Knižnica DAV DVA ďakuje RSDr. Jánovi Sadloňovi za prvé knihy a prosí o pomoc pri hľadaní priestorov

Zdieľaj článok:

V dobe intelektuálneho temna sú informácie mimoriadne dôležité. Hodnotné knihy, nepoplatné dnešnej dobe, dnes končia na smetiskách, v spaľovniach alebo v opustených bytoch. My by sme chceli tieto knihy zachrániť a uchovať pre budúce generácie.
Knižnica DAV DVA srdečne ďakuje členovi Spoločnosti Ladislava Novomeského, RSDr. Jánovi Sadloňovi. Do Knižnice DAV DVA tento týždeň pribudlo viac ako 150 titulov zaujímavej literatúry vďaka daru Jána Sadloňa zo Senice, čím bola prakticky neoficiálne založená. DAV DVA tak okrem digitálnej knižnice začína budovať aj reálnu knižničnú inštitúciu, na ktorú hľadáme stále a pevné priestory, ktoré by nás „prežili“ aj pre budúce generácie. Preto je pre nás mimoriadne dôležitá vaša participácia jednak – na sprostredkovaní stabilného priestoru (ideálne v existujúcej štátnej, mestskej alebo obecnej inštitúcii), ktorá by mohla (čo je jeden z plánov) slúžiť aj ako budúce múzeum pôvodného DAV (aké bolo kedysi v Senici) a konferenčná miestnosť pre DAV DVA. Lokalizácia tohto priestoru by bola ideálna buď v Bratislave, Banskej Bystrici alebo v Košiciach. Pre prípadné informácie kontaktujte bud redakciu na dav.dva@protonmail.com prípadne členov a redaktorov DAV DVA.

Začiatky fyzickej knižnice

V súčasnosti sa prvé knihy z knižnice DAV DVA nachádzajú u redaktora DAV DVA, Ing. Juraja Janošovského. Preto prosím o pomoc pri zriadení bezplatného a trvalého priestoru pre knižnicu DAV DVA, kde by sme mohli zhromaždiť ďalšie knihy a uchovať ich pre budúce generácie. Medzi prvými knihami od RSDr. Jána Sadloňa sú zobrané spisy V. I. Lenina v dvoch vydaniach,  Karla Marxa a Friedricha Engelsa a ďalšie zaujímavé tituly napríklad Rosy Luxemburgovej, Klementa Gottwalda a aj veľmi zaujímavé zborníky dokumentov k histórii Československa, medzinárodného robotníckeho hnutia a k udalostiam 20.storočia. Zoznam pripravujeme.

 Výzva a prosba o pomoc pri zriaďovaní fyzickej knižnice

Skúsení knihovníci ponúknite pomoc pri spracovaní registrov a vyhľadávacích systémov (prípadne aj pri digitalizácií textov). Postupne budeme knihy digitalizovať, aby sme tak sprístupnili, často unikátne texty, Vám všetkým. Veríme, že si vždy – okrem nás – spomeniete aj nášho darcu Jána Sadloňa. V tejto súvislosti prosíme, aby darcovia, ktorí sa rozhodli, či rozhodnú rozšíriť Knižnicu DAVDVA, uviedli svoj súhlas so zverejňovaním ich mena. Pochopiteľne je možné uvádzať aj  „anonymný darca“. Radi by sme však uvedením mena darcu aspoň symbolicky mu poďakovali za čin solidarity….

Digitálna knižnica DAV DVA

Nakoľko je pre mnohých cestovanie za knihami či kupovanie kníh finančne náročné. Pripravujeme pre vás postupne online knižnicu, ktorá bude prístupná pre každého. V nasledujúcich riadkoch predstavujeme prvé náčrty tejto knižnice. Samozrejme aj tu potrebujeme vašu pomoc – preto vyzývame – posielajte nám scany, pdf verzie kníh pôvodných DAV-istov, marxistickej literatúry a historických kníh z budovania socializmu na Slovensku. Ak viete o voľne prístupných a zaujímavých knihách, posielajte ich taktiež na dav.dva@protonmail.com

• Pôvodní autori DAV

    
 

• Napísali o pôvodnom DAV-e a jeho osobnostiach

Štefan Drug, Viliam Plevza, Černák-Mocko, Kerecman, Klimek, Perný, Luljak, Sivičeková

• Archív DAV DVA a tituly z autorského kolektívu a spriaznených kruhov

Ondriáš, Michelko, Luljak, Janošovský, Diczházy, Perný, Krpala, Zajac-Vanka, Manda, Sťahel, Sivičeková, Blaha, Chmelár, Hrubec, Hohoš a ďalší…
Súčasťou archívu budú aj almanachy celoročnej publikačnej činnosti na stránke DAV DVA a vydané čísla DAV DVA

• Marxistická knižnica a ľavicová literatúra (budeme dopĺňať)

Karl Marx, Friedrich Engels, Antonio Gramsci (koment. L. Sluka), V. I . Lenin, Tito, Ho-Či-Min, Mao, Fidel Castro, Rosa Luxemburgová, José Marti, Ernesto Che Guevarra, G. Lukacs, Salvador Allende, K. Gottwald, G. Husák, Frankfurtská škola, Birminghamská škola, utopický socializmus, kresťanský socializmus a ďalšie smery a inšpirácie…
(veľa práce za nás urobili v kompletnej knižnica Marxist.org online a knižnici Vzdor (Marx, Engels, Lenin)

• Anarchistická knižnica

Kropotkin, Bakunin, Machno, Bookchin, Chomsky, Souchy, Camilo Cienfuegos, Proudhon a ďalší…

• Alternatívne modely pre 21. storočie

Súčasťou digitálneho archívu budú aj informácie o ďalších alternatívnych modeloch pre 21. storočie – projekt Venus (J. Fresco) a zdrojová ekonomika, Zeitgeist, ekonomická demokracia, Zelená kniha M. Kaddafiho, komunitarizmus, priama demokracia, samosprávny socializmus, bolivaristické hnutie – Hugo Chávez, Evo Morales, teológia oslobodenia a ďalšie…

• Historické, ekonomické a umelecké knihy

V perspektíve budúcnosti zmapovanie kníh z dejín národných podnikov z čiast socializmu (príklad Elektrosvit).Taktiež je v pláne dokumentácia umeleckej literatúry od ľavicových autorov, obrazy, filmy a audiovizálne materiály.

Ešte k Jánovi Sadloňovi

V roku 2015 sa uskutočnila v Bratislave konferencia pri príležitosti 110. výročia narodenia Ladislava Novomeského, ktorú organizoval redaktor DAV DVA, Mgr. Lukáš Perný a doc. J. Lysý spolu s M. Augustínom a J. Sivičekovou. Pôvodným plánom bolo publikovať z tejto konferencie zborník, v ktorom bol pôvodne pripravený aj príspevok Jána Sadloňa. Príspevok sa hodí zverejniť práve teraz, nakoľko v ňom Ján Sadloň opisuje smutný osud a bezmocnosť pri záchrane pôvodného múzea DAV v Senici. V roku 2016 uviedol primátor iniciatívu o vybudovanie múzeu DAV: „Keď k nám príde návšteva, nemáme jej čo ukázať. Myslím si, že Senica múzeum potrebuje a keďže DAV je stavaný ako múzeum, nevidím dôvod, prečo ho tu nezriadiť,“ povedal primátor Senice, Branislav Grimm. Všimnite si, že celá táto reportáž TVregion  je vedená v duchu proti vybudovaniu múzea a nie je v nej ani zmienka o tom, čo vlastne DAV bol.  Najstrašnejšie na tom je, že už v roku 2015 vznika iniciatívy proti vzniku tohto múzea (istému  Martinovi Džačovskému totiž vadilo, že si ho vraj zrekonštruovali mladí ľudia, je využívané, čo je dôvod prečo by tam vraj múzeum nemalo byť). Isteže, zabudli sme dodať, že by nešlo o múzeum DAV-u, ale múzeum mesta. Vybudovať znova múzeum DAV-u bude opäť na nás, občanoch.

Diskusný príspevok RSDr. Jána Sadloňa na konferencii k 110.výročiu narodenia Ladislava Novomeského

Vážené dámy, páni, vážení priatelia Ladislava Novomeského,
dnešná konferencia venovaná 110.výročiu narodenia Ladislava Novomeského. Je príležitosťou, aby sme si pripomenuli nielen jeho prínos ako básnika, spisovateľa či politika, ale aj, aby sme si v krátkosti pripomenuli, že v Senici, kde Laco Novomeský prežil časť svojho života sa  snažíme, aby sa na  jeho dielo a úlohu pri tvorbe nového spoločenského systému nezabúdalo.
  Senica na svojho básnika nikdy nezabúdala, i keď nie vždy stála na jeho strane. V svojom príspevku uvediem, čo všetko  pripomína Ladislava Novomeského v Senici.
Rodný dom Novomeského v Senici už nestojí, stojí však dom, v ktorom žila jeho sestra Mária Halabrínová s manželom MUDr. Jánom Halabrínom.  V súčasnosti v ňom sídli rímsko-katolícky farský úrad. Na cintoríne je náhrobok jeho rodičov – Samuela a Irmy Novomeskovcov. Dcéra Ing. Elena Bútorová – Novomeská žije v Prahe.
 13.  decembra 1984 na záver dvojdňového sympózia o L. Novomeskom bola v Senici odhalená bronzová socha Ladislava Novomeského v nadživotnej veľkosti zobrazujúca básnika v rozviatom kabáte s typickou cigaretou v ruke, ktorá majestátne stojí i dnes. Jej autorom bol akademický sochár Ján Kulich. V pozadí sochy bolo zároveň otvorené Múzeum L. Novomeského s kinosálou, vybudované v akcii „Z“ na pozemkoch mesta. Ideový scenár vypracoval PhDr. Jozef Beňovský – riaditeľ Literárneho múzea v Martine. Múzeum bolo v tom čase v správe Záhorského múzea v Skalici.
 Múzeum žilo svojím životom, navštevovali ho žiaci nielen senických škôl, ale z celého okolia. Bolo to obdobie, v ktorom plnilo svoju funkciu a boli sme hrdí, že tomu tak je.
  Po roku 1989 však prichádzajú pre sochu a  múzeum ťažké časy. Nepochopiteľná snaha o likvidáciu tohto múzea  a postupná likvidácia expozície viedla k tomu, že múzeum ako také zaniklo. V tejto dobe sme zvádzali boj akoby s veternými mlynmi. Boli nám premietané filmy ako bola socha Ladislava Novomeského usádzaná na podstavec pred múzeum a vyvíjaný tlak, aby sa socha z priestoru pred múzeom presťahovala na iné „ tiché miesto“ , nakoľko by vraj nebolo vhodné, aby tam zostala, ak sa múzeum zmení na iný druh prevádzky. Podarilo sa ,že socha nakoniec zostala na svojom mieste. Iný osud stihol múzeum.
V  júli 1990 sa uskutočnila delimitácia organizácii pod Ministerstvo kultúry, došlo k  zrušeniu a likvidácii expozície a v budove bola zriadená pobočka Záhorskej knižnice.
V tej dobe správca múzea Záhorské múzeum Skalica postupne demontoval vystavené dokumenty a ukladal ich do archívu, tak, že keď sme žiadali dokumenty pre potreby výstavy akosi sa nedali nájsť a zostalo z nich len torzo. Nuž, aj tak sa dá “archivovať“!
1.7. 1996 bolo zriadené Hornozáhorské kultúrne centrum, pod ktoré patrilo i múzeum. V tej dobe sa urobila  oprava strechy, zateplenie okien,  na ktorom sa podieľalo i mesto, ktoré  investovalo do renovácie 320 000 Sk.
Od 1.4. 1999 prešli kultúrne inštitúcie pod Krajský úrad v Trnave a následne od 1.4. 2002 pod Trnavský samosprávny kraj.
V roku 2003 budova definitívne  stratila charakter múzea, zostala v nej vo vstupných priestoroch len expozícia venovaná osobnosti L. Novomeského. Zriadila sa v nej „kaviareň“, ktorej názov bol náhodou zhodný s názvom časopisu DAV, ktorý L. Novomeský vydával v rokoch 1924 až 1937.Stav dospel k situácii, že sa tu predával i nábytok. Prevádzka však dlho nefungovala a budova postupne chátrala.
Budova múzea vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja  bola zaradená do zoznamu prebytočného majetku a bola napredaj. Naša snaha o vrátenie budovy múzea  vyústila k tomu, že   mesto Senica  za     5,1 milióna Sk, budovu spojenú s osobnosťou významného rodáka v  roku 2008 od Trnavského samosprávneho kraja kúpilo. Od apríla 2011 ju prenajalo Centru voľného času Stonožka. I keď to stále nie je to, čo sme chceli dosiahnuť, sme radi, že budova žije novým životom, ktorí mu dávajú mladí ľudia a využívajú svoj voľný čas v priestoroch bývalého Múzea Ladislava Novomeského.
   V súčasnosti sa pripravuje návrh na vybudovanie mestského múzea a veríme, že jeho súčasťou bude i expozícia o Ladislavovi Novomeskom. Po dlhých rokoch by sa teda mala opäť budova stať múzeom. Pri tejto príležitosti však chcem povedať, že ak má mať múzeum naozaj charakter moderného múzea, tak sa  to nezaobíde bez podpory štátnych a kultúrnych inštitúcií.
   Nielen boj o sochu a múzeum sa však spája s aktivitami, ktoré sú spojené s menom Ladislava Novomeského v Senici. Súťaž inšpirovaná tvorbou a literárnymi kvalitami básnika a prekladateľa L. Novomeského sa zrodila v roku 1986 zásluhou Okresnej knižnice v Senici / dnes Záhorská knižnica /, v meste, kde prežil Novomeský časť detstva a mladosti a ktoré až do svojej smrti vnímal  ako mesto svojho srdca. Literárna Senica L. Novomeského bola najskôr regionálnou súťažou spojenou s vyhľadávaním a podporou talentov. V roku 1993 vznikla v Bratislave Spoločnosť Ladislava Novomeského na čele s troma významnými literátmi – Ladislavom Ballekom, Petrom Jarošom a Votechom Kondrótom. V Senici vzápätí  Klub Spoločnosti Ladislava Novomeského. Na ich podnet a pod ich gesciou  v roku 1994 pri celoslovenských oslavách 90. výročia narodenia básnika začala Záhorská knižnica v Senici organizovať celoslovenskú autorskú súťaž Literárna Senica Ladislava Novomeského, ktorú v súčasnosti podporuje Trnavský samosprávny kraj, Mesto Senica, Záhorská knižnica Senica, Spoločnosť Ladislava Novomeského Bratislava, Spolok slovenských spisovateľov Bratislava, Národné osvetové centrum Bratislava, Literárne informačné centrum Bratislava, Záhorské osvetové stredisko Senica.  Sme hrdí na ľudí, ktorí vstupovali na literárnu scénu cez našu súťaž: Luciu Egenhofferovú, Katku Džunkovú, Mariana Hatalu, Mariana Grupača, a ďalších.
To, že si osobnosť Ladislava Novomeského v Senici vážime, dokazuje i skutočnosť, že po dohode s vedením gymnázia a Ministerstvom školstva bolo odsúhlasené, aby v školskom roku 2005/06 bol gymnáziu prepožičaný čestný názov GYMNÁZIUM LADISLAVA NOVOMESKÉHO SENICA.
V roku 2004 bola na budove železničnej stanice v Senici odhalená Pamätná tabuľa s veršami z básnickej zbierky venovanej Senici  a smerovník s nápisom „ Do mesta 30 minút“, ktoré Novomeský tak dôverne poznal.
Seničania takto vyjadrujú svoju vďaku človeku, ktorého život v Senici ovplyvnil životy mnohých Seničanov a zanechal v Senici stopu, ktorú chceme, aby naďalej zotrvala v srdciach a mysliach nielen Seničanov, ale celej našej spoločnosti. Poďakovanie za to, že napriek nepriazni osudu sa myšlienka zachovať v Senici odkaz Ladislava Novomeského patrí MsÚ Senica, Záhorskej knižnice, Záhorskému osvetovému stredisku a Klubu Spoločnosti Ladislava Novomeského v Senici.

   V Bratislave 23.3.2015                        RSDr. Ján Sadloň,  člen Spoločnosti Ladislava Novomeského v Senici

Fotografia: Library, Books – Free pictures on Pixabay