Ilustračný obrázok – wikipédia
V piatok 12. 2. na tlačovej konferencii v Miami padla otázka na proces revízie internačného tábora Guantanamo, ktorý pred niekoľkými týždňami spustila administratíva prezidenta Bidena. Otázka pripomínala niekdajší Obamov sľub z rokov 2008 a 2009, či tentoraz skutočne prezident plánuje tábor zrušiť.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psaki potvrdila, že táto revízia prebieha a že zrušenie tábora je skutočne cieľom tejto iniciatívy. Vo veci je však zainteresovaných viacero vládnych úradov a v procese bude nutné nájsť kompromisné riešenie, aby všetky úrady splnili svoje ciele.
Pripomeňme, že internačný tábor na námornej základni USA v Guantanamo na Kube vznikol v roku 2002 počas invázie „spojencov“ do Iraku a Afganistanu. Formálne tam USA väznili zvlášť nebezpečných teroristov, ktorým sa pripisovala zodpovednosť za útok z 11. 9. 2001.
V internačnom tábore Guantanamo sa stále nachádza 40 osôb, z ktorých 26 úrady USA označujú za príliš nebezpečných, ktorých nie je možné len tak prepustiť. Najviac prominentným väzňom z Guantanama je Chalíd Šejk Mohamed, ktorému sa pripisuje vodcovstvo skupiny útočníkov na Dvojičky v New Yorku.
Experti OSN sa o Guantaname vyjadrili:
„Nesmieme zabúdať, že tí, čo sú tu internovaní, sú vystavení mučeniu alebo podobne traumatizujúcemu zaobchádzaniu a stále sa nachádzajú v Guantanamo vo virtuálnom právnom vákuu, mimo dosahu akejkoľvek ústavnej právnej inštitúcie v jurisdikcii USA. Dlhodobá a časovo neurčitá internácia osôb, voči ktorým žiadna relevantná kompetentná a nezávislá právna inštitúcia nevzniesla obvinenie zo žiadneho zločinu, je svojvoľné. Dá sa to považovať za formu krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, či dokonca mučenia.“
O Guantaname je známe, že aj tí internovaní, ktorým sa nepodarilo dokázať žiadne zločinné správanie a boli formálne označení za zbavených obvinenia a prepustených, sú stále za ostnatými drôtmi na území Guantanama. Čakajú, nikto nevie na čo.
„S novou administratívou v Bielom dome sa Guantanamo konečne musí navždy zavrieť“, hovoria experti OSN.
V americkej dvojstranovej politike bola otázka Guantanama vždy sporným bodom. Republikáni, ktorých predstaviteľ G. Bush tábor založil, vždy podporovali jeho existenciu, a to aj osobou D. Trumpa. Demokrati boli spravidla kritikmi, no počas mandátov ich prezidentov sa tábor nezrušil. Vysokých predstaviteľov organizácií za dodržiavanie ľudských práv táto iniciatíva administratívy nového prezidenta potešila, ale hovoria (Andrea Prasow, HRW), že je to už príliš neskoro na to, aby sa USA zbavili podozrení zo zámerného porušovania ľudských práv a mučenia.
Aj demokrati z novej prezidentskej administratívy sa vyjadrujú skepticky a opatrne o reálnej šanci, že sa v Kongrese dosiahne dosť hlasov na definitívne zrušenie internačného tábora. Mnohí sa obávajú toho, že internovaní sa po prepustení okamžite stanú hviezdami medzi islamistickými radikálmi a zvýši to ohrozenie občanov USA vo svete.
Prezident Biden svojou iniciatívou reagoval aj na výzvu zrušiť internačný tábor Guantanamo, ktorú podpísalo 111 medzinárodných organizácií na obranu ľudských práv. Okrem iného, popri poukázaní na obchádzanie amerických zákonov a uplatňovaní kolektívnej viny na ľudí, ktorým nie je možné preukázať kriminálne skutky, sa vo výzve píše:
„Closing Guantánamo and ending indefinite detention of those held there is a necessary step towards those ends. We urge you to act without delay, and in a just manner that considers the harm done to the men who have been imprisoned without charge or fair trials for nearly twenty years.“
A kde bude potom zavretý?