Francis Bacon: Nová Atlantída. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 2018
Nová Atlantída je vedeckou fantastickou utópiou, v ktorej Francis Bacon opísal spoločnosť založenú na klasických kresťanských prvkoch. Rovnako sú pre ním opisovanú spoločnosť príznačné vedecko-technické objavy, ktoré prispievajú nielen k poznaniu sveta, ale zároveň ich racionálne spoločenstvo uplatňuje v každodennom živote. Príbeh sa začína stroskotaním európskej lode a odohráva na nepoznanom ostrove Bensalem. Jej posádka sa stretáva s neobyčajnou pohostinnosťou a zároveň má príležitosť spoznávať život a organizáciu práce v ideálnej spoločnosti.
Cestopisná novela má konzervatívny charakter, keďže Baconom opisované zriadenie má výrazný religiózny rozmer. Nekladie taký dôraz na rovnosť ako porovnateľné práce Thomasa Mora (Utópia) alebo Thomasa Campanellu (Slnečný štát). Baconova ideálna spoločnosť je obdobne postavená na pomoci a solidarite, vzájomnom porozumení a úcte. Okrem toho kladie dôraz na status tradičnej rodiny. Neobchádza ani problematiku výberu partnerov, s ktorou sa stretávame v mnohých filozofických prácach od antických čias až po súčasnosť. Na rozdiel od Platóna odmieta telesné poznanie partnera pred uzatvorením manželského zväzku.
Ústrednou témou tohto spisu je však opis Šalamúnovho domu, ktorý bol akýmsi centrom vedeckého bádania. Opisuje zmysel, úlohy a funkcie tejto inštitúcie, ako aj prostriedky a nástroje, s ktorými pracovala. Autor pripisuje Šalamúnovmu domu konkrétny zmysel: „…spoznať príčiny a skryté pohyby vecí, kým človek všetko neovládne.“ (str. 43) Ideológia ostrova bola postavené na legende o zjavení Biblie, avšak na jeho riadení má veľký podiel elita vedcov, organizovaná k spomínanej akadémii. Ako Bacon píše na inom mieste: „Venuje sa študovaniu výtvorov a tvorov božích.“ (str. 30) Výsledky práce Šalamúnovho domu opisuje na základe racionálnych a efektívnych výrobných postupov, ktoré sú výsledkom vedeckého bádania.
Text bol napísaný a publikovaný v tretej dekáde 17. storočia. Bacon predvídal inovácie, ktoré boli vynájdené podstatne neskôr, ako pôvodne vyšlo toto knižné dielo. Napríklad, predznamenáva vynález parného stroja alebo fotovoltaiky, či využitia slnečnej energie. Spis je zároveň odpoveďou na konflikt medzi vierou a vedeckým poznaním, ktorý v neskoršom období nadobudol ešte výraznejšie kontúry. S odstupom času môžeme jeho text zjednodušene interpretovať ako reakciu na tento konflikt, pričom náboženstvo postavené na viere a vedu založenú na dokazovaní uvádza do istého súladu.
Dnes môžeme polemizovať o tom, čo Francisa Bacona viedlo k napísaniu Novej Atlantídy. Či chcel vytvoriť len vlastný cestopis, ktorým by nadviazal na tradičné spisy zaoberajúce sa ideálnym typom spoločnosti, alebo mal v úmysle predstaviť model spoločnosti, ktorá by sa riadila rosikruciálnymi princípmi. V každom prípade jeho text dokumentuje to, že kriticky zmýšľajúci ľudia sa neuspokoja so stavom súdobej spoločnosti a uvažujú o nových podobách jej organizovania. Baconovo knižné dielo môže byť inšpiráciou pre súčasnosť aj v úlohe vedecko-technických objavov a technologických inovácií, ktoré by nemali vytesniť človeka z výrobného procesu (čo je diskutovaná hrozba štvrtej priemyselnej revolúcie), ale by mu mali uľahčiť prácu a život v modernom type spoločnosti, kde racionálna výroba funguje v symbióze s prírodou. Tak, ako v Novej Atlantíde.
Marián Klenko
