Hľadanie spravodlivosti (Tomáš Klimek: Protest posledného človeka)

Tomáš Klimek: Protest posledného človeka. Výber z esejí a poézie. o. z. DAV DVA, 2021, s. 170

Marián Klenko recenzuje novú e-knihu Tomáša Klimeka. Knihu si môžete objednať zdarma na INLIBRI.

Tomáš Klimek doposiaľ publikoval najmä v kultúrno-politickom magazíne DAV DVA a na internetovej platforme spomínaného periodika. Elektronická kniha Protest posledného človeka/Výber z esejí a poézie chronologicky zaznamenáva takmer tri desiatky esejí, štúdií, fejtónov i recenzií,  ktoré napísal a publikoval v rokoch 2016 – 2020. E-kniha je doplnená o autorove básne. Čitateľ má tak príležitosť zoznámiť sa s jeho komplexnou tvorbou na jednom mieste.

Klimek patrí k mladšej generácii sociálne a kriticky orientovanej inteligencie. Jeho tvorba sa vyznačuje osobitým štýlom, ktorý kladie určité nároky nielen na autora, ale i na vnímavosť recipienta.V eseji  Hamburg nie je Hamburger sa na pozadí protestov proti Samitu G20 zaoberá vývojom antiglobalistického hnutia. V texte s názvom Ten dělá to a ten zas tohle analyzuje potenciál družstevníctva, ktoré je konfrontované s masovou výrobou v globálnom kapitalizme. V štúdii Chleba si posolím diamantama a ovcím dám lízat smaragdy (Žena ako revolučný subjekt) zase rozpracoval tému feminizmu. V eseji s názvom Charita a hľadanie spravodlivosti nespochybňuje, že charita je prejavom solidarity, no zároveň konštatuje, že „…je len súkromníckou, partikularistickou „feudálnou“ praktikou – milosrdenstvom, ktoré sa zvrháva na zvôľu jednotlivca „dám – nedám“, od ktorej závisia životy biednych…“ (str. 17). Zástancovia tohto modelu solidarity zdôrazňujú, že je vyjadrením ľudskosti a vlažný postoj k charite vnímajú ako nedostatok empatie. Autor považuje za neľudské v prvom rade životné podmienky tých, ktorí charitu potrebujú a východisko spája so systémovými riešeniami nepriaznivej sociálnej situácie, keďže iba tak vymizne charita v jej ponižujúcej forme.

Väčšina esejí a štúdií má nadčasový charakter, no autor sa nevyhýba ani aktuálnym problémom a otázkam. V texte s názvom Protest posledného človeka, ktorý pôvodne publikoval ešte v júni 2018 analyzoval spoločenskú dynamiku pred poslednými parlamentnými voľbami. V texte nájdeme i nasledovné konštatovanie: „…slušnosť nie je programom, je to iba nekonkrétny a maximálne abstraktný morálny gýč…“ (str. 92). Nie je na škodu si ho s odstupom času pripomenúť… Aj keď kvôli objektívnosti je potrebné dodať, že programová vyprázdnenosť je dnes vlastná pre mnohé politické subjekty bez ohľadu na ich hodnotovo-politické zameranie.

Klimekovými inšpiračným zdrojom nie je len verejné dianie, či zásadné sociálno-filozofické otázky, ale aj umelecká tvorba. Jeho nesporná hodnotová orientácia pritom nedeformuje autorov pohľad na recenzované diela. Nezaujato hodnotí domáci experimentálny dokument Zvuky z tohto sveta, britsko-francúzsko-belgický film Stratili sme Stalina, ale aj ďalšie diela. Recenzie sú mimoriadne pútavou súčasťou e-knihy, čo dokumentuje aj precízne spracované hodnotenie amerického psychologického trileru Jocker. Klimek na pozadí tohto filmového príbehu konštatuje, že jediné čo dnes na chvíľu dokáže stmeliť spoločnosť je výsmech: „…Možno to pôsobí ako nový fenomén, ale to iba kvôli technologickej akcelerácii nových médií, ktoré dokážu virálne šíriť špinu v rámci „globálnej dediny“. (str. 143)

Spoločným menovateľom jeho literárnych textov je úsilie o emancipáciu človeka. V tomto procese patrí nezastupiteľné miesto kultúre a umeniu. Tie sa utvárajú v určitom spoločensko-ekonomickom systéme, ktorý môže prispieť nielen k oslobodeniu ľudskej bytosti, ale aj submisívnym postojom a správaniu. To je i dôvod, prečo je dôležité vystaviť prevládajúci systém kritickej reflexii. Tak, ako to robí vo svojej tvorbe i Tomáš Klimek. Autenticky. Presvedčivo. Originálne.

Marián Klenko

---