Jozef Miloslav Hurban – Láska a nenávisť, humor i radosť zo života, ukážka z knihy Dalimíra Hajka, Slovenské provokácie

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Pred nedávno sme na stránkach DAV DVA zverejnili recenzie na knihy Dalimíra Hajka. Súčasťou série recenzií bol aj text o knihe Slovenské provokácie (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018). Dnes Vám so súhlasom autora aj vydavateľa uvádzame ukážku z tejto unikátnej knihy o slovenských národných buditeľoch.

Slovenské provokácie: Láska a nenávisť, humor i radosť zo života – Jozef Miloslav Hurban

„Iba láska môže zachrániť svet. V storočí slabosti sa násilie pokladá za pevnosť. Iba silní si môžu dovoliť mať vás radi, aj keď im to veľmi sťažujete.“ Heinrich Mann

„Podobne ako výšiny radosti aj posledný stupeň ničivého smútku je zrejme veľmi ťažko do-siahnuteľný.“ Alberto Moravia

Zmysel pre humor Jozef Miloslav Hurban (* 19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké) nepochybne mal, hoci sa uňho prejavoval rôzne – v odlišných situáciách a v rozličných štádiách jeho životnej cesty. Vždy však bol v konečnom dôsledku alebo prejavom lásky k blízkym ľuďom, ktorých mal rád, alebo iróniou vo vzťahu k nepriateľom a závistníkom.

Hurban bol nesporne špecifickým typom osobnosti, ktorá – ako kedysi výstižne poznamenal Milan Pišút – vyrástla „zo zvláštnych pomerov a okolností nášho života. Život si ho vyžiadal. On sám vždy odôvodňoval svoje vystupovanie potrebami slovenského ľudu, ktorý sa všetkými prostriedkami usiloval priviesť k po-vedomiu jeho ľudských práv. Jeho iniciatívnosť a schopnosť rýchlo meniť myšlienku v čin, húževnatosť v práci a bojovnosť výborne dopĺňali Štúra teoretika“ (Pišút, 1938, s. 29). A otvorená veselosť, priamosť, duševná i fyzická vitalita, ktoré boli pre Hurbana charakteristické najmä v mladšom a strednom veku, sa stali univerzálnou formou jeho prístupu k realite.

Hurbanov zmysel pre humor a pocit radosti zo života boli vždy priamo úmerné jeho činom, jeho húževnatosti a bojovnosti. Vynikali najmä v dobe jeho mladosti, plnej nádejí a túžob, v ne-skoršom dospelom, zrelom veku získavali skôr bolestný odtieň trpkej irónie alebo satirického videnia slovenského sveta a nádych kritiky ľudí v ňom, aby napokon v starobe nadobudli charakter neradostného duševného zážitku, neriešiteľnej trpkosti, málo vľúdneho sarkazmu poznačeného bolesťou, nedôverou, ba niekedy až tichým zúfalstvom. Ale staroba už býva taká… Vlastnosti a duševné stavy, ktoré neskôr v úplne iných súvislostiach súčasný americký bádateľ Junius Stenseth pripisoval dánskemu mysliteľovi devätnásteho storočia Sørenovi Kierkegaardovi, mož-no s pozoruhodnou presnosťou bez obáv aplikovať aj na nášho Jozefa Miloslava Hurbana: patrí k nim predovšetkým „odvaha zrodená z poctivosti, pokora zrodená zo sebakritiky, horlivosť pre reformy zrodená z pozorovania spoločenskej priemernosti a – čo je najdôležitejšie – nesmierny rešpekt voči úctyhodnému Bohu, ktorý bol základom všetkého spomenutého“ (Stenseth, 2007, s. 60). Je zaiste pozoruhodné, že všetky tieto osobnostné črty a kvality môžeme u Jozefa Miloslava Hurbana identifikovať vo vrchovatej miere.

Hurbanovo dielo je živým dôkazom názoru, ktorý v trochu iných súvislostiach francúzsky filozof Henri Bergson vyslovil vo svojej eseji o smiechu: „Život sa nám javí ako istý vývoj v čase a istá zložitosť v priestore. Keď o ňom uvažujeme v čase, je to nepretržité napredovanie bytosti, ktorá neprestajne starne, to znamená, že sa nikdy nevracia a nikdy neopakuje.“ (Bergson, 1966, s. 62) Hurban sa neopakoval: neochvejne šiel stále vpred za svojimi víziami nového stavu národa, viac než do minulosti sa zahľadel do budúcnosti. Amplitúda humorného videnia sveta a radostného vnímania životných zápasov stúpala a klesala s Hurbanovou aktivitou v oblasti spoločenských, národných a kultúrnych bojov, s jeho angažovanosťou v spoločenskom dianí, a najmä v súvislosti s reálnosťou nádejí, ktoré do týchto zápasov vkladal.

Čítajte viac v knihe Slovenské provokácie.

O autorovi

Slovenský filozof, kulturológ a literárny kritik, Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (* 5. júla 1944, Mýtna), je mimoriadne inšpiratívny autor. Za svoj život vydal viac ako dve desiatky kníh o filozofoch, spisovateľoch, umelcoch, ale tiež o filozofických smeroch (existencializmus, marxizmus) a náboženstvách (kresťanstvo, ale aj východné náboženstvá). Tento rodák z Mýtnej patrí snáď k najproduktívnejším slovenským spisovateľom a to so skutočne širokým záberom. Dokazuje to nielen počet vydaných kníh, ale aj pravidelná publikačná činnosť pre Slovenské pohľady, Filozofiu, Literárny týždenník a ďalšie periodiká. Nedávno získal cenu Egona Erwina Kischa, ale taktiež cenu Slovenských pohľadov, prémiu v rámci Ceny Alexandra Matušku, prémiu Spolku slovenských spisovateľov a prémiu v rámci Ceny Literárneho fondu.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom