Dr. Ľuboš Blaha, PhD. po prvom rozhovore pre obnovený DAV DAV (NAŠOU ZBRAŇOU JE POZNANIE A KVALITNÁ ARGUMENTÁCIA, Dr. ĽUBOŠ BLAHA v rozhovore pre obnovený DAV DVA) poskytol ďalší, tentokrát zameraný na tému Mináčovskej ľavice a obnovenia DAVu DVA.
1. Pred nedávnom si napísal knihu CHE, ktorá sa stala doslova bestsellerom. Na akej knihe aktuálne pracuješ? Dá sa práca vedca, politológa a filozofa skĺbiť s prácou europoslanca, špeciálne v takto ťažkých časoch, aké aktuálne žijeme? Robert Fico často opakuje citát, s ktorým sa aj v DAV DVA, ktorý je primárne pacifistický a humanistický projekt, zhodujeme: Mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím. Taktiež bojuješ za mierové iniciatívy a ukončenie vzájomného vyvražďovania Slovanov na východe od nás...
Je to žiaľ tak, že popritom ako vykonávam činnosti súvisiace s prácou europoslanca a veľa času mi zaberie aj lietanie, ak sa mám venovať aj domácej politike a nezanedbávať rodinu, tak na moju vedeckú činnosť a písanie mám teraz naozaj menej času. Snažím sa však čo najrozumnejšie využívať špecifické možnosti a príležitosti, ktoré prináša pozícia europoslanca. Je svojím spôsobom naozaj jedinečný zážitok pozorovať útroby bruselského molocha zvnútra, snažím sa ho vnímať a skúmať očami vedca a filozofa. Je to čosi ako politologické terárium, v ktorom človek môže vedecky pozorovať veľmi zvláštne tvory, ktoré by inak vo voľnej politickej prírode nestretol.
Ale samotná tá štandardná poslanecká práca, najmä ak je človek v opozícii voči bruselskému mainstreamu, v danej situácii nemá veľký zmysel. Karavána ide ďalej a my v opozícii sme (zatiaľ) iba v role psov, ktorí štekajú, ale nemá to vplyv na celkový výsledok. Hovorím zatiaľ, lebo s tým, ako sa svet búrlivo mení, sa jedného dňa môže aj situácia v Európe úplne zmeniť. Dovtedy však bude europarlament len figovým listom, veľkým divadlom, v ktorom sa pred verejnosťou hrá neskutočne falošná a pokrytecká propagandistická hra o tom, že Európa nie je len poslušným vazalom USA, ale je vzorom demokracie, ktorý prináša členským štátom len blaho a prosperitu v podobe green dealu, protiruských sankcií, fanatického militarizmu, LGBT agendy a iných radostí.
Za daných okolností jedinou šancou ako sa zmysluplne zúčastniť tejto hry, je využívať všetky možnosti, ktoré europoslanec má, aby som do verejného európskeho éteru čím hlasnejšie kričal „kráľ je nahý“. Okrem toho je tu veľmi dobrá príležitosť narúšať sanitárne kordóny, ktorými sa ríša kolektívneho Západu snaží dusiť krajiny, ktoré sa mu nepodarilo podrobiť. Ak totiž do takýchto krajín vycestujú europoslanci, ktorí tam s patričnou mediálnou podporou šíria posolstvo, že Európa, to nie sú iba globalisti, militaristi a blázni, je to pomerne účinný spôsob ako novodobým bruselským totalitárom sypať piesok do ich súkolia.
A napokon, byť europoslancom dáva aj celkom slušnú šancu spájať podobne zmýšľajúcich ľudí aj z iných európskych štátov, keďže neokolonializmus aj v iných krajinách ľuďom prináša presne tie isté problémy ako nám na Slovensku. V prvom rade sa to samozrejme týka otázky mieru vo svete, ktorá je dnes najpálčivejšia, najaktuálnejšia.
2. DAV DVA inicioval posledné mesiace dve akcie: MANIFEST MINÁČOVSKEJ ĽAVICE a MANIFEST NÁRODNEJ NEOMODERNY. Prvá zdôrazňuje, že existuje niečo ako národná ľavica, ktorú reprezentujú osobnosti, ktoré boli v 50. rokoch obviňované z tzv. buržoázneho nacionalizmu, pretože preferovali cestu k socializmu cestou, ktorá zohľadňuje špecifiká národných kultúr. Ekvivalentom je do istej miery aj titoizmus, z ktorého davistov obviňovali, najmä Vlada Clementisa. Spor medzi super-kozmopolitnou ľavicou (ktorá sa v tom čase nazývala marxisticko-leninskou, aj keď vlastne nebola, a mala vlastne v 50. rokoch bližšie k troskistickému fanatizmu, ktorý paradoxne sama odsudzovala) a ľavicou, ktorá chápe aj potreby národa, sa opäť akoby vrátil do podoby sporu medzi tzv. progresívnou či „liberálnou“ ľavicou. Tú Robert Fico nazýva trefne bruselskou, a tú druhú ľavicou, ktorú sme nazvali Mináčovská, inými slovami normálna, sa snažia títo ultras úplne vyčleniť z verejného priestoru. V podstate ona super-angažovaná kvír-gender a neviem aká super inkluzívna ľavica, už s pôvodnou ľavicou nemá nič spoločné, to si už uvedomujú asi všetci, okrem samotných fanatikov. V niektorých témach sú dokonca agresívnejší než progresívci. Najhoršie však je, že takáto „ľavica“ podporuje eskalovanie vojny, všetky tie nezmyselné spoločenské experimenty, ktoré spochybňujú dokonca aj zmysel jazyka, a napokon podporuje aj cenzúru, cancel culture, woke a pod. Mináčovská ľavica dáva odpoveď, ktorá nesmeruje ani k nejakému ultrakonzervativizmu a netolerancii, ale ani k podpore nezmyselných až ultraliberálnych spoločenských koncepcií, ktoré napr. spochybňujú rodinu ako základnú bunku spoločnosti. Zároveň nesmeruje k separatizmu, izolacionizmu, radikálnemu rurálnemu tradicionalizmu, ale v súlade s konceptom národnej neomoderny usiluje o modernú koncepciu národa vo vízii, ktorá bude garantovať sociálne spravodlivú spoločnosť v ďalekej vízii medzinárodnej spolupráce. Problém je, že Slovensku chýba po davistoch nová kultúrna politika, ale myslím teraz konceptuálne spracovaná, nie iba na úrovni politických tlačoviek. DAV DVA sa v tomto snaží vyplniť medzeru a nadviazať na koncepciu, ktorá je napr. politikou SMERU naznačená, no zatiaľ ešte nie je z ideovo-politického hľadiska presne zadefinovaná, resp. systematicky, štrukturálne a vedecky spracovaná. Ona na davistoch a Mináčovi postavená Mináčovská ľavica pre sociálnu-ekonomickú oblasť, národná neomoderna pre kultúrnu a umeleckú oblasť by mohli byť východiská. Ako to vnímaš?
Nechcem sa púšťať do analýzy trendov v oblasti kultúry a umenia, ale pokiaľ ide o vývoj v politickej oblasti, tak sa dá konštatovať, že tieto tendencie ku vzniku „Mináčovskej ľavice“, o ktorej hovoríš, sú dnes už vo viacerých európskych krajinách natoľko silné, že sa čoskoro začnú dostávať do pozície ľavicového intelektuálneho mainstreamu. Ja si však nemyslím, že tento prúd nie je dostatočne ideovo a politicky definovaný. Hoci sa niekomu môže zdať, že Smer ako pomerne širokospektrálne hnutie nemá jasné politické priority, tak ja si myslím, že je to naopak: prinajmenšom vedenie Smeru túto líniu veľmi jednoznačne, konkrétne pomenovalo a premietlo do svojho programu na najbližšie roky. Stačí si vypočuť niektoré z kľúčových vystúpení Roberta Fica, podstata tohto politického programu sa jasnejšie už hádam ani zhrnúť nedá. Programovej práci prikladáme v Smere veľkú dôležitosť a mienime jej venovať mimoriadnu pozornosť aj naďalej.
Dnes sa aj v europarlamente stretávam s politikmi z rôznych krajín, ktorí pomerne jasne chápu podstatu toho, čo sa v uplynulých desaťročiach stalo na Západe s ľavicovou politikou – že odbočila (alebo bola odbočená) na nesprávnu cestu, opustila svoje korene a fundamentálne východiská, ktoré teraz mnohí znovu objavujú. V skutočnosti však nič netreba objavovať, všetko podstatné tu dávno je, to presne pomenoval už baťko Mináč. Treba sa vrátiť ku klasikom, k filozofickým a sociálno-ekonomickým základom, na ktorých ľavica stojí už vyše sto rokov, a k zdravému rozumu. A netreba sa nechať oklamať módnymi okolnosťami a vplyvmi, ktoré doba priniesla, mám na mysli všetky tie pekné nové veci, ktoré mnohých pomýlili, od LGBT až po AI, a dočasné spoločenské konflikty, ktoré vytvárajú zdanie, že ľavo-pravá polarizácia je už nepodstatná. Obrazne povedané, keď sa hladina dnešnej divokej doby ustáli a kal klesne na dno, vtedy bude opäť jasne viditeľné, že základný konflikt kapitalizmu stále je, a nikdy neprestal byť kľúčovou politickou otázkou tohto systému, ktorý tu dnes máme.
3. Na Slovensku absentuje printový časopis, ktorý by systematicky spracovával ľavicovú problematiku, ktorý by práve aj členovia SMERu, ale napr. aj HLASu, či menších ľavých strán ocenili. Uvažujeme nad obnovením DAVu DVA aspoň ako ročenky, ktorá by sumarizovala akési „best of“ toho, čo vyšlo na internete, plus niečo naviac. Privítal by si takúto iniciatívu, resp. priložil ruku k dielu? Už v minulosti si prispieval pravidelne pre časopisovú verziu DAVu DVA, možno je to príležitosť opäť dostať DAV DVA na výslnie…
Samozrejme, každá aktivita je cenná, najmä v dnešnej dobe, keď nielen Slovensko, ale aj celý Západ konštatuje nedostatok kvalitných a iniciatívnych ľudí. A teda, bolo by skvelé, keby opäť vychádzal DAV DVA, o to viac, že búrlivé dianie vo svete si priam žiada reflexiu a nové pohľady na nové udalosti. Otázka však vždy stojí tak, či je k dispozícii dostatočný potenciál, akýkoľvek – ľudský, realizačný, intelektuálny, finančný – nielen projekt rozbehnúť, ale ho aj dlhodobo udržať pri živote. Nemá zmysel niečo začať len preto, aby to o rok zakapalo. Aj preto platí, že takýto projekt nemôže stáť iba na pár nadšencoch, ale to musí byť naplnenie celospoločenskej potreby. Ak je tento predpoklad splnený, potom hurá do toho, ja by som sa v rámci mojich, momentálne dosť obmedzených možností, určite tiež pokúsil prispieť.
