Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Juraj Janošovský reaguje na články o vnútrostraníckej kríze v Smere (Bude Pellegrini nový predseda Smeru? a Rozdelí sa Smer? Založí Blaha novú stranu alebo sa prerozdelia silové pozície krídiel Fica, Blahu a Pellegriniho?) od Davida Diczházyho.
Myslím, že je na mieste diskutovať o “vývoji” v Smere, ale pridám iné dôvody (“politická” orientácia strany na Slovensku nie je určená ideologickými axiomami, ale direktívami podnikateľov s politikou). Dôvodom, prečo sa zaoberať Smerom, je potreba mladých, nádejných, budúcich lídrov politické skúsenosti, menežérske schopnosti a personálne väzby.
Ako príklad uvediem, že na prehrách PS a „kiskovcov“ sa významne podpísali “úspechy” regionálnych lídrov zo ich “stajní”. Nespôsobilosť primátorov Nitry, Bratislavy aj banskobystrický župan vo verejnej správe ukázala v politickej nahote to, že médiami organizovaná “politika” vynáša do verejných funkcií mentálne a intelektuálne indisponovaných obmedzencov. Ľavicoví politici nemajú, kde inde ako v Smere získavať (a overovať) kompetencie nutné pre politiku a správu.
Na druhej strane by som túto ambíciu neodporúčal budovať na ideologickom vyhraňovaní sa. Aj spor Lajčiak-Blaha (Pellegrini-Fico) v Smere nerozhodnú ideologické kritéria, ale tie, ktoré budú verejnosťou žiadané. V SME na Pellegriniho zvládnutie corona infodémie reagovali obavou, že voľby, ak by sa konali o mesiac neskôr, by vyhral “Pellegriniho” smeráci…
Ľuboš Blaha sa môže opierať “iba” o podporu Róberta Fica, pre Pellegriniho predstavuje nepríjemnú “ostinu v zadku”. A Robert Fico je politicky sklamaný z distrofie v Smere. Ako zakladateľa ho iba dostihla kvalita členskej základne…
Média vydržiavajú “ľavicu” len preto, aby podväzovali možnosti radikálnej ľavice, pôsobiť v “oficiálnej” politike. Zhrniem – nádejou pre Ficovo (Blahovo) krídlo je len zmena kontextu slovenskej politike. Inak, unavení smeráci, nádejní poslanci a ministri s “ľavicovým” krytím (pochybujem o ich “porozumení” pre ľavicových voličov a ich záujmov) sa orientujú na Pellegriniho pragmatikov.
Z čisto praktického hľadiska musia Blaha s Ficom čo najviac odďaľovať volebný kongres. Matovičovi “kreténi” budú stále viac diskreditovať politickú doktrínu, ktorú symbolizuje v Smere Pellegrini. A doba, situácia a politická objednávka budú tvrdšie “podporovať” Ficov ľavicový pragmatizmus a Blahov koncepčný (ucelený) uhol politického pohľadu. Z tohto pohľadu je rozumná Blahova “radikalizácia”.
Ing. Juraj Janošovský
Je zaujímavé, že kľúčová myšlienka z tohto článku je uvedená v zátvorke: (“politická” orientácia strany na Slovensku nie je určená ideologickými axiomami, ale direktívami podnikateľov s politikou).
To je dnes tvrdý fakt. Po 30 rokoch nového straníckeho „pluralitného systému“ to všetci považujú za také prirodzené, že všetky strany, čo na Slovensku niečo znamenajú, sú len politickým biznisom. Zvyčajne majú jedného alebo úzky okruh zakladateľov, ktorí stranu budujú ako politický podnik. Už to vôbec nie je o tom, že by sa občania (zdola) politicky organizovali, aby presadzovali svoje politické záujmy.
Takto ľavica nemôže fungovať a nikdy nebude autentickou ľavicou, ak prijme tieto pravidlá hry.
Je otázka, koľko percent nevoličov sú nevoličmi práve preto, že neprijali pravidlá hry?!
Pán Moravčík, myslím, že ste to vystihol. Postupne sme si zvykli na to, akým spôsobom funguje politický/vládny systém v krajine. Časť občanov sa tomu prispôsobila. Nadšene pristupujú k voľebným urnám. Hltajú propagandu v médiach o ekonomických úspechoch krajiny, o tom ako nás v zahraničí obdivujú, ….
Druhá časť občanov sa nenechá opiť rožkom. Sú znechutení a nejdú voliť. Neveria v zmenu a preto je im to jedno.
Tretia časť tiež nejde voliť ale odmietajú sa zmieriť so súčasným stavom. Hľadajú východisko inde než v politických stranách kandidujúcich vo voľbách. Napríklad v iniciatívach podobných dav dva. Tá je však (nielen) pre mňa sklamaním.
Ľavica nemá byť „autentická“, „moderná“, „zelená“, „sociálnodemokratická“…taká alebo onaká. Ľavica má byť ANTIKAPITALISTICKÁ!!!
Autentická ľavica JE antikapitalistická. Problém nie je to, aká „má byť ľavica“ (hoci táto otázka otvára akademicky vďačný priestor na sebarealizáciu), ale ako odstrániť kapitalizmus a čím ho nahradiť. Pre mňa je spor Pellegrini vs. Fico zaujímavý len do tej miery, do akej rieši tento hlavný problém.
No veď, to hej:“…ako odstrániť kapitalizmus a čím ho nahradiť.“ Nemám ale pocit, že takto uvažuje väčšina smerákov / Lajčiak, Beňová…/! Smer- SD som volila z čisto pragmatických dôvodov a neľutujem. Určite mi je sympatickejšia politika Smeru ako politika Čaputovej, Matoviča, Kollára, Sulíka, Remišovej/kat v sukni/; chválabohu Truban vypadol…ALE! Mne to nestačí!!! Pellegrini mi je sympatický ako človek; je vzdelaný, kultivovaný, inteligentný a má dobré oči, ale určite mi nie je sympatická jeho prokapitalistická orientácia, orientácia na USA /terorizuje svet vojnami/ a orientácia na EÚ/koncentrák národov/. Rozumiem tomu, že po socializme nie je dopyt. Ale ja do kapitalistického, proatlantického, proamerického, proEÚ rýchlovlaku nenastúpim. To radšej pôjdem peši– smer socializmus, kolektivizmus, spolupráca, mier; viem, že nedôjdem, ale z tejto cesty už nezídem.
Dav Dva ale považujem za užitočný projekt, pretože v DISKUSII sa rodí pravda.
Priatelia, to už je tu ako slohová práca v maturitných otázkach: Aká má byť ľavica…no, z histórie Slovenska možno vziať príklad, že predovšetkým dokáže byť silno organizovaná a je účinná vo víťaznom ťažení v spoločnosti. Inak je to nanič.
Práve preto tu rád chválim príspevok Juraja Janošovského – na tomto poli je odborník.
Z histórie mi napovedal profesor M.Kučera – Rákocziho celoslovenské povstanie – 1700 – 1711. Bol síce šľachtic, pôvodom z Borše od Trebišova, postavil sa proti Habsburgom, ale pod heslami slobody, „proti vládnucej tyranii, ktorá sužuje porciami/odvodmi/ a daňami, ničí zemiansku slobodu, odmieta spravodlivé staré zákony, habe soľ a chlieb a vládne nad našimi životmi“ zmobilizoval ľud od Prešova cez Gemer až po Horehronie, Nitru, Trnavu, Bratislavu, bolo to prvý raz aj sociálne hnutie za sociálne práva a šli za ním do boja tisíce roľníkov, chudoba. Čím viac naberal do svojich radov pokorenú šľachtu a mešťanov z dobytých miest, tým viac to strácalo ľudový charakter – a bol porazený zradou šľachty v bitke pri Trenčíne, kapituloval v 1711 na mierovom sneme v Satmáre.
Chcel som poukázať na fakt, že NESTAČÍ bojovať a mobilizovať, treba zorganizovať hospodárske zázemie – a to ĽAVICA NEMÁ ANI V ROKU 2020.
Juraj predsa potvrdzuje, že politická orientácia strany je určovaná spozadia direktívami podnikateľov. Niet už proletariátu a kolektívne vlastníctvo ako jediný dodávateľ ekonomickej moci pre ľavicu neexistuje. Je mi ľúto…