Aktuálne odkazy a reakcie pred ďalšou krízou, recenzia na knihu Mariána Klenka

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

KLENKO, Marián: Politika bez moci; Skutočný obraz reality. Martin: Matice slovenská, 2017

Recenzia Lukáša Perného na knihu Mariána Klenka, Politika bez moci, ktorá vyšla v ? Slovenských národných novinách č. 34/2020.

V súvislosti s medializovanými pochybnosťami a relativizáciami o zmysle vedeckej činnosti v Matici slovenskej je správny čas na pripomenutie jednej kvalitnej vedeckej práce, ktorú vydal Politologický odbor Matice slovenskej v roku 2017. Ide o knihu Politika bez moci erudovaného politológa Mariána Klenka, ktorá je jeho autorským debutom. „To, čo v blízkej budúcnosti čaká ľudskú civilizáciu, nebude dovolenka v štýle all inclusive, ale náročná expedícia do neprebádaných oblastí, ktorú dokáže dôstojne prežiť len vďaka inovatívne organizovanej pomoci a solidarite,“ rámcuje autor.

Marián Klenko začína dejinami emancipácie od uznania politických práv (sloboda slova, tlače, náboženského presvedčenia), ktoré vydobyli liberáli, cez politické práva (volebné práva) až po práva sociálne, ktoré zas vydobyli socialisti a odborári. Zdôrazňuje postupný vývoj nositeľov moci a ich kompetencií od transformácie feudalizmu na kapitalizmus cez Francúzsku revolúciu, vznik sociálneho štátu v Bismarckovom Nemecku, cez studenú vojnu (boj sociálneho štátu a plánovanej ekonomiky) až po súčasnú formu globálneho kapitalizmu, ktorý sa vyznačuje prerastaním ekonomickej sféry do politiky (trh bez demokracie), úpadkom stredných tried a stratou dôvery v politických reprezentantov, ktorí sa stali vazalmi ekonomických záujmov korporácií.

VLÁDA KORPORÁCIÍ

Cez nastolený problém sa autor pýta na samotný zmysel politiky a vecí verejných. Čitateľa prevádza dejinami sociálneho a politického myslenia od Aristotela cez prirodzeno-právne teórie, marxizmus až po hlavných ideológov liberalizmu (John Locke, Adam Smith). Autor je kritický tak voči praxi sovietskeho modelu, ktorý zlyhal následkom neschopnosti konkurovať kapitalizmu v osemdesiatych rokoch, ako aj voči sociálnemu štátu, ktorý vznikol už v 19. storočí len ako reakcia na nebezpečenstvo ľavého radikalizmu, čo dokladuje teóriou Roberta Nisbeta.

POZRI AJ: Marián Klenko: Politika bez moci (recenzia)

Teóriu verifikuje aj na príklade oslabenia sociálnych štátov po páde železnej opony (západné sociálne štáty rozkvitali, kým museli v sociálnej sfére konkurovať rovnako úspešným ľudovým demokraciám, ktoré sa popri všetkých nedostatkoch a zlyhaniach vyznačovali zabezpečením širokého spektra sociálnych práv). Rovnako je autor kritický voči Fukuyamovej dogme o víťazstve liberálnej demokracie, proti ktorej postavil teórie Wallersteina a Samuela Huntingtona.

PRECÍZNA ARGUMENTÁCIA

Klenkov vedecký ponor dokazujú citácie a odkazy na celý rad historických (Aristoteles, Hobbes, Machiavelli, Locke, Campanella, Rousseau, Saint-Simon, Comte, Marx, Weber, Smith, Popper), ale aj súčasných mysliteľov (Woodová, Fulcher, Bauman, Fukuyama, Huntington, Žižek, Chomsky, Wallerstein, Fischer, Beck, Albert, Schwieckart, Harvey). Vedeckosť diela spočíva najmä na precízne podloženom zdôvodnení argumentov, uvádza ním štatistík a zohľadnením plurality.

Autor uvádza argumenty liberálov (Popper, Fukuyama), socialistov, ako aj konzervatívcov. Zároveň v celom diele nachádzame jeho principiálne humanistické pozície zdôrazňujúce potrebu sociálne spravodlivej spoločnosti. Neopomína ani referencie na československých autorov (Bělohradský, Keller, Hauser, Hohoš, Blaha, Šimečka, Švihlíková, Slačálek, Polák). V jadre knihy reaguje na následky krízy v roku 2008, čo sa v čase pred možnou ďalšou krízou javí opätovne aktuálne. Analyzuje tiež podrobne sociálnu situáciu na Slovensku, teda procesy privatizácie (transformácie), nezamestnanosť, individualizáciu a atomizáciu, pokles pôrodnosti, bytovú otázku (dostupnosť bývania), druhý dôchodkový pilier, odliv mladých ľudí do zahraničia či komercionalizáciu zdravotníctva.

Poukazuje tiež na fenomén večnej flexibilizácie života (potrebu neustálej rekvalifikácie zamestnancov), čo je typický znak hypermoderny. Knihu doplňujú štatistiky a čísla, čím autor všetky svoje tvrdenia o sociálnej situácii vedecky verifikuje.

Kniha sa končí dosť depresívne a cítiť z nej silnú nemohúcnosť súčasného stavu v oblasti boja za sociálne práva vo svete neustálej akumulácie a rastúcej nerovnosti. V nadväznosti na teóriu Wallersteina zaraďuje (podobne ako Ľuboš Blaha) Slovensko ku krajinám semiperiférie:

Semiperiféria sa v porovnaní s krajinami jadra svetového systému vyznačuje nízkymi mzdami a vyššou nezamestnanosťou, pomerne slabým sociálnym zabezpečením, dovozom surovín a tovarov, ktoré by v niektorých prípadoch dokázala vyrobiť s využitím vlastných kapacít, ale vzhľadom na dominantné postavenie nadnárodných korporácií sa lokálni producenti nedokážu presadiť v konkurenčnom prostredí.“(s. 53)

Na základe poznatkov uzatvára, že politici, ale aj médiá sú servilní voči ekonomickým elitám (kolaborácia so sponzormi) a občania nemajú takmer nijakú moc túto situáciu zmeniť. Taktiež kriticky dodáva, že ľavicová politika je v submisívnom stave a sama nevie na túto situáciu reagovať. Aj keď pozná svoj cieľ, nepozná metódu, ako sa k nemu dopracovať.

Autor tiež reaguje na prehlbujúce sa ekologické problémy. Záverom však vyjadruje humanistické posolstvo o hľadaní spolupráce a zosúladení práva na súkromné vlastníctvo so sociálnymi právami (uvádza napríklad progresívne zdanenie, elimináciu daňových rajov, Tobinova daň), vieru v spoločenský progres. Verí v radikálny obrat, ktorý nastane v štátoch centra.

POLITOLOGICKÝ KOMPAS

Dielo je natoľko vedecky kvalitné, že môže pokojne slúžiť ako skriptum pre študentov politológie či filozofie. Jan Keller ho uviedol týmto hodnotením: „Kniha sa zaoberá asi najzásadnejším problémom súčasnej doby – otázkou obmedzených možností politickej moci čeliť negatívnym vplyvom ekonomickej globalizácie a procesom, ktoré sú s ňou spojené a čoraz viac pretvárajú nielen ekonomickú, ale i politickú mapu sveta.“

Príliš abstraktný názov diela však spôsobil, že sa toto dielo za tri roky od vydania do akademickej sféry nedostalo. Stačilo by možno dodať strohý akademický podnadpis, ktorý by prezrádzal viac o politologickej podstate diela. Kniha pre strohý vedecký jazyk nie je vhodná pre bežnú verejnosť, ale skôr pre čitateľov, ktorí sa dlhodobo systematicky venujú politológii, sociálnej filozofii, geopolitike a ekonomike.

Zároveň je pre dobrý historický základ a vhodný študijný materiál akýsi kompas v politickej a sociálnej filozofii a politológii. V každom prípade, určite by neuškodilo, keby si ju prečítali aj tí, ktorí tak zaujato kritizujú vedeckú činnosť Matice slovenskej.

PhDr. Lukáš Perný, SNN 34/2020

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom