Ako banky robia peniaze (z ničoho)

Mnohí poznáte známe klišé, že „vláda si natlačí peňazí, koľko chce“. Mnohí záujemcovia o ekonomické dianie sa v článkoch o makroekonomike a inflácii stretli s častým príkladom vrtuľníka z ktorých „deus ex machina“ zhadzuje peniaze a tým zvyšuje ich množstvo v obehu. Chcel by som týmto článkom uviesť tieto romantické predstavy na pravú mieru a vysvetliť, kde dnes v skutočnosti vznikajú peniaze. Zároveň týmto voľne nadväzujem na tento článok v DavDva.

Predovšetkým: peniaze netlačí vláda!

Vo videu od Vaška z Moravy sa tvrdilo, že vláda generuje peniaze jednoduchým podpísaním šeku, ktorý jej preplatí centrálna banka (FED). Povedzme, že video vychádza z amerických reálií a tie podrobne nepoznáme. Keby sme ale tieto myšlienky chceli aplikovať na Slovensko (EÚ), je to blud. Vláda nemá možnosť generovať peniaze a keď nejaké potrebuje, musí si požičať.

V žiadnom prípade, ale vláde nepožičiava peniaze centrálna banka (NBS), ale spravidla komerčné banky. Neskôr si povieme, ako to robia. Treba však aj zdôrazniť, že vláda nemá možnosť ani ľubovoľne peniaze tlačiť.

Na Slovensku tlačenie peňazí a výrobu mincí organizuje a riadi výhradne Národná banka Slovenska (NBS) a tieto jej kompetencie upravuje Zákon č. 566/1992 Z.z.
o Národnej banke Slovenska. V tomto zákone sa v § 15 hovorí doslova, že okrem NBS: „…žiadna právnická osoba ani žiadna fyzická osoba v Slovenskej republike nesmie vydávať bankovky ani mince.“

Ak niekto namietne, že platidlom na Slovensku je Euro a eurobankovky môže pokojne tlačiť Európska centrálna banka (ECB), tak to tak nie je. ECB síce robí vrcholný dohľad nad menovou politikou v EÚ, ale podľa svojich úloh a činností ona sama bankovky nevydáva. Eurobankovky vydávajú jednotlivé centrálne banky eurozóny a ECB len všetky emisie schvaľuje a rozhoduje o nich.

Na vládne účty sa peniaze môžu dostať v princípe tromi hlavnými spôsobmi:

  1. Príjmy štátneho rozpočtu, hlavne daňové príjmy – takto sa na účty vlády dostáva asi 80 % všetkých peňazí.
  2. Predaj štátnych pokladničných poukážok (ŠPP) a štátnych dlhopisov (ŠD). Predaj ŠPP a ŠD zabezpečuje NBS a to buď priamo komerčným bankám, alebo ich prostredníctvom ponukou na finančnom trhu.
  3. Príjmy z EÚ – predstavujú asi 10 % všetkých príjmov, tieto sú ale účelové a obratom sa stávajú výdavkami.

V prvých dvoch vyššie uvedených prípadoch získava vláda peniaze bankovým prevodom z účtov v komerčných bankách, teda z existujúcich peňazí. Daňové príjmy sa realizujú z peňazí, ktoré mali na účte povinné daňové subjekty, len sa prevedú z ich účtu v komerčnej banke na účet štátnej pokladnice. Podobne za predaj ŠPP alebo ŠD dostane vláda na účet peniaze, ktoré v komerčnej banke už existovali vo forme vkladu.

Takže: Vláda zvýšením štátneho dlhu získava len už existujúce peniaze, netvorí nové!

Ako teda vznikajú nové peniaze?

Peniaze tvoria komerčné banky a ukážeme si ako.

Kvôli jednoduchosti budeme uvažovať, ako keby v SR bola len jedna banka, lebo prevody medzi účtami v rôznych bankách nemenia množstvo peňazí v obehu. Bilancia banky je pomerne zložitá, ale v banke tvoria najväčšiu časť bilancie vklady klientov. Na vkladoch klientov však banka nezbohatne. Typicky platí klientom za vklady nejaký malý úrok a keby banka nemala možnosť zarobiť inak, musela by klientom na úrokoch postupne rozdať svoj základný kapitál. Banka zarába na úveroch (a všetci to viete, pomysleli ste si to skôr, než ste k týmto slovám prišli pri čítaní), preto je v životnom záujme banky poskytovať úvery.

Nižšie je ukážka niekoľkých čísel z bilancie Slovenskej sporiteľne. Je pre banku typické, že takmer 80 % bilančnej sumy tvoria vklady klientov (napr. v roku 2016 11,4 mld. € / 14,8 mld. € = 77 %) a že objem úverov dosahuje až 90 % objemu vkladov (10,3 mld. € / 11,4 mld. € = 90 %). Všimnite si, že vlastné imanie banky tvorí len zlomok bilancie banky (10,5 %). Keby banka poskytovala úvery len z vlastného imania, poskytne ich len 15 % z existujúcich. Podľa bilancie banky to vyzerá tak, ako keby banka požičiavala cudzie peniaze. No v skutočnosti je to inak. 

Ako v banke technicky vyzerá také poskytnutie úveru? Napríklad uvažujme o príklade občana M.M., ktorý príde do banky požiadať o 100 tis. € hypotéku na byt. Laicky sa môže zdať, že banka zoberie stotisíc z vkladov iných klientov a požičia ich M.M. Ale nie je to tak. Keď sa banka rozhodne schváliť hypotéku pre M.M., prevedie na jeho účet sto tisíc eur (alebo v tejto hodnote zaplatí faktúry), ale žiadnemu zo svojich ostatných klientov neodpíše banka z účtu ani euro. Po poskytnutí tohto úveru vyzerá zjednodušená bilancia banky takto:

Aktíva = Pôvodné aktíva + 100 000 € dlh M.M.

Pasíva = Pôvodné pasíva (pôvodné vklady klientov) + 100 000 € nový vklad (hypotéka pre M.M.)

Byt, ktorý si M.M. hodlá kúpiť, banka nevlastní a ani nebude, kým bude M.M. hypotéku riadne splácať. Banka teda nemá v aktívach jeho hodnotu, ale hodnotu cenného papiera – tým je úverová zmluva M.M. s bankou. Úverová zmluva má celkovú hodnotu súčtu istiny a v budúcnosti zaplatených úrokov. Pri hypotéke na 25 rokov a úročení napríklad 3 % by hodnota úverovej zmluvy M.M. bola približne 137 500 € – to je súčet všetkých budúcich splátok. Súčasná hodnota tohto dlhu, diskontovaná tými 3 %, je 100 000 €, teda toľko banka M.M. poskytne.

Práve sme videli, že banka na poskytnutie úveru nepotrebuje žiadne prostriedky klientov, dokonca ani žiadnu hotovosť, keď poskytnutie hypotéky vybaví len pár dobre mierenými údermi do klávesnice.

A čo tie peniaze, ktoré dostal M.M. na účet? Čie sú?

Ak ste pozorne sledovali, ako úver vzniká, tak nebude ťažké pochopiť, že tie peniaze patria len M.M., ale sú to peniaze z budúcnosti. M.M. ich ešte len v priebehu nasledujúcich 25 rokov zarobí. Ešte raz zopakujem, aby to bolo jasné: Keď vám banka požičiava peniaze, sú to vaše vlastné, ktoré ešte len zarobíte. Z tých zarobených si však časť (úrok) za túto láskavosť ponechá banka.

Sledujme, čo sa ďalej stane s hypotékou pre M.M. Po niekoľkých mesiacoch si M.M. nájde byt v novostavbe a zaplatí ho zo svojho hypotekárneho účtu. Staviteľ z časti týchto peňazí zaplatí výplaty svojim zamestnancom, ktorí utekajú do bankomatov, aby si svoje výplaty vybrali. V bankomate žiadne peniaze nevznikajú.

Z vkladových účtov zamestnancov sa odpíšu a v tom istom momente vylezú zo štrbiny bankomatu ako papierové peniaze v obehu. Len zmenia svoje „skupenstvo“. Bankovky do bankomatov vkladá komerčná banka a ak ich momentálne nemá dosť v trezore, musí požiadať o ich poskytnutie NBS. Nie je to ale zadarmo, je to za protihodnotu vyjadrenú v nulách a jednotkách v počítači.

Postup vzniku peňazí je teda v skutočnosti presne opačný ako tvrdí klasická ekonómia a populárne články. Najskôr vzniká dlh (nové peniaze) a až dodatočne, keď niekto potrebuje mať tieto peniaze v ruke ako hotovosť, je nutné vytlačiť papieriky, aby sa tieto peniaze mohli dostať do obehu.

Ak sa teraz chcete opýtať, načo teda banke sú vklady klientov a, že tento spôsob vytvárania peňazí by bol perpetuum mobile a že banky by mohli takto pumpovať peniaze do nekonečna… máte pravdu. Keby ich nebrzdili dve veci.

Po prvé je to hotovosť.

Niekedy predsa len klienti prídu do banky a vyberú hotovosť, alebo ju vyberú z bankomatu. Na tieto účely však banke stačí držať v hotovosti len zlomok vkladov. SLSP z nášho príkladu na to stačí menej ako 3 % vkladov, a to má SLSP mnoho klientov, ktorí sú na hotovosť zvyknutí.

(Poznámka pod čiarou: Verím, že niektorí veľmi bystrí čitatelia teraz pochopili, komu príde veľmi vhod, keď sa raz hotovostné peniaze zrušia.)

Druhá, a významnejšia brzda bánk, je kapitálová primeranosť,

Čo znamená, že banka musí mať primeraný vlastný kapitál ku svojej štruktúre aktív (poskytnutých úverov). Je to parameter, ktorý banka musí plniť zo zákona a jednou z hlavných úloh centrálnych bánk a teda aj NBS je dohliadať nad plnením tohto parametra. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách hovorí v §6 ods. (2) toto: „Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. …

Národná banka Slovenska na základe tohto posúdenia oznámi banke, či jej vlastné zdroje sú dostatočné na krytie rizík; ak vlastné zdroje nie sú dostatočné na krytie rizík, Národná banka Slovenska v oznámení uvedie výšku vlastných zdrojov potrebných na krytie rizík.“

Kapitálová primeranosť je zložitá problematika. Nepôjdeme v nej do hĺbky, len upozorním, že pojednáva hlavne o rizikách nesplácaných úverov a aktív, ktoré sa banke nevrátia. Vôbec nerieši vklady klientov, teda dohľad nad bankami si uvedomuje, že medzi vkladmi klientov a úvermi nie je priamy súvis.

Kapitálová primeranosť nám však dá ešte jednu dôležitú informáciu. Aktíva bánk sa pri jej výpočte násobia rizikom. Štátne cenné papiere (pokladničné poukážky a dlhopisy) sa považujú za bezrizikové a násobia sa preto koeficientom nula. Inými slovami to znamená, že štátu môžu komerčné banky požičať kedykoľvek a koľkokoľvek, ale v podstate rovnako ako požičali hypotéku M.M. Prijmú medzi svoje aktíva dlhopis štátu a poskytnú štátu prostriedky vo výške jeho súčasnej (diskontovanej) hodnoty.

Takže tak je to.

Približne v čase, keď začali vznikať prvé komerčné banky a začali vydávať prvé bankovky, prestali sa alchymisti pokúšať vyrobiť zlato z hocičoho. Už to nebolo potrebné. Poskytovanie úverov, je len prvé a úplne základné kúzlo, ako vyrobiť peniaze z ničoho. Skutoční majstri dnes používajú finančné deriváty…

Marián Moravčík

Zdroje:

https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_UplneZneniaZakonov/Z5661992_1_11_2010.pdf

http://www.ecb.europa.eu/ecb/tasks/euro/html/index.sk.html

http://www.rozpocet.sk/web/#/rozpocet/priebezne-plnenie

https://www.ardal.sk/sk/ekonomicke-informacie/struktura

https://www.slsp.sk/content/dam/sk/slsp/www_slsp_sk/documents/financne-ukazovatele/vyrocna-sprava-slsp-2016.pdf

http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-483

———————————————————————

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)


Zdieľaj tento článok:

25 thoughts on “Ako banky robia peniaze (z ničoho)

  • 30. januára 2019 at 10:07
    Permalink

    Pán Moravčík. Netreba vidieť za zrušením hotovosti len apriori ziskuchtivosť bánk. Aj keď nie som úplným zástancom virtuálnych peňazí a som aj za hotovosť. Avšak ak by boli iba virtuálne peniaze, oveľa ťažšie by sa brali úplatky a provízie.
    Vy veríte tomu že vysoký manažér železníc niesol v rukasku 300 000 eur ktoré našiel na povale po babke?
    Takto by sa mu peniažky brali ťažšie a aj ťažšie by sa uplácalo.
    Paradoxné na tom je, že polícia nedokázala usvedčiť konkrétneho človeka s úplatkárstva. Pritom máme celkom dobrý zákon o preukazovaní majetku.
    Ale ak by bol jednoducho zákon že nesmiete prevážať viac ako 10 000 eur v hotovosti a bol by to trestný čin, tak by to bola iná káva.

    Reply
    • 30. januára 2019 at 10:45
      Permalink

      Pán Jankech, netreba za tým vidieť viac, než sa bezprostredne týka témy. Zrušenie hotovosti by z bánk sňalo jedno veľké riziko – že si ľudia prídu vybrať hotovosť na pobočku. Bezhotovostne síce tiež môžu masovo previesť úspory inam, ale nebudú pri tom rady a zástupy pred bankami – to by ihneď plnilo reportážne minúty v spravodajstve a stupňovalo paniku.
      Tieto udalosti „bank run“ boli skutočnou príčinou, prečo onehdy vznikol FED. Ono je to dosť technicky zaujímavé samo osebe, nechcel by som, aby sme skĺzli až do „konšpirácií“.

      Čo sa týka prevážania hotovosti v ruksaku a igelitkách – je jeden závažný dôvod, prečo sa to deje. Banky majú povinnosť hlásiť všetky „neobvyklé operácie“. Takými sú všetky výbery alebo prevody vyšších súm, ktoré klient obvykle nerobí. Dokonca aj prevod hypotéky na účet M.M. z nášho príkladu a platbu za byt by banka musela hlásiť a všetky banky aj takéto prevody hlásia. Týmito informáciami sa niekde plní policajná databáza. Neverím, že ich skúmajú priebežne, ale majú ich k dispozícii, keď sa na niečo zamerajú. A presne toto je zdroj únikov informácií, ktoré sa niekedy dostanú do médií o tom, ako niekto niekomu poslal na účet vysokú sumu.
      Sofistikovaní kúzelníci však aj toto vedia obísť. Už som sa stretol s ponukami zamestnania „na doma“, keď človek nerobí nič iné, len prijíma na účet peniaze a rozosiela ich po drobných čiastkach na iné účty, ktorých zoznam dostane mailom. Nejaké drobné percento si môže nechať a to je jeho mzda. V bankovej hantýrke sa toto povolanie volá „money laundering“.

      Reply
      • 30. januára 2019 at 12:13
        Permalink

        Ale ale, pán Marián…ten článok je vynikajúco osvetový, ale v diskusii som nadobudol dojem, že obhajujete bezhotovostný peňažný styk. To by dosť výrazne zmenilo obraz tej osvety ako ste ju v článku uviedli: totiž nestačí, aby sme už mali „tak vyspelé technologie“ ktoré umožnia bezproblémový bezhotovostný styk, ide aj o splnenie spoločenských podmienok – a tie splnené nie sú:
        Dovtedy kým bude spoločnosť (dnes už takmer pripastne) rozdelená na nesmierne zbohatlých súkromných vlastníkov ( miliardári sú už len viditeľnou škrupinou z nich) a na miliardy chudákov, ktorí ozaj obracajú v jeden deň pár „halierov“ v dlani, DOVTEDY JE BEZHOTOVOSTNÁ TECHNOLÓGIA VEĽMI ŠKODLIVOU PRAXOU, ktorá vlastne zotročuje ľudstvo. Viete, jeden BOH, teda ten jeden čo má kľúč ku všetkým bezhotovostným prevodom – a nepokúšajte sa technologicky vysvetliť, že to nejde.
        Znova a stále: Sme na ľavicovom webe? Tak o čom snívať? Jednoducho kým nebude v jednej/mnohých krajinách sveta celospoločenské vlastníctvo a sociálne spravodlivé rozdeľovanie bohatstva a výsledkov hospodástva, ba kým to nebude celosvetovo, dovtedy je BEZHOTOVOSTNÝ STYK nástrojom zotročovania.
        (čítajte science-fiction knižné z 20.storočia : americkí autori píšu o kozmonautoch, ktorí si čerpali počas dovoleniek peniaze vo forme „kreditov“, a že boli kozmonauti – mali dosť. Ale vždy bol okolo nich niekto, kto nemal prístup „ku kreditom“, – to z tých komunít v odpadkoch v lese za aerodromom).
        (No a v sovietskych sci-fi človek vstúpil do reštaurácie, priložil kartičku a čerpal jedlo i pochutiny koľko chcel i pre svojho hosťa, tu išlo o „bilancovanie“ zdrojov a nie o jeho „právo“ konzumu.)
        Rozmýšľajme: Komu dnes vyhovuje bezhotovostný styk, tak príťažlivý a tak vábny, že „nederie vačky od mincí?)….

        Reply
        • 30. januára 2019 at 12:49
          Permalink

          Pán Peter, nie, neobhajujem. Varujem pred skĺznutím do krajností. Zotrvajme na triezvych informáciách. V článku sme videli, že hotovosť komplikuje život hlavne bankám a teda banky majú záujem na tom, aby bolo hotovostných operácií čo najmenej.
          Na druhej strane nás tu pán Vašek straší scenármi, že o zrušenie hotovosti sa usilujú „vládcovia sveta“, aby mohli ľudí odstrihnúť od prostriedkov. To je už trochu panické (od slova panika) uvažovanie a pred tým varujem. Ostaňme v triezvych úvahách.

          Vývoj nezadržateľne smeruje k informatizácii. Všetky ekonomické transakcie sa postupne presúvajú na siete, do databáz, do smartfónov. Bolo by nezmyselné tomu brániť, lebo nám to aj zjednodušuje život. Nastoľuje to však problém kontroly týchto informačných zdrojov, ktorý sa stáva aktuálnejším, než fyzické „vlastníctvo“.
          A táto moja pripomienka je presne v súlade s Vašim upozornením na „právo vlastniť“, ktoré sa mi páči a ktorým tiež triafate do čierneho.

          Reply
          • 30. januára 2019 at 15:15
            Permalink

            Pane Moravčík, vítejte.

            Napsal jste, cituji: „Na druhej strane nás tu pán Vašek straší scenármi, že o zrušenie hotovosti sa usilujú „vládcovia sveta“, aby mohli ľudí odstrihnúť od prostriedkov. To je už trochu panické (od slova panika) uvažovanie a pred tým varujem. Ostaňme v triezvych úvahách.“ Konec cit.

            Pokud si myslíte, že se pohybuji v rovině „nestřízlivých“ úvah, pokud si myslíte, že mé uvažování je „trochu panické“, pokud si myslíte, že zde „straším“, pak Vám vzkazuji jediné. Užijte si ten nadcházející Váš virtuální svět s databázemi, „chytrými“ telefony, kreditkami a ještě chytřejšími bankéři. Však se brzy dočkáte, že už i Vaše žena bude jen virtuální, stejně jako i jídlo se nahradí pránou, zkrátka, materiál bude k ničemu, jsme přece virtuální idealisté a ne materialisté, že jo? Ať žije informatizace bez materiálu!

            POSTSKRIPTUM
            Pane Moravčík, nedávno jsem doučoval mého 13-letého synovce Zdeněčka v matice, když tu z ničeho nic mi to dětské stvoření položilo otázku: „Strejdo, pověz mi, k čemu jsou ty chytré telefony, chytré hodinky, chytré chladničky, když díky Tobě a ne díky chytrému telefonu jsem dostal z pololetní písemky v matice dvojku, zatímco ostatní samé čtyřky a pětky, ačkoli mají všichni v rukou samé chytré telefony?“

            A víte, pane Moravčík, co jsem Zdeněčkovi na to řekl? Asi toto: „Víš, Zdeněčku, když já chodil do školy, „chytré“ telefony nebyly, kromě tužky, sešitu, knížek a vlastní chytré hlavy jsem nic jiného neměl, ale zato jsem uměl i velkou násobilku zpaměti jako když bičem práská, kdežto tví spolužáci bez chytrého telefonu nevynásobí zpaměti ani 6×9.“

            Tím jsem chtěl říci, pane Moravčík, že Váš naprosto nekritický přístup a slepá důvěra k elektronickému řízení lidstva povede k jedinému – lidstvo se stane SLEPÝM A HLUCHÝM OTROKEM NESCHOPNÝM VLASTNÍHO KRITICKÉHO ÚSUDKU ve jménu zlatého telete hrstky vyvolených.

          • 30. januára 2019 at 15:31
            Permalink

            Pre pána Vaška 15:15
            Pane Vašku, presne pred týmto som sa snažil varovať. Nezamieňajme si príčiny za následky a naopak, nebuďme ako prví robotníci pri pásoch, ktorí rozbíjali stroje.
            Presne tak, ako ste dávali poučenie svojmu synovcovi – musíme sa vzdelávať, aby sme rozumeli, ako svet funguje, aby tie inteligentné vecičky ostali dobrými sluhami a nestali sa nám zlými pánmi. Musíme byť inteligentnejší ako oni, iná pomoc nie je.
            Dúfam, že ste z toho pochopili, že technike slepo nedôverujem, práve naopak. Moja obrana je však v tom, že sa ju snažím zvládať, nie že ju pri prvom stretnutí rozdupem na kašu.

          • 30. januára 2019 at 16:18
            Permalink

            Pane Moravčík,

            nejsem luddista, pokud mi tohle podsouváte. Vím však to, o čem Vy nevíte zhola nic. Mám na mysli MORÁLNÍ ROZMĚR TOHO, CO SE DĚJE V RÁMCI VŠEOBECNÉ KYBERNETIZACE SPOLEČNOSTI. Čím je všechno více SMART, tím hloupější a nemorálnější je celá společnost. Četl jste R.U.R. od K. Čapka? Patrně ne. Jinak byste musel vědět to, o čem zde pořád dokola píšu a o čem psal před sto lety velikán z rodu Čapků.

          • 30. januára 2019 at 16:58
            Permalink

            Pán Marian, k 12:49 – kde ste ma oslovili: „no nedá mi…zapolemizujme si trochu na účet bankovníctva: Sú tu banky ako centrá pre riadenie peňažných transakcií pre nás občanov, alebo sú tu iba pre to, aby štát mal kontrolu nad „transakciami – všetkým tým prijímaním platov, odmien, uhrádzaním služieb a tovarov“ a prípadne aby mu nik neutajil ani cent?
            Ak sú tu banky v republike Slovenskej pre nás, tak pre občanov nech naďalej držia „neefektívne“ hotovostné zálohy pre bankomaty a platby pri prepážkach, nech len pekne zamestnávajú živých ľudí a teda „robia HDP“ pre SR, samozrejme pre platby do iného mesta či štátu či na iný kontinent nech majú svoj systém bezhotovostného platenia. To je potrebné.
            Ale preto sú banky – aby toto robili.
            Inak sú nahraditeľné…
            Analogicky si predstavte, že by sa pekári rozhodli nepiecť chlieb, lebo to je veľa energie pri pečení, veľa prachu v miestnosti, je z toho horúčava a ľudia sa namakajú a i tak to do 24 hodín ako chlieb a pečivo – zostarne. A tak si pekári kúpia technológiu TRIDÉ – 3D a zainvestujú do IT systému na „dodávku“ chleba a pečiva priamo zákazníkovi tak povediac „do huby“.
            Zákazník bude mať doma 3D-tlačiareň, vyťuká kód, pekár mu pošle 3D vzorec a po bezhotovostnej úhrade pekár spustí „prenos“ a hladný klient „dostane“ do svojej klietky postupne cez svoj terminál vytlačený bochník chleba. BUDUÚCNOSŤ!!!
            Budúcnosť? Na Strojárskom MSVB Brno som to konzultoval a videl v prevádzke. V čom je diabol? Taký pecník 3D chleba by stál asi 120 Eur…a – nechutil by Vám. Ešte sa nedarí prenášať vôňu, ale ani chuť…len tvar a farbu. V tých cievkach – trubičkách musíte mať univerzálnu biohmotu, z ktorej si raz cez prenos PC „vytlačíte“ čokoládu, raz chlieb, raz hovädzie predné…len si nepomýlte bázické nádoby, aby ste si nevytlačili sklenenú vatu v tvare rožka…
            Myslím,že pec a pekára ešte dlho nik nenahradí…
            Takisto aj behzotovostné celosvetové platenie má mať svoje určenie – napríklad pre podnik exportujúci výrobky či importujúci energiu. Tam sa už ozaj so strieborným kufríkom plným Eurobankoviek ťažko budete potácať letiskom či vlakom….
            čo Vy na to?
            Usmerníme tie bezhotovostné platby na to správne pole a pôjdeme stavať štátnu banku, konečne? :)

        • 30. januára 2019 at 12:59
          Permalink

          Bezhotovostný peňažný styk je vábny hlavne preto, lebo štáty ( =ľud ) dostávajú skvelú možnosť elektronického dohľadu nad peniazmi, čo v prvom rade znamená presný a spravodlivý výber daní a umožňuje odstránenie rôznych podôb „optimalizácií“ a odlivu nezdanených peňazí do daňových rajov. Okrem toho umožní zavedenie dane z prevodu, ktorá by, pokiaľ by to bolo spravodlivé a výhodné, mohla nahradiť všetky súčasné dane. O celkovej kvantifikácii finančných tokov ani nehovoriac, čo dáva štátu vyčerpávajúcu databázu štatistických dát – budú sa dať využiť v prospech socializácie spoločnosti – napríklad, bude sa dať určiť, ako sa prerozdeľujú výnosy podnikov medzi podnik a zamestnancov, čím by sa mohlo dať zaviesť zákonný pojem „spravodlivej“ mzdy, ako podielu na výnosoch, platný pre všetkých zamestnávateľov tak, ako je dnes napr. minimálna mzda.
          Takže sa dá očakávať, že najviac štekať voči elektronickému peňažníctvu budú všetci tí „slušní“ a poctiví podnikatelia, ktorí k svojmu bohatstvu prišli tzv. „tvrdou“ prácou.

          Osobne nie som proti elektronizácii peňažníctva, ale len za tej podmienky, že bude zákonne či ústavne dané, že štát, ani ktokoľvek iný, nebude môcť odstaviť vlastníka účtu od jeho vlastných peňazí.

          Reply
          • 30. januára 2019 at 13:02
            Permalink

            …a bavme sa o štátnej banke, výhradne poskytujúcej služby štátnym a obecným podnikom, a dobrovoľne podnikateľom a občanom…

          • 30. januára 2019 at 13:04
            Permalink

            Výborné rozvinutie témy!

          • 30. januára 2019 at 16:15
            Permalink

            Chcem reagovať na Mariana o 12:49 ha Martina o 12:59 zároveň:
            Asi by to chcelo ďalší článok od Vás, ako pokračovanie. V tomto prvom ste urobili OSVETU. V tom druhom napíšte o hrozbách a výhodách toho, že bude bezhotovostný platobný styk.
            Lebo analogicky – ak začala televízia, neskončilo rádio. Aj keď je to plastickejšia forma informovať okrem sluchu aj obrazom. Ak začali počítače, neskončili knihy a časopisy.Ba dokonca sa to skrížilo v počítačom elektronicky čítané knihy „kindle“…
            A analogicky peniaze potrebujeme aj ako bezhotovostný platobný styk, aj ako mince (aha, automaty a trhoviská napr.) aj ako bankovky ( nielen mafiáni a korupčníci to potrebujú, stále je to najrozšírenejší platobný spôsob v miliardách transakcií – to ste akosi zabudli priznať).

            No a VAROVANIA ktoré sa vám zdajú extrémne? O čo menej fanatické je varovanie pred „dobou ľadovou“ alebo pred klimatickými zmenami kde stúpne teplota o x stupňov? Varovania sú účinné práve preto, aby sme uvideli hranice za ktoré sa už nesmieme dostať…

            A prakticky: ak je minimálna mzda zamestnanca na Slovensku 520 Eur a minimálny dôchodok 290 Eur, tak načo asi tak pri „objeme peňazí v jednom roku cca od tritisíc do päťtisíc Eur „na osobu budete chcieť vynaložiť milionové náklady v EUR na totálne bezhotovostné platenie týmto chudákom? Inak, aj ja tam patrím a je nás asi 2 a pol miliona občanov Slovenska.
            Veľmi PRAKTICKY: každé Euro ušetrené na zavedenie bezhotovostných technologií bankám a štátom by bolo lepšie venovať tomu dva a pol milionovému počtu občanov Slovenska. Ale v tomto akosi ľavicový časopis dôsledne ľavicové hodnoty neprediskutováva…kým nebude každý občan Slovenska v ročnom príjme nad dvadsať, či dokonca nad 50 tisíc Eur ročne, niet o čom sa baviť.

        • 30. januára 2019 at 17:32
          Permalink

          Pán Peter, k 16:58
          Ale áno, bezhotovostný platobný styk je len technika, len reprezentuje ekonomické vzťahy, ktoré za ním prebiehajú – a tie sú pre nás podstatné.
          Mimochodom – už sa mi párkrát stalo, že som pri platení v samoobsluhe vytiahol namiesto platobnej karty občianku. Vlastne by pre nás malo byť ideálom, aby človek nemusel myslieť na to, aký má denný limit a koľko prostriedkov má na účte a stačilo mu len vytiahnuť občianku…
          :-)

          Reply
          • 30. januára 2019 at 19:34
            Permalink

            Poznámkujem pánu Marianovi: to „platenie“ len občianskym preukazom – áno, pripomína mi to to platenie v sovietskych science-fiction 20.storočia – v komunizme. Vtedy sa hodnoty už len zisťovali pre bilancovanie potrieb a pre evidenciu koľko plánovať zdrojov. Vlastne sme tým pomenovali reálnejší finančný komunizmus ako to, že „peniaze neexistujú“. Ono, tá informačná databáza pre bilancovanie potrieb tu bude musieť byť. Aj za komunizmu.

  • 30. januára 2019 at 10:51
    Permalink

    Bude veľa komentárov, pán Marián. Som rád že ste spracovali text ktorý je potrebný pre prelomenie súčasných paradigiem o peniazoch a bankovníctve. Máte pravdu, že banky zamerané na klientelu – komerčné – dnes už „neskladujú poklad“ ale „vyrábajú peniaze ako tovar“.
    A dodávam. že hlavné je zničenie skostnatelej paradigmy, že peniaze na účtoch – to je MAJETOK teda „Hmota“. Aj sem vstúpil vedeckotechnický pokrok a IT a opto techniky spravili z peňazí nový význam.

    Týmto významom je PRÁVO k vlastníctvu. Neuvedomujeme si, že disponujeme účtom, teda PRÁVOM VLASTNIŤ. Takže hmotná časť peňazí, čiže či to budú bankovky, dokonca či to bude plastiková karta, sú len vyjadrením práva – práva uhradiť či práva vlastniť. A aby som až tak nebol teoretický – veľmi veľké obavy to vo mne vzbudzuje, lebo bohatstvo vyjadrené „právom“ uteká do virtuálnej reality. A toto tu už raz bolo – právo vlastniť dané „bohom“, „zhora“ – či už to bol stredovek, či starovek…chudák je rád, že má aspoň pár bankoviek a mincí…ak mu ich nezoberú do čipu vpichnutého do dlane…búrme sa!

    Reply
  • 30. januára 2019 at 11:15
    Permalink

    VŠEM STOUPENCŮM BEZHOTOVOSTNÍHO BANKOVNICTVÍ

    Jakmile se zruší bankovky, započne celoplanetární koncentrační tábor, pravda, ostnaté dráty vidět nebudou, ony budou existovat jinak. A sice tak, že se bezhotovostní účty prostě a jednoduše zablokují těm, kdož nezapadne do rámce ekonomického fašismu, jenž již započal. Zkuste se najíst a zaplatit bydlení z vynulovaného nebo zablokovaného účtu. Nepůjde to.

    Na světě je příliš mnoho lidí, již 7½ miliard. A není daleko doba, kdy to bude 10 miliard. Jak se zbavit přebytečných či nepohodlných jedinců, když bohatě postačí jedna jediná miliarda? Dnes jen válkami. Ale je zde RF a ČLR se svým jaderným arsenálem, takže tudy cesta pro USA nevede. V bezhotovostní společnosti to však půjde i bez válek, prostě se zablokují účty a hotovo. A co pak? Asi jako to bylo nedávno v Řecku, lidé si tam brali po tisících život, protože banky nepustily z bankomatů ani dolar.

    Reply
    • 30. januára 2019 at 17:17
      Permalink

      Pane Vašku, dám to sem, lebo hore to už nejde. Áno, čítal som R.U.R. a Karel Čapek je môj obľúbený spisovateľ. Ja Vás ani žiadnym spôsobom nechcem neznevažovať. Jediné, čo chcem zdôrazniť je to, že strach je zlý radca a panika je smrteľná.

      Reply
  • 30. januára 2019 at 11:42
    Permalink

    AMERICKÝ SEN ANEB O AMERICKÉ CENTRÁLNÍ BANCE:

    Reply
  • 30. januára 2019 at 17:06
    Permalink

    Reagujem na pána PZV Kantora 16:15.
    Áno, pripravujem ďalší článok, no tú tému, ktorú ste načrtli, tú rád prenechám Martinovi. Zareagoval tvorivo a jeho článok na tému, ako je možné „skrotiť“ bezhotovostný platobný styk, aby bolo z neho viac osohu ako škody, určite bude prínosom k diskusii.

    Tu som vysvetlil, že banky dokážu stvoriť peniaze doslova z ničoho. A chcel by som pokračovať tým, na čo je systému dobré toto generovanie peňazí práve takýmto spôsobom, ako to zapadá do celkového fungovania kapitalizmu a sľubujem, že som si ešte všetky prekvapenia na spochybnenie zaužívaných myšlienkových schém nevyčerpal.

    Reply
  • 30. januára 2019 at 17:11
    Permalink

    No dobre, tak aby sme prestali „snívať americký sen o banke“, poďme domov na Slovensko:
    Opakujem sa:
    Dovtedy kým nebude v jednej/ v mnohých krajinách sveta celospoločenské vlastníctvo spravované štátom a kolektívnym národným správcom a kým nebude zabezpečené v takej krajine či celosvetovo sociálne spravodlivé rozdeľovanie bohatstva a výsledkov hospodárstva, ba kým to nebude celosvetovo tak usporiadané, dovtedy je výhradne BEZHOTOVOSTNÝ STYK nástrojom zotročovania. Aj keď už technologický pokrok dovŕšil praktické uplatnenie tej možnosti – ešte nedozreli spoločenské podmienky k tomu kroku.

    Reply
  • 30. januára 2019 at 17:25
    Permalink

    Výborný článok…
    V podstate potvrdzuje moju teóriu o dlhovom otroctve, keď sú v ňom ľudia zámerné držaní práve kvôli tomu, aby svojou prácou zhodnotili peniaze, ktoré boli „stvorené z ničoho“ a nemajú žiadnu hodnotu…

    Reply
    • 30. januára 2019 at 19:29
      Permalink

      Devana, výborný postreh a azda ste nám tu dali podnetnú inšpiráciu: tou Vašou vetou, že ľudia sú zámerne držaní v otroctve aby zhodnotili peniaze „stvorené z ničoho“.
      Lebo je to analyticky presné: Banka Vám dá úver, povedzme férovo rýchly, dvetisíc Eur s humánnou splatnosťou 36 Eur mesačne na 5 rokov. Odpustím si vypočítavať úroky a teda „cenu tých peňazí“ a zostanem pritom, ako banke zhodnocujete peniaze vytvorené iba zápisom na účte ako dlžobu: mesačne z vášho skutočného príjmu – mzdy podloženej prácou za ktorú vám niekto vyplatí tú mzdu, posielate na účet bankára 36 Eur plus úrok, resp. úrok je už vmontovaný do tej mesačnej splátky. Platíte ale skutočnou hodnotou vami vynaloženej práce.ZHODNOCUJETE BANKÁROVI PENIAZE – teda z jeho číselka vašej sumy 2000 Eur robíte skutočnú hodnotu -a píšte si že vyššiu, to sem nechcem pliesť že o koľko to preplatíte.
      Myslím, že sme dali Marianovi inšpiráciu….

      Reply
  • 30. januára 2019 at 18:45
    Permalink

    Veľmi dobrý a podnetný článok. Nestálo by za to zmeniť nadpis na Ako sa znehodnocuje ľudská práca ? Alebo Komu slúžia a načo sú v skutočnosti peniaze?
    Dokedy im to dovolíme? Už pred dvomi týždňami sme sa s manželkou bavili o tom , že vyberieme naše peniaze z bánk, veď za tie smiešne úroky môžu stáť aj doma. Nemáme tam nejaké horibilne sumy, ale ak by tak spravilo viac ľudí možno by to malo svoj efekt.

    Reply
    • 30. januára 2019 at 19:18
      Permalink

      Laco, dobrá myšlienka. Ono totiž ak máte ročný príjem nižší ako tých 12 tisíc Eur, je zbytočné „hrať sa“ na klienta banky. I tak to znamená že máte mesačne tisíc Eur a hospodárite s nimi, platíte účty, platíte v obchodoch…nezhodnocujete si „úspory“ na kapitálovom trhu či „neinvestujete“ do nákupu módnych drahých blbín. Možno nad 33 tisíc Eur ročne bude zaujímavé držať peniaze na účte. To bol kedysi jeden milión korún slovenských. Nebolo veľa ľudí s takým ročným príjmom – milión. Len cudzí zamestnávatelia, štát, banky a Slovenská pošta nás nahovárali, že lepšie je „mať vlastné konto“, z ktorého nám upíjajú svoje centíky pre seba. Bezpečnosť? Pri tých príjmoch čo hore spomínam normálne nemáte doma viac ako päťsto Eur v hotovosti a už určite nie v jedinej bankovke….

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: