Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Ilustračný obrázok – portál Bratislavského samosprávneho kraja

(zdroj)

Krajina, ktorá otestovala celé obyvateľstvo na COVID, má teraz najvyššiu úmrtnosť na svete

(autor: Rebecca Speare-Cole, 16. 2. 2021, krátené)

Niekoľko mesiacov potom, čo Slovensko ako prvá krajina na svete otestovala všetkých svojich obyvateľov na Covid-19, je prvá na svete v úmrtnosti na jeden milión obyvateľov, porovnaním 7-dňového kĺzavého priemeru:

Priebeh 7-dňového kĺzavého priemeru úmrtnosti na 1 milión obyvateľov (zdroj)

Úmrtnosť na Slovensku začala stúpať v októbri po tom, čo Slovensko otestovalo svoju celú populáciu v rámci schémy, ktorá dostala širokú kladnú publicitu a mala zabezpečiť zníženie počtu infekcií. Bezprostredne po testovaní sa počet nových prípadov v priebehu mesiaca znížil o 60 %, avšak teraz po niekoľkých mesiacoch je na Slovensku najvyššia úmrtnosť na svete. Otázka je, v čom je chyba?

Autorka príspevku upozorňuje na to, že priebeh infekcie nie je na Slovensku výrazne odlišný od okolitých krajín strednej Európy. Oproti západu EÚ prebiehala prvá vlna epidémie v strednej Európe pomerne mierne. Vlády veľmi skoro prijali razantné opatrenia a lockdown v týchto krajinách zaviedli ešte pri nízkom výskyte ochorenia. Nielen Slovensko, všetky stredoeurópske krajiny dostali pochvalu za výborné zvládnutie prvej vlny. Jesenné celoplošné testovanie malo na Slovensku zabrániť lockdownu. Jeho výsledok však bol len krátkodobý, krajina sa lockdownu nevyhla, ale prísnejšie opatrenia prijala príliš neskoro. Vláda SR z tejto nepriaznivej situácie obviňuje nedisciplinovanosť obyvateľstva, neochotu dať sa vakcinovať a napokon nový britský kmeň vírusu, ktorý je infekčnejší ako prvé varianty. Celoplošné testovanie však neprinieslo výrazný rozdiel v priebehu v porovnaní s okolitými krajinami.

Priebeh 7-dňového kĺzavého priemeru v počte vykonaných testov na 1 milión obyvateľov. Porovnávajú sa tie isté krajiny ako na predchádzajúcom grafe. (zdroj)

WHO o testovaní na Slovensku

(zdroj)

WHO na svojich stránkach podrobne popisuje systémy riešenia pandémie v jednotlivých krajinách. Na stránkach venovaných Slovensku sa o testovaní, medzi iným, píše, že o celoplošnom testovaní 17. 10. rozhodol premiér Matovič samostatne (bez predchádzajúcich konzultácií s expertami).

Pri prvom celoplošnom testovaní bolo otestovaných 3 625 332 ľudí, čo je 91 % z indikovanej populácie. Z nich bolo 38 359 (1,06 %) s pozitívnym výsledkom. Vzhľadom na pochybnosti o špecificite testu sa odhaduje, že skutočne pozitívnych bolo 23 – 25 000. Na druhej strane, senzitivita týchto testov v laboratórnych podmienkach bola okolo 65 %, v teréne pravdepodobne málo nad 50 %. Teda približne 25 – 35 000 testovaných mohlo mať falošne negatívny výsledok.


(zdroj)

British Medical Journal venuje špeciálny článok, určený len pre medicínskych odborníkov, vyhodnoteniu používania rýchlych testov v rámci opatrení na kontrolu epidémie Covid-19, už aj s poučením z použitia na Slovensku:

„Masové (opakované) testovanie na SARS-CoV-2 testami PCR v Číne, vo Vietname a na Islande, alebo pomocou laterálnych prietokových testov na Slovensku, odhalilo prípady, ktoré by ostali nezistené. Masové testovanie však predstavuje enormné logistické problémy, vyžaduje nasadenie značných zdrojov a dôkladné plánovanie. V Spojenom kráľovstve je plošné masové opakované testovanie pravdepodobne neuskutočniteľné a nákladovo neefektívne.“
V závere článku je k použitiu rýchlotestov formulovaný tento výsledok:

Rýchlotesty poskytujú príležitosť na včasnú detekciu a izoláciu prípadov, ale aby viedli ku kontrole prenosu infekcie, musia byť integrované do komplexnejších stratégií.

(zdroj)

Vyhodnoteniu použitia rýchlotestov sa venuje aj špecializovaný článok v odbornom časopise Nature. Viac svetla k vyjadreniu o „komplexnejších stratégiách“ a celkovej vhodnosti použitia testov, taktiež po výslovnom uvážení výsledkov použitia na Slovensku, nájdeme v tomto odstavci:

„Situácie, v ktorých môžu byť rýchlotesty zvlášť vhodné na skríning osôb bez príznakov, sú napríklad väznice, útulky pre bezdomovcov, školy a univerzity, teda tam, kde by sa ľudia mali aj tak tendenciu stretávať, takže každý test, ktorý by zachytil inak nezistenú infikovanú osobu, je užitočný. Odborníci však varujú pred používaním týchto testov takým spôsobom, ktorý by viedol k zmene správania ľudí alebo by mohol spôsobiť, že budú menej dôsledne dodržiavať iné opatrenia. Napríklad, ľudia by mohli interpretovať negatívny výsledok ako povolenie na návštevu príbuzných v zdravotníckych zariadeniach.“

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *