V spoločnosti, kde sa deformujú termíny a významy slov pre propagandistické účely je dôležité pripomenúť význam termínu, ktorý reprezentuje cieľ, o ktorý mnohým z nás z perspektívy zmyslu dejín ľudstva ide – najvyššiu forma humanizmu, komunizmus.
Aj pre rôzne druhy zastrašovania, vyhrážok a diskreditačných kampaní uvádzame definíciu z knihy Vedecký komunizmus, ktorá sa najbližšie priblížila k obsahu tohto termínu:
Komunizmus je vysokoorganizovaná spoločnosť, najvyšší stupeň technologického a spoločenského pokroku, rozvoja s najvyšším stupňom životnej úrovne ľudí.
Komunistickú spoločnosť možno vybudovať len na základe obrovského rastu spoločenského bohatstva, ktoré sa vytvára kolektívnou prácou.
Komunizmus je spoločnosť, ktorá spája vysokú úroveň rozvoja ekonomiky, vedy a techniky so všestranným rozvojom samotných ľudí, materiálny rozkvet s mravným povznesením a neustálym zdokonaľovaním osobnosti. Keď sa komunizmus upevní vo svete, spojí národy v jedinú bratskú rodinu pracujúcich, odstráni štátne hranice a národnostné spory.
Komunizmus upevňuje na zemi najvyššiu spravodlivosť, ktorá sa zakladá na pevnom a neustálom rozkvete, na dosiahnutí hojnosti materiálnych a kultúrnych hodnôt.
Komunizmus zabezpečí na zemi večný mier.
Komunistické rozdeľovanie predpokladá, že rozdielnosť v činnosti, v prácach, vôbec nie je dôvodom pre nerovnosť, pre výsadu majetku a pôžitku.
Komunistická samospráva je nepolitická a neštátna forma riadenia ekonomických, sociálnych a kultúrnych procesov beztriednej spoločnosti. Predpokladá aktívnu účasť každého člena spoločnosti pri riešení všeľudových otázok, zabezpečuje najúplnejšie uskutočnenie ideálov slobody, bratstva a rovnosti medzi ľuďmi. Obchod a peniaze budú nepotrebné, rovnako ako nevyhnutnosť deľby práce, kontrola množstva práce a množstva spotreby, zanikne rozdiel medzi duševnou a fyzickou prácou a medzi mestom a dedinou. (Fedosejev-Afanasiev, 1975)
Oficiálna definícia komunizmu schválená v roku 1975 v programe KSSZ:
„Komunizmus je beztriedne spoločenské zriadenie s jednotným všeľudovým vlastníctvom výrobných prostriedkov a úplnou spoločenskou rovnosťou všetkých členov spoločnosti, kde zároveň so všestranným rozvojom ľudí vyrastú aj výrobné sily na základe ustavične sa rozvíjajúcej vedy a techniky, kde spoločenské bohatstvo bude zo všetkých zdrojov plynúť plným prúdom a kde sa uskutoční veľká zásada „každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb.“ Komunizmus je vysokoorganizovaná spoločnosť slobodných a uvedomelých pracovníkov, v ktorej sa plne zakotví spoločenská samospráva, práca v prospech spoločnosti sa stane pre všetkých prvou životnou potrebou a uvedomenou nutnosťou a každý bude uplatňovať svoje schopnosti tak, aby prinášal čo najväčší úžitok ľudu.“
Komunizmus nie je utópia! Je to problém „všeobecného intelektu“ a produktivity, ktorú vyvolá.
*
Komunizmus je formácia s materiálnou nezávislosťou. Bez materiálnej nezávislosti nemožno o komunizme hovoriť. Táto nezávislosť je len prostriedkom, nie cieľom.
*
V svete materiálnej nezávislosti sú peniaze zbytočnosťou.
*
V komunizme neexistuje akákoľvek forma vlády a teda slovo moc je anachronizmom. Nemôže mať ktokoľvek, kto má všetko, akúkoľvek moc nad kýmkoľvek, ktorý má tiež všetko.
*
Pojmy ako demokracia, politické systémy, štáty, spravodlivosť, moc …sú v komunizme anachronizmami. Nebude ich voči komu alebo na kom uplatňovať.
Komunizmus je o výrobných vzťahoch a nie o výrobných silách – NIE! o produktivite, o materiálnej nezávislosti, o zbytočných peniazoch. Veď Marx, ak to počuje v hrobe, tak sa točí ako turbo-vrtuľa!!!
Pre spokojný život človek potrebuje rozumné medziľudské vzťahy a nie plný žalúdok a nezmyselné výdobytky techniky. Uvedené požiadavky spravili z komunizmu utópiu totálne odtrhnutú od života. Apropo! Čo je to materiálna nezávislosť? Ak si zmyslím, že chcem obedovať na mesiaci tak komunistická spoločnosť ma tam obratom dopraví? Že som uviedol nezmysel, možno ale človek môže mať rôzne túžby, ktoré spoločnosť v ním požadovanom čase nebude schopná splniť a čo potom? Zrušíme komunizmus a vrátime sa naspäť ku kapitalizmu?
Tak ako kapitalizmus tak aj komunizmus nie je možno vnímať prízemne. Je na škodu, že sa nevysvetľujú ako protikladné životné štýly či služby. Jeden úzkoprso zneužíva mocenské orgány štátu na drancovanie prírody a bezprecedentné okrádanie tvorcov materiálnych a duchovných hodnôt zatiaľ čo ten druhý prešľapuje na mieste a nedokáže politiku a štát nahradiť čímsi zmysluplným, zatiaľ čo mladí ľudia celého sveta sa začínajú spájať pod zástavou tzv. „tvorivej spoločnosti“.
Podobne ako Andrej Sablič si myslím, že komunizmus nie je záležitosťou materiálneho rozvoja a dostatku, ktorý musí byť najskôr splnený.
Všimnime si, že prvý realizovaný pokus o komunizmus (Paríž, 1871) prišiel práve v čase kolapsu štátu a v podmienkach kritického nedostatku základných vecí. Druhý v Rusku, 1917, tiež niečo podobné. A potom sa často hovorí o vojnovom komunizme za Stalina počas Veľkej vlasteneckej.
Z toho mi vychádza hypotéza, že komunizmus je nielen najrozvinutejšia forma spoločnosti, ale aj najživotaschopnejšia. Ľudstvo k nej siaha, keď je naozaj zle, keď ide o prežitie komunity, keď ide o všetko.
Práve naopak, keď sa materiálna situácia zlepší, tak zas niekoľko jednotlivcov chytí rapel a vymyslia nejakú búdu, nejakého trójskeho koňa, cez čo sa snažia zvyšok komunity zotročiť.
Marián, myslím, že práve historické zlyhanie všetkých týchto menovaných pokusov dokazuje, verifikuje, že až dobrá materiálna situácia umožní historický posun k vyššej fáze, ktorý sa nestane iba dočasnou etapou (či už na mesiac, 10 rokov, či 40 rokov). Napokon písal o tom aj Engels, s ktorým sa v mnohom nezhodnem, no v tom, že asketický komunizmus alebo nazýval ho aj vojenský či hrubý komunizmus je z hľadiska globálnej filozofie dejín slepá ulička mal pravdu. Funguje možno na lokálnej úrovni, ale stále sa jedná len o lokálnu utópiu úniku. Ľudia musia poznať pocit MAŤ, aby dokázali prijať kolektívne vlastníctvo. Až toto poznanie prekoná odcudzenie. V tomto sa marxisti nemýlili.
Lukáš, nešlo o historické zlyhanie (ani v jednom prípade), ale o historickú porážku silnejším nepriateľom. To je kus rozdiel.
Čo sa týka toho, že „až dobrá materiálna situácia umožní historický posun k vyššej fáze“, to je – objektívne vzaté – len hypotéza. Cirka do roku 2000 aj vyzerala empiricky veľmi vierohodne, no globálne dáta za posledných 20 rokov hovoria úplne zreteľne, že materiálna situácia vo svetovom meradle sa nezlepšuje a ani nie je výhľad na jej zlepšovanie. Tým sa ten hypotetický posun k vyššej fáze odkladá AA.
Za predpokladu, že sa rozhodneme tej hypotéze veriť. Ja jej už neverím.
Páni, kde nám emócie rozostria pohľad, tam nám dialektika poskytné priezor, ktorým možno (u-)vidieť. Ako hovorí múdry rabín: obaja máte pravdu… Lapidárna demonštrácia: pracovať človek začína z existenčných dôvodov a práca (tvorivá/tvoriaca) mu poskytuje uspokojenie. Predstava, že ľudia opominú „chlebové“ starosti a upnú sa ku komunizmu, lebo chcú „poletovať“ slobodne „z kvietka na kvietok“ podľa svojho záujmu je – mierne povedaná- odtrhnutá (trhlá…). Ale ani spoločnosť budovaná ako „stroj“ na pôžitok (plného brucha, teplého pelechu a náruče stepilej krásky) celkom nezodpovedá „vyššiemu“ civilizačnému typu…
Za temer milión rokov tvrdé evolučné zákony vypestovali v ľuďoch ( a ich spoločnosti) potrebu MAŤ, VLASTNIŤ ( princíp zberačstva). Lovci rozvinuli tento princíp k priorite konkurencie (čo neulovím/nezjem ja- uloví iný…) Až neolitická revolúcia vyrovanala sily potrebou kooperácia a následnou deľbou práce. Dnes sme obeťami (a revolucionármi) zbavenia sa okov týchto (zlo)zvykov.
V historickom náhľade sa tu akosi zabúda, že človek je v prvom rade tvor spoločenský. Pedagogická veda má dostatok príkladov , že až v spoločnosti sa zo zvieraťa s rozumom stáva človek. Táto potreba patriť do spoločnosti je silnejšia ako potreba vydeľovať sa zo spoločnosti tým, že bude sebecky ochraňovať súkromné vlastníctvo, ktoré je počiatkom k organizovanej šikane celej spoločnosti v podobe štátu a politiky vedenej na jeho udržanie v rukách hŕstky vyvolených. Mnohé hnutia vo svete ukazujú, čo je dôležité pre zachovanie života na zemi a aké ľudské práva sú pre prežitie spoločnosti dôležité. KOMUNIZMUS ako teória sa sprofanoval. Chýbajú charizmatické osobnosti , ktoré by dokázali KOMUNIZMUS vzkriesiť ako hnutie ľudí budúcnosti.
KOMUNISMUS JE NESMYSL,
PONĚVADŽ ANI SAMI KOMUNISTI HO NECHTĚJÍ
Zdravím všechny v diskusi. Tyhle řeči o komunismu mi připadají asi tak na úrovni, zda je Bůh nebo není. Dokonce ani faráři v Boha nevěří, ač ho v božích chrámech velebí. Majetky, peníze a sex jsou jim v duchu „košile bližší než kabát“ rozhodně milejší. Ostatně, nedávno bylo výročí mučednické smrti Mistra Jana Husa. Kdo ho vzpomněl, třeba i zde na DAV-DVA? Asi jsem to přehlédl…
Oč mi jde. Lidstvo jako celek NENÍ připraveno žít v komunismu. A ještě tisíce let připraveno nebude. PROČ? Jelikož materiální touha ničí duchovní touhu. O tom byla přece Kristova i Husova mučednická smrt, která je dnes k smíchu dokonce i ruskému prezidentovi. Jen malé komunity to zkoušely nebo zkoušejí uvést v život. Mám na mysli třeba Auroville v Indii, tam to jede již přes půl století, nemají tam ani politiky, ani banky, tedy ani peníze:
https://www.flowee.cz/civilizace/1974-v-malem-state-nemaji-politiky-ani-penize-a-funguje-to-uz-50-let
Zcela obdobný, byť s penězi, navíc mnohem propracovanější komunitní společnost mají kousek od Moskvy v Sovchozu Lenina, kde je ředitelem kandidát na prezidenta RF z 18.3.2018 Pavel Grudinin. Ale jeho sovchoz s ostrovem skoro komunismu se hroutí, navzdory MIMOŘÁDNÉMU ÚSPĚCHU, protože soudy a prokuratura daly Grudininovi jednoznačně najevo, že tento experiment nemá v Rusku své místo, a proto byl vydán příkaz k FYZICKÉ LIKVIDACI CELÉHO SOVCHOZU.
Ostatně, sám ruský prezident Putin předloni veřejně prohlásil, že, cituji: «Komunistické zásady jsou primitivní výtah z Bible.» Konec cit. A je to právě pan Putin, kdo uvolnil stavidla šíleného antikomunismu a antisovětismu v Rusku. Jaké to paradoxy máme v té dnešní divoké době. Na jedné straně v Německu odhalují sochy Karla Marxe a Vladimíra Uljanova, na straně druhé, v bývalé socialistické velmoci v SSSR tzv. noví Rusové doslova lámou kosti posledním zbytkům socialismu… Hrůza. ((
K šílené kauze „likvidace posledního ostrova SSSR v Rusku“ Sovětskaja Rossija zveřejnila před 3 dny článek na hraně nervového zhroucení:
PAVEL GRUDININ SE OBRÁTIL S ŽÁDOSTÍ
O POMOC K RUSKÉMU NÁRODU
http://sovross.ru/articles/1996/49258
P.S.
Názory pana Moravčíka a pan Sabliče se mi v zásadě velice zamlouvají, jsou výborné. Jen oba zapomněli napsat to KLÍČOVÉ ─ JAKÁ JE MEZ MATERIÁLNÍ SPOKOJENOSTI V KOMUNISMU? A proto já osobně tvrdím, že komunismus je NESPLNITELNÝ SEN, přinejmenším na této planetě ZCELA JISTĚ. Pravda, třeba v Galaxii Andromeda je takový ráj, to nevylučuji. Ale tam se my NIKDY nepodíváme. I proto jsem pro návrat k socialismu, tedy ke společnosti BEZ nikdy nekončícího růstu výroby a spotřeby, s omezením zdola (aby nebyla bída) i shora (aby nebylo bohatství).
Jednoduchá definícia komunizmu:
Každý má dostať to čo si zaslúži za prácu alebo za oprávnenú odkázanosť a štát má hospodáriť pod vše-národnou kontrolou tak ako dnes hospodária firmy kde sa nestratí ani cent, a transparentne pre všeľudovú kontrolu.. Nuž, tomu musí zodpovedať aj menová politika – inými slovami hodnotenie spoločenskej práce prostredníctvom peňažných jednotiek nie za stolom ale na pracoviskách!
Kto riadil firmu v socializme to pochopí, lebo pozná silne i slabé stránky socializmu, kto sedel za katedrou alebo na ministerstve to asi nepochopí nikdy.
Toto je moja skúsenosť zo sporu s pracovníkmi SAV už z roku 1980, ktorí sa snažili odhaliť prečo PS n.p. Michalovce nedokážu plniť plán. Moje tvrdenie, že ceno-tvorba, vyrába bubli-fuky nedokázali pochopiť. Nuž a to platí aj pre dnešný TRH a makroekonómov ktorý veria v jeho spravodlivosť!!!
Komunizmus na základe poznatkov zlých a dobrých z budovanie socializmu je možný, ale nie s makroekonómmi, ktorí prisahali na Zlaté teľa, teda na ZISK!!!
Ospravedlňujem sa, ale musím doplniť“ k otázke: JAKÁ JE MEZ MATERIÁLNÍ SPOKOJENOSTI V KOMUNISMU.
Presne taká akú si kto zaslúži a má možnosť si to aj overiť, preto treba transparentnú všeľudovú kontrolu nad každým použitým centom – žiadne bubli-fuky!!!
Ešte dodávam Marxovu definíciu, pre zaujímavosť:
Komunizmus – pozitívne zrušenie súkromného vlastníctva ako ľudského sebaodcudzenia – skutočné osvojenie si ľudskej podstaty človekom a pre človeka – úplný, vedomý a v rámci celej bohatosti doterajšieho vývinu uskutočnený návrat človeka k sebe ako spoločenského ľudského človeka. Tento komunizmus ako dovŕšený naturalizmus, je opravdivým vyriešením rozporu medzi človekom a prírodou a medzi človekom a človekom, je opravdivou likvidáciou sporu medzi existenciou a podstatou, medzi spredmetnením a sebapotvrdením. Komunizmus je rozlúštením záhady dejín a vie o sebe, že je jej rozlúštením.
Karl Marx, Ekonomicko-filozofické rukopisy, 1844, s. 155
Komunistická spoločnosť je vlastne spoločnosť veriacich ktorí veria v svoje idealy a zákony, ktoré sú podla ních spravidlivé a musia ich dodržiavsť. Tiež vetia v spravodlivé rozdelovanie získaných prostriedkov a štastný život v spoločenstve a radi sa vzdajú časti svojho majetku ak ho niekto potrebuje viac ako oni.
Takto môžu fungovať menšie spoločenstvá na dobrovoľnej báze, ale len vo vnútri väčšieho politického štátneho zriadenia. Veď takto aj na svete veľa spoločenstiev žije, môžte sa
k nim pridať alebo založiť svoje, doporučil by som v Rusku, kde je na to väčší priestor.
Potom sa môžu taketo spoločenstvá spájať a ak Boh a iný silný susedný štát dá môžete sa pospájať do väčších spoločenstiev a štátou. Ale ja myslím, že tento proces za stáročia už prebehol, ale môže v slobode a demokracii pokračovať.
Vtip je v tom, že každá „spoločnosť je vlastne spoločnosť veriacich ktorí veria v svoje ideály a zákony, ktoré sú podla nich spravodlivé a musia ich dodržiavať.“
Kapitalizmus bude existovať len dovtedy, kým budú ľudia ako-tak veriť v jeho zákony. A ako povedal Slavoj Žižek v jednom z videí na TV DAV, vystrieda ho komunizmus, alebo barbarizmus. Ak teda ani tunajší čitatelia neveria komunizmu, tak sa veru nemáme na čo tešiť ;-)
Sablič
komunizmus nepozná žiadne čo si zaslúži, zásluhovosť to je mafia, Smer, lebo to nemusi byť len praca. Komunistická strana nemôže byť mafia ako táto bolševivká bola.
Každý musí dostať čo potrebuje, lebo ináč sa to vzbúrí a pokial nebudú držaný násilim tak sa rozutekajú, alebo sa pozabíjajú.
To krestanské spoločenstvá, ktoré žijú v komunite ako komunisti, to majú na uplne lepšej úrovni. Komunistom v tej ideologii chýba neaká záruka, ktorej by sa dalo vetiť a to nemôže byť ani Marx ani Lenin. Keď ich niekto spomína tak si myslím svoje, lebo to by sme mohli veriť kadekomu aj politikom.
Komunistická spoločnosť nie je o viere. Komunistická spoločnosť je o usporiadaní vzťahov medzi spoločenskou základňou /ekonomika/ v prospech spoločenskej nádstavby /človeka/. Kapitalizmus, ako výrobný spôsob /vedecký spôsob riadenia výroby/ ak sa prenesie do administratívno-byrokratických štruktúr štátu hnijúci KLEPTOKRATICKÝ systém je na svete. Popieranie fungovania zákona jednoty a boja protikladov a jeho nahrádzanie rovnostárstvom v rokoch reálneho socializmu viedlo k vláde jednej strany, PAPALAŠIZMU a kultu osobnosti. Napriek tomu som presvedčený, že pokiaľ by sme týmto obdobím neprešli, tak dnes by už nebolo koho šikovať za rešpektovanie práv suverénneho štátu SR v rámci krajín EÚ. Všeobecne je uznané, že rozdiel medzi zvieraťom a človekom je vtom, že zviera sa prispôsobuje prírode zatiaľ čo človek si ju dokáže pretvoriť , nie len do podoby aby prežil, ale aby pohodlne a zmysluplne žil. Žiť pritom v jednote s prírodou je ale téma z iného súdka. Kapitalistické prístupy k riadeniu spoločenských procesov napr. cez takzvaný „právny štát“ človeka núti podľa potreby a rozmaru hŕstky vyvolených obetovať čokoľvek, vrátane práva na život a zdravia. Vôbec tomu nedokáže zabrániť ani klišé o demokracii, slobode či ľudských právach. Komunizmus v mojom chápaní je zmysluplným a uceleným súborom princípov, zákonov a téz pre ich budúce uplatnenie v uvedomelom kreovaní modernej tvorivej spoločnosti. Experimentovanie s komunizmom v období existencie reálneho socializmu u nás poukázalo na mnohé nedostatky v dôsledku krátkozrakosti, s ktorou sme sa na revolučnú cestu vydali. Osobne sa domnievam, že administratívno-byrokratický aparát štátu nemôže riadiť ekonomiku a naopak.
V komunistickú spoločnosť netreba veriť ale jej rozumieť, preto bude absolútne iná ako všetky doterajšie. Ekonomický mechanizmus musí byť natoľko jednoduchý a prehľadný aby si ho mohol skontrolovať radový občan a to rámcovo až na úroveň prezidenta. Len tak môže existovať skutočná spravodlivosť a nie iluzórna – „za rohom“. Všetko ste mladšie ročníky alebo ste nepracovali na úrovni obyčajného pracujúceho a majstra. Ja som už koncom 50-tých rokov, cez prázdniny brigádoval ako majster. Vedúci čiat mali spočítané podklady pre mzdy skôr ako ja a tak sme si konfrontovali údaje. Keď som sa vrátil na stavby koncom 60-tých rokov už to neplatilo. Ekonomický systém sa natoľko zamotal, že mu poriadne nerozumeli ani majstri a platili od buka do buka. A to nehovorím o motanici okolo plánovania na vyšších úrovniach riadenia!!!
Komunistická spoločnosť nebude nič iné, len to, že každý dostane na cent presne to čo si zaslúži za prácu alebo mieru odkázanosti (podľa potrieb) a nebude veriť ale si to dokáže skontrolovať. Na takýto systém sme mali materiálno – technické podmienky už v 50-tých rokoch. Problém bol ten istý čo dnes chýba nám „rozumná ekonomická veda“.
Komunistická spoločnosť bude, spoločnosť ekonomický rozumná, kde každý cent bude krytý realitou a nie prázdnymi bublinami, ktorými realitu pančujeme a následne sa navzájom okrádame!!!
Bože!!!!
A to som ateista.
Priatelia,
tu uvedená definícia komunizmu (a v podstate aj to, čo o komunizme vieme zo svojich školských čias), má jeden závažný nedostatok. Hovorí sa tu o materiálnom zabezpečení určitej životnej úrovne, ktorá má byť nutným predpokladom…
Akosi implicitne, lebo kontextom bol historický materializmus, sa to chápe tak, že tú nutnú úroveň materiálneho zabezpečenia síce nepoznáme (a tak nemáme tušenia, kedy k tomu bodu dospejeme), ale veríme, že je objektívne daná akýmisi deterministickými spoločenskými silami, ktoré nijako nevieme proaktívne uchopiť.
Zabúdame na jednu vec: hlavný zmysel ekonomických aktivít je uspokojovanie ĽUDSKÝCH POTRIEB… a práve nimi je definovaná tá nutná úroveň materiálneho zabezpečenia.
Priveľmi sa sústreďujeme na výrobné sily a výrobné vzťahy, no kľúč ku komunizmu sa (verím tomu) skrýva v pochopení a riešení ľudských potrieb.
V podobných diskusiách sa prakticky vždy objaví argument, že ľudské potreby môžu siahať neobmedzene vysoko. Čo pre nás znamená, že ak sa budeme riadiť „limes superior“ potrieb, komunizmus je navždy v nedohľadne.
Lenže ľudské potreby (a chtíče) vládnu človekom len do určitej miery. Je určitá úroveň, ktorá musí byť uspokojená, aby sme prežili, ale všetko, čo je nad týmito „limes inferior“ je subjektívne a ľudstvo to môže ovplyvniť.
Opýtajme sa teda sami seba, čo je jednoduchšie a perspektívnejšie:
či pokračovať v konzumnom spôsobe života, na ktorý nás navykol kapitalizmus a veriť, že sa nám podarí ukojiť všetky chtíče skôr ako vyčerpáme všetky zdroje,
alebo sa radšej začneme zamýšľať, čo podnikneme s ľudskými potrebami a sociálnou štruktúrou spoločnosti?
Všetko čo sa povedalo o komunistickej spoločnosti vrátane Marxa, Engelsa a Lenina je potrebné nanovo prekopať na základe poznatkov z budovania socializmu a oprieť sa o to čo je logické a teda reálne.
Možno ma prehlásite za kacíra, ale niekoľko myšlienok k takémuto kopaniu:
Žiaden materiálny blahobyt ale materiálna spravodlivosť.
Žiadne podľa potrieb ale vyslovene podľa zásluh a len u odkázaných podľa potrieb.
Žiadna beztriedna spoločnosť ale triedne rozdelená pri vzájomnom uznávaní sa na základe rozumu a nie viery.
Peniaze boli a budú, ale nebudú to čertovo obrázky ale verné obrázky reality.
Štáty nezaniknú tak ako nezanikne ani rodina, firma, obec, mesto, región a pod.
Atď., atď., atď.,
Len na základe toho, čo bude uznané za rozumné možno sformovať projekt rozumnej, teda komunistickej spoločnosti.
Marxa sme uznávali ako dialektika, ale práve v uvedených termínoch bol monoteistom a subjektívnym materialistom. Máme sa v mnohom od neho čo učiť ale neverme mu vo všetkom. Bol vynikajúci mysliteľ ale predsa bol len človekom omylným.
Apropo: http://narodohospodari.sk/clanky/profesor-ekonomie-j-husar-blog-2020/, doporučujem pozorne prečítať a pýtam sa: Na základe toho si môže radový občan overiť či bol spravodlivo odmenený a ceny sú spravodlivé? Na tomto možno vybudovať rozumnú, podčiarkujem rozumnú teda komunistickú spoločnosť?
Nič netreba nanovo „prekopávať“, treba ich práce v prvom rade pochopiť o čom to všetko je. Boli (Marx, Engels, Lenin, Stalin) to predovšetkým geniálni analytici….
Engels po smrti Marxa povedal, že ľudstvo sa stalo o hlavu kratším…
Socializmus sa nebuduje, ale vyhlasuje. Je len nutným prechodným obdobím medzi kapitalizmom a komunizmom…
Z hľadiska vedy marxizmus-leninizmus pred rokom 89 tu(u nás) bol štátny kapitalizmus(Vladimir Iľjič vravel, že už aj to je určitým krokom smerom k socializmu) a nie socializmus ako tvrdili vtedajší „komunisti“ a asi aj súčasní čo sa tiež nazývajú „komunistami“….
1. Jedná vec je chcieť a vyhlásiť a druhá, vedieť a vybudovať. Socializmus v ČSR v roku 1945 nebol vyhlásený ale sa začal budovať Benešovskými dekrétmi. Socializmus bol vyhlásený až zmenou názvu z ČSR na ČSSR 11. júla 1960.
2. Nepleťme si pojmy. Socializmus nie je komunizmus ale „prechodné obdobie medzi kapitalizmom a komunizmom“, teda samostatná spoločensko ekonomická formácia. Naviac Engels v jednom zo svojich listov upozornil, že je predčasné hovoriť koľko a akých etáp bude potrebné na ceste ku komunizmu!!!
3. V ZSSR vyhlásili!!! budovanie základov komunistickej spoločnosti, tuším r. 1975 a ako to skončilo KAPITALIZMOM!!!!! Prečo lebo nevedeli len vyhlásili!!!!!!!!!!!!!
Tak prestaňme vyhlasovať a začnime rozmýšľať!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Pane Sablič, srdečně Vás zdravím.
Napsal jste, že «Socializmus nie je komunizmus, ale „prechodné obdobie medzi kapitalizmom a komunizmom.“» Ano, máte pravdu, to jsme se všichni učili od komunistů v ČSSR a v SSSR.
Jenže dnes všichni víme, že je to jinak, pane Sablič, kola dějin se točí zpět. Proto Váš výrok opravím dle skutečnosti ─ socialismus není přechodem ke komunismu, ale přechodné období na cestě ke kapitalismu.
Komunismus je jen a pouze fikce, nikdy nedosažitelný sen. Když jsem chodil na gympl před více než 40 lety, v hodinách deskriptivy nám profesor moudře pravil, že větve hyperboly se k asymptotám sice stále přibližují více a více, ale nikdy se jich nedotknou. Takže, ono to platí i v přírodních, nejen ve společenských vědách.
POSTSKRIPTUM
Když jsem byl předsedou ZO KSČM, tak někdy před 15 lety, pamatuji si, bylo to v lednu, se mi stala taková zvláštní příhoda. Jako předseda jsem zazvonil u dveří jedné naší členky, abych jí předal při příležitosti jejího kulatého životního jubilea přání všeho nejlepšího do dalších let, ovšem, včetně růžičky a bonboniéry. Pozvala mě, aby mi uvařila dobré kafe a abychom chvíli pobesedovali u ní doma v kuchyni za stolem o tom životě, jakož i o dění kolem. Ona členka strany byla velice sečtělá, na svůj vysoký věk zároveň velice bystrá. Byla vdovou po středoškolském učiteli matematiky a fyziky, který byl za života rovněž tak přesvědčeným komunistou.
No, a pojednou mi ona soudružka sdělila naprosto nečekanou věc: „Víš, Vašku, jsem už dost stará na to, abych se ti v něčem přiznala. Však víš, jsem Židovka, celá má rodina skončila za Hitlera v koncentráku a už se nikdy nevrátila. Navzdory mému členství ve straně jsem ale zároveň věřící křesťanka v posmrtný život. A povím ti to, co ti již nikdo nepoví. Komunismus bude, ale tady na Zemi nikdy, on bude až na Druhém Břehu, protože komunismus není pro lidi, ale pro anděly.“
Pane Sablič, čestně Vám povím, že jsem po tomto na onu soudružku hleděl s otevřenou hubou a snad celou věčnost jen mlčky jsem rozjímal nad tím, co mi bylo sděleno. A pak, později, když ani ne dva týdny poté zemřela, jsem si znovu vybavil její slova, a činím tak dodnes. Chci říci, ona Židovka měla PRAVDU.
Viete, priateľu, práve preto, že Marx, Engels, Lenin, Stalin (a i.) boli geniálni myslitelia, tak by bolo hlúpe si myslieť, že keby mali o 100 rokov viac skúseností a mali by možnosť vidieť dnešnú realitu, že by na svojich dielach nezmenili ani čiarku a nič by k nim nepridali.
Vazeni diskutujuci, na svete je viacero a la „komunistickych“ spolocnosti. Dokonca aj v USA. Tam si ziju Amish komunity. Odtrhnuti od sveta. My ich mame za cudakov(volov), oni nas tiez… ale oni su takto stastni… 80% tych, co od nich usli sa aj vrati. Aj v Izraeli su kibuzy. Na zaciatku to bolo ako ma byt, ale postupom casu sa kibuznici rozdelili na kastu tych co riadi a kastu tych druhych. Je pravda, ze ak niekto vie lepsie riadit, tak nech riadi… Ale tak sa stava casom z neho „nacelnik“. A mame zas Orwella – „Farmu zvierat“. (kone robia, svine riadia…) Raz sme s kamaratom diskutovali na toto tema. Vysledok: Kazdy jedinec moze mat vlastny „komunizmus“, staci prisposobit vlastne naroky vlastnemu stastiu…
Vcera som stretol bezdomovca, pytal odo mna peniaze, trosku sme sa pustili do reci. Mal odrezane prsty na nohe. V zime mu zmrzli a kedze je cukrovkar, nedokazali mu prsty zachranit, casom mu museli amputovat cele chodidlo. Ale bol rad, ze si uz nebude musiet zhanat dve topanky. Odchadzal som od neho nadseny, ze som zazil komunizmus.
Ja si myslim, ze o komunizme mozme debatovat donekonecna, to mu aj tak nepomoze, tym sa urcite nevybuduje. Ze budovanie komunizmu historicky zlyhalo, nie je jasne len tym, ktori, neakceptuju realitu a ziju si v rozjimani v tej svojej iluzii odmietajuc vsetko okrem seba. Co sa da prakticky robit aj teraz, je skutocne poukazovanie na vsetky realne nepravosti a nepravnosti, ktore sa dnes deju. Pokial budeme viac rozmyslat nad tym, kedy clovek prestane nieco chciet a ci niekedy prestane nieco chciet, ako starat sa o to aby bol „spokojny“ s tym ako zije, tak mam obavy, ze budeme mat casu nad tym rozmyslat do konca sveta. A fasizacia si bude madlit ruky nad coraz vacsim bruchom.
Niektore vyjadrenia tu mi silne pripominaju dobu, ked prisli za mnou aby som vstupil do strany, odpovedal som im, ze sice presvedcenim som komunista, ale ze mam svoje vyhrady a rad by som ich v strane prezentoval. Uvediem len na ukazku: povedal som, ze sa mi nepaci to, ze v televizii radostne konstatovali, ze v celej republike zatva v predstihu podla socialistickeho zavazku bola ukoncena, no ked som sa vracal predvcerom z dovolenky, „u nas“ sa este so zatvou ani nezacalo.
Viac sa uz so mnou rozpravat nechceli.
Pisem to preto, lebo som si na to spomenul a ten pocit sa mi vybavil po niektorych tu precitanych prispevkoch, len zopakujem: ja si myslim ze za komunizmus, ci skor jeho idealy treba teraz viac prakticky konat ako o tom „rozpravat“.
PS: Na pripadne komenty neodpoviem, uz nebudem toto dianie sledovat, mal som inu predstavu. Aspon niekomu /moravcikovi ?/ odpadne praca s cenzurou .
Tá posledná veta: „Kazdy jedinec moze mat vlastny komunizmus…“ – to je bingo. Vy ste tým skončili a mysleli ste, že ste práve dokázali, že komunistické riešenie neexistuje ale toto je práve ONO – komunistické riešenie. V komunizme musí byť každý „doma“ (mať podmienky na dosiahnutie šťastia) a preto lokálne musí byť komunizmus vysoko individualizovaný. Aby to fungovalo, tak musí existovať vysoký stupeň vzájomnej tolerancie a solidarity.
Ono to nie je také ťažké, len nutnou podmienkou je odmietnuť sebectvo (kýs upír to a mlok). Sebectvo dokáže rozložiť ľubovoľné spoločenstvo a ľubovoľné aj bilaterálne vzťahy.
Ja sa nečudujem, že Marx sa napokon rozišiel so všetkými svojimi priateľmi, okrem Engelsa, ktorý jediný chápal jeho myšlienkové pochody (Svet bez Marxa je o hlavu kratší – je vypovedajúce).
Predstavy o komunizme, ktoré tu predviedli, dokonca niektorí predsedovia KS v mieste a bývalí straníci, prekonávajú všetky predstavy členov Spolku svätého Vojtecha z Trnavy o komunizme.