Posledné voľby okrem iného ukázali, že jediná relevantná, a ako tak ľavicová strana na Slovensku je Smer – sociálna demokracia. Takže ak chceme uvažovať, aká je budúcnosť ľavice na Slovensku musíme sledovať, ako sa vyvinie situácia v tejto strane.

Výsledky parlamentných volieb 2020

Absencia diskusie medzi intelektuálmi

Všetko sa rozhodne v najbližších mesiacoch, preto je zvláštne, že o budúcnosti ľavice a Smeru prakticky neexistuje debata medzi ľavicovými intelektuálmi. Ak sa aj nejaká analýza v ľavicovom spektre objaví, väčšinou sa zaoberá všetkými možnými pol-percentnými stranami bez akéhokoľvek vplyvu a jedinej strane, kde sa o budúcnosti ľavice reálne môže rozhodnúť, sa venujú len sporadické analýzy, ktoré nejdú do hĺbky a len akoby moralizujú.

Diskusia o budúcnosti ľavice je preto momentálne mimoriadne dôležitá. Nejde o sympatie k tomu, či onomu politikovi, nejde o to, kto je krajší, a kto to či ono krajšie povedal, ale ide o to, či autentická ľavicová politika prežije túto temnú dobu.

Odohráva sa v Smere mocenský súboj?

To, že sa v Smere pomaly začína súboj o predsednícku stoličku, ktorý sa vyvrcholí na sneme v závere roka naznačili už obaja horúci kandidáti na túto funkciu. Pellegrini hneď po volebnej noci a viac krát zopakoval, akú dostal dôveru vo voľbách, a že ho to nejakým spôsobom zaväzuje. Fico hneď počas volebnej noci priamo vylúčil, že by ho Pellegrini mohol vymeniť na stoličke a okamžite túto debatu ukončil. Takisto jeho často opakované tvrdenie o tom, že chce mať zo smeru čisto ľavicovú stranu znie skôr, ako posolstvo jeho straníckym oponentom, ako odkaz pre voličov.

Fico a Pellegrini sú jediní potencionálni lídri, z ktorých môže vzísť predseda strany Smer po ďalšom sneme. To, ako to dopadne, sa musí rozhodnúť už pred snemom, na ktorom sa to len potvrdí. Aj keď v súčasnosti strana navonok pôsobí stabilným dojmom, vnútri sa už určite začala pozičná vojna frakcií oboch mocenských táborov.

Aké mocenské a ideologické prúdy sú v smere?

Každý, kto trochu dlhšie sleduje politiku si na základe posledných mesiacov musel všimnúť, že v Smere sú minimálne dva mocenské a dokonca tri ideologické prúdy.

Z politologického hľadiska situácia v strane Smer dosť pripomína labouristickú stranu Británie. V nej sú plus mínus tri hlavné prúdy:

  1. blairisti (centristi, ideológia Tonyho Blaira),
  2. soft left (tradičná sociálna demokracia, aktuálny predseda Keir Starmer),
  3. hard left (tvrdá ľavica, radikálna ľavica, ľavý okraj, Jeremy Corbyn, predtým Tony Benn)

V Smere centristov (liberálov) reprezentuje Pellegrini, tradičnú sociálnu demokraciu Fico a tvrdú ľavicu Blaha, ktorý ale nemá mocenské postavenie a z mocenského pohľadu spadá určite pod Ficov tábor.

Ak by som spomínané prúdy chcel rozobrať z ideologického pohľadu, vyzeralo by to zrejme nejako nasledovne:

Pellegriniho prúd

Pellegrini by sa dal najlepšie prirovnať k Tonymu Blairu zo spomínaného britského príkladu. Politicky skôr patrí do politického stredu a na ideológiu nekladie veľký dôraz. Je to skôr taký technokratický typ doplnený pekným marketingom.

Voliči by si ho vedeli pohodlne predstaviť aj v iných stranách u nás, ako napríklad PS-SPOLU, alebo Druckerovej Dobrej voľbe. Ak ostane v Smere, bude ho určite viac ťahať k “modernejším” a progresívnejším témam. Takisto bude viac posilovať pro-atlantickú a pro-európsku orientáciu.

Na tento moment upozornil aj doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD. v článku Pellegriniho „progresívny“ Smer?, ktorým reagoval na útoky Petra Pellegriniho voči Ľubošovi Blahovi: „…pokiaľ P. Pellegrini s M. Lajčákom budú útočiť na Ľ. Blahu a súčasne podporovať stránky ako Zomri, Smer SD na Slovensku dlho neprežije. Ak totiž vláda podporuje tých, ktorí hanobia voličov Smeru SD ako práve stránka Zomri, tak zrádza mandát, ktorí jej voliči udelili. A aj tí „najskalnejší“ voliči na to raz prídu…“ .

Možno aj následkom tohto článku Pellegrini zastavil útoky voči Blahovi a začal ho rešpektovať , ako zástupcu relevantného radikálne ľavicového prúdu. Uznal, že Blahove názory „rezonujú“ a majú podporu u určitej časti voličov, čo označil za „zdravý balans“.

Ficov prúd

Opiera sa hlavne o tradičné chlebové témy, na ktoré bežní ľudia reagujú. Podporuje spoluprácu s odbormi, kladie dôraz na sociálne témy, sociálny štát, alebo rodinu, ale nejde ďalej k radikálnejším ľavicovým témam (družstvá, štátne strategické podniky, nájomné byty, bezplatné zdravotníctvo, antikapitalizmus…).

V kultúrnych otázkach je skôr konzervatívny, dá viac na ľudové inštinkty. V zahraničnej politike usiluje o balancovanie medzi západom a východom (téma o jadre EÚ, alebo kritika sankcií, aj keď proti nim nezahlasoval).

Blahov prúd

Podobne ako iné radikálne ľavicové prúdy v Európe a vo svete osciluje medzi marxizmom (znárodňovanie, triedny boj, revolúcia, robotnícky záujem, boj proti kapitálu, socializmus) a ľavicovým populizmom (v neutrálnom zmysle slova, nielen robotníci, ale celý ľud, všetky ľudové prúdy, vrátane národných, niečo ako Podemos). Z kultúrnej stránky sa najviac vyhraňuje liberálnym a progresívnym témam.

Fábry Blahu označuje ako svedomie ľavice v Smere: „Po roku 2016 prebral v Smere SD úlohu „ľavicového svedomia strany“ Ľ. Blaha. Jeho ideologické názory z minulosti, jeho schopnosť odhaliť a agresívnym jazykom popísať nedostatky súčasného systému v statusoch na Facebooku pôsobili na ľavicového voliča presvedčivo.“

Tieto tri prúdy sa spoločne v jednej strane nachádzajú zväčša len v bipartistických systémoch. Či už v Británii, alebo USA. V politických systémoch s viacerými stranami často tvoria samostatné strany.

Ako sú ďalší významní predstavitelia strany zaradení?

Po voľbách možno pozorovať nasledovný rozvrh zvnútra strany (z pohľadu najvýraznejších predstaviteľov strany):

Do Pellegriniho tábora môžme zaradiť ľudí ako Raši, Saková, Žiga, Beňová a menej významní členovia Eštok alebo Kmec. Pellegrinimu nahráva fakt, že získal vo voľbách najviac krúžkov a taktiež v posledných dňoch počas Koronakrízy si spravil veľmi dobrý imidž a získal aj veľa tradičných voličov Smeru. Určite si toho je vedomý a pravdepodobne s touto kartou bude najviac hrať. Otázne je, ako mu to pomôže. Pellegriniho podpora sa primárne odvíjala od jeho funkcie a dobrý imidž môže postupne vyprchať.

Ficov tábor pozostáva hlavne z nasledujúcich tvári: Tomáš, Blanár, Richter a menej významnejší Číž, Kamenický alebo Petrák. Mnoho ľudí z médii a politiky sa snaží vykresliť Fica, ako Mečiara, ktorý stiahne svoju stranu so sebou. To je ale skôr ich prianie ako realita. Fico mal síce menej krúžkov ako Pellegrini, ale nebolo to ani zďaleka tak málo. Mečiar by o takej podpore pred koncom svojej kariéry mohol len snívať. Taktiež treba vziať do úvahy, že Fico je v politike ako ryba vo vode. Čiže je veľmi silný politický hráč a zároveň má v strane stále silnú podporu.

Ľuboš Blaha z mocenského hľadiska nemá v strane pozíciu a ani žiadny vlastný tábor. Počas kampane sa ale ukázalo, že má dosť výraznú podporu v členskej základni. Jeho získaných 60 tisíc krúžkov, síce nieje veľa, ale je veľký predpoklad, že má najviac voličov mimo strany. Pravdepodobne aj viac ako v Smere. Čo možno pozorovať pod jeho statusmi (časté reakcie typu “keby ste bol v inej strane”). Taktiež sa počas kampane začal obklopovať mladými tvárami, ako napríklad Igor Melicher, alebo Erik kaliňák, ktorí sú ale z mocenskej pozície strany zanedbateľní.

Ako sa pozičný boj medzi troma krídlami prejavuje po voľbách

Pellegrini sa snaží orientovať hlavne na liberálneho alebo “slniečkarského” voliča. Dobrým príkladom je téma ĽSNS. Tu je Pellegrini pri každej príležitosti výrazne kritický a snaží sa to zdôrazňovať. Najlepšie to demonštroval, keď pred voľbami priamo zaútočil na Fica za jeho video o Mazurekovi.

Fico po voľbách vyšiel do protiofenzívy zdôrazňovaním ľavicovosti Smeru. V tomto Smere nemôže Pellegrini konkurovať, pretože nikdy nebol v ľavicovom prostredí a vždy patril skôr k podnikateľskému prostrediu v strane (predtým tvorili tzv. V4 – Glváč, Kažimír, Žiga a Pellegrini).

Blahov boj o šéfa ľudsko-právneho výboru

Nikto z Pellegriniho krídla (Raši, Žiga atď.) sa počas voľby predsedu ľudsko-právneho výboru neozval. Takisto bolo vidieť, že aj Ficove krídlo (Blanár, Tomáš a pod.) to nechalo kompletne na lídra, čo je jasný signál, že Pellegriniho krídlo je od Blahovho najvzdialenejšie, zatiaľ čo Ficovo krídlo v otázke Blahu tiež lavíruje.

Pellegrini chce, aby bolo mediáne jasné, že sa od ľavicového Blahovho prúdu dištancuje. Fico síce za Blahu bojoval, pretože mocensky potrebuje v pozičnej vojne s Pellegrinim podporu ľavicového prúdu (nedá sa budovať „čistá ľavicová strana“, o ktorej Fico hovorí, bez ľavičiarov), ale Fico s Blahom sa neukazujú ako tandem, naopak, pretrváva silná komunikačná deliaca čiara medzi všetkými troma prúdmi.

Oddelená komunikácia všetkých troch prúdov

Pozornejšiemu pozorovateľovi určite neunikol fakt, že všetci traja hlavní predstavitelia strany takmer výlučne komunikujú samostatne. Fico a Pellegrini sa takmer nikdy neobjavia spolu na tlačovke (okrem situácií, kedy je prítomný celý poslanecký klub). Blaha s nimi takisto nie. Blaha na tlačovke po voľbách do ľudsko-právneho výboru bol dokonca sám.

Pellegrini sa objavuje na tlačovkách väčšinou buď sám, alebo v poslednom čase so Sakovou. Fico takmer vždy po boku Erika Tomáša. Zaujímavý je aj fakt, že Blahova komunikácia na Facebooku, kde najviac dominuje, je poväčšine oddelená od “línie” Smeru a so stranou rezonuje skôr náhodne.

Každý z týchto troch prúdov zámerne alebo spontánne vytvára dojem „samostatnosti“, vzájomne sa nekontaminujú a ide o akési manévre pred vojnou.

Zahraničná politika

Pri zahraničnej politike je rozpor najväčší. Pellegrini je zo všetkých najvýraznejšie orientovaný pro-EU a pro-NATO. Najviac to bolo vidieť, ako ešte pred voľbami zaútočil na Blahu na euro-výbore. Fico je z pohľadu zahraničnej politiky taktiež orientovaný na EÚ a NATO, čo často opakuje, ale smerom na Rusko alebo Čínu nie je konfrontačný, ale skôr racionálny. Blaha je v zahraničnej politike dosť kritický k EU a USA. Čo môže dráždiť aj pro-atlantické štruktúry v strane. Aj to môže byť jedným z dôvodov prečo sa strana tak rýchlo zmierila s jeho nezvolením do zahraničného výboru.

Navonok zatiaľ súboj výrazne neprebieha

Pri pohľade z vonku strany to vyzerá, že je strana jednotná a bez vnútorných treníc. Uvediem zopár dôvodov prečo tomu tak v skutočnosti nemusí byť:

  • Pellegrini nikdy nehovorí pochvalne o Ficovi alebo Blahovi a taktiež sa ich nikdy verejne nezastane, maximálne pri priamej otázke povie, niečo v zmysle, že aj takých v strane treba kvôli jej veľkosti, ale ako keby dával vedieť, že on to chce inak.
  • Na Ficovi je vidieť, že sa snaží byť v strane zmierovateľ. Keď môže, zastane sa aj jednej aj druhej strany. No svojím spôsobom komunikácie, to že tlačovky vedie bez Pellegriniho, alebo Blahu, sa ako keby nepriamo k nim vymedzuje.
  • Blaha síce drží stranícku líniu a často v statusoch obhajuje Pellegriniho a najmä Fica, ale jeho statusy sú od Smeru odtrhnuté, nijako so Smerom nesúvisia a dá sa očakávať, že pochopí, že ho Pellegriniho krídlo za tichého súhlasu Fica odsúva a postupne sa bude od obhajoby Pellegriniho dištancovať.

Ako dopadne snem?

Všetko smeruje k straníckemu snemu, ktorý bude na konci tohto roku, kde sa to všetko rozhodne. Aké sú pravdepodobné scenáre?

  1. Fico obháji pozíciu a udrží status quo – pravdepodobne je tento scenár aj Ficovym cieľom, minimálne je pre neho najviac výhodný. Na to, aby sa to mohlo dosiahnuť, musela by sa uhrať dohoda, aby každá strana bola ako tak spokojná. Čiže Pellegrini by mal dostať záruku, že bude exekutívny líder po najbližších víťazných voľbách a Blaha by mal byť zvolený aspoň za pod-predsedu strany. Hlavne pre vyváženie ľavicových voličov. Ak by sa s tým obe krídla zmierili, mohol by Smer ostať silnou stranou, ako Britská labouristická strana.
  2. Pellegrini sa stane predsedom – Pellegriniho cieľom je, aby zvíťazilo jeho liberálne krídlo. V tom prípade sa, ako ideálna možnosť “upokojenia” javí vymyslieť Ficovi nejakú čestnú funkciu a pravdepodobne sa pokúsiť vytlačiť Blahu. Minimálne by sa tým zapáčil liberálnej tlači a marketingovo zabodoval. Alebo sa na to nepodujme, a Blaha odíde sám, keďže v liberálnej strane jeho ďalšie pôsobenie veľmi nebude mať zmysel.

Ako to celé dopadne je v súčasnosti ťažko odhadnúť, no v najbližších mesiacov sa to začne rysovať, lebo táto mocenská hra musí byť dohratá ešte pred snemom. Tam sa to už len oficiálne potvrdí.

Pellegrini je momentálne na koni, aj kvôli svojím krúžkom, aj kvôli jeho úspešnemu zvládnutiu korona-krízi na konci vlády a určite si toho je vedomý. Na druhej strane jeho popularita sa odvíjala hlavne od jeho funkcie.

Fico je zase veľmi silný politický hráč a v strane má stále veľkú podporu. Na druhej strane, niekedy pôsobí dojmom, že už toho má dosť a viac krát už dal najavo, akoby chcel odísť (prezidentské voľby 2014, voľby za predsedu Ústavného súdu…).

Každopádne, možné scénare vývoja situácie po sneme sa pokúsim rozobrať v najbližšom článku.

Ing. David Diczházy

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

22 thoughts on “Bude Pellegrini nový predseda Smeru?

  • 23. apríla 2020 at 10:34
    Permalink

    Bez ohľadu na to, či dôjde k výmene predsedu, Smer-SD je v očiach verejnosti skompromitovana strana. Čas ukáže, či v opozícii bude strácať občiansku podporu, udrží si súčasnú popularitu alebo narastie jeho podpora. Zrejme už nebude mať také dominantné postavenie ako v minulosti. Pre lavicu na Slovensku by bolo najlepšie, keby Smer – SD zanikol a vznikla by nová autentická ľavicová strana.

     
    Reply
  • 23. apríla 2020 at 10:37
    Permalink

    Vážený pán Ing. David Diczházy,
    Vaša analýza pomerov v strane SMER-SD je veľmi dobrá, ako aj pokus o syntézu dôsledkov. Teším sa na ďalší článok a scenáre.
    Ako to vidím ja:
    V súťaži o funkciu predsedu strany SMER-SD, v prípade víťazstva Pellegriniho a jeho liberálne krídla dôjde k postupnému vnútornému oslabovaniu strany SMER-SD a jej rozdeleniu.
    Z Pellegriniho, pod vplyvom Rašiho, Žigu a Beňovej sa stane totálny liberál a zo strany SMER-SD sociálny program sa výrazne zmení k horšiemu a to bude mať za následok odliv voličov. Skupinu Raši, Žiga Beňová považujem, vzhľadom na podnikateľské pozadie za toxickú pre SMER-SD. SMER-SD časom sa rozštiepi minimálne na dve strany. Keď sa podívame dozadu, tak rozpad a zánik politickej strany v SR nikdy nebol pod vplyvom vonkajších činiteľov, ale vnútorného rozkolu pre neuspokojené ambície jej vedúcich predstaviteľov. Politická strana môže dobre fungovať len vtedy, keď ma jasne stanovenú a odsúhlasenú hierarchiu straníckych postov. Názorové prúdy s strane môžu byť, ale tie sa musia riešiť a hľadať zhodu vnútri strany a nie navonok a cez média.

     
    Reply
    • 20. mája 2020 at 20:22
      Permalink

      asi tu niekomu usiel zmysel a vyznam lavicovej strany je zarazajuce ze tieto vase/vacsiny/ tu uvedene rozbory ci hodnotenia smeru ako lavicovej strany sa zaoberaju hlavne mocenskymi ci podobnymi pomermi v strane, to je podla mna na tom to najubohejsie zabudli ste vsetci na pravy ci podstatny vyznam slova lavica tieto vase „rozbory“ ci hodnotenia si s nicim nezadaju so slnieckarskymi nazormi hodnotte prinos a presadzovanie lavicovej politiky v praxi a jej smer a co by sa malo robit nie to kedy kto kde a s kym

       
      Reply
  • 23. apríla 2020 at 15:00
    Permalink

    Fico je dnes príliš zdiskreditovaný, nepopulárny a aj na ňom vidieť, že sa už len trápi a chce odísť. Obávam sa, že tvrdenie autora, že”nie je na tom ako Mečiar, je skôr jeho želanie. A na rozdiel od Mečiara má ešte k tomu i v strane silného konkurenta.
    Michelko, ktorý má svojich insiderov, hovoril, že v Smere v skutočnosti nečakali až taký výrazný rozdiel v počte preferenčákov medzi Ficom a Pellegrinim. A ľudia v strane sú v prvom rade pragmatici. Ak to vychádza tak, že s Pellegrinim by mal Smer viac hlasov i nejaký koaličný potenciál, potom je racionálne pridať sa na stranu Pellegriniho.
    Fico by najlepšie spravil, ak by to Pellegrinimu uvolnil výmenou napr. za to, že jeho ľudia ako Blaha či Tomáš budú podpredsedovia. To by bol do budúcna najrozumnejší scenár.

     
    Reply
  • 23. apríla 2020 at 20:56
    Permalink

    SMER-SD by si mohl ušetřit možné trápení s případnými vnitrostranickými spory, pokud by se poučil z osudu české ČSSD. Scénář „Pellegrini předsedou“ je téměř jistotou, že se SMER-SD vydá Špidlovsko-Sobotkovskou cestou. Posun ke středu, jasná orientace na EU a NATO, jak říká docent Valenčík, stát se slouhou současné liberálně globální moci. Zalíbit se liberálům, sluníčkám a médiím. Opřít se o pragmatiky moci bez názoru a ideového přesvědčení. Touto cestou šla ČSSD. Zpočátku to mělo docela úspěch. V roce 2002 odešel M. Zeman, který byl také okoukaný a v jistém smyslu i vyčerpaný (jako dnes možná Fico). A nahradil ho Špidla, který byl tehdy nový svěží vítr. Výsledek se dostavil v podobě volebního úspěchu v roce 2002 (30 % hlasů pro ČSSD). Ten byl ale pouze krátkodobý. Následoval dlouhodobý a setrvalý pád po všech stránkách a výsledek všichni známe. Strana, která vyhrávala volby, bojuje o holé politické přežití, je bez programu a zajímavých osobností a je dost pravděpodobné, že v příštích volbách definitivně skončí. ČSSD doplatila na to, že zradila své přirozené voliče a natlačila se do prostoru, ve kterém narazila. Podobnost se SMER-SD je až příliš zřejmá. SMER-SD může uspět pouze jako důsledně programová strana, která upřednostní důkladný rozbor situace a následná řešení. Takto rozumím i Ficovu apelu na čistě levicovou stranu. Při současné obskurní vládě IM tím spíš. V evropském a mezinárodním kontextu je třeba si uvědomit krizi velmocenského postavení USA, nebývalé oslabení EU po korona krizi, o tom, že Tony Blair už dávno vyšel z módy ani nemluvě. SMER-SD může v tomto kontextu uspět pouze, pokud se jasně postaví do opozice vůči současné liberálně globální moci (proti ideologickému diktátu tzv. liberální demokracie, proti globalizaci atd.) a bude dále (ve slovenském i širším evropském kontextu) kombinovat politiku jasně levicovou a zároveň vlasteneckou. Luboš Blaha je jedním ze zřetelných symbolů této politiky a ta má rozhodně z dlouhodobého hlediska větší perspektivu, než krátkodobý marketingový úspěch „zliberalizovaného“ SMER-SD, který bude OĽaNO nebo PS-Spolu s lidskou tváří asi tak, jako je dnes ČSSD TOP 09 s lidskou tváří. A pro který bude důležitější pochvala v korporátních liberálních médiích než hlasy kritických voličů.

     
    Reply
    • 24. apríla 2020 at 15:58
      Permalink

      Obávam sa, že tie vnútrostranícke spory sa skôr vyostria, ak bude pretrvávať súčasný stav. Smer už teraz pôsobí dojmom akoby mal dvoch šéfov a dlhodobo takýto stav nie je udržateľný. A Pellegrini je dnes príliš populárny (a to dokonca za rozsah voličov Smeru) na to, aby ho mohol Fico len tak vypudiť zo strany. To by jednoznačne znamenalo rozpad a prepad Smeru – na radosť globalistov.

      A Pellegrini by sa už nemusel uspokojiť len s prísľubom najvyššej exekutívnej funkcie (obzvlášť ak by to nebol rovno premiér). Napokon aj tak si ide len po to, čo mu už bolo sľúbené (ak by nebolo Kiskovho podrazu a Ficovi by sa podarila kandidatúra na ústavného sudcu, bol by už dnes predsedom Pellegrini). Zeman určite nebol na tom tak zle ako dnes Fico. Na jeho odstavenie a proti jeho strane nebola použitá „sakrálna obeť“ ako u Fica Kuciak.

      Fico je naozaj už príliš zdiskreditovaný všetkými tými kauzami a istí ľudia v strane ho už začínajú vnímať ako bremeno (čo sa aj dá pochopiť), a preto tlačia na Pellegriniho…Takže riešenie by som videl v tom, že sa zobchoduje Pellegriniho predsedníctvo s posilnením istých niektorých Ficových alebo ľavicovejších ľudí v strane (ako napr. Blaha, ktorý sa stane podpredsedom). Fico môže byť čestným predsedom, bude pre neho lepšie, ak bude už pôsobiť ako nejaká šedá eminencia v strane, nie jej tvár. Pauza mu naozaj môže prospieť.

      Nemyslím si, že strana pod vedením Pellegriniho musí nevyhnutne skončiť ako ČSSD. To bude závisieť aj od iných ľudí, ale aj od vonkajších faktorov, ktoré budú stranu a jej predsedu ďalej tvarovať. Smer mal svoje najliberálnejšie obdobie v čase, keď mal najväčšiu moc a vládol sám. A takéto časy sa asi tak skoro nevrátia. Liberálno-ľavicový volič má dnes iné, pre neho lepšie alternatívy, ako PS, takže prirodzene tie mantinely pre Smer sú dnes zúžené – a tomu rozumie aj Pellegrini (u ktorého boli už badať isté posuny počas predvolebnej kampane).

      A hlavne, aj po fiaskách Harabina, Chmelára a Druckera, je to posledné, čo by som Blahovi odporúčal odchod zo Smeru za založenie nejakej novej, „čisto ľavicovej“ strany. Nepritiahne dostatok voličov, len spôsobí prepad hlasov ľavice. V rámci Smeru má možnosť toho ovplyvniť viac. To neustále zakladanie nových a nových strán a viera v zázrak je cesta do pekle. Už stačilo.

       
      Reply
      • 28. apríla 2020 at 16:50
        Permalink

        Čo sa niekomu može javiť ako chyba, môže byť v skutočnosti zámer. Mám tým na mysli údajných dvoch šéfov.
        V histórií Slovenskej politiky strany zakapali na tom, že predseda strany bol aj predsedom vlády. Na dvoch stoličkách sedieť nemožno, a tak sa im aj strany rozpadli. Smer je prvá lastovička v tom, že si vyskúšal rozdelenie týchto funkcií. To terajšia vládna koalícia nevie prekusnúť, pretože nemá patričnú kádrovú základňu. Nejsou lidi…
        Preto ako prví začali hrať pesničku od odchode Pellegriniho zo Smeru vtedy opozičné médiá a politici. A budú túto polievku miešať až do najbližšieho snemu. Toto robí väčšinou len Amerika, keď káže iným štátom, koho majú mať za vedúceho. Je to absurdné, rovnako absurdné by to bolo, keby povedzme Blaha navrhoval SaS, aby sa jej predsedom stal povedzme Galko.

         
        Reply
    • 28. apríla 2020 at 21:56
      Permalink

      …….“SMER-SD může v tomto kontextu uspět pouze, pokud se jasně postaví do opozice vůči současné liberálně globální moci (proti ideologickému diktátu tzv. liberální demokracie, proti globalizaci atd.) a bude dále (ve slovenském i širším evropském kontextu) kombinovat politiku jasně levicovou a zároveň vlasteneckou“.
      Áno,presne tak !
      A som presvedčený,že Pellegrini to nedokáže a v prípade,že stranu SMER-SD prevezme on,tak ju pretvorí na stranu typu krachujúcich európskych soc.dem. strán.
      Ozaj ! Zamyslel sa už niekto z tunajších diskutérov nad príčinami mimoriadne vysokej popularity a voličskej podpory Putina v RF,Orbána v Maďarsku,Kaczyňského v Poľsku,Kurza v Rakúsku alebo Salviniho v Taliansku?Prečo majú títo pravičiari podporovatelia kapitalizmu, podporu aj tých voličov od ktorých by sa vzhľadom na ich sociálny status očakávalo,že skôr budú tvoriť elektorát ľavice?
      Akú ľavicu vlastne chcú diskutéri na DavDva?Lebo mne je to jasné len u niektorých z nich.Napr.u p.Kotrádyovej,p.Pavla alebo p.Janošovského.

       
      Reply
    • 20. mája 2020 at 21:45
      Permalink

      re:Pavel !
      Dovolím si zacitovať zo skôr uvedeného článku Ivana Hoffmana : „Konzervativizmom socializmu sa myslí návrat ku koreňom.Vytriezvenie z progresivizmu a dištancovanie sa od liberálov,ktorí vytunelovali pôvodný socializmus,ten socializmus,náplňou ktorého bola obhajoba sociálnych práv ľudí,poškodených kapitalizmom.
      Ľavica,ak sa chce tak nazývať,sa má starať o tých o ktorých sa nestará nikto!Má sa starať o tých ľudí,ktorí doplácajú na sociálnu nerovnosť a sociálnu nespravodlivosť – atribúty, ktoré tvoria podstatu kapitalizmu!Nikto z takto kapitalizmom postihnutých ľudí netúži po „modernej“ľavicovej strane,ktorá sa podieľa na budovaní kapitalizmu !Tzv.“moderná“ľavicová strana SMER-SD po akej túži Pellegrini a spol.má byť presne takou stranou!Stranou,ktorá si programovo kladie za cieľ udržať kapitalizmus v života schopnom stave.Čo ľavicové môže byť na pol.strane,ktorá sa chce opierať o „integračný“pilier(čítaj vernosť NATO, EÚ a USA) ,“protifašistický“ pilier(čítaj podpora korporátneho fašizmu)a tiež tak trochu „sociálny“pilier (čítaj podpora ľudských práv najrôznejších menšín,včítane sexuálnych).
      Je možné,že protipól Pellegriniho – R.Fico je už vyhorený,že už na to nemá a je pravdou, že narobil aj spústu chýb!Ale je to on,Blaha a ešte (dúfam)iní,kto ponúka skutočnú ľavicovú a nie nejakú „slniečkársku“a vo svojej podstate prokapitalistickú politiku.On vždy hlásal,že politika SMERU-SD sa má opierať o národný,kresťanský a sociálny pilier.Nevedno či to myslí úprimne,ale aspoň to nahlas a otvorene hlása.Alternatíva k Ficovmu videniu ľavicovej politiky totiž momentálne neexistuje a keď vyhrá Pellegrini,tak vyhrajú ľudia ako Beňová,Pietruchová,Zala,Lajčák,Žiga ..a s nimi aj Korčok,Naď,Kiska,Čaputová,Truban,Šimečka….a… „slniečkárski eurosocialisti“ !
      Za 30 rokov tzv,“slobody“a „demokracie“si naši voliči zvykli voliť tzv.“menšie zlo“!Nikto už nevolí „dobro“,lebo to sa v ponuke už dávno neobjavuje!Takže voliči „menšieho zla“by si už konečne mali uvedomiť,že voľbou „zla“akokoľvek bude „menšie“ volia stále len „ZLO“!A že ten,kto volí ZLO,sa stáva spoluúčastným na tom „ZLE“.Je spoluvinníkom!
      p.Pavel!
      Rád vás čítam a súhlasím s vami,keď upozorňujete na príčiny úpadku ČSSD.Zvolením Pellegríniho strana SMER-SD nastúpi rovnakú cestu.

       
      Reply
  • 25. apríla 2020 at 4:12
    Permalink

    Myslím, že je na mieste diskutovať o “vývoji” v SMERe- ale pridám iné dôvody (“politická” orientácia strany na Slovensku nie je určená ideologickými axiomami, ale direktívami podnikateľov s politikou). Dôvodom, prečo sa zaoberať SMERom, je potreba mladých, nádejných, budúcich lídrov politické skúsenosti, menežérske schopnosti a personálne väzby. Ako príklad uvediem, že na prehrách PS a Kiskovcov sa významne podpísali “úspechy” regionálnych lídrov zo ich “stajní”. Nespôsobilosť primátorov Nitry, Bratislavy aj banskobystrický župan vo verejnej správe ukázala v politickej nahote to, že médiami organizovaná “politika” vynáša do verejných funkcií mentálne a intelektuálne indisponovaných obmedzencov. Ľavicoví politici nemajú, kde inde ako v SMERe získavať ( a overovať) kompetencie nutné pre politiku a správu. Na druhej strane by som túto ambíciu neodporúčal budovať na ideologickom vyhraňovaní sa. Aj spor Lajčiak-Blaha (Pellegrini-Fico) v SMERe nerozhodnú ideologické kritéria, ale tie (zmieňuje to letmo aj autor článku), ktoré budú verejnosťou žiadané. V SME na Pellegriniho zvládnutie corona infodémie reagovali obavou, že voľby, ak by sa konali o mesiac neskôr, by vyhral “Pellegriniho” smeráci… Ľuboš Blaha sa môže opierať “iba” o podporu R.Fica, pre Pellegriniho predstavuje nepríjemnú “ostinu v zadku”. A Robert Fico je politicky sklamaný z distrofie v SMERe. Ako zakladateľa ho iba dostihla kvalita členskej základne… Média vydržiavajú “ľavicu” len preto, aby podväzovali možnosti radikálnej ľavice, pôsobiť v “oficiálnej” politike. Zhrniem – nádejou pre Ficovo (Blahovo) krídla je len zmena kontextu slovenskej politike. Inak , unavení smeráci, nádejní poslanci a ministri s “ľavicovým” krytím (pochybujem o ich “porozumení” pre ľavicových voličov a ich záujmov), sa orientujú na Pellegriniho pragmatikov. Z čisto praktického hľadiska musia Blaha s Ficom čo najviac odďaľovať volebný kongres. Matovičovi “kreténi” budú stále viac diskreditovať politickú doktrínu, ktorú symbolizuje v SMERe P. Pellegrini. A doba, situácia a politická objednávka budú tvrdšie “podporovať” Ficov ľavicový pragmatizmus a Blahov koncepčný(ucelený) uhol politického pohľadu. Z tohto pohľadu je rozumná Blahova “radikalizácia”. …

     
    Reply
  • 25. apríla 2020 at 6:13
    Permalink

    David som príjemne prekvapený.
    Chlapi a „chlopky“ prestaňte riešiť politiku. Tá nám obyčajným ľuďom / nie zmatkovičovcom/ nič nepomôže. Starci v poslaneckých laviciach za smer, ani jeden robotník, či roľník toto, že je ľavica? Koľkých že to odborníkov a na čo, majú v strane ? Robiť koláž okolo svojich vedúcich vie hocikto. Kto z nich píše do ľavicových médií? Ondruš sa konečne prebudil a má trefné a zaujímavé články v Novom Slove. Na ministerstve asi nemal času a v parlamente nie je. Kto , okrem Blahu dáva o sebe vedieť ? Čo ľavicoví politici robia reálne pre ľudí práce? Mám osobné skúsenosti s poslancami Roškovou a Burianom našťastie už nie súčasnými poslancami. Na základe čoho si strana vyberala a vyberá ľudí na kandidátku a do funkcií. Radšej nenapíšem čo si o tom myslím.
    Jednoznačne smer nie je ľavicová strana. V tejto podobe určite nie.

     
    Reply
  • 25. apríla 2020 at 15:26
    Permalink

    Vážení,
    nie je na čase prestať sa zaoberať Smerom a nechať ho v pokoji odísť? Veď ako napísal laco, Smer nie je ľavicová strana. A nikdy ani nebol a dovolím si tvrdiť, že ani nebude, najmä nie s Pellegrinim na čele. V takom prípade dôjde len k ďalšiemu oblbnutiu voličov, lebo Pelle je predsa sympatickejší ako Fico a prinesie stratené hlasy. A karieristi si požijú ďalej “v politike”.
    Privatizácia zdravia (ponechanie súkromných poisťovní), privatizácia staroby do ústavy (2.pilier), neprevzatie strategických podnikov do rúk štátu, žiadny pokrok smerom k potravinovej sebestačnosti, nulový výsledok pri poskytnutí dostupného bývania pre mladé rodiny, náhubkové ustanovenia v Trestnom zákone atď., atď. za 12 rokov vládnutia … za čím máme ľutovať, ak by Smer odišiel do zabudnutia?
    Skôr sa treba zaoberať ustanovením skutočnej ľavicovej strany v nadstavbe zdravo konzervatívnej a v zahranično-politickej oblasti neutrálnej, niečo na spôsob vedenia štátu, ako to robil Tito v Juhoslávii. Každá iná cesta je v lepšom prípade slepá ulička, v horšom zánik na spôsob Lužických Srbov. Žiadna z načrtnutých variant Smeru s tým nič neurobí. Mali dosť času – a nič. Škoda sa nimi zaoberať.

     
    Reply
    • 25. apríla 2020 at 20:53
      Permalink

      Len stále je potrebné mať na pamäti, že na ľavej či stredo-ľavej strane politického spektra na Slovensku nie je v súčasnosti a ani sa do budúcnosti nerysuje žiadna schopná strana !!!

       
      Reply
      • 20. mája 2020 at 23:02
        Permalink

        to neznamena ze netreba po nej volat prave naopak a takisto rozoberanie Smeru tomu vsetkemu nenapomoze , ak ludi dokazal zmatlovic tak oblbnut predvolebnymi recami tak sa stala chyba a treba hladat cestu ako ju napravit a nie hlavnu vahu klast na to kto povedie Smer , nie nejaka strana ma vyhoviet obecnej poziadavka, ale ona ma presvedcit ludi ze to co robi je pre nich to najlepsie a tam treba hladat korene vsetkeho

         
        Reply
  • 26. apríla 2020 at 13:10
    Permalink

    Dobrý rozbor, Dávid. Chápem, že ľudí s ľavicovým cítením to inštinktívne ťahá k Blahovmu krídlu Smeru a chápem, že inštinktívne sa tam obzeráš aj ty. No ani najľavicovejšia časť Smeru nikdy nezmení kapitalistickú podstatu dnešného liberálneho systému. Stranícky systém nepustí.
    V dnešných podmienkach (podľa mňa) potrebuje ľavica na skutočnú zmenu organizáciu iného typu, než je klasická hierarchizovaná politická strana so straníckou disciplínou. Paradoxne je však každá strana oportunistickou mačkou vo vreci bez integrity a charakteru.

     
    Reply
  • 26. apríla 2020 at 13:35
    Permalink

    Bylo tu napsáno několik zajímavých postřehů v komentářích a též včerejší vyjádření Pellegriniho pro TASR ukazuje, že vývoj nabírá na obrátkách, tak si dovolím ještě pár vlastních postřehů i reakcí.
    Nemá smysl diskuse o tom, jestli SMER-SD je nebo není levicová strana. Jiný levicový projekt na SK politické scéně prostě není, tím spíš po krachu projektů E. Chmelára, Druckera atd. A souhlasím, že kdyby se Ľ. Blaha pustil do vlastní strany, asi by to také na velký úspěch nebylo.
    Je třeba vnímat realitu a i v tomto kontextu vnímat i tvrzení, že SMER-SD měl nejliberálnější období, když vládl. Možná bych to ani nerozporoval, ale trochu i chápal. Malá 5 mil. země, od roku 1998 prosáklá Američany ekonomicky i ve smyslu duchovního ovládnutí společnosti kultem úspěchu a americkou popkulturou, prostě nemá vlastní sílu vzdorovat ideologické nadvládě neoliberálně globální ideologie. Ficova vláda se v rámci možností snažila ve vymezených mantinelech uplatňovat sociální politiku přes tzv. chlebová témata, vyvažovat zahraniční politiku aspoň odmítáním rusofobie apod. Bylo by to na hlubší rozbor. Teď spíš k tomu, co je teď a v blízké budoucnosti.
    Vývoj SMER-SD bude určován domácím prostředím především ve smyslu toho, že tak jako v roce 1998 byla společnost nejprve v antimečirovské euforii a později vystřízlivěla z léčby Dzurindou, tak i dnes bude zřejmé, že Matovičova vláda se postupně souhrou řady faktorů zdiskredituje (náznaky už jsou vidět teď dost zřetelně). A v zahranční dimenzi bude určující především prohlubování úpadku liberálně globální moci, která pokud bude mít tendence posilovat, tak jen tupými mocenskými diktáty, viz současné jednání Evropské komise. Takže souhlasím v tomto směru s Jurajem Jánošovským a použiju jeho slova: “Matovičovi “kreténi” budú stále viac diskreditovať politickú doktrínu, ktorú symbolizuje v SMERe P. Pellegrini. A doba, situácia a politická objednávka budú tvrdšie “podporovať” Ficov ľavicový pragmatizmus a Blahov koncepčný(ucelený) uhol politického pohľadu.” (konec citátu, pozn.)
    Takže jinými slovy nastalá situace vytváří obrovský prostor pro revitalizaci SMER-SD, ovšem nikoliv v Pellegriniho podání. Pellegriniho nový SMER-SD nutně nemusí skončit v podobě politiky slouhovství současné globální moci jako u ČSSD, toto by platilo ale jen v případě udržení tandemu s Robertem Ficem. Pokud však konflikt Fico verus Pellegrini bude eskalovat, nevyhnutelně půjde Fico s Blahou více doleva, hodnotově směrem k národovectví a konzervatismu, v zahraniční politice k posílení kritiky USA a EU a vstřícnosti k Rusku nebo k Číně. Pellegrini půjde nevyhnutelně více do středu, k liberalismu ekonomicky i hodnotově, plus přidané symboly v podobě respektu k liberálně korporártním médiím, k prezidentce Čaputové nebo k politickým mimovládkám. Ta podobnost s ČSSD je až příliš zřejmá, přestože se jinak bráním srovnávání české a slovenské politiky, formující se již dávno ve svébytných odlišných prostředích.
    Pellegriniho popularita je postavena vesměs na chabých základech, je bezprostředně vázána na jeho nedávnou premiérskou funkci a zvládnutí korona krize. Mimochodem ta podobnost s ČSSD je i v mnoha detailech nápadná. V roce 2002 si také vláda Špidly tehdy velice obstojně vedla v zápasech s povodněmi. ČSSD to ale nijak nepomohlo, naopak. Dnes je v podobné situace dnešní předseda ČSSD Hamáček. Sympatický a schopný chlapík v červené mikině, který ale těžko přispěje k revitalizaci už fakticky polomrtvé ČSSD. Pozor na to, až nové a sympatizanti SMER-SD posuzovat své prspektivy na základě momentálních faktorů.
    Skepsi k Pellegriniho projektu nového SMER-SD ve mě posiluje i jeho potenciální personální zázemí v podobě pragmatiků z biznis-křídla (Raši, Žiga, Saková).
    SMER-SD čistě levicový a udržující si svůj národně konzervativní rozměr (příčiny úspěchu této politiky jsem hodně podrobně rozebíral v řadě svých odborných politologických příspěvků) má v blízké době určitě šanci na svou revitalizaci, i když marketingově přitažlivá vize “moderní sociální demokracie” bude jistě méně náročná, o to bude ale zrádnější a dopady bolestivější v dlouhodobější perspektivě.

     
    Reply
  • 26. apríla 2020 at 17:40
    Permalink

    Ja by som Blahu od Fica neoddeľoval,lebo Blaha hovoril a písal vždy len to o čom vedel,že je to aj Ficov názor.
    Počítam s tým,že hystéria okolo Covid-19 skončí do konca mája(dajbože!) a začnú byť dôležité iné,závažnejšie veci.Kríza,sociálne otázky,New Green Deal na európskej úrovni a návrat EK ku tzv.európskym hodnotám (migrácia,práva sexuálnych menšín,genderizmus atp.).Nevieme ešte,ako sa bude vyvíjať situácia v Rusku,na Ukrajine a v USA.Prosto,stať sa môže ešte všeličo.(napr.aj horúca vojna medzi Tureckom a Gréckom).Keďže snem strany SMER-SD sa uskutoční až koncom roka,tak ten súboj Pellegrini vs.Fico vyhrá ten,kto rétoricky lepšie zvládne nastávajúce výzvy, kto bude razantnejšie obhajovať národnoštátne záujmy Slovenska,kto odmietne zdielať rusofóbnu rétoriku Bruselu a NATO a kto sa bude vo svojich vyjadreniach viac približovať Orbánovi.
    Je známe,že Fico sa chcel vo svojej politike opierať o tri piliere :národný,sociálny a kresťanský.Pelegrini už národný pilier vynechal a nahradil ho integračným a euroatlantickým .To by ho mohlo v súboji s Ficom hendikepovať(si myslím).Myslím si tiež,že je ešte predčasné favorizovať niekoho z dvojice Pellegrini,Fico.Boj sa ešte len začne…..teda ak k nejakému boju vôbec príde,lebo už dva roky mám silný pocit,že Fico už len hľadá nejaký dôstojný spôsob ako sa z politiky vytratiť.
    Ak k tomu súboju ale dôjde,tak použijúc stávkarskú terminológiu,vsadil by som 100€ :-)) na výhru Fica.

     
    Reply
    • 26. apríla 2020 at 18:04
      Permalink

      Pozabudol som na ešte jeden veľmi dôležitý aspekt toho súboja! Mainstreamové médiá! Som presvedčený, že tie sa postavia na stranu Pellegriniho a proti Ficovi. Takže, to bude tesné!

       
      Reply
      • 28. apríla 2020 at 17:00
        Permalink

        Toto je zásadný posteh, pretože káru s tým, že je rozkol v Smere a Pellegrini odíde/bude predseda rozbehli médiá a vtedajšia opozícia (tedajšia vládna koalícia). To je tak absurdné, ako keď by Amerika chcela kázať povedzme Číne, kto má byť jej prezident alebo generál jej armády. Jej mimovládky to ale vytrvalo robia.

         
        Reply
  • 28. apríla 2020 at 8:44
    Permalink

    Ďakujem autorovi za veľmi dobrý článok a vyčerpávajúce zhodnotenie. Je to zároveň skvelá téma pre diskusiu, ktorú som si tiež prečítal. A ako inak, každý máme svoje názory, pohľady, vnímanie apod. V mnohom teda súhlasím, ale aj nesúhlasím.
    V prvom rade nezdieľam názory o nejakej autenticite, ľavicovosti, radikalizme a pod. Sústavné vyplakávanie o tom, že Smer nie je autentická ľavicová strana považujem za dosť hlúpe. Ako príklad hlúpej radikalizácie si môžeme uviesť neonacistickú ľsns. Toľko radikáli vyskakovali, že iné strany nie sú “autenticky pronárodné”, až ten priestor obsadili neonacisti! V skutočnosti “radikáli” spôsobujú SKAZU akéhokoľvek spoločensko-politického prúdu.
    Druhý moment, ktorý by som chcel okomentovať je skôr osobný názor. P. Pellegriniho vnímam ako silne pragmatického politika. Aj v predvolebnej kampani v akomkoľvek jeho vystúpení bolo jasne vidieť, že zastupuje SMER a jeho vyjadrenia boli jednoznačne orientované ako “socialno-demokratické”. Pelle ako silný pragmatik si veľmi dobre uvedomuje, že KTO je jeho volič. Ako sám autor uvádza, tak Pelle po útoku na Blahu si veľmi skoro uvedomil, že kto je Blaha a čo prináša, preto v tom ďalej nepokračoval. Toto vnímam ako silné pozitívum, znamená to, že Pelle je schopný sa “učiť” a pripúšťa ani nie že zmenu názoru, ale jeho rozšírenie či schopnosť sa pozrieť na problém z viacerých uhlov. Toto veľmi kvitujem a je to výrazný aspekt, ktorý by som za každých okolností vždy bral do úvahy pri posudzovaní P. Pellegriniho. Určite má na viac ako len na zaškatulkovanie, ktoré sa popisuje tak v článku ako aj v diskusii.
    Ďalej v krátkosti by som sa dotkol “podobenstva” s ČSSD. Nuž treba zdôrazniť, že Pelle a aj celkovo jeho “krídlo” je kvalitatívne úplne niekde inde ako to bolo v prípade Špidlu a tej katastrofy Sobotku. Tam to podobenstvo aj končí.
    Pridám aj vlastný “moment”, ktorý nikto nespomenul 🙂 všímam si, že “sympatie” voči Pellemu radikálne dvíha aj ten TT psychopat :)) koľkokrát Pelleho napadne, osočí, vybliaka sa na plačovke na Pelleho, toľkokrát mu dvíha v spoločnosti preferencie :))) v podstate ten psychopat udržiava celý Smer pri živote. Neschopnosť a diletantstvo novej vlády robia so Smeru opäť jedinú normálnu ALTERNATÍVU. Áno, toto už je spomenuté v mnohých komentároch. A aj preto vnímam schopnosť pragmaticky sa postaviť ku riešeniu za to najlepšie, čo v sebe Pellegrini má. Zmatkovičova diletantská vláda nemôže mať dlhé trvanie a preto je potrebné, aby bol Smer skonsolidovaný a pripravený na budúcoročné predčasné voľby. Udržanie tých “troch krídiel” pokope bude najdôležitejšie.
    Po dlhých rokoch od vzniku Smeru až po súčasnosť môžeme asi všetci konštatovať, že Smer sa akoby ustálil a má svoju konečnú podobu. Zabral prakticky celý priestor od stredu naľavo a môže sa z neho napokon stať aj dôležitý “pilier” budúcnosti. Hlavne po tom ako to “dokaličí” TT psychopat. Tie tri prúdy by som začal skôr vnímať ako “Svätoplukove prúty”, spolu sú jednoznačne silnejší ako každý zvlášť. Pokiaľ na tomto popracujú, tak Smer “prežije” svojho “stvoriteľa”. Fico dokázal dať dokopy tieto tri prúdy, teraz je potrebné ich “ukotviť”.
    Je to môj vlastný názor a pohľad.

     
    Reply
    • 30. apríla 2020 at 18:23
      Permalink

      Dobre ste to napísali. Cieľom by nemalo byť budovať nejakú radikálnu autentickú ľavicovú stranu, veď to ani nie je celkom možné v Smere. A navyše istá diverzita a rozkročenosť tej strany bola aj jej silou, jednotlivé prúdy treba skôr zdravo vyvažovať, tak aby si strana uchovala atraktivitu pre dostatočný populačný segment, avšak zároveň tak, aby nedochádzalo k rozporom v tých najzákladnejších otázkach.

      Pellegrini vždy hovorí o sociálnej demokracii a o sebe ako o sociálnom demokratovi a prezentovať ho ako liberála alebo slniečkára je nepresné. Spor Fico vs. Pellegrini nie je až tak sporom ideologickým, ako by to Fico chcel podsúvať, lebo tie rozdiely tam síce sú, ale nie sú až také veľké, ako sa niekedy podsúva. Je to naozaj skôr klasický boj o moc a zdroje a zapísanie sa do histórie v strane, kde sa Pellegrini chce vyhraniť voči kauzám strany a vytvoriť novšiu “očistenú” verziu, zatiaľ čo Fico sa bojí toho, že sa od neho, ako od zakladateľa, bude “korunný princ” dištancovať, že on a jeho éra budú zavrhnuté, že to môže dopadnúť obdobne ako vzťah Slota – Danko. V tomto má Hanus (jeho kratší text na Postoji) kus pravdy.

      A nedôvera Fica voči Pellegrinimu pramení aj z toho, že to je odlišný povahový typ ako on. Nie je to ten prototyp hlučného populistického alfa-samca ako Fico, ale pokojný a umiernený človek. Fico ho však následne vníma ako príliš mäkkého a slabého. Je to isté podceňovanie, lebo Pellegrini si svojim prejavom práveže mnohých voličov Smeru získal a má potenciál získať – viď článok Igora Cibuľu poskytujúci ďalšiu perspektívu do tejto témy. : https://www.orientacia.sk/domaca-politika/vybral-si-peter-pellegrini-osud-dona-quijota-alebo-sa-vyda-smer-sd-do-slepej-ulicky-politickej-izolacie-marginalizacie-a-historickeho-zabudnutia

       
      Reply
      • 21. mája 2020 at 19:31
        Permalink

        njn ostava sa len cudovat tymto nazorom o alfa samcoch a o tom ze niekto sa niektorym viac paci , je to pre vas naozaj to podstatne? ssnad by nas malo viac zaujimat kto ma ake postoje a nazory o co sa snazi a o co presadzuje o tom z vas bohuzial hovorilo len par ak vobec niekto pripada mi to ako kofy na trhu ked sa uz nudia a su unavene tak preberaju kto je viac sexi snad by mala byt lavicova politika o inom

         
        Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom