Na výzvu k diskusii o zoštátnení strategických podnikov už zareagovalo niekoľko osobností. Karol Ondriaš zdôraznil na stránke DAVu príklad čínskeho riešenia problému a taktiež odhalenie podstaty ceny ľudskej práce, Juraj Janošovský uvažuje nad vytvorením petičného výboru a ešte pred vydaním výzvy upozornil na možnosť zoštátňovania aj Ľuboš Blaha v rozhovoroch Tri otázky pre Ľuboša Blahu. Na výzvu zareagovali aj právnik a odborník na geopolitiku Branislav Fábry a politológ Roman Michelko. Každý z nich, iným spôsobom.
Tak napríklad Fábry hovorí:
„Štátne inštitúcie sú v prípade pandémií oveľa lepšie pripravené než „trh“ a aj pri koronavíruse sa ukázali ako efektívnejšie. Mnohé zo štátnych inštitúcií vznikli ako reakcia na existujúce problémy minulosti a hoci sa niektorým politikom nemusia zdať ako potrebné, je dôležité uvedomiť si dôvody vzniku konkrétnych inštitúcií. Napr. štátne hmotné rezervy niektorí slovenskí politici ešte celkom nedávno označovali za nepotrebné, avšak práve teraz sa ukázalo, že majú svoj význam. Mimochodom, to je aj prípad reformátorov zdravotníctva z nedávnej minulosti, ktorí vychádzali z predstavy, že, že treba znížiť náklady, zvýšiť „obložnosť“ nemocníc a malé nemocnice zavrieť. Žiaľ, s tým, čo sa stane v prípade nejakej pandémie, príliš nepočítali.
píše docent Branislav Fábry.
POZRI CELÝ ČLÁNOK:
Na výzvu zareagoval aj politológ Roman Michelko (video nižšie).
Kritická poznámka signatárov k nižšie uvedenému videu:
Vážime si, že výzva k diskusii o zoštátnení/znárodnení strategických podnikov spustila prvé reakcie, ale na druhej strane odmietame opisovanie tejto výzvy ako „povrchnej„, „zavádzajúcej“ či plnej „nerealistických riešení.“ Naša výzva nikde nehovorí o tom, že je zoštátnenie reálne v tomto momente, na druhej strane pripomína, že o akte zoštátňovania už začínajú diskutovať v západných krajinách, teda voľno-trhových spoločnostiach. Taktiež výzva neponúka konkrétne riešenia pre aktuálnu slovenskú situáciu, tzn. iba vo všeobecnosti poukazuje na možnosť znárodňovania ako záchrannej brzdy v čase totálneho kolapsu spoločnosti (ako to vidíme na príklade Talianska) a apeluje predovšetkým na spoločenskú diskusiu. Práve z tohto dôvodu je absurdné, ak je vo videu výzva k diskusii prezentovaná ako povrchná či zavádzajúca. Taktiež je dôležité pripomenúť, že výzva apeluje na zoštátnenie strategických podnikov, teda nie malých a stredných podnikov o ktorých hovorí autor videa. Na stránke DAVu sme o družstevníctve a ekonomickej demokracii uviedli celý rad článkov a sme otvorení diskusii na túto tému. Ekonomickej demokracie a družstevníctva sa však diskusia netýka. Tento model nie je aplikovateľný pre strategické podniky (elektrárne, vodárne, plynárne, aerolínie, železnice, atď.), ktoré musí riadiť štát. A predovšetkým, celá diskusia o znárodnení je postavená do situácie radikálneho ohrozenia spoločnosti, teda do situácie v akej sú napríklad v súčasnosti obyvatelia Talianska.
V situácii, v akej je napr. Taliansko, teda situácii, kde prakticky vymiera celá krajina, je diskusia o adekvátnom odškodnení irelevantná. V takejto situácii je prevzatie kontroly podnikov štátom absolútne prioritné, pretože súkromný sektor takúto krízu nedokáže vyriešiť. Výzva o zoštátňovaní v stave spoločenskej stability. Práve vznikajúca krízová situácia z celosvetovej pandémie ukazuje, že je kriticky dôležité zachovať v chode všetky systémy, ktoré tvoria kostru verejných služieb, najmä zdravotníctva, dodávky energií, hygienických služieb a verejného zásobovania základnými životnými potrebami. Inak nie je možné nielen bojovať proti vírusovej nákaze, ale ani udržať ostatné obyvateľstvo v relatívnom bezpečí karantény a vzájomnej izolácie. Alfa a omega celej výzvy spočíva v tom, že štátne vlastníctvo strategických podnikov je z hľadiska kontroly absolútne kľúčové. Súkromné spoločnosti totiž podnikajú len kvôli zisku a neexistuje žiadny zákon, ktorý by ich zaväzoval pokračovať v plnení aj v čase krízy, keď podnik zaznamenáva len stratu. Naproti tomu štátne podniky sú zriadené s celkom iným poslaním a inými prioritami. Mimochodom, zoštátnenie existujúcich podnikov je len jedno z možných riešení. Štát má právo na plnenie svojich funkcií aj zakladať nové podniky.
Summa summarum: Vážime si rozvíjanie diskusie k výzve, odmietame však dezinterpretácie obsahu výzvy.
Video Romana Michelka si môžete pozrieť tu:
Diskusia o zoštátnení kľúčového priemyslu môže byť len začiatkom riešenia súčasného problému svetového hospodárstva. Riešenie dnešných ekonomických , sociálnych, ekologických a bezpečnostných problémov vyžaduje radikálnejšie zmeny než zoštátnenie kľúčového priemyslu. Prechod na plánované, štátom riedené hospodárstvo je nevyhnutnou podmienkou pred hospodárskym, ekologickým kolapsom sveta a ďalšou veľkou vojnou. Súčasný kapitalistický hospodársky a politický systém nás nevyhnutne vedie do ďalšej veľkej , pravdepodobne, svetovej vojny. Pri hľadaní riešení súčasnej hospodárskej a politickej krízy je treba pozrieť sa späť do histórie. Obe svetové vojny boli výsledkom hospodárskej krízy kapitalistického systému spôsobené nadvýrobou a nespravodlivým rozdeľovaním vytváraných hodnôt. Zjednodušovanie týchto vojen na „zlých“ jednotlivcov, ako Hitler, je zavádzanie spoločnosti a zahmlievanie skutočných príčin svetových vojen. Dnes je kapitalizmus opäť na hranici hospodárskeho rastu a hľadá východisko v masívnom zbrojení a príprave ďalšej veľkej vojny proti Rusku. Neustále zvyšovanie produktivity práce pri neustálom predlžovaní pracovnej doby a dĺžky pracovného života vedie k takému stupňu nadvýroby že hospodársky systém sa blíži ku kolapsu. Postupné predlžovanie pracovného veku pri stále rastúcej produktivite práce a stupňujúcej automatizácii sú jasnou indikáciou hospodárskeho kolapsu. Preto sa neustále zvyšuje tlak na zbrojenie a na jeho politické zdôvodnenie t.j. stupňovanie medzinárodného napätia. Zmeniť, alebo zastaviť tento kolaps môže len vláda ktorá nebude rukojemníkom priemyslu a to sa stane len vtedy keď vláda bude mať primát pred hospodárstvom , ekonomikou a finančnými trhmi. Preto musí štát vlastniť a riadiť kľúčový priemysel. Jean Ziegler v knihe „Noví vládcovia sveta“ toto formuloval nasledovne:
„Privatizácia sveta oslabuje schopnosť riadiť štát. Dáva parlamenty a vlády do područia. Zbavuje voľby a hlasovania svojho zmyslu. Odoberá štátnym inštitúciám ich regulačnú schopnosť. Zabíja zákon.“
Vidíte !
Keby sme ako ľavica začali pracovať na budúcnosti po kríze 2008, a vypracovali nejaké riešenia pre buržoázno-kapitalistickú spoločnosť, pre post-globálnu spoločnosť a pre socializmus, dnes by sme mohli začať pumpovať do verejnosti tieto myšlienky.
Namiesto toho máme H a môžeme sa zas len pozerať ako si veľkokapitál a jeho populisti zas na chrbtoch obyčajných ľudí prekĺžu cez krízu k ešte väčšiemu bohatstvu, podľa pyramídovej „spravodlivosti“ sveta. Otcovia ľavičiari by sa za nás hanbili.
=====================
K téme o spravodlivom podiele zamestnancov na hospodárskych výsledkoch podniku v 17:50 záznamu :
Jednoznačne treba zákonne zabezpečiť prístup zamestnancov k hospodáreniu a výsledkom podniku, aby vedeli pri vyjednávaniach kvantifikovať svoje požiadavky na svoj spravodlivý podiel. Na rozdiel od Michelka, by sám sa nezameral na zisk spoločnosti, pretože ten sa dlhodobo môže udržiavať na nízkej úrovni, napr. vďaka investíciám a rôznym offshore čarom , ale zamerať sa na obrat podnikov, alebo na nejaké ukazovatele medzi obratom a čistým ziskom.
Keď sa táto hodnota nájde, potom sa môže uviesť priamo v zákonníku práce najmenšia podielová hodnota, ktorú musí podnik prerozdeliť medzi zamestnancov. Pri nulových alebo záporných hodnotách by nárok zamestnancov nevznikal.
Treba, aby opozicia v parlamente inciovala referendum o zostatneni strategickych podnikov, zdravotnictva a bojovala za potravinovu sebestacnost. Myslim, ze je to teraz prvorade.
Digitalne hracky az na druhom mieste.
Ono by to bolo pekné s tým referendom, pokiaľ by bolo funkčné…
V súčasnom zdeformovanom „demokratickom“ systéme riadenia spoločnosti, keď „politiku“ robia oligarchovia, „veľké“ médiá masívne manipulujú voľby a referendá, a parlament nie je suverénnym predstaviteľom ľudí ale slúžkou vlády, sú takéto diskusie výsostne „akademické“ bez možnosti reálneho uskutočnenia…
Primárne je potrebné pracovať na odstránení „neľudových“ pravidiel z Ústavy, aby sa skutočne naplnila podstata slova „demokracia“, teda vláda ľudu. Pokiaľ sa ústavne „nezregulujú“ médiá, pokiaľ sa neodstránia možnosti zneplatnenia referenda, pokiaľ sa zmeneným volebným systémom „nepriblíži“ rozhodovanie o spoločnosti ľuďom (a zníži sa tým vplyv zákulisných vplyvov), tak takéto diskusie vidím na veľmi tenkom ľade…
Z diskusií v médiách priam „kričí“ volanie ľudí po náprave deformácií našej „demokracie“, tam je myslím veľký potenciál na oslovenie voličov, a keď sa s takým volebným programom dosiahne ústavná väčšina a odovzdá sa moc „do rúk ľudu“, tak potom bude myslím reálny priestor aj na hlasovanie o „zoštátnení“…
http://www.demokracianahlas.sk/dokument/
SÚKROMNÉ…VEREJNÉ…OBECNÉ…ŠTÁTNE…ZDIELANÉ…ZAMESTNANECKÉ…AK NEBUDE URČUJÚCIM PRINCÍPOM ČINNÁ KOMPETENCIA :
https://drive.google.com/file/d/0B0Uf8CqbBGe4SmVqZkJZNUYyZjc3NVIycHdnRWU4Y1ZfdzNn/view
(venoval som ju aj do knižnice DAVDVA)
VŠETKO TO SKôR ČI NESKôR ZDEGENERUJE DO MODU SAMOSEBAZNIČENIA…AKO KAŽDÁ FORMÁLNA KOMPETENCIA……
Martin, ľavica nezačala ( a neprestala) premýšľať v roku 2008. Nemáme „H“, ale obrovskú historickú skúsenosť a geniálne riešenia. To, že sme v reštaurácii kapitalizmu niektoré stratili zo zreteľa, neznamená, že prestali platiť!
Vieme, že SLOBODA je ľavicová hodnota – teda, že nie je možné nútiť ľudí predávať svoj život. Preto je potrebné odstrániť kapitalizmus, ako spôsob donucovania (predávať tvorivú prácu za peniaze). Vynucovanie zabezpečenia vlastného života výrobcu a života jeho rodiny, bezprávnym postavením otroka je nemorálne!
Teda spoločnosť musí zo zdrojov minulej práce, zo spracovania prírodnych zdrojov zabezpečiť nielen prostriedky pre život, ale aj pre budúci rozvoj. V dobe IT je poruke spôsob, ako nahradiť hlúpy trh, produkujúci zisk pre tích, ktorý ho ovládajú. Software je schopný oceňovať prácu a spravodlivo distribuovať vytvorené hodnoty.
Vieme, že BRATSTVO (SOLIDARITA) je ľavicová hodnota – teda, že sebectvo kapitalizmu okráda jedných (pracujúcich) v prospech druhých (vlastníkov kapitálu- rentiérov). Preto je potrebné odstrániť kapitalizmus, ako spôsob ochrany výhod vlastníkov pred oprávnenými nárokmi pracujúcich. Spravodlivosť nesmie slúžiť ochrane majetku, ale zabezpečiť reálnu rovnosť ľudí v dôstojnom živote. Teda znemožniť luxus bez práce a živorenie z práce.
ROVNOSŤ je ľavicová hodnota, ktorá stanovuje, že každý svojim narodením nadobúda a smrťou stráca akékoľvek práva. Preto sa všetci musia rodiť a zomierať rovní. Nesmú sa jedni od kolísky híčkať zdedeným luxusom a druhí umierať hladom a v biede. Rovnosť je spravodlivosť, každému podľa potrieb, pričom každý má povinnosť prispievať, podľa svojich schopností.
A k otázke ako to dosiahnuť:
1. Odstrániť všetky deformácie rozdeľovania hodnôt podľa potreby, s prihliadnutím na vykonanú prácu. Toto pravidlo objektívne uplatňovať a to , bez ohľadu na rôzne ideologické odôvodnenie preferencii. Znova IT, už dnes, umožňuje online vyhodnocovať výrobu aj spotrebu, evidovať prínos a potrebu, optimalizovať distribúciu a užitie, podľa objektívnych , všeobecne platných pravidiel (zákonov) demokraticky dohodnutých.
2. DEMOKRACIA nemôže byť mediálna stratégia, ako kontrolovať moc, aby sa dala využívať na exkluzívne záujmy globálnej triedy vlastníkov kapitálu. Súčasný model je potrebné nahradiť ľudovou demokraciou, v ktorej bude dominovať priama demokracia a priama voľba a odvolateľnosť širokého spektra verejných činiteľov. Zastupiteľský mándát bude obmedzený vôľou voličov, časom a merateľnými výsledkami.
Vyššie uvedená odozva na vystúpenie R. Michelka sa vyznačuje presne tým, čím by sa diskusia nemala vyznačovať, t.j. len obhajobou vlastných názorov s ponechaním nepovšimnutých zaujímavých názorov, ktoré R. Michelko vo svojom vystúpení mal.
S mnohými názormi R. Michelka napros súhlasím, o iných by som diskutoval a s niektorými nesúhlasím. Súhlasím najmä s jeho názorom, že sa nesporne blíži tzv. „okno príležitosti“ v rámci ktorého by objektívne bolo možné významnejším spôsobom zasiahnuť do ekonomickej štruktúry tak, aby v nej pracujúci neboli len pracovnou silou, ale aby v nej získal aj pozíciu pre spolurozhodovanie. Povedané slovami Michelka, aby sa zasiahlo do neustále sa prehlbujúcej sociálne-ekonomickej nerovnosti občanov.
Možnosť, využiť dané „okno“ na výraznejšiu či dokonca podstatnú zmenu ekonomických podmienok, t.j. skutočne zospoločenštiť výrobné prostriedky a tým odstrániť ich súkromné vlastníctvo ako aj vykorisťovanie, rovnako ako Michelko nevidím vytvorené reálne politické podmienky ani u nás a ani v zahraničí. Teda nie sú tu vytvorené subjektívne podmienky, t.j. spoločenské vedomie nie je na takéto riešenie pripravené (žiadna významná politická debata a osveta v danom smere sa neviedla a ani nevedie) a ako ukazuje aj tu obsiahnutá debata, nieje tu zhoda medzi ľavicovými predstaviteľmi ani zhoda o tom ako a či vôbec by niečo ako zoštátnenie bolo vhodné. Rovnako tu nie sú tu vytvorené ani objektívne politické podmienky, t.j. nie je tu žiadny politický subjekt, ktorý by takéto riešenie bol pripravený politicky presadzovať, jasne zdôvodňovať , obhajovať pred širokou verejnosťou a o správnosti daného riešenia ich aj presviedčať.
Súhlasím s ním aj v tom, že najaktuálnejšou úlohou ľavice v našich podmienkach, nie je dnes otázka znárodňovania, ale otázka, ako zabrániť riešeniu ekonomickej krízy ako tomu bolo v 2008, t.j. že straty súkromných vlastníkov sa socializovali na úkor daňových poplatníkov, pretože tieto riešenia sa už aj pripravujú.
Problémom, ktorý ja vnímam ako „najbezprostrednejší“ spočíva v tom, že tu nemáme vytvorenú žiadnu regulárnu stálu platformu, na ktorej by sme sa systematicky a seriózne danými otázkami zaoberali tak, aby sme diskusiu neskončili nie preto, že sme problém vyriešili, ale preto, že sme už z toho unavení, teda tak ako doteraz takéto diskusie v rámci ľavice aj končia.
Preto sa domnievam, že bez vytvorenia pevnej organizačnej štruktúry a pravidiel diskutovania, pravidelnej diskusie k jasne stanoveným otázkam, robenia záverov z diskusie sa k ničomu nedostaneme nie len prakticky, ale ani v teoretickej forme, ktorá je samozrejme predpokladom nejakej vážnejšej politickej aktivity. Najlepšou formou by boli pravidelné stretnutia, čo však v súčasnej dobe nie je možné a tak ostáva len nejaká internetová platforma.
S ohľadom na to, že ľavicové politické strany KSS, Vzdor ako aj Socialisti.sk sa akoby po voľbách vyparili a ich činnosť sa redukuje na publikovanie názorov ich jednotlivých predstaviteľov, bolo by potrebné tvoriť diskusnú platformu o otázkach riešenia ekonomických dopadov nastávajúcej ekonomickej krízy aj s ich spoluúčasťou.
Na základe uvedeného by som teda navrhoval, aby sa jadro diskusie obrátilo predovšetkým na vyriešenie organizačných otázok diskusie, inak sa nič nevyrieši.
Pán Manda, okrem tej neexistujúcej platformy je ešte jeden faktor, ktorý spôsobuje, že naše diskusie končia spravidla kvôli únave. Je to aj chorobná predstava ľavičiarov, že v diskusii musia mať pravdu. Dokonca že ju musia mať ako jediní a musia dokázať, že všetci ostatní sa mýlia.
K tomu „oknu príležitosti“. Manifest KS, v ktorom sa prvý raz písalo o diktatúre proletariátu, vznikol v roku 1848. Koľko trvalo, kým sa objavilo „okno príležitosti“ a diktatúra proletariátu sa stala skutočnosťou aj v našej krajine? Presne 100 rokov? Ale 100 rokov vyplnených politickou činnosťou a diskusiami, aby „tých po nás“ našlo to okno príležitosti pripravených.
Máte pravdu, že na rozsiahlejšiu zmenu spoločenských vzťahov momentálne nie sú vytvorené podmienky. Ale čia úloha je stimulovať vytváranie takýchto podmienok? Za seba, ako dedič myšlienok Davistov, beriem túto úlohu za svoju. Napriek posmeškom od ľudí, ktorých považujem za názorovo blízkych…
Pán Moravčík,
mám pocit, že som vo svojom príspevku netvrdil opak toho, čo hovoríte. Faktom ale je, že objektívne to „okno“ prichádza a ja som vyjadril súhlas s Michelkom, že prvým krokom musí byť obrana pred kapitalistickým riešením prichádzajúcej krízy, tak ako to vyriešili v 2008.
Úplne s Vami súhlasím, že stimulovať vytváranie predovšetkým subjektívnych podmienok pre socialistickú premenu spoločnosti, t.j. formovanie spoločenského vedomia je v prvom rade úlohou tých ľavicovo orientovaných osôb, ktoré v dôsledku deľby práce majú najlepší prístup k „práci“ s ideami a teóriami.
Pri príležitosti príchodu „objektívnej možnosti“ premeny, je predsa boj za to, aby sa dôsledky krízy jednoducho nepreniesli na plecia pracujúcich z môjho pohľadu tým najlepším východiskom a stimulom pre následné formovanie či ovplyvňovanie podmienok pre hlbšiu premenu spoločnosti.
Spomínate „posmešky“, neviem presne čo máte na mysli, ale predpokladám, že je to reakcia na niektoré príliš „sebavedomé“ a možno aj dehonestujúce vyjadrenia Michelka, ale toto sú z môjho pohľadu slabosti či nedostatky, ktoré by nemali zakryť rozhodujúci smer jeho vystúpenia, t.j. pohyb k znižovaniu sociálnej nerovnosti, k účasti pracujúcich na riadení a pod. a hlavne by to nemali prerušiť vzájomnú spoluprácu za dosiahnutie aspoň cieľa, na ktorom by sme sa mohli zhodnúť.
zdravím pán Manda, viac menej s vami súhlasím, hlavná vec, čo chcem upresniť je, že Romanov príspevok do diskusie sa skôr hodí do nejakej nasledujúcej už o konkrétnych riešeniach, ale to by som skôr riešil, tak ako ste opísal, nejakou spoločnou platformou, kde by viacerí súčasne diskutovali. Naša výzva mala za cieľ hlavne otvoriť ru diskusiu a dostať ju čo najviac do pobvedomia, následkom, čoho by až bola tá diskusia, kde by sa hodil viac Romanov príspevok.
Podľa mňa je koncept strategických podnikov v rukách štátum alfou a omegou na čom by sa ľavica minimálne mohla zhodnúť…
Pán Manda, ďakujem Vám za toto „brúsenie hrán“. Mal som v prvom momente obavy, že sa diskusia uberie tým smerom, za koho sa kto postaví, ale je to tak, ako ste vyjadrili v závere. Cieľ máme spoločný, nikto dnes nemôže vedieť, ako sa situácia vyvinie (veď kto pred pol rokom bral vážne Matoviča?) a vzájomné nepochopenie nie je dôvodom, aby sme sa prestali podporovať.
V prvom rade chcem dať na známosť,že nepatrím medzi tých ľavicovo orientovaných ľudí,ktorí v dôsledku deľby práce majú najlepší prístup k práci s ideami a teóriami.Jednoducho preto,že som profesne zameraný inak.Ale tiež súhlasím s p.Michelkom v tom,že prvým krokom musí byť obrana pred kapitalistickým riešením prichádzajúcej krízy.O tom,že hospodárska kríza veľkého rozsahu je už tu, nemusí nikto pochybovať a práve dnes som zachytil v TV prognózu ktorá hovorí,že ak opatrenia vyvolané pandémiou koronavírusu potrvajú u nás do polovice mája,tak sa nezamestnanosť u nás zvýši o cca 100 tisíc ľudí.Ja si dokonca dovolím trochu „zakonšpirovať“a vysloviť názor,že pandémia bola vyvolaná práve za tým účelom,aby bolo na čo zhodiť príčiny nastávajúcej krízy a jej dopady na životnú úroveň pracujúcich.Koronavírusom budú sulíkovsko-miklošovskí neoliberálni ekonómovia zdôvodňovať aj potrebu privatizácie tých odvetví hospodárstva,ktoré dodnes patria štátu.(Slovenská pošta Železnice SR,SAD ,školy a nemocnice,energetika atp.)Za ľavicovú stranu bola a asi ešte je medzi ľuďmi považovaná strana SMER-SD.Problémom tejto strany však je,že jej hlavní predstavitelia sa po volebnej porážke ocitli v podobnom postavení ako ÚV KSČ niekedy začiatkom decembra r.1989.Strana je nekonsolidovaná,akcieneschopná, paralyzovaná. Ostatné ľavicové aj „rádoby ľavicové“ strany sa do povedomia ľudí nezapísali.Navyše v ľavicovom spektre prebieha tvrdý boj medzi „OldLeft“a“NewLeft“ a nie je jasné,kto z neho vyjde ako víťaz.Je jasné,že platforma zložená z ľudí,ktorí sa dokážu dohodnúť na socialistických riešeniach krízy,je potrebná.Dokonca som ochotný uveriť,že táto platforma by dokázala vypracovať a navrhnúť také riešenia,ktoré zabránia presadeniu sa kapitalistického riešenia krízy.Problém mám s tým,kto by mal tieto návrhy platformy ktorá ešte ani nevznikla, v parlamente presadiť a či dnešná opozícia má na to vôbec dosť sily a ochoty. Nemyslím si,že je čas na nejaké dohadovanie sa medzi ľuďmi kompetentnými vytvoriť platformu ktorá dokáže produkovať účinné prosocialistické návrhy riešenia hospodárskej krízy.Stav je akútny,treba ho riešiť hneď a teraz! Preto by som privítal nejaký príspevok v diskusii,zameraný práve na tento problém.
Súdruh Manda,
niečo podobné, čo navrhujete Vy som navrhol aj ja, tu :
https://davdva.sk/zasadne-prehlasenie-zostatnenie-ako-alternativa-v-case-krizy/#comments
v celej besede
20. marca 2020 at 10:49,
alebo presnejšie v príspevku : 20. marca 2020 at 11:04
…to len aby ste vedeli, že nie ste „v tom“ sám, ale že sme už dvaja… :)
Z viacerých dôvodov je potrebné uvažovať najprv o virtuálnej elektronickej inštitúcii ( internetovej stránke ), až následne o fyzickej.
Záštitou tohto Ľavicového fóra by bola filozofická skupina, ktorá by vytvorila dlhodobý ideál, víziu a následné stratégie na jeho dosiahnutie a definovala by hranice ľavicovosti, v ktorých by sa činnosť ĽF mala pohybovať.
Pod touto „vládou“ fóra by pôsobili jednotlivé pracovné skupiny „ministerstvá“, rozdelené napríklad naozaj podľa rezortov riadenia štátu ( čiže ĽF síce ako nepolitická organizácia, by mala akúsi tieňovú vládu ).
Martin,
ospravedlňujem sa, Váš návrh som si nevšimol, ale máte pravdu, bez vytvorenia takéhoto „Ľavicového fóra“, sa nie len my, ale ani slovenská ľavica ako celok nepohne dopredu.
Záštitou tohto fóra by podľa môjho názoru nemala byť nejaká „filozofická skupina“, ale jasne stanovený strategický cieľ či program „Ľavicového fóra“ , ktorý by na báze spoločnej diskusie jasne stanovil aj hranice „ľavicovosti“ daného fóra. Nastolené hranice by neznamenali, popieranie rozmanitosti názorov, ale na strane druhej by rozmanitosť musela jednoznačne smerovať k presadzovaniu názorov a postupov, ktoré by viedli od dnešnej buržoáznej či formálnej demokracie k reálnej demokracii, t.j. k skutočnej vláde občanov, od čisto politickej slobody občanov, k ich ekonomickej a sociálnej slobode, k sociálnej rovnosti, k odstráneniu vykorisťovania až po formovanie novej socialistickej spoločnosti.
Ľavicové fórum by prirodzene muselo mať nejaké organizačné vedenie atď.
… ak sa pozrieme od dlhodobých strategických vízií presne na opačný koniec činnosti ĽF, jeho potreba je aj v tom, že spoločnosť počas pravicovej vlády potrebuje okrem politickej, aj intelektuálnu a odbornú opozíciu, ktorá by sa vyjadrovala k politike vlády.
Ak takéto ľavicové spoločenstvo bude jestvovať, potom spoločnosť môže právom požadovať aby jeho členovia mali priestor na vyjadrenie v informačných zdrojoch ( aspoň tých štátnych ). Jednalo by sa o akýsi ľavicový protipól rôznych pochybných mimovládok, inštitútov, a iných „tvorcov verejnej mienky“.
Ja osobne by som do diskusie dal nasledujúci návrh. Ide o surový návrh, ktorý treba formulačne, organizačne dopracovať, doplniť.
Pod ľavicou sa skrývajú rozmanité skupiny, pomiešať všetky znamená znovu len spory o smerovanie bez konkrétnych návrhov, výstupov.
Preto navrhujem vytvoriť viac diskusných, pracovných skupín, s vymedzením nejakého podstatného znaku:
1. Sociálno-demokratická skupina, orientovaná na humanizáciu, socializáciu a demokratizáciu kapitalizmu.
2. Ľavicová skupina, orientovaná na vytvorenie samosprávnej spoločnosti, ľudovej spoločnosti, neštátnej spoločnosti, ap.
3. Socialistická skupina, orientovaná na demokratický socializmus. Nenadväzuje na skúsenosti socialistických krajín.
4. Socialistická skupina, orientovaná na demokratický socializmus, nadväzuje na socializmus, orientuje sa na vytvorenie demokratického socializmu. Sem by zrejme mohla patriť aj skupina ekonomickej demokracie, ale to by povedať Peter, či chce osobitnú skupinu.
5. Komunistická skupina, nadväzujúca na skúseností socializmu, orientovaná na jeho zdokonalenie.
6. Komunistická skupina, pokladajúca „reálny“ socializmus len za pokus o socializmus, orientovaná na vytvorenie demokratického socializmu.
7. Komunistická skupina, plne rešpektujúca skúsenosti klasického socializmu, orientovaná na jeho pozitívne prekročenie, negáciu a tvorbu novej spoločnosti (demokratickej, liberálnej, samosprávnej, komunizmu).
8. Ľavicová skupina, zameraná na tvorbu ideálnej sociálne spravodlivej spoločnosti.
Každý sa môže zaradiť do jednej skupiny, prípadne viacerých. Skupiny si zvolia svojho moderátora, vedúceho, kto má záujem, môže sa aj sám prihlásiť. Diskusie by mali smerovať k nejakým záverom, výstupom, ktoré by sa priebežne mohli zverejňovať na davdva.sk, na obrúsenie diskusiou.
Technická stránka:
Vytvorenie diskusných skupín, teda skupinových mailových skupín na tieto témy, teraz je viac možností, aj na Google, nezaoberal som sa nimi, ale osobne spravujem skupinu starú 19 rokov na Yahoogroups.com. Stačil by jeden, ale radšej dvaja správcovia pre všetky skupiny, ktorí by prihlasovali, odhlasovali členov, spravovali.
Praktický význam:
Výstupy skupín by mohli slúžiť politickým subjektom ako ideové východisko ich činnosti.
Prípadne, ak by neboli využité súčasnými politickými subjektami, by mohli slúžiť ako ideové a programové východisko nového ľavicového subjektu. Členovia skupín, sympatizanti by tvorili základ takýchto subjektov.
Delenie skupín podľa politického zamerania je dobrý nápad, pomôže sa vyhnúť sporom typu „zadretý motor“.
Takto štruktúra ĽF môže byť dvojosá – ako tabuľka :
Riadky X by boli politické zaradenie ( skupiny ) a stĺpce Y by boli okruhy tém ( ministerstvá ), ku ktorým by sa tieto skupiny vyjadrovali, a tvorili svoje politiky. V prípade približnej zhody viacerých skupín v nejakej téme, by tieto spolupracovali na jej rozvoji. V prípade nezhody, by každá skupina spracovávala tému zvlášť.
Takto by teoreticky mohlo vzniknúť XxY buniek tabuľky ľavicových riešení – každá téma ( problematika ) spracovaná podľa politickej orientácie. Z týchto buniek by podľa potreby mohli čerpať politické strany.
Takto vybudovaná štruktúra ĽF by mohla následne prilákať odborníkov a záujemcov, ktorí by sa sami ľahšie vedeli zaradiť kam politicky patria, a ku ktorej z tém ( politík ) sa chcú vyjadriť .