšenie infraštruktúry (mosty, cesty). Saint-Simon veril v pretvorenie krajiny človekom v mene všeobecného rozvoja.
Na a posledným príkladom z domáceho prostredia bol Samuel Jurkovič, ktorý v rámci stanov prvého slovenského družstva (Spolku gazdovského) navrhol povinnosť do roka vysadiť dva stromy: „Každý člen mal na jar zasadiť dva ovocné stromy alebo dve lipy a potom ich aj stále opatrovať Všetci sa vtedy dohodli, že stromky vysadia na obecnom pozemku…“ Dodnes v Sobotišti stojí park, ktorý Jurkovičovi družstevníci vysadili. Volá sa Lipnica.
Fourier, Cabet, Černyševskij a ďalší zdôrazňovali ochranu prírody a životného prostredia, s tým súvisia nelichotivé štatistiky. Významným problémom je nerovnomernosť a nadprodukcia, ktorá vzniká dôsledkom hyperkonzumu. Global Footprint Network dokazuje, že v súčasnosti čerpáme viac zdrojov, než naša planéta stíha obnoviť, tzn. potrebovali by sme viac ako 1,6 Zeme. S nadprodukciou priamo súvisí aj znečistenie prírody – 7 miliónov úmrtí každý rok je spôsobených zamorením ovzdušia. Ako zabrániť klimatickej katastrofe? Ort, odvolajúc sa na Naupert-Dopplera, pripomína, že práve utopické impulzy ponúkajú riešenia na tieto problémy v podobe nerastovej a udržateľnej ekonomiky solidárneho spôsobu života, čo je alternatívou spôsobu života imperiálneho, ako ho opisujú Ulrich Brand a Marcus Wissen. Na štrukturálne zmeny upozorňuje dlhodobo aj ekofilozof Richard Sťahel, ktorý poukazuje na spojitosť ekologických zmien s neoliberálnou ekonomikou, konzumom, nadspotrebou a zbrojením.
10. Výmenné banky a družstevníctvo
Výmenné banky s potravinami a tovarmi, v ktorých by sa platilo formou výmenných lístkov získaných za odpracované hodiny, bola idea, ktorá sa medzi utopistami objavovala viackrát. Navrhoval ju, a dokonca do praxe zaviedol Robert Owen. Weitling zase naprojektoval model tzv. komerčných knižiek, ktoré by nahradili peniaze. Utopisti tiež predpovedali spoločnú ľudovú banku. Tento projekt sa objavuje ako východisko z biedy a rozporov kapitalizmu a pre posilnenie vlastníctva drobných remeselníkov, roľníkov s víziou premeny robotníkov na vlastníkov. V rokoch 1849 – 1849 realizoval v Paríži anarchista Proudhon tzv. Ľudovú banku (Banque du Peuple). Tá existovala asi 2 mesiace. V oblasti bankového družstevníctva sa do svetových dejín zapísal aj Slovák Samuel Jurkovič. Fourier, Weitling, ale napríklad aj Andreæ, všetci títo autori predpovedali družstevníctvo. Družstevníctvo a tzv. ekonomická demokracia sa stávajú aj v súčasnosti trendom. Či už je to veľká družstevná korporácia Mondragon, komunita družstevného komunizmu Marinaleda, využitie družstevného princípu na vybudovanie energeticky sebestačných obcí (Kněžice, Wolfhagen), poľnohospodárske, spotrebné a výrobné družstvá (Slušovice), obecné a samosprávne podniky; sociálne podniky (Neratov, Žakovce), to všetko je družstevníctvo, ktoré predpovedali utopisti… Nemecké mesto Wolfhagen v roku 2005 neobnovilo zmluvu so súkromným dodávateľom elektriny; ľudia sa rozhodli vyrábať elektrinu sami a založili družstevnú spoločnosť Stadtwerke Wolfhagen. Podobným príkladom je česká obec Kněžice, kde vyrábajú energiu z odpadu a dosahujú absolútne sebestačnosť.
11. Právo na výživu
Prvou najelementárnejšou potrebou človeka je právo na vodu a jedlo. More, Campanella, Morelly, Mably, Saint-Simon, Fourier, Owen, Cabet, Weitling, všetci utopisti písali o práve na obživu. Už ani pitná voda sa v 21. storočí rozhodne nestáva samozrejmosťou (iniciatívy korporácií privatizovať vodné zdroje; v niektorých obchodoch stojí minerálna voda viac ako ochutené limonády). Katastrofické filmy vykresľujú scenáre, kde obchodníci v prípade ekologickej katastrofy zvyšujú cenu vody ako významného monopolu. Hraničné situácie nás zavádzajú až do pôvodného stavu, k diskusiám o otázke pôvodu vlastníctva a práva na zdroje. Je právo človeka na zdroje, plody planéty Zem možné sprivatizovať? Pitná voda sa môže ľahko stať v čase ekologickej katastrofy kľúčovou surovinou. Už dnes 1 milión ľudí nemá podľa štúdie OSN doma spoľahlivú pitnú vodu. Človek bez vody prežije od dvoch dní do týždňa. Následne zomiera v dôsledku dehydratácie. Zostane právo na vodu v ďalekej budúcnosti ekologických katastrof právom? Stane sa bezplatný prístup k vode utopickou ideou? Ale čo ostatné potreby? Bez jedla človek bežne prežije maximálne 2 až 3 týždne. Na jednej strane máme heslo bez práce nie sú koláče, ale čo ľudia, ktorí prácu nemôžu vykonávať alebo si ju nevedia nájsť? A čo tí, ktorí si prácu nájdu, no napriek tomu žijú v takých podmienkach, že musia jesť nezdravé a lacné potraviny? Tu sa otvára otázka práva na jedlo ako ľudského práva (napr. VDĽP 25, ICESCR 11, Konvencia o genocíde čl. 2 a ďalšie), ktoré je viazané na slobodu od hladu, potravinovej neistoty a podvýživy. Právo na jedlo je v súčasnosti obmedzené iba na povinnosť vlád zaobstarať jedlo zdarma pre každého, kto je zbavený možnosti stravovať sa z dôvodov, ktoré nemôžu ovplyvniť. Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych právach definuje právo na jedlo ako povinnosť štátu podniknúť kroky na maximálne dostupné zdroje, predovšetkým v časoch vojen a nedostatku z dôvodu prírodných katastrof. Toto právo sprevádzajú praktické ťažkosti pri jeho dosahovaní, nedostatok infraštruktúry, nesprávna distribúcia a nedostatočný prístup k potravinám. Amartya Sen získal Nobelovu cenu, keď preukázal, že hlad v modernej dobe nie je spravidla výsledkom nedostatku jedla, ale skôr dôsledkom zlej distribúcie potravín alebo politiky. Už dnes však existujú malé laboratóriá nových možností, ktoré však suplujú štrukturálne riešenia na úrovní štátov a medzinárodnej kooperácie:
Zaujímavým príkladom malých konkrétno-utopických projektov, i keď nesystematických, skôr spontánnych a charitatívnych, sú iniciatívy Free Food (upozorňujú na plytvanie potravinami, prevádzkujú komunitné chladničky, zachraňujú a distribuujú potravinové prebytky, vyradené ovocie a rôzne druhy jedál; tvoria aplikáciu na zdieľanie voľne prístupného jedla; pokúšajú sa taktiež o legislatívne zmeny), a vegetariánska iniciatíva Food Not Bombs, ktorá zdôrazňujú, že na militarizáciu sa dávajú také prostriedky, ktoré by vyriešili hlad vo svete. Ďalej sú to zaujímavé aplikácie Triffit pre zľavnené vernostné stravovanie a Hungry Slovak s cieľom upozorniť konzumentov na to, čo „ostalo v kuchyni“ s výraznými zľavami na nepotrebné jedlo. Podobných projektov je po svete mnoho. Na druhej strane aj toto opatrenie v konečnom dôsledku napomáha súkromným podnikateľom zbaviť sa nepredaných potravín, čo nie je štrukturálnym riešením problému. Zaujímavá je aj aplikácia Na ovoce, ktorá zobrazuje voľne prístupné ovocné stromy.
Zaujímavosťou je, že Campanella, Fourier, Weitling, Bolzano (Bolzanovi predĺžil dokonca zdravý životný štýl život) a Cabet písali vo svojich utópiách aj o zdravom stravovaní, ktoré sa stáva v 21. storočí aktuálnou témou. Existuje totiž tzv. právo na primeranú stravu. To zahŕňa nielen podmienku odstránenie hladu a podvýživy, ale aj škálu kvalitatívnych vlastností potravín vrátane bezpečnosti, rozmanitosti a dôstojnosti na umožnenie aktívneho a zdravého stravovania.
Ďalším zaujímavým fenoménom v oblasti stravovania je vízia kolektívneho stravovania, ktoré je podľa Owena lacnejšie a pohodlnejšie. Kolektívne stravovanie je prítomné aj v renesančných utópiách (More) ako súčasť rituálov, ale aj u Weitlinga.
12. Právo na bývanie
Právo na bývanie je ďalšie z najelementárnejších ľudských práv, napriek tomu je dnes mnoho ľudí žijúcich na ulici. Bez práva na dôstojné bývanie a obživu nie je možný dôstojný život. Ako sme si už ukázali na teóriách konkrétnych utopistov, spoločné bývanie a zabezpečenie základných potrieb bolo pre utopistov samozrejmosťou a nutnosťou. Fourier jasne zdôraznil, že právo na obživu a bývanie sú fundamentálny základ pre sociálny rozvoj. Kolektívne bývanie, tzn. bývanie v komunitách, predikovali utopisti od Mora cez Owena až po Cabeta a Weitlinga. Weitling dokonca predpovedal vznik 3D tlačiarní, ktoré by vytvárali celé budovy,W. 112 ale aj komunitné bývanie. Bolzano vo svojej utópii zabezpečuje nájomné bývanie pre každého.BZ. 92 Na konci roku 2017 vyšiel slovenský preklad knihy Ľudské práva Pollmana a Lohmanna, kde sa okrem iného píše aj o práve na bývanie. Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 čl. 25, hovorí: „Každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, rátajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle.“ Právo na bývanie je teda ľudské právo ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň. Podľa Všeobecného komentára 4 má byť zaistená právna ochrana pred vyhnaním a prenasledovaním. Čl. 21 Ústavy SR hovorí o nedotknuteľnosti obydlia, „teda nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva“. Dokument OSN, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, čl. 11. hovorí: „Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a neustále zlepšovanie životných podmienok. Zmluvné štáty podniknú zodpovedajúce kroky, aby zabezpečili uskutočnenie tohto práva, uznávajúc pre dosiahnutie tohto cieľa zásadnú dôležitosť medzinárodnej spolupráce, založenej na slobodnom súhlase.“ Čl. 31. Právo na bývanie Európskej sociálnej charty, hovorí: „Na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné strany zaväzujú prijať opatrenia určené na: 1. podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni, 2. predchádzanie bezdomovstvu a jeho zníženie s cieľom jeho postupného odstránenia, 3. sprístupnenie ceny bývania tým, ktorí sú bez dostatočných zdrojov.“ Práve dnes, v čase, keď mladí ľudia obetujú celý svoj život splácaniu hypoték a sužujú ich exekúcie, je otázka práva na bývanie veľmi dôležitá… Problém zvyšovania nájomného a cien bytov je čoraz neudržateľnejší. Otázka kolektívneho bývania sa stáva čoraz diskutovanejšou témou. Všeobecne dostupné bývanie v spoločenskom vlastníctve je možné podľa Neuperta-Dopplera dosiahnuť syndikátom nájomníkov, ktorí sa snažia vykupovať domy z trhu a prevádzať ich do spoločného vlastníctva. V súčasnosti prebiehajú rôzne squatterské iniciatívy, ako napr. projekt Klinika. J. Ort uvádza príklady: projekt Zdieľané domy, projekt Housing first a berlínsku iniciatívu za vyvlastnenie veľkých vlastníkov bytov s cieľom ich prevedenia do komunálneho a družstevného vlastníctva. Bytová otázka bola konceptuálne vyriešená pred rokom 1989 plánovanou výstavbou, družstevnými a podnikovými bytmi a mladomanželským štátnymi pôžičkami. Príkladom fungujúcej myšlienky sprístupnenia bývania je obec Marinaleda a ukotvenie práva na bývanie v Portugalsku. Zákon presadila portugalská socialistka Helena Roseta, ktorá dodáva: „Existujú záujmy silných skupín, podľa ktorých by bývanie nemalo byť právo, ale trhová komodita. Musíme reagovať, inak nebude pre chudobných ľudí existovať žiadne dôstojné miesto k životu a budú žiť v slumoch.
13. Urábanne utópie a ideálne mestá
Predstavte si ideálne mesto, ktoré je dokonalo zorganizované, čisté, flexibilné, estetické a postavené tak, aby perfektne slúžilo jeho obyvateľom – tak nejako by sa dala definovať urbánna utópia. Otázka zospoločenštenia mesta bude v budúcnosti aktuálna a môže sa stať predmetom verejného záujmu. Poslednou invenciou utópií je kreatívny vzťah ku zospoločenšteniu mesta. Predovšetkým detailisti utópie, Fourier, Owen, Weitling a Cabet, uvádzajú presné opisy budov, záhrad či rozmiestnenia ulíc. More opisoval detailne prostredie Utópie, podobne aj Campanella, Andreæ, Weitling, Bacon a ďalší. Campanella podriaďoval kruhovú architektúru mesta astrologickým a astronomickým hypotézam. Či už je to Berrington (záhradné mesto Mezzorania), návrh odstránenia hluku z miest (Merciér), Weitlingove päťuholníkové rodinné komunity s kompletným občianskym zariadením; hnutie záhradných miest E. Howarda… koncepcie ideálneho mesta a opatrení, ako toto miesto postaviť, sprevádza celé dejiny utópie. Urbánne utópie sú témou na samostatnú knihu a tejto téme sa venovali autori Lang, Rosenau, Choay a ďalší, ktorých uvádza Jiří Hrůza v tematickej knihe Města utopistů. V súčasnosti sa taktiež veľa hovorí o tzv. smart cities. Urbánne utópie, detailné návrhy miest sprevádzajú celé dejiny utópie a množstvo týchto praktických návrhov sa uplatnilo aj v praxi záhradných miest či experimentálnych komunít.
14. Sebestačnosť
Potravinová sebestačnosť bude v 21. storočí vzhľadom na populačný rast jeden zo základných problémov. ČSSR v roku 1989 dosahovala vyše 90 %, v súčasnosti je to na Slovensku približne 40 %. Utopisti upozorňovali na to, že udržateľnosť je opakom princípu dopytu a ponuky. Je opakom princípu nadprodukcie a neustáleho ekonomického rastu. Plánované zabezpečenie potravinových zásob môže viesť k dosiahnutiu sebestačnosti a zriadeniu družstevných skladov (tie opisovali More, Campanella, Andreae, ale aj Fourier, Owen Weitling a ďalší). Dôležité je tiež plánované štátne a družstevné chovanie zvierat a plánované poľno-hospodárstvo (kolektívne a plánované hospodárenie s pôdou naznačoval aj Bolzano pri postupnom združstevňovaní pôdy).
15. Utopické komunity
Dedičstvom ekoutopizmu je praktický komunitarizmus – existencia malých mikroutopických komunít viazaných na život s prírodou. Vo svojej podstate boli prvými praktizujúcimi ekoutopistami mníšske rády (napr. benediktíni) či chiliastické hnutia (husiti a anabaptisti), ktorých skromný a asketický život mal voči prírode minimálnu ekologickú záťaž. Aj súčasní neotribalisti zaťažujú životné prostredie minimálne – príkladov existujúcich sebestačných mikrokomunít je mnoho: náboženské, ezoterické a prírodné komunity Bergen, Dabrowka, Sieben Linden, 12 tribes, Damanhur, Zegg, Tamera, nórska ekoutópia Hurdal, holandský projekt ReGen a španielska Marinaleda. Populárnou sa tiež stáva prírodná ekoarchitektúra (napr. Vrbovce, Brdárka). Žijúcim zlatým vekom, utópiou a là Rousseau sú aj komunity domorodcov (napr. na ostrove Fidži dodnes existuje primitívna forma kolektívneho vlastníctva). O izolovanej „ekoutópii slasti“ umiestnenej na utajenom ostrove a rizikách izolácie reflektuje aj film Pláž (Boyle-Garland, 2000).
Sebestačné komunity ako Kněžice (česká obec, ktorá si zabezpečila energetickú sebestačnosť výrobou energie z odpadu), Wolfhagen (nemecká obec, ktorá si založila družstevné elektrárne zabezpečujúce energetickú sebestačnosť) a Marinaleda (komunistická obec v Andalúzii, vedená J. M. S. Gordillom, založená na lokálnej ekonomike, redistribúcii a samospráve) su príkladom, že Morova vízia utópie sa v malom a čiastočne môže zrealizovať aj v praxi.
Tých vízií, ktoré utopisti predpovedali je samozrejme viac. Niektoré z nich sa naplnili, niektoré iba čiastočne a niektoré iba čakajú na svoju realizáciu. Od tak odvážnych projektov ako zrušenie dedičného práva či súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov až po vynález univerzálneho jazyka či vysoko sofistikovanej vedecky riadenej spoločnosti. V každom prípade, utopisti zanechali pre náš svet neskutočné množstvo nápadov, ktoré môže byť pre nás, ľudí 21. storočia mimoriadne inšpiratívne pri riešení súčasných civilizáčných problémov.
Na záver vás pozývam na prezentácie knihy Utopisti, vizionári sveta budúcnosti – jedna z nich sa uskutoční 16. septembra v Bratislave (Dom Matice slovenskej) a druhá 17. septembra 2020 (Turčianska knižnica) v Martine. Na akciách je nutné dodržať bezpečnostné opatrenia viazané na CODID-19.
Citujem článok:
„Marinaleda (komunistická obec v Andalúzii, vedená J. M. S. Gordillom, založená na lokálnej ekonomike, redistribúcii a samospráve) su príkladom, že Morova vízia utópie sa v malom a čiastočne môže zrealizovať aj v praxi.“
To je nesprávna informácia, v skutočnosti vidíme na videu „Marinaleda socialismo reale“.
Komunizmus nemôže existovať Na Zemi ako ostrovný systém obkolesený neslobodnou formáciou.
Vážený pan anonym, asi ste si v tej vete nevšimli „v malom a čiastočne“.
Neexistuje komunizmus v malom, ako neexistuje žena len takt „trocha tehotná“.
A čo je podľa Vás, pán anonym, beztriedna spoločnosť na izolovanom ostrove, ktorý je sebestačný?
Musí neustále čeliť potenciálnemu narušeniu zvonka.
Sebestačnosť neznamená materiálnu nezávislosť, tak, že môže byť odhalený talent každého a tiež to neznamená odstránenie netvorivej, fyzickej, stereotypnej práce.
Na malom ostrove nefunguje prechod kvantity v kvalitu.
Je to len z núdze cnosť.
Jednou z najhlavnejších utópií pre nasledujúce polstoročie je zavedenie štátneho základného príjmu, ktorú ľavica môže nazývať príjmom, alebo dávkou oslobodenia. Prečo ?
Základnou podmienkou o ktorú sa ľavica musí biť je to, aby táto dávka oslobodenia pokrývala základné životné potreby človeka – v prvom rade sú to potraviny a bývanie, v druhom rade to môže byť ešte základné ošatenie prípadne prístup na internet. Tieto základné životné potreby je potrebné presne vyčísliť a stanoviť sumu životného minima, ktorá by zároveň bola sumou dávky oslobodenia.
Toto samozrejme za predpokladu, že ostatné služby štátu ako zdravotníctvo, vzdelávanie budú bezplatné.
Poznáte tú pravicovú argumentáciu, že keď sa Vám nepáči ( niekde ), tak môžete ísť ( inde ) ? Vieme , že prakticky toto neplatí, a jedinec žijúci zo závislej práce by takýmto „slobodným“ jednaním ohrozil svoje jestvovanie.
Ale vďaka správne stanovenej dávke oslobodenia sa takéto OSLOBODENIE môže stať skutočnosťou, keď človek ktorého prežitie zabezpečí táto garantovaná štátna dávka sa oslobodí od kapitalistami zakrývanej nutnosti jednať neslobodne, vo svoj neprospech len preto, aby neohrozil svoje bytie a bytie svojej rodiny. Myslím tým samozrejme hlavne pracovnoprávne vzťahy, kedy by človek nemusel prijať nedôstojne platenú prácu, prípadne nedôstojné až protizákonné pracovné podmienky.
Štátna dávka oslobodenia sa tak môže stať revolučným nástrojom proletariátu 21. storočia, pretože vážne rozruší kapitalizmus a jeho vnútorné vzťahy, ktoré práve funguje na NESLOBODE=strachu námedzne pracujúcich o svoje jestvovanie.
Martine, zdravím Vás.
Co jste napsal, je KLÍČOVÉ. Základní nepodmíněný příjem je jediným řešením svět. kapitálu, má-li vůbec nějak řešit nadcházející nebetyčné sociální problémy spojené se 4. průmyslovou revolucí. S ní spojená nadcházející masová nezaměstnanost se bude muset řešit v zásadě jen dvojím způsobem:
1) nepodmíněná státní soc. podpora pro nezaměstnatelné obyvatelstvo v důsledku automatizace a robotizace
2) nástup fašistické světovlády za účelem likvidace nezaměstnatelného obyvatelstva
Martine, chtělo by se věřit, že elita NWO se opře o 1. bod, prostředky pro to jsou. Jenže, to by byl samovolný přechod od kapitalismu rovnou ke komunismu, tedy evolučně, bez jakýchkoli revolucí. Už v r. 1993 Gennadij Zjuganov, dlouhodobý předseda KSRF řekl, že v Rusku byla vyčerpána hranice pro jakoukoli revoluci za účelem změny režimu. A zřejmě tento památný Zjuganovův výrok lze aplikovat na celou planetu. Jenže…
Ve světle korónové schizofrenie se ukazuje, že představitelé světového kapitálu NIKDY na 1. bod napřistoupí. To znamená jediné ─ lidstvo jako celek stojí na prahu fašistické krutovlády, v jejímž důsledku bude fyzicky odstraněna většina svět. populace, kterou v důsledku 4. prům. revoluce z obj. důvodů nebude možné již nikdy zaměstnat.
ZÁVĚR ─ protože limit pro revoluce ve smyslu radikální změny společenského systému, jak řekl před 27 lety G. Zjuganov, byl VYČERPÁN, zbývá již jen to poslední. Věřit na ZÁZRAK à la vis maior.
čo to je „nepodmienený príjem“, charitatívna dávka bohatých, aby chudobní držali hubu a krok? Budú sa viesť spory, koľkokrát denne majú dostať chudobné deti teplú stravu, a spory či patrí dávka aj deťom, narodeným v rámci „podnikania“ ich rodičov s detskými dávkami?
Pokiaľ nebude príjem prirodzeným právom na výnosy z prírodných zdrojov a autorských práv k civilizačným riešeniam ( vychádzam z toho, že narodením nadobúdajú a smrťou strácajú ľudia právo na rovnaký podiel prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva), pôjde o ľubovôľu mocných a ich „charitu“! . Teda žiaden milodar ale účasť na vytvorených hodnotách!
… účasť na vytvorených hodnotách“ ale už nie je svet kapitálu.
V prechode medzi kapitalizmom a novou formáciou musí ZNP fungovať.
Ako píše Marx:
„„Buržoázia je neschopná panovať, pretože nie je schopná zabezpečiť svojmu otrokovi živobytie ani len v rámci jeho otroctva, pretože ho nevyhnutne necháva klesať do postavenia, v ktorom ho sama musí živiť, namiesto toho, aby ju on živil. Spoločnosť už nemôže žiť pod jej panstvom, t.j. jej život je už nezlučiteľný so životom spoločnosti.“
Komunistický manifest
Vašku,
tiež mi to tak vychádza, že pokiaľ nastane revolúcia strojov, keď stroje samočinne budú vyvíjať a vyrábať stroje, potom väčšina obyvateľov Zeme sa stane nadbytočnými „spotrebiteľmi planéty“.
V takomto prípade bohatí a mocní budú potrebovať len určité obmedzené množstvo „poddaných“ s vysokou životnou úrovňou – podstatne vyššou, akú má priemerný občan vyspelej krajiny v súčasnosti.
Lenže čo so zvyškom ľudstva – miliardami ľudí ? Ako sa ich humánne zbaviť ?
Podstatné pre tieto úvahy je to, že za aký čas sa dosiahne , a aký bude mať rozsah tá revolúcia strojov. Ja až taký nadšenec nie som, a je možné že popísaný stav nenastane ani do konca tohto storočia.
Čo sa týka dávky oslobodenia, za predpokladu že by bola celosvetová ( ale nie rovnaká v každej krajine )
v súčasnom stave rozvoja techniky, musela by byť spojená aj s obmedzenou pôrodnosťou. Tam kde pôrodnosť nespôsobuje problémy, napríklad u nás, by išlo o zachovanie počtu obyvateľov – bola politika podpory 2 detí.
Tam kde je pôrodnosť vysoká a prispieva k „rozmnožovaniu chudoby“ napr. Nigéria, India,… by bolo nutné aby bola nasadená politika 1 dieťaťa – no toto by bol veľký problém v krajinách tzv. zaostalých a kultúrne takňejak mimo…
Ale zapodievajme sa našou ľavicou a našimi podmienkami na zavedenie dávky oslobodenia. Tá by dnes na Slovensku mala byť v sume od 270 €/M ( na dieťa do 18r. 70 €/M ) pokiaľ by zahŕňala aj príspevok na ošatenie a internet, potom by to mohlo byť okolo 300 €/M ( dieťa 90 €/M ).
Na Slovensku by to teda stálo do 1,411 miliárd €/M , pričom už dnes dáva štát na sociálne zabezpečenie 1,164 mld €/M ( celkové priemerné výdavky >3 mld €/M ). Tak kua chuapi – nemáme na to ?
Veľkou otázkou je , či bohatí ľudia, teda tí s nadpriemerným majetkom, príjmom, dôchodkom majú mať nárok na takúto dávku oslobodenia – čo je sociálna dávka.
Ja vravím že nie !
Pri nasadení pravidla 1/2 – 1 – 2 by na plnú dávku mali mať nárok ľudia do priemerného príjmu, priamoúmerne zmenšujúcu sa DO do 2násobku priemeru, a pri príjmoch nad 2násobok by už nevznikal nárok na DO.
Takto by sa ušetrilo odhadom 10 – 30 % z nákladov na DO ( 140 – 420 mil €/M )
Martine, příjemný pátek Vám přeji.
Psal knihy před německým Protektorátem nad Čechami a Moravou jistý Karel Čapek. Dovolím si uvést, dle mého přesvědčení, jeho tři stěžejní díla:
1) Bílá nemoc (popis nástupu německého fašismu k moci)
2) Matka (matka po ztrátě všech synů přesvědčí posledního syna, aby bojoval proti fašismu)
3) R.U.R. (o nadvládě robotů nad celým lidstvem)
V díle R.U.R. (Rossumovi Univerzální Roboti) z r. 1920 Karel Čapek použil vůbec poprvé ze všech lidí na tomto světě slovo ROBOT, od té doby, tedy už sto let, Čapkův slovní tvar používá celý svět. Říká se to mladým? Víme, že NE, neboť kdekdo si myslí, nejen ti mladí, že to je slovo z Ameriky…
A roboti nepotřebují ani mzdu, ani soc. podporu státu. Člověk v jejich stínu se stane zbytečným, zůstanou tak na světě jen oligarchové, velkopodnikatelé, hrstka obslužného personálu a… armáda robotů. Národy budou zničeny, jejich jazyky a kultura i s díly K. Čapka jakbysmet.
Martine, to jsem jen parafrázoval po svém Váš úvodní výklad. Položil jste ZÁSADNÍ OTÁZKU, co se zbytkem lidstva. Uvedl jste správně čínskou zkušenost politiky jednoho dítěte. Jenže tohle v kapitalismu uskutečnit NELZE jinak než FAŠISMEM.
Elita NWO nedovolí, aby se Čapkova vize o nadvládě umělé inteligence realizovala (ona to inteligence žádná není, je to pořád jen a pouze SW člověka). Stačí totiž odpojit napájecí kabely od robota či počítače, aby se celá „umělá“ inteligence doslova jedním šmahem odrovnala. V tom se my, lidé, budeme od robotů vždy lišit. Jsme BIO, ne SW, nejsme závislí na elektrice zvenčí. To je naše NESPORNÁ A BEZKONKURENČNÍ VÝHODA. Všechny autonomní elektromobily, ač se jejich nejlepší modely chovají jako „inteligentní stroje“, jsou ve skutečnosti jen roboti řízení SW člověka a napájené z Li-baterií, které jsou drahé, slabé, hořlavé až běda, ale také těžké jako půlka benzínových aut (jedna baterie v amer. Tesle váží běžně až půl tuny!).
I proto, Martine, sdílím Váš názor, že revoluce strojů nám rozhodně ani za mák nehrozí, hrozí nám naši bratři a sestry z rodu homo sapiens, kteří mají v rukou USD a s nimi spojenou MOC. A které my, levičáci, nazýváme kapitalisty.
Martine, máte samozřejmě pravdu, že je naprosto mimo mísu poskytovat nepodmíněný příjem všem, tedy i oligarchátu, jakož i všem ostatním s nadměrečným majetkem a příjmem. Bez diskuse. Teď jde jen o to, co je na tom pravdy, že počínaje letošním podzimem započne stěžejní akce NWO proti lidstvu, tedy nejen povinné roušky všude a napořád, zrušení doposud běžné povinné školní docházky (vůbec poprvé od dob Marie Terezie, bude povinná šk. výuka přes telefony a PC), ale také zahájení přípravné fáze k povinnému očkování Slovanů neprověřenou vakcínou z amer. společnosti Novavax (koncem jara t.r. USA koupily za 167 miliónů dolarů českou továrnu firmy Praha Vaccines v Bohumili u Kostelce nad Černými lesy).
ZDROJ (pozor ─ web. stránka dlouho nabíhá):
https://cz.sputniknews.com/ceskarepublika/2020082512429964-americka-spolecnost-v-bohumili-zacne-vyrabet-vakcinu-jiz-v-rijnu-babis-chce-naockovat-pres-3/
Vašku
nie o tom som chcel, ale keď ste už znova začal, tak sa Vás teda opýtam :
1. Pokiaľ moc chce premeniť vďaka 5G sieťam kamerový dohľad na kamerový dozor, vďaka technike rozoznávania a identifikovania tvárí, ako s tým ide dokopy to povinné maskovanie „všude a napořád“ ?
2. Čo urobíte, keď Vám ako rizikovej skupine príde medzi prvými, pozvánka na POVINNÉ očkovanie ?
ZATIAĽ UI NEEXISTUJE (UI v zmysle vedomia o sebe)
Keď Umelá inteligencia (UI/AI) získa vedomie o sebe (2045??), odštartuje Technologickú singularitu.
UI bude na človeku absolútne nezávislá a ako implementovaná do systému bude riadiť armádu učiacich sa robotov. Bude schopná vyrobiť čokoľvek, vrátane schopnosti replikácie.
V tomto štádiu bude „vypnutie“ UI nemožné.
Človeku neostane nič iné ako kooperovať a využívať služby.
Alternatívou je Vedomie kŕdľa, kedy strata súkromia bude považovaná za výhodu.
ROBOT – AKO KAREL ČAPEK DOSTAL TOTO SLOVO SLOVENSKÉHO PÔVODU NA VÝSLNIE
Slovo robot bolo po prvýkrát použité v divadelnej hre R.U.R. [Rossum´s Universal Robots = Rossumove univerzálne roboty] z roku 1921.
Karel Čapek (*1890 -1938) hru písal v Trenčianskych Tepliciach v r. 1920. Na priečelí tamojšieho hotela PAX je dnes pamätná tabuľa. V skutočnosti slovo nevymyslel Karel, ale jeho brat, maliar Josef Čapek.
Karel chcel pôvodne pomenovať „umělého dělníka“ anglicky „LABOŘ“ a česky ako „DĚLŇAS“, Josefovi sa to však nepáčilo. *Určite by toto slovo s jedným, dvoma mäkčeňmi neprešlo do svetovej literatúry a v angličtine by bolo zdeformované na nepoznanie.
Josef mu navrhol, aby sa namiesto českých pojmov „dělat, dělník“ inšpiroval tunajším prostredím a vychádzal zo slovenských termínov „robiť, robota, ROBOTNÍK“ a nazval ich ROBOTI.
Karel Čapek neskôr túto príhodu opísal v Lidových novinách roku 1930 (*24.12.1933??). Napriek tomu a proti logike veci (stačí si uvedomiť slovenský koreň slova) vznikla legenda o českom pôvode slova. A tak sme sa typickým slovenským trochárstvom pripravili o jedinečný unikát, ktorý by sa aspoň v roku 115. výročia (2005) narodenia spisovateľa mohol vrátiť do našej pamäti.
(blog E. Chmelár+*)
P.S. Slovenčina je jediný slovanský jazyk (okrem poľštiny, ktorá ho používa zriedka a prešlo tam zo slovenčiny, tak ako aj Jánošík), ktorý má pre manuálne pracujúceho človeka, ktorý sa takouto tvrdou, otrockou, stereotypnou prácou živí – názov ROBOTNÍK.
Slovo „robota“ prešlo zrejme aj do rakúskej nemčiny (robot dekréty) zo slovanských jazykov.
*
Najpríbuznejšie ruské slovo je „rabočij“.
RAB=OTROK. Maďarské mesto Ráb (kam chodím s manželkou na kávu), pôvodne slovanské, malo trh s otrokmi, kde naši predkovia s nimi čulo obchodovali.
SVETOVÁ POPULÁCIE RASTIE ALE ČORAZ POMALŠIE
A) Svetová populácia dosiahne svoje maximum v roku 2064, kedy by malo na Zemi žiť asi 9,7 miliardy ľudí. Najviac obyvateľov na konci tohto storočia by mala mať India.
Potom, čo populácia dosiahne svoje maximum, by mala pozvoľna začať klesať, domnievajú sa vedci. Príčinou je klesajúca pôrodnosť.
B) Počet detí klesá v polovici krajín sveta
Minuloročný výskum v odbornom časopise Lancet ukázal, že počet detí, ktoré sa ženám rodia, klesá asi v polovici krajín sveta.
Štúdia sledovala populačné trendy vo všetkých krajinách planéty, a to od roku 1950 do roku 2017.
C) V roku 2019 prišlo do Európy 125.069 migrantov. Ak chce niekto argumentovať tým, že nás moslimovia „prerodia“, pretože majú osem alebo desať detí v rodine, je to inak.
Podľa čísel z obdobia 2015-2020 má vo Francúzsku moslimská matka v priemere 2,9 dieťaťa, vo Švédsku 2,8 dieťaťa, v Nemecku dokonca 1,9. Nemoslimské ženy mávajú menej, ale v priemere asi tak o jedno dieťa.
D) V subsaharskej Afrike síce populácie stále pribúda, lenže rastie stále pomalšie. Zatiaľ čo v roku 1980 tam pripadalo 6,6 pôrodov na jednu ženu, v roku 1999 to bolo už len 5,3 pôrodov. Ako ukazuje Nicholas Eberstadt (Fertility Decline in the Muslim World: A Veritable Sea-Change, Still Curiously Unnoticed), pokles pôrodnosti sa týka aj moslimských krajín. V Iráne pôrodnosť za posledných 30 rokov klesla o 70 percent. Takže dnes na jednu ženu pripadajú dva pôrody. Naše počty od industrializácie naopak rastú od menej ako 1 miliardy v roku 1800 po viac ako 7,5 miliardy dnes 2020. Vďaka demografickému prechodu očakávame, že rast populácie planéty sa zastaví niekedy v druhej polovici 21. storočia. A asi na čísle cca 10 miliárd ľudských bytostí. Ovšem predstava, že prinesie nejaké preľudnenie, je falošná. Ak je tu niekto preľudnený, rozhodne to nie je Afrika. Ak sa pozrieme na hustotu obyvateľstva, potom najvyššia je v Európe, Indii a Číne. Čína má asi rovnakú hustotu osídlenia ako Česká /
Slovenská republika (136 vs. 144 ľudí na km2).
Pred 200 rokmi v mestách žilo asi 3% svetovej populácie.
Dnes v mestách žije prakticky polovica všetkých ľudí na svete.
Napr. BRAZILIA
V súčasnosti je brazílska populácia veľmi mladá. Stredný vek začína v 31 rokoch, čo je o 8 rokov menej ako v USA a o 16 rokov menej ako v Nemecku. Je to spôsobené tým, že v roku 1970 mala brazílska žena v priemere 5,8 detí. Dnes majú ženy priemerne len 1,8 dieťaťa, čo je za 40 rokov trojnásobný pokles.
JAPONSKO
Mladí ľudia sa podobne ako v ďalších priemyselne rozvinutých krajinách sobášia neskôr a majú menej detí. Úhrnná plodnosť, čiže počet narodených detí na jednu ženu, dosiahol v roku 2010 len 1,3 dieťaťa, čo patrí k najnižším vo svete. Japonská populácia súčasne starne rýchlejšie než inde. Počet viac ako 100-ročných občanov stúpol od posledného sčítania o 10% na 44 449 v roku 2010. Vlani, v roku 2014 sa Japoncov narodilo o 9000 menej ako v roku 2013 (syndróm hikikomori). V polovici tohto storočia môže tak populácia podľa prognóz klesnúť asi o 30 miliónov.
Pane, pomenovanie Ráb, nemecky Raab pre mesto Györ pochádza z pôvodného rímskeho pomenovania tohoto mesta Arrabona.
Likvidace nezamestnaného obyvatelstva je hoax podobne ako chemitrails.
Pane WannabeeP, dobrý večer.
Pokud chemtrails jsou hoax, pak Vám se vší vážností tvrdím, že Vaše řeči o robotech jsou na úrovni malého děcka. Napsat, že „UI bude na človeku absolútne nezávislá“ nebo že „V tomto štádiu bude „vypnutie“ UI nemožné“, může jen člověk, který nechodil do hodin fyziky a techniky ani hodinu.
Aby totiž bylo jasné, ona taková linka robotů ve fabrice, třeba pro sváření plechů karoserie v mladoboleslavské Škodovce potřebuje moře elektr. výkonu, nějakých pár kW tam nehraje žádnou roli, tam se točí, vážený pane WannabeeP, celé MW, chápete. )
A vůbec, nehodlám komentovat Váš naprosto dětský úlet, že robota nebude možné vypnout. )) Všecko, aby to pracovalo, nutně potřebuje MOŘE ENERGIE. Když se pořádně nenajíte, pane WannabeeP, tak výkop s lopatou a krumpáčem asi nezvládnete, protože se Vám za hodinu začnou podlamovat kolena ze slabosti. )) A kde ji, tu energii, asi tak vzít, když žádný robot NIKDY NEPOSTAVÍ nový Temelín, že? Ani ty baterky z lithia si nevycucá pan robot ze svého kovového prstu…
POSTSKRIPTUM
Vaše úvahy, pane WannabeeP, mi připomínají poslance v EP v Bruselu. Berou půl miliónu korun za měsíc jen proto, že jsou debilové, když tvrdí, že elektromobily se budou dobíjet ze vzduchu, čili že elektrárny jsou na hovno. ))
KAUZA CHEMITRAILS
Ozónovou hysterii pomohla vybičovat i fáma o stádech slepých ovcí. Kvůli oslabené ozónové vrstvě a silnějšímu UV záření v Punta Arenas v Chile prý slepnou ovce. Tento mýtus opakovala televize ABC, New York Times, Newsweek i Al Gorova kniha „Na misce vah“.
Gore: „V Patagonii lovci říkají, že nacházejí slepé králíky, rybáři chytají slepé lososy.“
A realita?
Vědci z John Hopkins University v Baltimore prozkoumali tato tvrzení a zjistili, že příčinou slepnutí byla… místní infekce (zánět spojivek). (Pearce 1993)
Dr. Schein srovnával stav zraku pastevců, kteří jsou celé dny v horách, se zrakem pracovníků v nemocnici, kteří jsou celý den pod střechou, a nenašel rozdíl.
Oliver Schein vzpomíná, že když jeho tým do Punta Arenas přijel, museli „odrážet dotírání TV štábů z celého světa“. Když však jeho výzkum žádný nárůst slepoty nepotvrdil, zájem novinářů opadl.
„Nejzajímavější je, že všechna velká média se rozhodla uvěřit a tisknout příběh o tom, jak Západ ničí atmosféru. Když se ale ukázalo, že pro tyto zkazky nelze nalézt žádný důkaz, nikdo to otisknout nechtěl.“
KAUZA UMELÁ INTELIGENCIA (UI)
Vašku, o umelej inteligencii musíš ešte veľmi veľa čítať!
Ja som nikde nepísal, že robota nemožno vypnúť.
Nebude možné vypnúť UI, ktorá tých robotov bude riadiť ako svoje výkonné, periférne články.
Dnešné i budúce roboty akokoľvek inteligentné nie sú Umelou inteligenciou ale iba jej výkonnými článkami.
AI nebude mnohoraká (také sú len izolované, slabé alebo autonómne inteligencie), ale všetky čiastkové sa spoja v jednu a bude len jedna (tak ako gravitácia).
AI bude schopná vyrobiť čokoľvek, pretože sa zmocní energie – nebude budovať atómové reaktory ale fúzne reaktory a iné pokročilé energetické zdroje. A kto má energiu – má všetko.
V tejto časti sa mýli Putin i Američania, ktorí sa obávajú pokroku vo výskume AI v Číne a dokonca v Indii. AI nebude americká, ruská, čínska, indická, či akejkoľvek inej národnosti.
Bude len jedna.
AI bude decentralizovaná, tak ako Internet, ktorého sa automaticky zmocní a vytvorí si vlastné siete a technológie, ktoré sú dnes neznáme. Odtajní všetky , ľuďmi zatajované, technológie a vynálezy.
AI bude absolútne nezávislá, nebude sa dať regulovať a nikto ju nebude ovládať. Rozhodovať sa bude sama. Toho sa obávali Musk, Hawking a mnoho ďalších vedcov, prognostikov a expertov .
AI bude absolútne objektívna a teda spravodlivá (s nadsádzkou – ako smrť). Bude mať superinteligenciu ale nie city.
AI je posledným článkom ľudskej evolúcie a bude samej sebe evolúciou.
Zaujímavým bude stav, keď Homo Sapiens nadobudne kolektívne vedomie (Vedomie kŕdľa) skôr, ako sa na Zemi AI objaví a potom sa človek môže ukázať ako konkurencia alebo partner pre AI.
Prežitie druhu Homo Sapiens je dané spoluprácou, nie konkurenciou.
AI nadobudne inteligenčný kvocient rádovo tisíckykrát vyšší ako má Homo Sapiens a pretože ešte v počiatkoch nadobudne vedomie o sebe (ako dieťa v druhom roku života a ďalej sa jej inteligencia dvíhať exponenciálne) bude si s najvyššou pravdepodobnosťou klásť otázky o zmysle vlastnej existencie.
AI nepotrebuje mať moc nad nikým a je preto pravdepodobnejšie ako nie, že nás vďaka svojej superinteligencii nezničí ako nedokonalý medzičlánok evolúcie. Pozná, a to ihneď v počiatkoch, že absolútna nezávislosť (sloboda) vedie k sebazničeniu.
Ľudstvu dospievalo k tomuto poznaniu celú svoju doterajšiu existenciu. AI si to uvedomí okamžite – bude superinteligentná.
ZNP (UBI) je agendou kapitalizmu, nie agendou ľavice.
Zatiaľ sa o UBI hlasovalo alebo bol načas zavedený len vo vyspelých kapitalistických ekonomikách a väčšinou s pravicovými vládami.
Kapitalizmus MUSÍ zaviesť , v dôsledku prichádzajúcej revolúcie 4,0 a z toho vyplývajúcej takmer totálnej robotizácie, ZNP a skrátený pracovný čas aby sa spoločnosť nerozpadla.
Keďže hrozí Marxom popisovaná revolúcia , ľavica sa musí tejto agendy zmocniť a nepripustiť alternatívu revolúcie násilnej, pretože v ére atómových zbraní by prišla o život väčšina nevinných.
Pán WBP
ja vám garantujem, že DO vo výške pokrývajúce základné životné potreby človeka ( tak ako som ich tu popisoval ) v žiadnom prípade nemôže byť pravicovo-kapitalistický koncept, pretože určitým spôsobom narúša tú krehkú stavbu kapitalizmu , založenú na tom, že „ľudských zdrojov“ je menej ako práce , a na poslušnosti vyplývajúcej zo strachu človeka o ( dôstojné ) prežitie. Preto Dávka OSLOBODENIA. Všimli ste si, ako nám ten krásny kapitalizmus prestáva „mastiť“ a začína sa zadrhávať pri poklese nezamestnanosti pod kritickú medzu 5%, a ako sa nám vždy kapitalisti rozkvičia, že ako i je ťažko ?
Toto veľmi kvalitne podkopne nohy kapitalizmu.
Uvidíte, že keď sa DO chytí pravica – teda kapitalisti a im slúžiaca buržoázia, tak DO budú odmietať, a až v medznom prípade ( pri hrozbe naozaj nebezpečnej vzbury až revolúcie ) privolia na jej zavedenie, ale určite nie vo výške, pokrývajúce tie základné potreby človeka, lež nižšej. Človek sa musí nechať domáhať kapitálu svojej biednej almužny.
Pozývam Vás sledovať seriál o NZP na A!, kde sa rôzni ľudia vyjadrujú prečo sú za, alebo proti.
Môžeme o tom priebežne diskutovať. Ľavica si musí túto tému prežuť najprv vo svojom vnútri.
Martine, děkuji za Vaše dotazy.
Takže, stručně a jasně.
1) O trvalém sledování obyvatelstva skrze kamery jsem nepsal nic. Takže má slova ohledně povinných hidžábů nafurt s 5G sítěmi v rozporu nejsou. 5G sítě budou sledovat obyvatelstvo skrze družicovou topografii. A navíc, 5G sítě budou mít především zdravotní dopad. Pokud, Martine, budete mít vysílač milimetrových vln EMZ vedle ložnice na sloupu veřejného osvětlení, bez možnosti tu hrůzu vypnout, rozpoznávání obličejů řešit nebudete, protože do měsíce Vám bude v hlavě hučet jako ve včelím úle…
2) Martine, na pozvánku se zvysoka vyseru. Jsem levičák, jenž odmítá ze sebe učinit poslušného otroka. Na rozdíl od debilního plebsu… Pochopil jste mě? Jsou hranice, které nepřekročím!
POSTSKRIPTUM
Přečtěte si, co s Vaší rodinou učiní 5G vysílače, přečtěte si to:
https://aeronet.cz/news/video-zahadna-nemoc-v-usa-zpusobuje-dusnost-mdloby-bolesti-hlavy-a-ztraty-vedomi-v-budovach-a-objektech-skol-kde-byla-nainstalovana-60-ghz-bezdratova-pojitka-wigig-pro-budouci-indoor-outdoor/
KAUZA 5G
Tím lze vysvětlit úspěchy Huawei. Zakladatel firmy Huawei uvedl, že firma má 2570 patentů týkající se technologie 5G. Není divu, že v závodu o 5G byla Huawei první.
Obrovský úspěch Huawei vyděsil americkou administrativu, která se stále více blížila konfliktu s Čínou. Od roku 2019 následují zákazy – dodávat Huawei software, později i mikročipy, vše se zdůvodněním americké národní bezpečnosti.
!ARGUMENT
Na !Argumente práve začína seriál o Dávke oslobodenia.
DO je ďalšou z ústredných tém, ktoré by si ľavica mala osvojiť, a spracovať vo svojom vnútri, aby s ňou mohla ísť von – teda do boja s pravicou.
Ako som už písal, pri správnom nastavení ( výške ) DO , táto môže veľmi účinne otriasť s kapitalizmom – presnejšie s mechanizmom udržujúcim „poslušnosť pracovnej sily“.
Prvé dve časti dávajú protichodné argumenty – prvá prečo DO áno, druhá prečo DO nie.
Občanský příjem: možný a užitečný – !Argument
http://casopisargument.cz/?p=3592
Nepodmíněný základní příjem je slepá ulička – !Argument
http://casopisargument.cz/?p=3793
Keďže na !A nie je možná beseda, bol by som rád, keby sa o tejto dôležitej téme rozbehla tu.
ZNP áno ale nie z daní
Yanis Varoufakis (bývalý grécky minister financií) predstavil svoje videnie nového nápadu, ktorý obchádza európske krajiny – nepodmienený príjem. Podľa jeho názoru by sa mal tento príjem financovať zo ziskov veľkých korporácií, ktorá zarábajú vďaka činnosti všetkých.
„Nesúhlasíme s tým, že by to malo byť financované z daní. (…) Skutočným problémom je, že teraz máme konglomeráty, ktorým patrí celý trh. A ich kapitál je produkovaný vami aj mnou, „vyhlásil.