Akým spôsobom zoštátniť strategické podniky?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Prinášame Vám rozhovor naších členov Mariána Moravčíka a Dávida Diczházyho, ktorý sa zamýšlajú nad spôsobmi realizácie možnosti zoštátnenia strategických podnikov. Rozhovor je ďalším zo série pokračovaní k verejnej výzve publikovanej pred nedávnom:

Diskusia k výzve

Dávid: Vydali sme výzvu na začatie diskusie o zoštátnení strategických podnikov a teraz si myslím, že je čas začať hovoriť o konkrétnych návrhoch, ako by sa zoštátnenie malo vykonať a aké sú hlavné dôvody tohto kroku.

Marián: Ten hlavný dôvod snáď vidí každý. Objavila sa celosvetová pandémia, ktorá ohrozuje každého, ale namiesto toho, aby sa spoločnosť mobilizovala a začala brániť, tak je paralyzovaná ako v kŕči. Trhové hospodárstvo, ako ho máme definované aj v ústave, tie snahy o obranu atomizuje a nie je vidieť žiadne koordinované organizované úsilie.

Dávid: Presne tak. Súčasná kríza, tak ako aj tie predchádzajúce, nám dávajú za pravdu, že trh všetko nevyrieši, a že v krízových prípadoch je nutné, aby ekonomiku koordinoval štát. Pre mňa je až zarážajúce zistenie, aký je vlastne ten systém slabý, keď s ním zamáva aj niekoľkodňová karanténa a zastavenie výroby vo väčšine ekonomiky. 

Marián: Osobne to ako občan vnímam tak, že „systém“ nás každého nechal na holičkách. Aby sme sa každý starali o seba, o svoje zásoby, zdravie. Pritom nikto sa nemôže spoliehať, ako dlho ešte, a či vôbec, budú fungovať služby, za ktoré si človek platí. Priamo aj v daniach. 

Dávid: Takéto krízy sú hlavným dôvodom, prečo by mal štát zoštátniť strategické podniky. Veď krízy sa v kapitalizme periodicky opakujú. Zmyslom je, aby štát vedel zabezpečiť základné potreby ľudí a základný chod ekonomiky prostredníctvom strategických podnikov.

Myslím, že v tom máme jasno, ale mali by sme pohovoriť o tom, ako určiť, ktorý podnik je strategický. To je práve na ďalšiu odbornú diskusiu. Môžeme sa inšpirovať napríklad referendom z 90-tych rokov proti zoštátňovaniu strategických podnikov*, kde boli niektoré vymenované. Alebo ich môžeme zadefinovať podľa určitých všeobecných kritérií. 

Marián: Navrhoval by som pozrieť sa na to z druhej strany. Z hľadiska toho, aké systémy sú pre chod základnej kostry ekonomiky nevyhnutné, potom sa pozrieť na to, aká je štruktúra podnikov, ktoré dané činnosti zabezpečujú, a potom nám z toho vyplynú aj potrebné opatrenia na stabilizáciu týchto odvetví. Zoštátnenie existujúcich podnikov vidím len ako jednu z možností, nie ako všeliek. 

Dávid: Podľa môjho názoru sú strategické podniky po prvé tie, ktoré zabezpečujú základné potreby občanov a energetickú bezpečnosť, po druhé prirodzené monopoly, pri ktorých nemá veľké opodstatnenie voľná súťaž ani v kapitalizme, a po tretie veľké podniky, ktoré sú chrbticovou oporou ekonomiky, na ktoré je naviazaných mnoho ďalších subdodávateľov. 

Marián: V princípe súhlasím, no znovu by som zdôraznil, ako sa už povedalo vyššie, mala by to byť odborná národohospodárska diskusia, nie politická. V tej diskusii by nemali mať hlavné slovo vlastníci veľkých podnikov, oligarchovia, ale ekonómovia a skúsení odborníci z verejnej správy a samospráv. 

Dávid: Pohovoril by som aj o tom, ako to spraviť. Aj súčasná ústava umožňuje vo verejnom záujme a za primeranú náhradu vyvlastniť podniky. Verejný záujem je v čase krízy jasný. Primeraná náhrada nemusí nutne znamenať nepredstaviteľné čiastky. Veď je tu reálna možnosť, že tie firmy skrachujú, alebo ich cena výrazne klesne, keďže v kríze ceny podnikov klesajú. 

Doteraz štát hojne financoval zahraničné podniky, ktoré sem prišli vytvárať nové pracovné miesta. Teraz tie financie môže použiť na spätné odkúpenie veľkých podnikov. Nemyslím si, že výkupná cena podnikov bude veľkým problémom. Cena musí byť za adekvátnu náhradu.

Možno to budú chcieť niektoré firmy využiť a určiť svoju adekvátnu náhradu ušlým ziskom za nejakých dvadsať alebo tridsať rokov, ale to neznamená, že to je konečná cena. Štát predsa navrhne nižšiu a primeranú cenu, aby bola aj politicky priechodná. Takisto nie je pravidlom, že hroziace medzinárodné arbitráže prisúdia za pravdu vždy len súkromným podnikateľom. Veľakrát sa stalo, že rozhodli v prospech štátu, aj Slovensko má s tým aktuálnu skúsenosť.

ilustračné foto strategických podnikov

Marián: Určenie ceny podnikov je tiež odborný ekonomický problém a nemali by sme dovoliť, aby sa cena riešila podľa politických kritérií. V prípade tých veľkých podnikov to bude aj prípad od prípadu iné. Každý z tých podnikov, ktoré by prichádzali do úvahy, má za sebou aj inú históriu a iné vzťahy so štátom. Všetko treba primerane zohľadniť, ale štátne inštitúcie aj v tomto už majú svoje skúsenosti, know-how a možnosť spolupracovať s veľkými poradenskými firmami. 

Dávid: A netreba zabúdať, že podstata je nasledovná. Prichádzajúca kríza aj podľa odborníkov ochromí ekonomiku a mnoho firiem bude krachovať. Mnoho firiem bude očakávať zásah štátu. Podstatné je nedopustiť podobný scenár, ako v kríze z roku 2008. Nie je možné socializovať straty. Preto by každá pomoc štátu do veľkých firiem mala byť podmienená kapitálovým vstupom.

Aj veľké západné štáty ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko alebo Rakúsko, sa už začínajú vyjadrovať, že záchrana firiem bude znamenať zoštátnenie. Nikto neuvažuje, že sa budú rozdávať firmám nenávratné pôžičky.

Marián: Dobrá pripomienka. Pre mnohých majiteľov je predaj firmy úspešným zavŕšením biznisu a presne takto sa to budú snažiť vyriešiť aj majitelia tých strategických podnikov, ktoré máme na mysli. Pre každého z nich to bude jednotlivá transakcia, ktorá s ostatnými nemá žiadny súvis a budú sa snažiť maximalizovať výsledok.

Diskusia, ktorú chceme podnietiť, by však mala brať do úvahy celok a uvažovať o všetkých transakciách, ako o častiach jedného logického celku. Preto by sme aj do diskusie mali pozvať čo najviac odborníkov.

A ešte dôležitá vec na záver. Je vítaný a žiadúci aj hlas bežných ľudí, pracujúcich alebo dôchodcov. Bolo by dobré, keby tí odborníci v diskusii cítili záujem verejnosti, aby bolo zrejmé, že nejde o akademický rozmar, ale o reálnu celospoločenskú potrebu.

Diskusné fórum na Facebooku

Pre možnosť organizačného zabezpečenia operatívnej a konštruktívnej diskusii aj na túto tému sme zriadili Facebookovú skupinu, kde môžme na danú tému efektívne diskutovať:

https://www.facebook.com/groups/339532130335874/

Zmienky o zoštátňovaní startegických podnikov z iných štátov

V posledných dňoch, sa ako reakcia na súčasnú pandémiu začínajú z viacerých západoeurópskych štátov ozývať hlasy, ktoré hovoria o možnosti znárodnenia strategických podnikov spomedzi popredných predstaviteľov štátov:

https://www.topspeed.sk/francuzska-vlada-pomoze-psa-aj-renaultu-hovori-o-znarodneni/17427

https://www.handelsblatt.com/politik/international/coronavirus-oesterreich-schnuert-milliardenpaket-fuer-die-wirtschaft/25644478.html?fbclid=IwAR2Jq6dv_nGtp-v2nWqPr-xDq4ibJsA27hqspmDQrqhbLBJqx3zH6J9FFig&ticket=ST-103795-amub3w3A1b4sBPv1iccF-ap3

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/202633/Rim-Pariz-a-Berlin-hovoria-o-zostatnovani-strategickych-firiem

https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/2113924-francuzi-su-pripraveni-podporit-velke-firmy-riesenim-moze-byt-aj-zostatnenie


* V roku 1998 sa konalo referendum, ktorého otázka znela:„Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:
1. Západoslovenské energetické závody, š.p. Bratislava
2. Stredoslovenské energetické závody, š.p. Žilina
3. Východoslovenské energetické závody, š.p. Košice
4. SPP, š.p. Bratislava
5. Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava
6. Transpetrol, a.s. Bratislava ?

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

16 thoughts on “Akým spôsobom zoštátniť strategické podniky?

  • 25. marca 2020 at 7:38
    Permalink

    Nepovažujem za správne, aby sme si „náš“ štát kupovali od zlodejov a zahraničných spoločností.

     
    Reply
    • 25. marca 2020 at 7:52
      Permalink

      Súdruh Čelko, hlavne nebolo správne, že sme si štát dovolili rozpredať. A tiež nie je správne, že teraz nemáme nič. Tak niečo treba vymyslieť, aby to tak neostalo navždy.

       
      Reply
      • 25. marca 2020 at 8:23
        Permalink

        Pán Moravčík, vymyslieť riešenie nieje ťažké, ale realizovať ho je už horšie. Ako príklad môžem uviesť udalosti na konci 40-tych rokov. Gottwald mal v tom jasno a fungovalo to.

        Myslím si, že riešenie zoštátňovania je nasledovné:
        – zabaviť všetky podniky v prospech štátu
        – začať budovať nové štátne podniky
        – zabaviť majetok a účty zbohatlíkom bez ohľadu akým „poctivým“ spôsobom ich nadobudli
        – zrušiť sociálne výhody a dotácie tým, ktorí nebudú pracovať v štátnych podnikoch a inštitúciach

        Chápem, že mnohí so mnou nesúhlasia, ale zlý stav sa dá riešiť len ozajstnou zmenou.

         
        Reply
    • 25. marca 2020 at 8:13
      Permalink

      Súdruh Čelko, toto je SUPER komentár!!!
      Štát nechcú, zisky len do vlastného vrecka, a keď je zle, štát pomáhaj.

       
      Reply
  • 25. marca 2020 at 8:03
    Permalink

    Ja mám tiež otázky:

    1) Myslíte, že zahraničné spoločnosti sa budú chcieť vôbec vzdať strategických podnikov (a za rozumnú cenu)?
    2) Myslíte, že zadĺžený, chátrajúci štát by mal kupovať strategické podniky?
    3) Kto to zaplatí? (Váš návrh, že štát, považujem za nereálny)

    Strategickým podnikom nieje nejaká malá textilka vyrábajúca rúška, ale veľké podniky typu Slovenské elektárne, či U.S.Steel.
    Financovanie zahraničných podnikov, ktoré tvoria pracovné miesta je možné len vďaka dotáciam a dlhom EÚ. Nemyslím si, že by dotovali zoštátňovanie podnikov vo svojich kolóniach.

    Myslím si, že sociálni demokrati už svoju šancu premárnili. Namiesto budovania štátnych podnikov, rozpredávali a rozkrádalie tie, ktoré vybudovali iní. Oni sami neboli schopní vybudovať nič.
    Dokonca aj silne pravicoví ľudáci hovorili o tom, že treba zoštátniť strategické podniky, zatiaľ čo sociálni demokrati prevádzkovali čistý kapitalizmus a kričali akí sú ľavicoví.

     
    Reply
    • 25. marca 2020 at 8:25
      Permalink

      1) Myslíte, že je našou úlohou vychádzať v ústrety zahraničným spoločnostiam? Otázka ani nestojí tak, či máme chcieť to, čoho sa niekto nechce vzdať. Otázka stojí (bohužiaľ) tak – čo potrebujeme na prežitie. Pretože končia ekonomické hry na čo najväčšie zisky a začína ísť o holý život.
      2) Myslíte, že zadĺžený, chátrajúci štát by mal kupovať najmodernejšie stíhačky, ktoré nad jeho územím horko – ťažko opíšu kruh tak, aby nepreleteli za hranice? Že by taký štát mal míňať 2 % HDP na „obranu“ – rozumieme hru na svetového policajta? Myslíte, že argument, že to od nás „očakávajú spojenci“ je dostatočne silný na to, aby prebil vlastný pud sebazáchovy?
      3) Kto to zaplatí? To je problém, ktorý treba riešiť. Ak na to štát nemá, tak treba vytvoriť podmienky, aby si bol schopný zarobiť. Tak sa to predsa v biznise robí normálne a my mantru „menej štátu“ považujeme za blud.

       
      Reply
  • 25. marca 2020 at 8:49
    Permalink

    Tie prvé dva komentáre, s. Čelka a p. Moravčíka — šípky do čierneho; no a potom aj tie ostatné.
    “ Tak niečo treba vymyslieť, aby to tak neostalo navždy.“/p. Moravčík/

     
    Reply
  • 25. marca 2020 at 9:44
    Permalink

    Možno je potrebné rozmotávať (klbko) od konca. (Veď z prostriedka sa nedá!) Ale problém nie je len v tom, ako. problémom je aj kto a načo…Očakávať od kolaborantských elít spojených s statusom quo, je politická insitná tvorba (kapre si rybník nevypustia v žiadnej rozprávke….) Prvá otázka je teda jasná, ako „postaviť“ lepšiu „elitu“? Socialistická skúsenosť ukázala, že prvá generácia revolucionárov ešte nedáva záruku, že sa aj ďalšie dokážu dobre zhostiť riešenia spoločných záujmov ( chápem, že nepotizmus, dogmatizmus a iné schizmy boli dôsledkom permanentnej vojny proti komunizmu, ale varovanie ostáva!). Ja očakávam skôr nemecké sedliacke vojny (1525-26, https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-P_1072/zoom) teda nekoordinovanú vojnu proti „vrchnosti“, ktorú zradia jej „ideológovia“ ( vtedy to bol M. Luther a jeho spisok „Proti lupičským a vraždiacim hordám sedliakov“). Riešením – podľa mňa- je skôr Leninov koncept. A to som si neistý, že máme subjektívny potenciál formovať organizáciu (jednotlivec nemá schopnosť zložitú civilizáciu nieto riadiť, ani monitorovať). Nemáme ani, unavení tristnou realitou vyčkať vhodnú dobu (pripomínam leitmotív Aprílových téz – vyčkať, až sa menševická sama zdiskredituje a nerobiť „dielčie kroky, motivované „aspoň“ zabrániť najhoršiemu…). A nielen, že nemáme ucelý plán optimálneho stavu, ale ani základné dekréty odstraňujúce úpadkový stav a oduševnejúceš masy… Netrvrdím teda, že netreba robiť nič, ale práve naopak činiť sa metódou „hlavného článku“: budovať vzájomné väzby, formovať tieňové štruktúry, formulovať programové tézy a naajmä si vyjasniť optimálne riešenie…

     
    Reply
  • 25. marca 2020 at 9:51
    Permalink

    Možno je potrebné rozmotávať (klbko) od konca. (Veď z prostriedka sa nedá!) Ale problémom nie je len v to, ako. Problémom je aj kto, a načo…Očakávať riešenie od kolaborantských elít, spojených statusom quo, je politická insitná tvorba (Kapre si rybník nevypustia v žiadnej rozprávke….) Prvá otázka je teda jasná, ako „postaviť“ lepšiu „elitu“? Socialistická skúsenosť ukázala, že prvá generácia revolucionárov ešte nedáva záruku, že sa aj ďalšie dokážu dobre zhostiť riešenia spoločných záujmov ( chápem, že nepotizmus, dogmatizmus a iné schizmy boli dôsledkom permanentnej vojny proti komunizmu, ale varovanie ostáva!). Skôr očakávam novodobé nemecké sedliacke vojny (1525-26, https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-P_1072/zoom) teda nekoordinovanú vojnu proti „vrchnosti“. (Tú nakoniec pochová roztrieštenosť a zrada jej „ideológov“-vtedy, M. Luther a jeho spisok „Proti lupičským a vraždiacim hordám sedliakov“). Riešením – podľa mňa- je skôr Leninov koncept. A to som si nie celkom istý, že máme subjektívny potenciál formovať organizáciu (jednotlivec nemá schopnosť zložitú civilizáciu nieto riadiť, ani monitorovať). Nemáme ani dostatok trpezlivosti, unavení tristnou realitou, vyčkať vhodnú dobu (pripomínam leitmotív Aprílových téz – vyčkať, až sa menševická vláda sama zdiskredituje, a nerobiť dielčie kroky, motivované „aspoň“ zabrániť najhoršiemu…). A nemáme ani ucelý plán optimálneho stavu, ba dokonca ani sformulované základné dekréty odstraňujúce úpadkový stav a oduševnejúce masy… (Napríklad „o dôstojnom živote“ a „spravodlivej civilizácii“). Netvrdím ale, že netreba robiť nič. Práve naopak veľa sa činiť metódou „hlavného článku“: budovať vzájomné väzby, formovať tieňové štruktúry, formulovať programové tézy a najmä si vyjasniť a zpropagovať optimálne riešenie…

     
    Reply
  • 25. marca 2020 at 22:25
    Permalink

    Diskusný príspevok z HS od nicku Atta99:

    Ak by som mal niečo doporučiť DAV-istom, tak by to boli nasledovné veci:
    1) Vytvorenie silnej predikčnej skupiny, niečo ako bol za pseudosocíku Prognostický ústav ČSAV, ktorého adepti (mnohí dvojit-trojití agenti KGB, CIA, alebo MI-6) po štátnom prevrate v r. 1989, vediac to, čo plebs nevedel (školili a pripravovali ich pod patronátom ŠtB dôstojníci hlavne z MI-6 neďaleko Viedne a v školiacom strediska v Nemecku (už som zabudol názov), nastúpili do významných funkcií a riadili štát k „svetlým zítřkům“, ale pre seba a ich kmotrov – Zeman, Komárek, Klaus, Dlouhý a ďalší. Svetové zákulisie už min. 3 000 rokov pracuje v 2 jedenástkach v tandemovom (alebo polytandemovom) režime s hierarchom na čele (symbol OKO nad pyramídou, alebo vševidiace OKO), pričom pre prijatie rozhodnutia musí byť zhoda oboch 11-tok. Tzv. Atlantické krídlo (do neho spadá aj SR, ČR, PL, Maďarsko, USA, Rusko, GB a i.) a Euroázijské krídlo (Nemecko, Čína, islamské štáty a iné). Rímsky triumvirát je už z hľadiska kvality riadenia významný krok späť. Úlohy – krátkodobé, strednodobé a dlhodobé predikcie vývoja a plánu (Globalisti majú aj 1000 ročné plány…), čo môžu urobiť len skutoční odborníci a vizionári, dobre fundovaní a erudovaní. Napr. Japonsko takýto inštitút má – založil ho bývalý veľmi populárny politik (premiér) v Japonsku, iniciátor a zakladateľ Institute for Internacionl Policy Studies, čo hodnotí ako svoj najdôležitejší počin v živote. Už Napoleon prehlásil: „Riadiť znamená predvídať.“ = prognózovať, predpovedať budúci vývoj a bol dlho koníkom Gloablistov pre zjednotenie Európy, ale urobil pár chýba a Globalisti vsadili na Britániu a Napoleona odpísali. Potom vzniklo Britské koloniálne impériu = Ríša, nad ktorou Slnko nezapadá… Neskôr po vyčerpaní zdrojových možností prešlo globálne riadenie do USA a už min. 20 – 30 rokov je snaha previesť globálne riadenie do Číny, lebo liberálny, zvrátený kapitalizmus by za chvíľu prežral všetky zdroje planéty. S tým je potrebné sakramentský počítať a snažiť sa tomu zabrániť, lebo hrozí oveľa väčšia globálna totalita nekompatibilného konfuciánsko-marxistického pseudosocíku, ako je dnešná fašistická liberálna demokratúra, ktorá so skutočnou demokraciou nemá nič spoločného (maskovanie otrokárskeho systému).

    2) Zabezpečenie potravinovej bezpečnosti – dnes si SR vie zabezpečiť len niečo vyše 30 % potravín, čo je katastrofálny stav, o to vypuklejší pri akejkoľvek väčšej riadenej kríze (čo je aj dnešný prípad). Bude potrebné mnohé elementy potravinárskeho subsystému reštrukturalizovať, zvýšiť čo najrýchlejšie potravinovú bezpečnosť – hoci vybudovanie dobrého chovu, preorientovanie rastlinnej výroby si vyžaduje 2-3 roky, pri nemalých investíciách. Tú nám celkovo západní fašistickí neokolonizátori so zrádcovskými politickými „elitami“ deštruovali, aby sme boli ľahšie manipulovateľní a ovládaní. Bude potrebné silne zvýšiť dotácie a subvencie do poľnohospodárskeho sektoru (na Západe sú 3 -5 x vyššie, a preto sú niektoré produkty našich podnikov nekonkurencieschopné), podporiť ho rôznymi daňovými úľavami, najmä tých, ktorí produkujú tradičné plodiny a chovy, na ktoré máme dobré podmienky. Bude potrebné podporiť rôznymi finančnými stimulmi aj malých producentov, ktorí dorábajú zdravé a kvalitné plodiny a produkty – tí by mali pôsobiť prakticky bez statusu podnikateľov, neplatiť žiadne dane, ak nemajú zamestnancov. Všetko, čo si vieme dopestovať a dochovať doma by sa nemalo dovážať, alebo len v obmedzenej miere. Veľké reťazce, ktorých zaujíma len zisk a pokojne dovezú cesnak z Argentíny, alebo zemiaky z Egypta bude nutné opatrne regulovať sektorovou daňou. Predávaš 40 % slovenskej produkcie – zvýšená daň xx %. predávaš 80 % – oveľa nižšia. Plus k tomu nejaké pozitívne stimuly, všetko pomaly, opatrne v rámci, aby sa to nedalo moc napadnúť fašistickou EÚ.

    3) Energetická bezpečnosť – dnes sa bez elektrickej energie nedá skoro nič vo väčšom množstve vyprodukovať. ENEL sa ukázal ako veľký taliansky mafiánsky ZLO-dej, a preto sa s ním treba vysporiadať veľmi rýchlo a jeho majetok (náš národný!), ktorý bol za pomoci najmä Mikloža a Haščáka (ten sprostredkovával predaj za cca desatinu reálnej hodnoty) národu ukradnutý, vrátiť za minimálnu čiastku späť. Kompromitujúcich materiálov, ako vykrádal ENEL Slovenské elektrárne cez umelo predraženú výstavbu jadrových blokov v Mochovciach, cez mafiánske kreatívne účtovníctvo, fiktívne práce atď. je dosť, chce to len politickú vôľu a tvrdé vyjednávanie. Keď sa šéfikom ENELU predostrie možnosť ísť sedieť na 10 – 20 rokov do lochu za organizovanú kriminálnu činnosť talianskej mafie, alebo vybrať si odkúpenie za malú čiastku a mať relatívne pokoj, tak si to snáď rozmyslia… Samozrejme bude potrebné ignorovať všetky ťažko špinavé „zelené“ energetické projekty, ktoré sú reálne černejšie ako najčiernejší antracit. Poslať ich do kelu spolu s Rizmanom a skládkovou Zuzkou, ako aj uhlíkovú neutralitu, ak to globálne riadenie dovolí!

    4) Bankový systém – všetky banky licencuje ECB a tak bude istý problém presadenie vytvorenia Štátnej banky SR, ktorá by zabezpečovala všetky finančné a úverové operácie štátnych subjektov (a nielen). Ale keď bude politická vôľa, tak by sa to vhodným „lobbingom“ mohlo podariť. Tým by sa prestali kŕmiť nenažraté zahraničné úžernícke banky, ktoré svoju korisť zo Slovenska prevádzajú do svojich materských firiem. Je potrebné teraz max. využiť nízko úročené pôžičky na reštrukturalizáciu a revitalizáciu firiem, o ktoré má spoločnosť záujem a NH celkovo. Ak zahraničná banka má väčšiu mieru zisku, ako je priemer v EÚ, tak by mala zaplatiť špeciálny odvod do ŠR, keďže Slovákov rôznymi úžerníckymi a zlodejskými praktikami okradla viac… Úrok a na ňom postavený fašistický parazitický západný systém sa asi v 1. kole nepodarí zrušiť, ale min. by sa viacero osvetľujúcich informácií malo zaviesť do vzdelávacieho systému, ktorý teraz slúži na generovanie hlúpej a skoro nič nechápajúcej biomasy, aby globálne (i miestne) „elity“ mohli bezuzdne okrádať a strihať ovce…

    5) Zdravotníctvo – zaviesť jednu štátnu poisťovňu a Pentu zlikvidovať ako systém organizovaného zločinu s ťažkými pálkami pre jej vedenie a jej majetok skonfiškovať (taktiež kompromitujúcich materiálov o ich zločinoch je hafo, len treba chcieť a nemať generálneho prokurátora, ktorý s mafiou spolupracuje – Trnka, alebo opitého, posratého tajtrlíka typu Čižnára, ktorý keď na neho len trochu hafne americká ambasáda, alebo väčší pes, tak stiahne chvost! Budovať ozdravovne a nie nemocnice! Západnú genocídnu medicínu postupne nahradzovať prírodnými a prirodzenými spôsobmi liečenia – bude potrebné veľa pracovať s psychikou ľudí a zmeniť mnoho školských osnov, učebníc a skrípt, ktoré obsahujú veľa bludov a omylov (častokrát zavedených do kódujúcich pedagogiky cielene a úmyselne na likvidáciu plebsu). Atď. atď.

    Je toho mnoho, čo by bolo potrebné urobiť, aby sa chorá spoločnosť ozdravila a dobre fungovala vo všetkých smeroch. Jedná sa však o to, aká bude politická vôľa a čo globálne okolnosti a riadenie dovolí. Lebo je potrebné si uvedomiť, že vrcholná politika je hra o život (aj Mečiarovi, či Ficovi sa viackrát vyhrážali smrťou, „neposlušní“ Roosevelt, Stalin, J.F. Kennedy, Haider, bývalá poľská vláda… za to zaplatili svojimi životmi!

     
    Reply
    • 26. marca 2020 at 9:02
      Permalink

      Hneď na začiatku si treba uvedomiť ,že ak chceme hovoriť o znárodnení,tak nemôžeme vychádzať len z reálií Slovenska.Musíme mať na takýto krok podporu viacerých európskych štátov,ideálne všetkých tých,ktoré tvorili bývalý „socblok“,Rusko a Ukrajinu nevynímajúc.Pritom akt „znárodnenia nechápem ako „záchranársky“zákrok štátu,ktorý krachujúci podnik(firmu) v dôsledku hospodárskej krízy zachráni tým,že ho zoštátni,aby ho po odznení krízy znovu privatizoval.Pri energiách treba zabezpečiť likvidáciu všetkých paraziticko-sprostredkovateľských firiem stojacich medzi výrobcom a konečným spotrebiteľom.Tak isto je potrebné opäť zlúčiť do jedného podniku energovody (plynovody a ropovody)s materskými podnikmi (SPP a Slovnaft).Treba tiež rozhodnúť o tom,čo chceme vyrábať, komu našu produkciu predávať a kde vziať financie na nové technológie a výrobné prostriedky.
      V poľnohospodárstve je situácia tiež závažná a len obtiažne riešitelná! Potravinovú sebestačnosť dokážeme zabezpečiť len cez vytvorenie veľkých moderných agropotravinárskych podnikov,typu Slušovice v blahej pamäti.Za 3o rokov „demokracie“ sa podarilo zdevastovať celý agropotravinársky sektor tak,že jeho obnovu odhadujem na minimálne 15 rokov a aj to len v prípade,ak by sme na to mali dostatok financií.Bol celkom zničený spracovateľský priemysel-mäsokombináty,hydinárske závody,konzervárne aj mraziarne,cukrovary…atď.Socialistická ČSSR nikdy nehospodárila v červených číslach, nemala žiadny zahraničný dlh a preto mohla napredovať v modernizácii a rozvoji všetkých oblastí národného hospodárstva.Dnes máme zahraničný dlh okolo 50% HDP a jeho výška sa pohybuje niekde okolo 49 miliárd €.
      Znárodnenie ako ho vnímam ja, znamená v istom zmysle slova,návrat k socializmu po páde kapitalizmu.No k naplneniu takého scenára môže dôjsť len po nejakom geopolitickom otrase veľkého rozsahu napr.svet.vojne,alebo celosvetovej hospodárskej kríze ktorú už kapitalizmus neunesie a zrúti sa.
      Nechcem,aby to,čo som napísal vyznelo defetisticky,len sa snažím upozorniť na ťažkosti spojené so znárodňavaním.Napriek uvedenému,ochotne podporím platformu vytvorenú tými najlepšími odborníkmi akí u nás sú,ktorí dokážu vyviesť z marazmu do ktorého bolo zavlečené v r.1989.

       
      Reply
  • 26. marca 2020 at 12:59
    Permalink

    DAVDVA trpí veľmi na historické obzerania sa a na príklady z minulosti. S výnimkou tradičného neadekvátneho Janošovského zmieňovania sa o Lutherovi sa tu nič neobjavilo – ba ani v iniciačnom článku. A to máme bohatú a úspešnú históriu znárodňovania a zoštátňovania!!!Prečo?
    Sám sebe som si sľúbil, že sa NEPRIPOJÍM do diskusie.
    Lebo ide „o búrku v pohári vody“ v spoločnosti a iba o zbožné želania autorov tu na DAVDVA. My sme totiž na Slovensku nepodnikli ani tak základné kroky v spoločnosti, v politickom živote súčasného Slovenska a v hospodárskom zmysle, aby sme mohli čo i len snívať o zoštátnení či znárodnení…
    Očakávam historický pohľad Ljuljaka, dr.Dinuša, ktorí by MALI PÍSAŤ O TOM, ČO PREDCHÁDZALO ÚSPEŠNÉMU ZNÁRODNENIU V ROKU 1948 a ako boli vytvorené podmienky pre hlavné Dekréty o znárodnení z leta a najmä z októbra roku 1945, ktoré uzákonil prezident RČS E.Beneš. A aj aká bola medzinárodná atmosféra v tom období, ktorá týmto krokom dopriavala…
    Iba sa zmienim prakticky, že Beneš Dekrétom o znárodnení z 28.10.1945 nemienil zaviesť socializmus, ale ako štátnik vedel, že čs.hospodárstvo zostane mŕtve, ak sa rýchlo nerozbehnú riadiace a organizačné funkcie výrobcov a hosodárov a preto tam bol aj štatút NÁRODNÉHO SPRÁVCU, ktorý predovšetkým v mene štátu ČSR správcoval výrobu a podniky – často po mŕtvych, zdrhnutých alebo sprofanovaných vlastníkoch (kolaboranti…) a už od leta 1945 tu bola potreba rozhýbať národné hospodárstvo Československa.
    V roku 1948 tu bolo vytvorené tak silné ľudové hnutie, masové, ktoré DOVOĽOVALO Gottwaldovej vláde DOKONČIŤ ZNÁRODNENIE: boli tu Závdné rady v podnikoch, masové s tisíckami zamestnancov, boli tu Ľudové Milície, plné vycvičených a skúsených bývalých vojakov a obrancov vlasti, ktorí boli ochotní so zbraňou v ruke brániť závody a výrbu vôbec (aby sa výrobné zariadenia, skladívé zásoby a materiály nedali odviezť z tovární), bolo tu silné odborové hnutie, silné družstevné hnutie v poľnohospodárstve a masová základňa členov politických strán KSČ aj Sociálnej demokracie ba dokonca i Národnosocialistickej strany ČSR.
    TAKŽE: Tie procesy nespadli z neba a nerozhodol o tom úzky revolučný štáb (…radšej neporovnám kto by to bol dnes). Ten proces trval intenzívne 3-4 roky a mal už svoje skúsenosti od 1918 ( mimochodom, práve prezident MASARYK dal legislatívne úpravy pre ZOŠTÁTNENIE majetku C&K mocnárstva a veľkostatkárov i veľkopodnikateľov rakúskeho a nemeckého pôvodu a tak založil štátnu hospodársku základňu RČS…
    Na ekonomickú demkraciu či socialistické znárodňovanie prosím zabudnite. Teraz ste V DNI NULA. Pozrieme sa na to, čo urobíte v roku 2026. To by mohol byť pri intenzívnej politickej a organizačnej práci rok, keď bude celospoločensky akceptovateľná atmosféra k ZNÁRODNENIU HOSPODÁRSTVA.

    Nie je to zosmiešňovanie ani zatrpknutá opozícia z mojej strany. Je to POZNANIE. Inak by som asi dnes bol v čele štábu znárodňovania podnikov a tvorby zamestnaneckých samospráv, všetko projektov, o ktoré som sa snažil v rokoch 2014-2019…ale sme ďaleko, ďaleko ešte…
    Juraj, prosím, Ty nereaguj. na tento príspevok. Peter Zajac-Vanka

     
    Reply
  • 29. marca 2020 at 21:30
    Permalink

    Peter, veľmi dobrý komentár, treba ho rozvíjať ďalej, článok a komentáre by nemali byť len pokecaním si. Len škoda toho záveru, takéto postoje robia Tvoje idey nerealizovateľné, pretože na ich uskutočnenie potrebuješ kolektív, a takto Ťa každý kolektív vylúči za netolerantnosť.

    Ale poďme pracovať.

    Vynikajúco si opísal spoločenskú atmosféru a teda aj spoločenskú objednávku r. 1948. Ale máš pocit, že sa dnešná atmosféra podobá vtedajšej?

    Ja osobne by som ľavicové postoje v tejto chvíli rozdelil na dve základné roviny:

    1 Strategické ciele, na ktoré sa v dlhodobom horizonte zamerať. Medzi ne patrí aj zoštátnenie. Určite, strategické vyhlásenia možno dávať, ale čo najviac odborne, vecne formulované, napr. aj s ohľadom na súčasnú situáciu, aby sa do povedomia verejnosti dostávali aj takéto riešenia.
    Ako poznamenal p. Dubník, treba brať ohľad na okolité prostredie, čo je možné a čo nie.
    Uvažovanie o všeobecnom znárodnení je nereálne, krajinu by rýchlo izolovali natoľko, žeby po zvýšení životných nákladov samotní ľudia zvrhli vládu.

    2, Aktuálne ciele, teda vybrať ciele, úlohy, ktoré je možné dosiahnuť, resp. pokúsiť sa dosiahnuť v súčasnej situácii, s ohľadom na podmienky. Keďže neexistuje tu žiaden subjekt, ktorý by dnes dokázal presadiť strategické ľavicové ciele, je vhodné vybrať len zopár aktuálnych cieľov, ktoré dokáže iniciovať aj skupina ľudí, DAVDVA, KSS, či niekto iný.

    *Posilnenie organizátorsko-mobilizačnej úlohy štátu zákonmi, vytvorením niektorých inštitúcií, štátnymi podnikmi.

    *Spísať zoznam strategických podnikov, na ktoré zamerať pozornosť. Ak sa niektorý ocitne v ťažkostiach, bankrote, vyvinúť tlak, aby namiesto štátnej pomoci došlo k vykúpeniu podniku, rozhodujúcej časti jeho akcií, alebo iné navrhnuté opatrenia. Skrátka, pripraviť varianty reakcie na možné vzniknuté situácie.

    Štát by mal vlastniť aspoň 2 – 3 veľké banky, aby mohol určovať finančnú politiku Slovenska. Ale bankový sektor ťaží z krízy, ťažko očakávať, že sa banky dostanú do problémov.

    *Prípadne vytvorenie vlastných bánk, alebo veľkej obchodnej siete.

    *Tlak na efektívny a spravodlivý daňový systém, zavedenie progresívnej dane. Zdanenie veľkých zahraničných korporácií pôsobiacich na území Slovenska. Sprísniť tresty za daňové úniky, daň považovať ako poplatok za využívanie podnikateľa rozvinutého ekonomického, technologického, sociálneho prostredia, bez ktorého by jeho osobné schopnosti zostali nulové.

    Sektorové dane, ktorými by sa mali podporiť inovatívny priemysel, výskum a služby, produktívne služby zamerané na rozvoj človeka. Naopak, zaťažiť neproduktívne sektory, show-biznis, herne, ap.

    *Ekonomickú migráciu úplne odmietnuť.

     
    Reply
    • 31. marca 2020 at 9:22
      Permalink

      Všetky úvahy uvedené v článku aj diskusii o znárodňovaní a prípadnej zmene politického zriadenia na Slovensku môžu byť aktuálne len v prípade,že sa Európa a svet ocitnú v hospodárskej kríze,ktorej katalyzátorom môže byť pandémia Covid-19 a v dôsledku ktorej sa rozpadne spolok zvaný Európska únia.
      V tom prípade sa Slovensko ocitne v situácii,že bude musieť pristúpiť k radikálnym krokom pre záchranu svojej existencie,napr.k zoštátneniu strategických podnikov a začať od základov budovať svoje hospodárstvo – priemysel aj celý agropotravinársky sektor,prvovýrobou počnúc,cez spracovateľské podniky až po odbyt a predaj.
      To sa bude dať zvládnuť len vtedy,ak sa vlády na Slovensku chopia ľudia absolútne oddaní myšlienke znovuvybudovania Slovenska ako suverénneho,samostatného a prosperujúceho štátu.Ľudia s víziou a schopnosťami získať pre dosiahnutie tejto vízie aj národ.
      Ja nie som ekonóm,no napriek tomu si myslím,že vláda ktorá sa toho ujme bude musieť prejsť na systém plánom riadeného hospodárstva a k naplneniu svojej vízie kráčať cez vytyčovanie dosiahnuteľných, krátko,stredo aj dlhodobých cieľov.Niečo ako boli u nás „päťročnice“ viete?Okrem toho bude musieť hľadať pre naplnenie svojej vízie aj spojencov medzi susednými štátmi s podobnými ambíciami ako budú tie naše a spoločne založiť nejaký vzájomne prospešný „spolok“,teda niečo ako bývala RVHP. No celkom najdôležitejšie zo všetkého bude to,či víziu predloženú vládou podporí väčšina národa!Preto bude nutné načas alebo natrvalo odložiť tzv.“demokraciu“ako ju poznáme dnes,lebo tá je hlavnou príčinou názorovej roztrieštenosti ľudu.Takže aj nejaká forma diktatúry bude potrebná.Napr.posilnenie právomocí prezidenta.(Orbán to už robí).A ideológia? Tá nech je až niekde na chvoste našich snáh!Dôležité bude zachovať si zmysel pre realitu,správny odhad toho čo je v danej situácii možné dosiahnuť,pragmatičnosť v konaní,kompetentná vláda s víziou odborne aj morálne spôsobilá a hlavne podpora ľudu a jeho ochota obetovať sa v prospech dosiahnutia vládou predloženej vízie!

       
      Reply
  • 31. marca 2020 at 0:41
    Permalink

    Milanovi: Dosť mi je smutno, Milan. To všetko čo uvádzaš duchu „poďme popracovať“ totiž už bolo pripravené, žiaľ, iba sa to v tej predvolebnej hystérii „nedostalo na verejnosť“(alebo zalsepená verejnosť nepočúvala a nechcela počuť?). Isteže, hovorím o programových bodoch Ľudovej strany Naše Slovensko, kde bolo spojených 5 politických strán pod 15 programovými prioritami.
    Azda s výnimkou progresívneho zdaňovania. (realisticky chápané – udrelo by to práve malé firmy a živnostníkov na Slovensku, keďže na tie veľké vlastnené cudzím kapitálom treba „iný bič“- oni tu dane neplatia, len si ich „optimalizujú“ a máme predsa zákaz dvojitého zdaňovania v EÚ)…

    Nemusím azda pripomínať, ako hanlivo sa všetci a nielen na Dave vyjadrovali na adresu ĽSNS. No, tak máme Matoviča, máme pritom nevhodne koronavírus (o tom píšem inde) a nejaký ľavicový sociálno-hospodársky program, ktorý si tu hore vymenoval, sa rozplynul ako dezinfekcia na koronavírus….
    Ja už nepôjdem s nikým do partie. Som na dôchodku. Ahoj.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom