Napriek tomu, že projekt DAV DVA zanikol a zostala po ňom iba táto stránka, súčasní ideológovia ho označujú za „extrémnu hrozbu“ a autori tohto bývalého periodika sú terčom mnohých útokov. Jeden z korešpondentov DAV DVA, docent práva, bol atakovaný študentami Univerzity Komenského a bol tiež falošne obviňovaný z absolútnych nezmyslov (ba dokonca sa vyhrážali jeho rodine, čo ho viedlo k tomu, že prestal publikovať).
Iný ex-redaktor DAV DVA bol niekoľkokrát osočovaný na ulici a boli voči nemu namierené vyhrážky fyzickým násilím, čo má dokonca aj zdokumentované. Jednému poslancovi, ktorý na stránke dostával publikačný priestor sa niekoľkokrát vyhrážali, ba dokonca okupovali aj jeho súkromný byt, ktorého adresu útočníci zverejnili (tieto vyhrážky boli absolútne odignorované, ba čo viac, samotný poslanec bol obviňovaný z toho, že pomáha k podnecovaniu nenávisti). Útoky pokračujú aj vo virtuálnom priestore a tzv. akademickej sfére.
Napriek tomu, že Ústava SR garantuje slobodu slova, toto právo je čoraz viac spochybňované a prekrúcané, čoho dôkazom sú aj nedávne blokovania webov, vyhrážanie sa cenzúrou, diskreditačné kampane predstaviteľmi štátu voči ľuďom s nemainstreamovými názormi (dokonca urážanie občanov a otvorené vyhráženie sa občanom), nepozývanie konkrétnych politikov do verejno-právnych médií atď.
V ideologickom zameraní portálu Dav Dva ide prevažne o ľavičiarstvo, ktorého emancipačný zápal je spravidla obmedzený geopolitickými a kultúrnymi obzormi jeho predstaviteľov. Sú to prevažne nacionalistickí ľavičiari, ktorí stále rekonštruujú zápasy studenej vojny, kde je západ zhýralým zdrojom zla a úpadku a východ je garantom správneho výkladu kultúry a politiky. … Nič z toho, samozrejme, samo o sebe ešte nemusí predstavovať problém, aj takéto sploštené hodnotové nastavenie je v slobodnej spoločnosti tolerovateľné – pokiaľ priamo nevystupuje proti základným princípom demokratického zriadenia. … Problematickým sa však publikačná činnosť portálu stáva, keď reprodukuje dezinformačné naratívy ruskej hybridnej vojny vedenej proti demokratickým štátom, ako aj keď šíria nepodložené a manipulatívne správy.
Pavol Hardoš o DAVe DVA, konspiratori.sk
A otázka, kto určí a kto stanoví tie základné princípy?
DAV DVA nedostal podporu od Fondu na podporu umenia, kým iné, podobné projekty ako napr. časopis Kapitál (53 tisíc €) dostali (písali sme o tom tu). Časopis pre odmietanie tradičných genderových (rodových) schém Nomantinels dostal napr. 5000€.
DAV DVA bol napádaný z viacerých strán, napríklad inkvizičnými stránkami konspiratori.sk (Pavol Hardoš) a manipulatori.cz (Ján Cemper), infosecurity.sk (2, 3) (Victor Breiner) a ich blbec.online (táto stránka dlhodobo monitoruje všetku činnosť projektu DAV DVA a jeho prispievateľov), memo98 s vyvrcholením inkvizičného zoznamu spoločnosti Eset (ktorý bol niekoľkokrát medializovaný na politicky spriaznených weboch, viď 1, 2). Primárnym cieľom týchto aktivít je ideologická cenzúra pod zámienkou tzv. boja s konšpiráciami, hybridnými hrozbami, hoaxami, propagandou atď. čo sú newspeaky súčasných cenzorov. Veď ako je len možné, že poslancovi, ktorý bol legálne a demokratický zvolený (60 263 ľuďmi!) zrušila sociálna sieť Facebook jeho profil na sociálnej sieti. Existuje vari väčší dôkaz o existencii cenzúry v súčasnom režime?
Zopár príkladov, kde bol DAV DVA démonizovaný alebo diskreditovaný: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7. Často ide o profesionálne a koordinovane vypracované články s cieľom jasnej diskreditácie. Dokonca ide o kampaň, ktorá má medzinárodný rozmer, čo dokazujú články publikované v Maďarsku (pozri aj tu a tu v textoch Marušiaka a Mila) či dokonca v Poľsku a na anglických (teda do medzinárodného jazyka prekladaných) stránkach. Iste, je to čistá náhoda, že sa DAVom DVA toľko ľudí zaoberá.
Vrcholom je napríklad článok, ktorý vyšiel na stránke SAV, kde sa píše, že „Monitoring tiež zistil, že prezidentka bola terčom útokov facebookových stránok DAV DVA a ďalších médií známych šírením dezinformácií… silne proeurópsky postoj našiel svoju „odozvu“ medzi proruskými aktérmi“. Ak je akákoľvek konštruktívna kritika prezidentky alebo iný, než tzv. pro-európsky (rozumej pro-bruselský) postoj považovaný za šírenie dezinformácií či nenávisti, môžeme si hovoriť ešte slobodná spoločnosť?
Bez akýchkoľvek dôkazov o DAVe DVA vymýšľali nepravdivé správy o ruskej hybridnej vojne či agentoch Ruska, bez jediného dôkazu, ignorujúc jeden jediný základný postreh, tj. že človek môže mať na veci iný názor bez toho, že by bol pod nejakým vplyvom akejkoľvek mocnosti. Akúkoľvek spontánnu občiansku iniciatívu označujú za dezinformačnú kampaň a pod.
Vážení inkvizítori,
nie sme žiadne figúrky v rukách propagandy. To platí zrejme o Vás podľa starého príslovia „podľa seba súdim teba.“ Sme ľudia, ktorí si dovolili mať počas existencie projektu DAV DVA vlastný názor na politiku, kultúru, geopolitiku, filozofiu a sociálne témy.
Zoznam linkov v tomto článku a konkrétne prepojenia sú dôkazmi, že žijeme v neslobodnej spoločnosti. V tak neslobodnej spoločnosti nemôže vychádzať ani DAV DVA, rovnako ako nemohol vychádzať po vzniku tzv. Slovenského štátu a tak ako nemohli naši predchodcovia davisti publikovať v rokoch päťdesiatych.
V diskurze, ktorý pripomína práve päťdesiate roky, tak americké, ako československé sa nedá tvoriť slobodne, preto je aj mlčanie protestom. Veď už nieto väčšej úbohosti súčasných cenzorov než to, že ako extrémnu hrozbu označujú aj časopis, ktorého redakcia už niekoľko mesiacov neexistuje.
Naše mlčanie je protestom proti svojvôli cenzorov!
Posledný krát, Váš Ondrej Gorod II.
***
Dodatok, nepublikovaný článok z roku 2022
Myšlienky patriotizmu, národovectva, vlastenectva, ako aj sociálnej spravodlivosti patria k prirodzeným prejavom národa a jeho kultúry. Súvisia s jeho vlastnou sebazáchovou, ochranou vlastnej kultúry, tradícií, ideí, ale aj ochranou pred stratou ťažko vybojovanej suverenity. Súčasní radikálni kozmopoliti popierajúci a bojujúci proti národnému cíteniu publikujú v zahraničí štúdie, ktoré až nebezpečne pripomínajú situáciu národných síl v 19. storočí. Dominuje démonizovanie všeslovanskej vzájomnosti a šovinistické postoje voči ruskému národu. Príkladom takýchto štúdií je viacero, ich naratív je však stále sa opakujúci – elitárske opovrhovanie ľuďmi, ktorí nedôverujú západu a liberálnej demokracii, ideologické sektárstvo hrajúce sa na vedeckú objektivitu a napokon strašenie hybridnými hrozbami v tzv. informačnej vojne. Informačná a kultúrna vojna prebieha na viacerých frontoch. Zbraní, ktoré sú používané proti národne, mierovo a taktiež sociálne mysliacim autorom sú rôznorodé ako napr. verejná ostrakizácia (výsmech konkrétnej osobnosti prostredníctvom nenávistných stránok na sociálnych sieťach), vymazanie z verejno-právnej mediálnej sféry (škandalizovanie a kádrovanie konkrétnych osobností za cieľom nepozývania do televíznych diskusií), postupné či úplné škrtanie verejných financií (za účelom zvýšenia ekonomickej neistoty), ale aj uverejňovanie inkvizičných zoznamov či tzv. štúdií o nebezpečnom ruskom vplyve. Už v minulosti sa tejto téme venoval Peter Švantner a taktiež docent Branislav Fábry, ktorý si dal tú prácu aby vyvrátil lži a manipulácie (text preložil aj do angličtiny v texte Branislav Fábry: Unethical article of Golianová and Kazharski published by RUSI Journal).
ŠTÚR AKO NEBEZPEČNÝ ZAKLADATEĽ RUSKEJ PROPAGANDY?
Dnes sa však zameriame na jednu zo štúdií (spoluautormi sú Juraj Marušiak a Daniel Milo) a jeden inštitút (ide o maďarský tzv. „nezávislý“ inštitút Political capital). Účel tohto inštitútu je nasledovný: „Hlavnými oblasťami záujmu inštitútu sú politický radikalizmus, extrémizmus a jeho sociálne pozadie, konšpiračné teórie, predsudky, voľby výskum a ruský politický vplyv v rámci EÚ. Politický kapitál je silný odbornosť v oblasti kvantitatívnych analýz.“ Autori „štúdie“ píšu, že nebezpečná proruská politika prostredníctvom nástrojov ruského vplyvu ohrozuje vernosťou Putinovi našu bezpečnosť a tým zvyšuje euroskepticizmus, protizápadnosť a ohrozuje transatlantické smerovanie. Konštatujú, že vzťahy Slovenska s Ruskom sú silné kvôli náboženských (kresťanstvo) a ideologickým väzbám (panslavizmus).
„Cárske Rusko bolo vnímané ako jediný samostatný slovanský národ a slovenské politické elity sa pokúšali hľadať svojich politických spojencov prevažne medzi ostatnými slovanskými národmi v rakúsko-uhorskej monarchii alebo aj mimo nej. Preto bola myšlienka panslavizmu podľa Slovákov a iných slovanských národov, najskôr vnímaná ako spájanie kultúrne, neskôr politické: Štúr bol jedným z vodcov. … Panslavizmus nebol len nástrojom geopolitickej stratégie slovenského národného hnutia, ktoré vnímalo Rusko ako potenciálneho spojenca na pomoc slovenského nacionalizmu proti maďarskej vláde, ale bol považovaný za neoddeliteľnú súčasť slovenskej národnej a kultúrnej identity v tomto čase. … Ďalším významným historickým vývojom, ktorý dodnes ovplyvňuje slovensko-ruské vzťahy, je oslobodenie Slovenska zo strany Červenej armády… Súčasné slovensko-ruské vzťahy preto predstavujú mnohovrstvový fenomén, ktorý obsahuje nielen zahraničnú politiku, ale aj historické prvky ekonomiky a bezpečnosti.“
Nebudem citovať celú štúdiu no naratív je jasne tendenčný. Rusko (tak historicky, ako aj pre súčasnosť) je prezentované symbol zla a Slováci ako zmanipulovaní hlupáci, ktorí od Štúra cez víťazstvo Červenej armády až po vplyv alternatívnych médií podliehajú jeho zlej nebezpečnej propagande a ideologickému vplyvu. Klasickým prejavom propagandistických zjednodušení v uvedenej „štúdii“ je spájanie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 s koncom Druhej svetovej vojny či odsudzovanie spolupráce minulej vlády s Ruskou federáciou (a autori samozrejme vyzdvihujú aj všetky proti-ruské naratívy v politike minulej vlády za cieľom jej štiepenia, nakoľko štúdia vznikla ešte v čase jej vládnutia).
ORGANIZOVANÁ DEZINFORMAČNÁ PROPAGANDA ALEBO LEN PREZENTOVANIE NÁZORU?
Súčasťou tejto a podobných štúdií je tiež vyfabulovaná predstava o vplyve ruských médií na Slovenské alternatívne a pro-národné či ľavicové médiá. Dám konkrétny príklad. DAV DVA získal označenie média, ktoré sa podieľa na organizovanej proruskej dezinformačnej propagande a je pro-russian a left-wing. Problém je, že nikto žiadne ruble od Putina nikdy nedostal a to, že niektorí autori majú autentické názorové postoje neznamená, že sú automaticky agentmi ruského vplyvu. Pátral som, na základe čoho dospeli autori proti-ruských štúdií k týmto tvrdeniam a výsledok je tragikomický. V jednom či dvoch článkoch (z celého webu, teda zo stoviek článkov), bol uvedený link na ruský zdroj (konkrétne pravda.ru a mk.ru). Toto postačilo pánom inkvizítorom ako dôkaz priameho prepojenia na Rusko a zaradenia k organizovanej dezinformačnej propagande.
Na tom, že k slovenským kultúrnym dejinám patria dobré vzťahy s Ruskom nie je nič zlé a ak má niekto k Rusku sympatie, neznamená to, že je agent Kremľa. Na tom, že Ľudovít Štúr považoval Rusko ako krajinu, ktorá môže Slovákom zabezpečiť presadenie národných záujmov taktiež nie je nič zlé, a je to logickým dôsledkom jeho hegeliánskeho presvedčenia. Slovami filozofa, odborníka na filozofiu Štúrovcov, Rudolfa Dupkalu: „Štúr bol – rovnako ako Hegel – presvedčený, že „vo svetových dejinách môže byť reč len o tých národoch, ktoré tvoria štát“ (Hegel 1957, s. 45-46). Keďže Rusko malo v „slovanskom svete“ štátny princíp najrozvinutejší, bolo v tejto reflexii prezentované ako záruka „historickej opodstatnenosti“ pre všetkých Slovanov.“ No a napokon víťazstvo Červenej armády zapríčinilo, že dnes nie sme Veľká Germánia a v podstate Sovietsky zväz významným spôsobom (prostredníctvom potlačenia agresívneho imperiálneho pangermanizmu) zachránil celú západnú civilizáciu, čo je historickým faktom.
Obviňovanie z posluhovania ruským záujmom je tragikomické v situácii, keď sa celé Slovensko zapredáva prostredníctvom konkrétnych politikov (a taktiež novinárov) inej zahraničnej mocnosti, teda Spojeným štátom americkým. Branislav Fábry vo svojej kontraštúdií píše, že ak títo autori označujú úprimné názory ako „prokremeľské naratívy“ prispievajú k nárastu McCarthyovskej atmosféry na Slovensku (a v Českej republike). Sloboda prejavu patrí k základným princípom Ústavy SR a autentický svetonázorom je posvätným právom každého človeka.
***
