Komercionalizácia Vianoc

Vianoce ako sviatok konzumu

,,Čím menej si, čím menej prejavuješ svoj život, tým viac je tvoj zvonkajštený život, tým viac svojej odcudzenej bytosti hromadíš. Všetko čo ti ekonóm berie z tvojho života a z tvojho ľudstva, to všetko ti nahrádza v peniazoch a bohatstve a všetko čo nemôžeš, môžu tvoje peniaze..“
Karol Marx

Vianoce ktoré boli kedysi sviatkom pokoja, ticha a pohody sa stal dnes predovšetkým sviatkom konzumu.  V tomto období ľudia navštevujú v masovom meradle novodobé chrámy konzumu, rôzne nákupné centrá akoby to bola povinnosť. Pôvodný význam zmyslu tohto sviatku sa stráca.  Podľa našej tradície čas Vianoc začínal  prvou advetnou nedeľou. Podľa korporácii  Vianoce začínajú už v októbri a končia koncom januára, načo  nás hlavne upozornia  reklamy, aby sme nakúpili práve ich produkt. Potom sú tu všadeprítomné  gýčovité vianočné pesničky, Santa Clausa  a na každom kroku blikajúce žiarovky. Táto masová psychóza nás tlačí úplne opačným smerom,  kde na miesto duchovných hodnôt nastupujú materiálne hodnoty. Človek vtedy  žije mimo seba, akoby sa nedokázal  aspoň na čas zastaviť a vedieť  meditovať a zahĺbiť sa nad zmyslom svojho bytia, pretože pre súčasnú spoločnosť  je skôr pravidlom: čas sú peniaze. Sám mám pri písaní tohto článku problém zo sústredením, pretože vonku počujem  neustále  zbíjačky a bágre pretože po celom meste pribieha rekonštrukcia  chodníkov (áno teraz v decembri, keď sú mínusové teploty  aj za hustého sneženia), alebo neustále štekanie psov a dupot detí, ktoré počujem nado mnou. Kúsok od nás  je hora, kde by teoreticky mohlo byť ticho a kľud, ale aj tam je neustály hukot reťazových píl pretože sa tam ťaží drevo… Napriek tomuto pred Vianočnému  hluku a hektickému zhonu  som sa  pokúsil napísať tento článok.

Predavačky v obchodoch sú v týchto časoch vystavené priam až neľudským podmienkam, kde vyšší management ich tlačí pod rôznymi vyhrážkami, aby prijali podmienky pod hrozbou prepustenia.  Aby toho nebolo dosť, tak musia ešte čeliť ďalšiemu  náporu a to od svojich zákazníkov, ktorí ich niekedy pourážajú aj vulgarizmami. Vianoce v rodinách sa stali skôr formálnym ako obsahovým aktom. To znamená, že viac do popredia idú formálne otázky typu,  čo si dať na  Vianočnú večeru, či si dať kapra alebo filé, kam ísť počas Vianoc,  alebo  ako treba čo najlepšie poupratovať svoj byt. Akoby sa strácal  samotný obsah a podstata Vianoc. Ľudia akoby boli teraz hypnotizovaný a táto epidémia kolektívnej neurózy sa šíri rýchlosťou svetla do celej spoločnosti.

Na miesto toho aby ľudia vtedy mali viac bohatšie duše a menej sa zaujímali  o iluzórne materiálne pominuteľné bohatstvo, tak ako sa každým dňom   blížime k Vianocami , ľudia  až priam hysterickým spôsobom nakupujú, akoby sa blížil koniec sveta Armagedonu. V tento sviatočný čas kde by sa malo skôr spomaliť, tak na miesto  toho sa v tento čas ešte zrýchľuje šialené tempo a  ako nikdy počas celého roka. Preplnené obchodné domy, kde sa medzi sebou zákazníci  bijú o tovar  a obrovská kolónia trúbiacich  áut. Je to na spôsob totálnej  mobilizácie,  ako to popísal  nemecký spisovateľ Ernst Jünger počas prvej svetovej vojny. Celý aparát štátu mal byť vtedy v službách vojny, ktorej bola podriadená  propaganda, literatúra, výroba, prírodnej zdroje a samozrejme mali sa obetovať ,,ľudské zdroje“ v záujme víťazstva.  Vojna skončila ale jej bojový duch sa akoby preniesol do ,,mierového“ života. Nemecký filozof Martin Heidegger tvrdil, že v modernej dobe čoraz viac dochádza k tomu, že technológie dostávajú svoj vlastný pohyb. Ľudia už nevyrábajú aby kupovali  a uspokojili  sa s dostatkom.  Už ale Ježiš tvrdil v Novom Zákone „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“Aby bol jasné, blížnych treba obdarovať nejakou materiálnou vecou, pretože ak sa to daruje s láskou tak to obsťastní nášho blízkeho. Zmysel Vianoc naplníme vtedy,  keď naše duše budu naplnené a stupňované  bytím, a túto vnútornú radosť budeme  odovzdávať aj druhým ľuďom. Svoj vnútorný mier budeme vyžarovať  do okolia.

Nadnárodné korporácie a obchodné reťazce majú pred Vianocami rekordné zisky a preto nechcú, aby človek stačil s tým čo má. Namiesto bytia nastupuje vnútorná prázdnota a nihilizmus. Ako sa blížime k Vianociam,  tak čoraz viac intenzívnejšie počujeme  v našom okolí (aspoň mojom) priam nezmyselné výbuchy rôznych delobuchov, ohňostrojov a petárd. Akoby súčasný človek  ešte v tom čase chcel prehlušiť svoju vnútornú prázdnotu a nevedel ako si má počať so svojím časom. Vianoce sú iba logickým dôsledkom celého roka v rámci kapitalistickej ,,logiky“. V tomto systéme musí byť všetko speňažiteľné, či už je to príroda (za chvíľu aj za vzduch  asi budeme platiť ) a už samotná jeho osoba človeka sa musí predávať na trhu a cítiť sa ako  nejaká vec vo výklade a musí predávať svoje schopnosti kapitálu.  Súčasnú  až priam neurotickú nákupnú horúčku pripisujem hlavne tomu, že súčasný človek nie je spokojný so svojím životom, jeho práca  jeho nebaví, zažíva problémy či už vo svojom súkromí, vo verejnom  živote a  v politike ako liek vidí v tom, že čím viac toho nakúpi, tým bude on a spoločnosť šťastnejší a vďaka tomu sa vyriešia spoločenské problémy. Je ilúziou súčasného človeka, že si myslí že čím viac vlastní  tým je to lepšie, ako by sa skôr mal venovať  starať o  lepšiu spoločnosť v ktorej žije a ktorú sa má snažiť zlepšovať a zaujímať sa o veci verejné. Odcudzení ľudia reagujú na svet len odcudzeným spôsobom života ako to popísal nemecký filozof Karol Marx. Namiesto BYŤ, nastupuje MAŤ. V takejto spoločnosti sa hodnotí nie aký je to človek, ako je vzdelaný, kultivovaní, dobrý, ale to čo vlastní, aké má postavenie, prestíž, atď. Prevažuje kvantitatívne hľadisko nad kvalitatívnym. 

Komerčné média v televízií vtedy odvysielajú buď rôzne krváky, alebo reality – show.  V tom čase, ale komerčné média sa dopustia  jedného  ,,prešľapu“ pretože, že v tom čase odvisielajú klasické rozprávky a podla nich za čias ,,temného socializmu“. Keďže po celý rok sa točia  neuveriteľné hlúpe  seriály a reality show, tak im radšej im odpusťme ich ,,omyl“, aby tam pre istotu počas Vianoc nedali niečo na spôsob alá Farma…  Komercia  zabila duch Vianoc.  Každým rokom  je pochmúrnou realitou takz.  ,,Vianoce  na blate“ , keďže globálnym otepľovaním ktoré je spôsobené  aj ,,vďaka“ súčasnému  dravému ziskuchtivému globálnemu kapitalizmu, ktorí potrebuje na svoju neustálu akumuláciu kapitálu prírodne zdroje a zvyšovaním CO2 do atmosféry. Korporácie vtedy bohatnú a naše duše chudobnejú…

V záujme bojového hesla ekonomického rastu za každú cenu, rastu HDP,  zvyšovania výroby  a konkurencieschopnosti alebo proti poklesu znižovania zahraničného ratingového indexu sa mobilizuje celý ekonomický aparát novodobých  ,,kňazov“ technokratických ekonómov, ktorí bijú vtedy na poplach.  Pre nich by bolo najlepšie bolo aby aj cez Vianoce boli otvorené obchody  a úplne najlepšie by bolo,  keby obchody bolo otvorené 24  hodín nonstop, aby cestou kupredu naša ekonomika neustále rástla.  Ale aj tento  náš ,,mierový stav“ tiež vytvára vo svete vojny, pretože je to civilizácia smrti, ktoré na svoje fungovanie potrebuje lacnú pracovnú silu (ľudské zdroje)  ktorú vykorisťuje v mene zisku. Systém potrebuje čoraz viac na svoje fungovanie väčšie nerastné suroviny a  vojny sa vedú tam, ktoré majú veľké zásoby surovín  ako ropa a zemný plyn.  Vojna je ale vyhlásená voči našej planéte, pretože sa likviduje rozmanitosť života a tým pádom sa ľudský rod sám ohrozuje seba a hrozí že zaniknebez nejakej prírodnej katastrofy, ale svojou vlastnou vinou.Svoju identitu si ľudia budujú na vratkom základe v duchu hesla  ,,kupujem, teda som!“  Pomocou reklám ktoré  podprahovo vplývajú na podvedomie  ľudí, aby v masovom meradle v neustále kupovali,  zadlžovali sa, vyrábali, pracovali a poslúchali a tak stále dookola. Sme ako ten škrečok, ktorý neustále behá dookola v klietke a si myslí, že jeho činnosť je slobodná, ale pri tom  jeho ,,činnosť“ je  vymeraná a vytvorená určitými  mantinelmi.  Tento spôsob života, ktorý kolonizuje celý náš prirodzený spôsob života.

Rakúsky psychológ Sigmund Freud v prvom roku prvej svetovej vojny 1914 napísal, že táto vojna otvorila všetkým ľudom oči, ktorí boli zvyknutí na naivný osvietenský názor, že rastom civilizácie bude svet bez vojen z dvoch dôvod: Po prvé, štát je síce garantom morálky vo vnútri svojich hraníc, ale vyžaduje pod trestom smrti, aby sme sa chovali nemorálne voči občanom ostatných štátov, keď dôjde k vojnovému konfliktu. Druhá charakteristika, ktorá nás zaujíma je tá, že návrat agresivity a barbarstva, ktorú ľudia považovali za nezlučiteľnú z pokračujúcim rastom civilizácie. V plnej nahote sa vtedy ukázalo, že ľudia de facto prijímajú civilizáciu len povrchne. Vo vhodnej situácia sa ľudia dokážu oslobodiť od kultúrnych tlakov a odreagovať si svoje potlačené pudové agresívne tendencie. Rímsky filozof Lucius Annaeus Seneca (žil asi 4 pred Kr. – 65)  preto varuje že ,,na nič nesmieme viac dbať, než na to, aby sme nešli ako ovce za stádom tých, ktorí kráčajú pred nami. To by sme nemierili tam, kam sa má ísť, ale tam kam idú ostatní. Nič nás neuvrhne do väčších ťažkostí, ako keď sa riadime hlasom davu, presvedčení, že je to najlepšie čo prijal všeobecný súhlas a keď náš život neriadi rozum, ale napodobovanie.“ Na súčasnom pred Vianočnom období je vidieť  medzi veľký protiklad až priam pompéznym svetelnými vyzdobenými námestiami a na druhej strane tma v našich srdciach a mysliach  vplyvom  komercionalizáce Vianoc…

Ukazuje sa v súčasnej  modernej civilizácií rozpor medzi technologickým  ovládnutím prírody v záujme kapitálu a medzi čoraz menšou kontrolou ľudí nad svojimi životmi, ako správne a lepšie žiť. Český psychológ a filozof Břetislav Kafka tvrdil, že moderný človek je čoraz viac zameraný na ,,ovládnutie vonkajšej prírody, namiesto ovládnutia a poznanie seba samého – tu sa nachádzajú korene ľudského nedorozumenia a zla. Technické vedy sú zdrojom nezáujmu človeka o človeka. Utvrdzujú ho v predstave, že pokrok spočíva iba v tom, o čo dokonalejšie stroje máme k dispozícií a nie v tom, či sme dnes lepší, ako včera.“

 Po páde železnej opony v roku 1989 sa tento spôsob život antiducha globalizoval po celom svete,  ako to raz povedala vtedajšia britská  premiérka ,,železná lady“  Margaret Thatcherová  ,,there is no alternative“ (nie je žiadna alternatíva). Na miesto toho aby naša krajina  Západ obohatila a prišli sme s ničím novým  a svojou vlastnou kultúrou, tak sme sa hneď prispôsobili konzumnej mentalite Západu, reštaurovali sme kapitalizmus  a stali sme sa montážnou linkou Európy. Nevytvorili sme  sebavedomý kultúrny štát, ktorí  síce má malú rozlohu a malým počtom obyvateľstva,  ale silou duchu a kultúry by mohol byť príkladom pre ostatné národy.  Chceli  sme vybudovať vyspelý štát, nesprávnymi prostriedkami. Čiže  konzumnou mentalitou, ktorá plodí iba chamtivosť, egoizmus, korupciu, pretože neoliberálny kapitalizmus má všade vo svete deštruktívny účinok. Trhový  fundamentalizmus kolonizuje  náš žitý prirodzený svet, pretože nám  vnucuje jednorozmerný ekonomický svetonázor ( aj keď sa nám zdá že je to niečo prirodzené), že sme tu svete iba na to aby sme boli egoistický  individualisti a počúvali svoje inštinkty a nie svoj rozum srdce. V tomto systéme človek bude trpieť, ak sa voči tomu vzoprie a bude na neho vyvíjaný nátlak. Už nebude posielaný do gulagu alebo Osviečimu, ale bude  vysmievaný, že žije skromne, stačí si s málom  a  orientuje sa  na hodnoty, ktoré majú  trvalejšiu hodnotu.  Tuhé zlo vystriedalo tekuté zlo. 

Tento systém už nezabíja fyzicky, ale predovšetkým zabíja dušu človeka, kde sa snaží ho zviesť prostredníctvom zvádzanie  všadeprítomných reklám  na rôzne závislosti na ktoré ho nalákajú aby potom sa z neho stal otrok systému.

Ľudská činnosť v období globalizácie sa neorientuje na zlepšovanie ľudských pomerov, vytváranie lepšej humánnej spoločnosti, ale namiesto sa  orientuje dnes  ľudská činnosť pre uvolňovanie  prírodnej energie ktorá sa vytvárala evolučne  stovky miliardy rokov. V  záujme kapitálu sa drancuje príroda na  úkor celej budúcej generácie.  Tu sa potvrdzuje Marxov postreh, že ak si ľudia myslia, že konajú slobodne , tak  ich konanie je určovane spoločenskými silami, ktoré si neuvedomujú. Ako tvrdil Marx ,,Nie vedomie ľudí určuje ich bytie, ale naopak ich spoločenské bytie určuje ich vedomie.“  Nemecko – americký filozof a psychológ Erich Fromm tvrdil, že každá spoločnosť  potrebuje na svoje fungovanie vytvoriť určitý spoločenský charakter, aby fungovala spoločnosť. V kapitalizme je to  trhovo-konzumný charakter na miesto produktívneho charakteru, ktorý sa neorientuje  nie na peniaze ale na lásku a tvorivosť. V tomto systéme majú moc technokrati, ktorí sľubujú  blahobyt, namiesto mysliteľov-mudrcov ktorí sa zaoberajú tým, ako má sa má zmysluplnejšie a lepšie zlepšiť život a spoločnosť.   

Vzájomné vzťahy v  podmienkach spotrebiteľského kapitalizmu sú také,  že ,,osamelý dav“ sa medzi sebou  nestretávajú ako jedinečné individuality, ale ich vzťahy medzi sebou sú  odcudzené, kde jedine čo ich ,,spája“  sú trhové vzťahy, kde človek  je tu určený iba ako nástroj vykonania určitej špecializovanej funkcie. Je to stretávanie na povrchu, kde ľudia v tomto systéme sú na seba závislí,  ale paradoxne napriek tomu  sú na sebe nezávislí. Sú pri sebe, ale akoby boli  proti sebe. Je to akýsi mechanický poriadok bez života a duše.

 Človek sa už nepýta, či je to dobré alebo zlé, ale či je to ziskové a  rentabilné. Stojí tu  mimo dobro a zlo. Do Vianoc by sa mal človek duchovne pripraviť  a nie aby bol ho úplne pohltila komercia . Splnila sa dystopia z románu od Aldous Huxleyho, ktorý napísal v roku 1932 Prekrásny nový svet,  kde spoločnosť nebude riadená prostredníctvom strasti ale slasti , kde každí je nútený spoločenským nátlakom byť ,,šťastný“. Ako v románe konštatuje ženská postava Lenina: ,,Já som slobodná. Mám naprostou voľnosť skvelo se baviť. Každý je teraz šťastný.“ Zasmial sa. „Áno, každí je teraz šťastný. Avšak nechcela by si byť slobodná, aby si bola šťastná nejako inak, Lenina? Napríklad podľa svojho, nie ako sú ostatní?“

Žijeme v období komercionalizovaného konzumu, kde kultúra ktorá má ľudí vnútorne obohacovať,  učiť ich kriticky myslieť,  tak na miesto toho kultúra slúži kapitálu na to aby vynášala peniaze a preto sa musí znížiť na úroveň malomeštianského vkusu. Ináč by neprinášala zisk. V toto systéme kde pod maskou  demokracie, kresťanstva a rovnosti , ktoré nie sú nič  ako frázy a faloš,  sa priam cynicky rozmáha  korupcia v obrovskom meradle, kde chýbajú peniaze na verejne záujmy, kde zamestnanci sú vykorisťovaní súkromnými korporáciami, ktoré  slovenskému človekovi dajú za práca úbohú almužnu, z ktorej ledva vyžije. Zároveň ľudia  vykonávajú  zamestnania, ktoré nerozvíja ich ľudsky potenciál. V spoločnosti nerovnosti, kde  ekonomické a sociálne vykorisťovanie deformuje psychiku na strane vykorisťovaného a na druhej  strane vykorisťovateľa, ktorý je tiež obeťou rovnakých pomerov, čím sa vytvárajú u ľudí psychické choroby ako sú depresie, neurózy, alebo schizofrénie. V tom systéme  nastáva boj proti každému o sociálne privilégia a hmotné statky,  po latinsky homo homini lupus, čiže človek človeku vlkom. Triedna  spoločnosť vytvára  priam systémové násilie, ktoré je jej podstatou. Pred našimi očami  sa likviduje  naše prírodné bohatstvo, lesy sa u nás ničia v takom tempe  ako v  Amazonskom pralese, čo spôsobuje  nepriaznivé dôsledky na našu klímu a nezamýšľané dôsledky povodní.  V krajine kde panuje  rodinkárstvo, známosti a konexie miesto osobnej zdatnosti a šikovnosti. V krajine kde mladí nevidia perspektívu, pretože s kombináciou nízkymi platmi a vysokými pôžičkami na bývanie ja pre nich priam až priam likvidačné v časoch ,,tekutého kapitalizmus“, kde všetko je neisté.  V súčasnosti dochádza k najväčším masovým migračným tokom od čias druhej svetovej vojny  na Európu, aj vplyvom  nezmyselných   vojnových konfliktov Západu a zmenou klímy. Čo  u obyvateľstva vyvoláva negatívne  reakcie. Je to skôr vyjadrenie tekutého hnevu, pretože projektuje svoje obavy a niestoty, spôsobené globálnym neoliberálnym kapitalizmom,  vytvárania obetného baránka.  

Toto všetko musí mať dehumanizačný vplyv na ľudskú psychiku,  kde ľudia na svoj odcudzený život a odcudzenie voči svojej spoločnosti budú  ľudia budú reagovať masovým konzumom ako nesprávnu odpoveď na zmysel svojho bytia.  Je priam ,,logické“ že v atmosfére v takejto spoločnosti, ktoré sa dejú spomínané  veci počas celého roka , tak  počas Vianoce vypukne  priam až kolektívna psychická neuróza.  Je to akási diktatúra hluku, kde ľudia, ktorí majú strach zo svojho vlastného vnútra a preto sa veľmi radi tomuto tyranovi vzdávajú svojej vlastnej slobody. Je to diktátor, ktorý ale nemá konkrétnu tvár, ale abstraktnejšiu, neviditeľnejšiu, ale  je to o viac zákernejšiu. Postmoderný človek je neustále stimulovaný  informáciami,  televíziou, rádiom, internetom, počítačom, alebo smartfónom, pretože má strach z ticha.

Erich Fromm tvrdil, že ľudia v modernej spoločnosti sa snažia uniknúť od neznesiteľnej nudy, pred ktorou sa ale čoraz menej vedia brániť. Nuda je už do takej miery rozšírená v západných industriálnych spoločnostiach, že sa už nepociťuje ako chorobný stav, ale nastáva akási “patológia normálnosti“. Človek aj napriek tomu, že sa snaží odstrániť svoju nudu, pomocou konzumu, tak zažíva stále väčší pocit vnútornej prázdnoty. Ako hlavnú príčinu nudy vidí že ,,pri povrchnom odstránení nudy zostáva osobnosť človeka nedotknutá, nič neovplyvní jeho hlboké city, fantáziu, rozum, skrátka všetky podstatné schopnosti a psychické vlastnosti človeka. Všetky tieto vlastnosti sa neprebudia k životu.“ Je to iba obyčajná stimulácia objektom, ktorá nevyžaduje od subjektu žiadnu namáhavú aktivitu, ale zostáva pritom celkom pasívny. Celá marketingová reklama v industriálnych spoločnostiach pracuje s týmito pasívnymi reakciami. Stimulované sú predovšetkým ľudské pudy, či už to je sexuálna žiadostivosť, chamtivosť, agresivita, atď. Pri uspokojení tohto druhu potreby človek “má dosť“. V románe talianskeho spisovateľa Alberta Moraviu ,,Nuda“ zobrazuje hlavného hrdinu, ktorý pociťuje neskutočnú nudu, ktorá pramení z akejsi ,,straty skutočnosti“. Nie je schopný nadviazať komunikáciu s okolitým svetom a nedokáže sa zbaviť tohto stavu. Ako tvrdí v predhovore ,,pre mnohých ľudí nuda znamená opakom zábavy; a zábava je rozptýlením, je zabudnutím. No pre mňa nuda je opakom zábavy; ba mohol by som rovno povedať, že sa v istom ohľade podobá zábave práve v tom, že plodí rozptýlenie a zabúdanie, hoci veľmi zvláštneho druhu. Nuda je podľa mňa vlastne istým druhom nedostatočnosti, nevhodnosti, či nedostatku skutočnosti.“

Toto obdobie je špecifické v tom, že ku koncu roku, by sa mal človek viac sa zaoberať podstatnejšími vecami, naladiť sa do tej správnej ,  a mal  by byt viac solidárnejší a predovšetkým aby sa mal starať o svoju dušu, ci už v čítanie knihu, meditáciou, chodiť do prírody, lebo iba vtedy si človek môže uvedomiť podstatnejšie stránky života, pretože sme obohatený o tento rozmer, krotý je vnútorne  obohatený vnáša do spoločnosti v k sa nachádzam pretože musíme uznať  že duševnú potravu  nemôže čerpať z tejto spoločnosti, kto sa nachádza v kultúrnej kríze.

Cirkev, ktorá by mala vystupovať proti konzumným Vianociam, je až na pár výnimiek ticho. Veď súčasné Vianoce  idú proti kresťanskému duchu. Je to v priam v protiklade súčasného  pápeža Františka, ktorý nedávno vyhlásil antikonzumnú revolúciu. Sám vo viacerých encyklikách varuje pred súčasným neoliberálnym kapitalizmom a ekologickou krízou, korupciou Cirkvi, atď. Ale ak sa však  pozrieme bližšie hlavne na vyšší stav slovenského katolíckeho  klérusu, tak až priam do očí bije ako  žijú luxusne a prepychovo, kde vlastnia obrovské majetky, drahé autá, podnikajú vo veľkom, tak odpoveď  už budeme poznať dopredu. Nebudú preto kritizovať tento systém, keďže Cirkev na ňom má hmotný prospech.  Už ale Ježiš povedal že „nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ Cirkev zároveň používa totalitárne praktiky a vylučuje akúkoľvek diskusiu a tých progresívnych kňazov už neupaľuje, (keby mali  moc tak by to spravili ) ale  jednoducho ich vylúči a exkomunikuje. Keby prišiel Ježiš medzi nich, tak by ho nemohli strpieť a tí istí čo jeho majú plné ústa, tak by ho znova ukrižovali… Zároveň spôsob jej vyjadrovania sa zasekol niekde na úrovni Tridentského koncilu z rokoch 1545 – 1563 ako reakcia na reformáciu a nevie preto osloviť dnešného človeka  jazykom súčasnej doby.  Asi si nevšimla, že v rokoch 1962 – 1965 prebehol niečo ako 2. Vatikánsky koncil v duchu  aggiornamento, čiže zosúčasnenie, kde za hlavný zámer sa mala Cirkev priblížiť modernému človeku. Cirkev používa modernú techniku ale jej duch je stredoveký.Mýtus o  ,,kresťanskom“  Slovensku počas Vianoc padol…

                               Starosť o svoju dušu ako zmysel Vianoc

,,Ak sa má duša pozdvihnúť ku kontemplácií univerzálne duše, musí toho byť hodná vďaka ušľachtilosti, musí sa oslobodiť od omylov a ukryť sa pred vecami, ktoré priťahujú pohľady obyčajných duší, musí sa ponoriť do hlbokého sústredenia, umlčať, čo ju obklopuje, nielen telesné poryvy a hlučné pocity, ale všetko, čo je okolo nej. Nech teda všetko stíchne, zem aj more, vzduch, ba aj samotné nebo.“  Plotínos

Práve počas Vianoc, by si mal človek uvedomiť hodnoty, ktoré nie  sú speňažiteľné a ktoré sa nemôžu skomercionalizovať,  ale ktoré  sú nadčasové a mimotrhové. Tieto hodnoty  nenájde z súčasnej  spoločnosti, ktorá sa nachádza  v kríze. Ako tvrdil český filozof Karel Kosík ,,Pozastavení je možný začátek zamyšlení.  Člověka  znenazdání přepadne otázka (pochybnost, úzkost), k čemu je všechno patchtení, podnikání, vynalézání dobré uvolňuje se prostor a čas k zamyšlení. V takových okamžicích se propadají do bezvýznamosti běžné velečiny, říka se jim hodnoty, jako je úspěch, efekt, majetek, sláva, a odkusi z hlubin sa vynořuje  přehlížená, potlačovaná, zapíraná otázka, co je dobro?“

 Človek sa má starať o svoju dušu. Nie je to nejaký útek zo spoločnosti, ale je to chvíľa, keď sa človek vo svojom vnútri  konfrontuje s nadčasovými hodnotami, ktorý presahujú súčasný časopriestor súčasnej hektickej spoločnosti. Hľadá pravdu, ktorá je vždy mimosobná, ktorú ale musí vždy hľadať konkrétny človeka  a nikto  mu ju za neho nenadiktuje na silu. Čiže je transcendentálneho charakteru. Keď ju nájde dôjde tak môže dôjsť  k vnútornej zmene človeka. Nie je ale majetníkom  pravdy ale pravda má jeho. Ale s tým sa neupokojí, lebo pravda nie je  formálna, neživotná ale mení  sa relatívne v časovo – priestorovým kontinuum. Preto ak si vo svojom vlastnom subjektívnom mikrokozme  uvedomíme  nadčasovú podstatu bytia, tak ho budeme  vnímať aj v okolí  objektívneho makrokozmu. Je naplneným bytím. Prekoná subjektívne- objektívne rozštiepenie. Už nebude vnímať druhého človeka Ja a Ono čiže ako vec,  ktorá sa dá použiť a odhodiť, ale bude  vnímať toho druhého človeka ako  Ja a Ty, čiže ako neopakovateľnú a jedinečnú bytosť.

 Marx tvrdil, že  ,,je treba zmeniť vládu vecí nad ľudmi, vo vládu ľudí nad vecami“ Ale je vždy treba začať zmenou u seba samého aby človek mal vládu nad sebou samými a svojím životom. Vonkajšia sloboda sa prejaví až vtedy, keď sa zrodí u človeka vnútorná sloboda, lebo len vtedy sa môže prejaviť a spôsobiť  zmenu vo vonkajšom svete. Nemecký filozof Immanuel Kant  tvrdil, že „iba dve veci ma napĺňajú – hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne“. Táto vnútorná zmena sa prejaví u človeka vo výraze tváre, jeho oči budú vyžarovať  životnú iskru, radosť,  zmení sa spôsob ako gestikuluje, intonácia jeho hlasu. Bude mať v sebe metafyzické zakotvenie, duchovný stred. Už Ježíš tvrdil že  „kráľovstvo Božie je vo vás“. Pravý autentický život je ten , ktorý obsahuje  v sebe duševné nadčasové hodnoty , ktoré duševne povznášajú a ktoré dávajú silu a chuť do života. Antický filozof Platón tvrdil, že  každý človek má v sebe nadčasové hodnoty, ktoré nenájde v tomto menlivom svete. Poznávacím nástrojom duše je rozum po grécky NÚS, kde vďaka nemu môžeme poznať večné idei. Oproti tomu je nedokonalé poznanie, po grécky  DOXA, čiže zdanie, alebo mienka ľudí. Je to akýsi Matrix, pretože považujú ilúziu a zdanie za realitu a pravá podstata im uniká.

Neodcudzený, celistvý, vnútorne slobodný a autentický človek tu stoji proti odcudzenej spoločnosti, ktorá sa ženie za mamonom a konzumom. Samozrejme  nebude  to nejaký dokonalý ,,nadčlovek“, pretože  človek  ako  ,,bytie k smrti“ žije  v dvojznačnom svete a  tiež bude chybovať,  pretože  pokiaľ človek  žije v tomto  dynamickom, premenlivom a komplikovanom svete tak  nie vždy môže vedieť odhadnúť situáciu ako sa v nej správne zachovať. Nemôže byť dokonalý v tomto dvojznačnom svete, ale predsa bude na tom stále lepšie ako pred tým, pretože sa dokáže poučiť z chýb. Pretože ak v sebe obnoví ľudskú dôstojnosť, tak bude protestovať všade, tam kde sa ľudská dôstojnosť degraduje, pretože v sebe má ideál, podľa ktorého meria okolie. Tento ideál  sa preto nedá pozitivisticky zdôvodniť  od toho čo je, pretože vždy sa musíme spýtať kvôli čomu má vlastne vykonať dobro a spravodlivosť? Kvôli užitočnosti sa to nedá zdôvodniť,  pretože dobro sa musí sa  zdôvodniť kvôli nemu samému, bez nejakého zištného zreteľa.  Preto, ak sa človek skorumpuje systémom,  tak ako taký človek môže zlepšiť spoločnosť? Nie je to autentický spôsob,  tam kde nie je jednota slova a života, pretože to čo človek hovorí má ručiť svojím životom za svoju pravdu, aby bol príkladom pre okolie. Byť vo sveteale nie byť zo sveta…

Buďme tou zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete. Ak sa človek ale rozhodne žiť autenticky v slobode v odcudzenej spoločnosti  a nedá sa  ovplyvniť duchom doby, tak bude  pre svoj postoj psychickou chorou spoločnosťou vysmievaný a nechápaný.  Nedá sa len tak ľahko zmanipulovať a nezapredá sa  moci a bohatstvu, len aby sa vzdal svojho presvedčenia.  Radšej bude hladovať a trpieť. Už  v Novom  Zákone je písané, že ,,čo z toho keď človek celý svet získa, ale svoju dušu utratí“.Človek musí mať rád predovšetkým sám seba, aby mohol mať rád ostatných ľudí a svet v ktorom žije. Už Ježiš v v Novom Zákone tvrdil že  ,,milujte svojich blížnych ako seba samého.“ Ak sa človek nenávidí a nekultivuje sa,  ako môže taký človek mať rád aj ostatných? Bude žiť materiálne  jednoduchšie a minimalisticky  ale o to viac maximalisticky sa bude intenzívnejšie zaoberať podstatnejšími stránkami života. Bude sa viac vzdelávať a bude viac solidárnejší  k ľudom. Už Ježiš tvrdil že ,,nezhromažďujte si poklady na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú;  ale si zhromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ, ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú;  lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.“  Opak k láske sebe je egoizmus, kde človek sa podvedome nenávidí  a svoju frustráciu si kompenzuje na svojom okolí  vo forme určitého sadizmu, kde má pôžitok z ovládania druhých ľudí. Alebo neustále hromadenie  majetku a zvyšovanie  moci ako kompenzácia  svojho  vyprázdneného života.

Marx tvrdil, že aby sa zmenila spoločnosť,  tak  sa musia zmeniť materiálne podmienky a ekonomická základňa spoločnosti, ktorá sa prejaví v nadstavbe podobe ideí, zákonov, atď.  Každá zmena, ktorá sa orientuje  iba na zmenu vo vedomí ľudí považoval za ,,idealizmus.“ Bola to v tom čase oprávnená kritiku, pretože ak sa iba zdôrazňuje jednostranne, aby sa človek zmenil vo vedomí a pri tom si nevšímal dobu v ktorej žije zo všetkými jej problémy, tak sa to minie účinkom. Ako povedal Marx ,,filozofi doteraz svet vysvetľovali a ide o toho zmeniť ho.“  Marx  videl nevyhnutnosť rozpracovať novú filozofiu, pretože stará doba feudalizmu zanikala a bolo potrebné reagovať  na problémy modernej doby, ktorá  priniesla zo sebou nové problémy. Moderná doba je v neustálom  pohybe, kde technológie majú dopad na naše životy  a menia naše životy oproti statickom svete feudalizmus. Preto mravoučné  kázania a hlásanie dogiem bez toho, aby sme si všimli dobu v ktorej žije sa minie účinkom. Ale iba zdôrazňovanie  iba praxe v súčasnom svete bez teoretického vysvetlenia sveta,  je to čo brzdí podľa súčasného slovinského filozofa Slavoja Žižeka súčasnú ľavicu. Pretože jednorozmerná prax bez teórie , môže byť v službách v službách kapitálu, ktorá sa tvári, že je emancipačná. Žižek tvrdí, že treba znova študovať nemeckého filozofa Hegela, lebo dnes je treba najskôr svet pochopiť, aby sme ho mohli zmeniť. Čiže treba byť sebauvedomelou bytosťou, ktorá si v sebe uvedomuje svojím rozumom Absolútno a zároveň kde je človek postavený situačne v dobe ktorej sa nachádza . Teória musí byť doplnená Marxovým dialektickým materializmom a vedieť čo najlepšie pochopiť svoju dobu. Pretože abstraktné ideáli narysované na papieri a scholastické dogmy  nedokážu zlepšiť spoločnosť.  Heslá typu ,,pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“  je skôr magickou formulkou podobnou tou, že zmením spoločnosť  akoby mávnutím čarovného prútika.

   Človek sa vždy nachádza v konkrétnej situácií, kde nemá pred sebou žiadny návod  ako sa má správať , ale vždy sa on sám musí rozhodnúť ako  konať v konkrétnej situácií. Je treba zjednotiť dialektickým spôsobom  vedomie a bytie a reflektovať svet jednoty v pohybe. Marx tvrdil, že  treba zmeniť spoločnosť,  a zmeniť odcudzenú prácu, kde by sa ľudia , slobodne a tvorivo rozvíjali. 20. storočie ukázalo sa byť omylom, že zmeníme spoločenské štruktúry,  ale samotní ľudia sa nezmenia. Ak ľudia v súčasnosti budú  žiť zmysluplnejší život a budú mat potreby, ktoré sú zmysluplné a rozvíjajú  duchovne človeka, tak sa to prejaví neskoršie na celý spôsob života, pretože  to spôsobí dialektický protitlak vytvorenia  synergického efektu  na výrobu, pretože zmysluplná spotreba a životný štýl,  bude neskoršie vytvárať zmysluplnú prácu. Platí karmický zákon (karma sa do slovenčiny dá preložiť aj ako čin), že všetko  vykonané v realite spôsobuje  nejaký účinok a spôsobuje dynamické puto medzi ním a jeho dôsledkom. Prvý zákon termodynamiky hovorí o zachovaní energie a hmoty. Žiadna energia v prírode sa nestráca a pôsobí tým silnejšie, čím je viac naakumulovanejšia. Podobne aj v ľudskej kultúre platí, že naakumulovaná psychická energia nezaniká, ale ďalej pôsobí, aj keď subjekt už nežije, pretože ovplyvnil svojím životom ľudí okolo seba, alebo stále pôsobí v tom čo tu vykonal buď v knihách, článkoch, činoch, slovách, myšlienkach,  atď.  Entropia, ktorá  spôsobuje v prírode stav neusporiadanosti  a rozkladu, pretože druhá veta termodynamická hovorí, že entropia izolovanej sústavy s časom rastie. Podobne súčasný systém zo svojím individualizmom, zvyšuje stav neusporiadanosti a rozkladu vo všetkých sférach, či už v rodinách, spoločnosti, politike, ekonomike, alebo v kultúre. Ale voči entropií treba bojovať predovšetkým vo svojej mysli, ktorá je hlavne teraz pred Vianocami zahltená zbytočnými a škodlivými myšlienkami, čiže duševnými jedmi.

 Zmysel nie je niečo čo sa vznáša nad nami, ale  zmysel je taký aký  dáme obsah svojmu životu. Z našej formálnej štátnosti, ktorá je kolonizovaná nadnárodnými korporáciami sa zrodí  skutočná štátnosť, ktorá bude mať samostatnú a sebestačnú ekonomiku, politiku, armádu a kultúru. Zároveň treba študovať súčasnú  konšteláciu  moci, triednu štruktúru, geopolitickú situáciu, históriu a vedieť to spojiť do dynamickej kritickej syntézy. To si uvedomme  v čase Vianočných nákupov. Hegel tvrdil, že v dejinách existuje dialektický zákon protikladov negácie negácie v rámci tézy, antitézy a konečnej syntézy. Dnes vidíme,  ako hlavnú tézu, proti ktorému treba bojovať konzumný život a egoistický individualizmus, zo všetkým negatívnymi stránkami na spoločnosť. Proti tomu treba postaviť antitézu, autentického, duchovne vyspelého života, ktorý bude sociálne zameraní na budovaní lepšej a spravodlivej spoločnosti. Došlo by ku konečnej syntéze lepšej, sociálnej, spravodlivej a humánnej spoločnosti.

Odolajme preto  davovej psychóze, preto že ak sa nedáme zlákať, tak Vianoce budú  mať pre náš kúzelnú atmosféru.  Ako to napísala nemecká filozofka a mystička Edita Steinová (zahynula  počas 2. svetovej vojny v koncentračnom tábore) ,,Keď  se dni stále viac krátia, keď  začnú padať prvé snehové vločky, vynárajú se nesmelo a ticho prvé vianočné myšlienky. Už z obyčajného slova Vianoce vychádza  kúzlo, že sa mu sotva ktoré srdce môže ubrániť. Aj   ľudia bez viery, pre ktorý dávny príbeh betlehémskeho dieťaťa nič neznamená, sa chystajú na sviatky a uvažujú, ako by mohli tu či tam rozsvietiť  lúč radosti. Akoby teplý prúd lásky prechádza celú Zem už týždne a mesiace pred tým.“ Počas slnovratu, keď od vtedy  budú dni dlhšie a jasnejšie, tak aj do nášho života by malo prichádzať viac svetla a nádeje. Toto je v priamom protiklade k súčasným Vianociam, ktoré  aby paradoxne o to viac snažia agresívne zo všetkých strán vplývať  na človeka, aby sa aspoň na chvíľu zastavil a zamyslel sa. Pretože aby človek nebol pohltený  všadeprítomným  hektickým životom, tak by  prehliadol celý ten prázdny lomoz bez duše  a nenakupoval, čo je pre nadnárodné korporácie hlavný nepriateľ číslo jeden. 

Protestantský teológ Paul Tillich tvrdil, že moderný človek žije väčšinou na povrchu a jeho metafyzickou potrebou je, aby sa ponoril do hĺbok bytia. Pretože hĺbka myslenia patrí  k hĺbke života. Sme zotročení každodennou rutinnou a sme neustále niečím ťahaný, než aby sme niekam smerovali. Nezastavujeme sa, aby sme sa pozreli do výšok nad sebou,  alebo do  hĺbok pod sebou. Neustále sa ženieme kupredu aj keď je to točenie sa v kruhu a nemáme čas sa pozrieť do hĺbky života.  V tejto chvíli ale  príde zemetrasenie nad našimi samozrejmosťami a celý nás život sa otrasie  v samotných základoch.  Dôjde k existenciálnej revolúcií. Až vtedy  dochádza ku skutočnému životu, keď dôjdeme k nevyčerpateľnej hlbine a k základu celého súcna, ktoré má meno Bytie. Preto je treba sa ponoriť hlbšie k základu našej dejinnej existencie, v ktorej sa nachádzame. Preto treba protestovať proti všetkým spoločenským vzťahmi, ktoré človeka robia poníženou, zotročenou, opustenou  bytosťou. Ako povedal Friedrich Nietzsche  “Ja nechcem svoje šťastie.  Ja chcem svoje dielo.“ 

Človek neexistuje na spôsob existencia kameňa a nie je poháňaný  nejakým samopohybom či  osudovou fatalitou, ale má slobodnú vôľu a môže povedať NIE. Nie  kolaborácií, zvráteným pomerom, duchovnému a hmotnému otroctvu  a konzumným Vianociam. Preto treba životu  povedať  ÁNO, napriek všetkým negatívam. Môže sa to zdať maličkosťou, ale to čo oslobodzuje  zreje a klíči pomaly, v  skryte a na začiatku sa  to javí ako  úplná zbytočnosť.  Z dejín ale poznáme, že z veľmi malých počiatkov vznikli veľké  dejinotvorné udalosti.  A preto aj keď sa nám zdá, že nemá cenu sa do toho púšťať, pretože nás moderná civilizácia navykla na rýchlosť a okamžitú efektivitu je aj napriek tomu dôležitý počiatok zamyslenia. Zamyslenie sa deje údivom, nad všetkým súcnom okolo seba, že prečo je niečo a nie je radšej nič. Ja sám som nemusel byť, ale som  existujem , dýcham a myslím. Zistíme,  že život je vlastne zázrak a dar, ktorý nemôžeme ľahkovážne premrhať a  budeme preto cítiť o to väčšiu zodpovednosť za svoje životy.  To čo nás ohrozuje v súčasnosti a  nie len našu spoločnosť, ale aj celú globálnu civilizáciu je bezmyšlienkovitosť a ľahostajnosť a následná strata akejkoľvek zodpovednosti za osud našich životov, spoločnosti a celej našej planéty.  Uvedomme si v tomto sviatočnom období, že najväčšou chudobou nie je nedostatok hmotných vecí, ale nedostatok podnetov k prebudeniu duchovných  schopností  spiacich v nás. To čo nás najväčším ohrozuje je vnútorná chudoba  súčasného človeka,   pretože nemá stále dosť hmotných statkov. Skutočne bohatý človek je ale ten, ktorý so svojimi prebudenými a vypestovanými schopnosťami nachádza rozvinutejší pomer ku všetkému čoho ho obklopuje.

Mgr. Tomáš Daněk, kulturológ

Zdieľaj tento článok:
166
3

10 thoughts on “Komercionalizácia Vianoc

  • 26. decembra 2018 at 11:23
    Permalink

    Súčasný výhradne komerčný a konzumný profil Vianoc je jednoznačným dôsledkom našej orientácie na USA a Západ a s tým súvisiacou ekonomickou kolonizáciou, ktorá nijako nezaostávala za kolonizáciou ideovou a duchovnou, pričom oba typy kolonizácie majú výhradne devastačné a decimujúce dôsledky nielen na ekonomiku a hospodárstvo podrobených štátov, ale aj na stav mysle každého jedného občana. V mene plurality výberu nám boli násilne vnútené falošné pseudohodnoty, importované z USA a Západu. Preto všade vidno samých santaklausov či nervóznych a vulgárnych kupujúcich v chrámoch konzumu. Ide to presne v línii pokorného a poníženého podrobenia, porobenia a totálnej podriadenosti voči USA. Stratili sme vlastnú svojprávnosť a svojbytnosť, sme už len chudobnou a zaostalou kolóniou, z ktorej USA ťaží pre svoje ciele. Keďže sa väčšina nebúri, ba dokonca si tento aspekt ani neuvedomuje, zatiaľ im to ťaženie vychádza.

    Tu si treba totiž uvedomiť, že ruka v ruke s ekonomickým podrobením postsocialistických štátov kráčalo aj podrobenie mysle a duchovného rozmeru ich obyvateľov. Celé to bolo už dopredu naplánované, veď Gorbačov s Reaganom sa na zničení socialistického bloku dohodli s dostatočným predstihom pred r. 1989.

    Myslím si, že tu je nevyhnutné uvedomiť si holý prazáklad príčin uvedeného stavu veci, pretože všetky tieto negatívne aspekty komercionalizácie Vianoc sú totiž len dôsledkom nejakého stavu, ktorý tu jestvuje už takmer tri desaťročia, pričom jeho panovanie nemohlo nezanechať následky aj v myšlienkovej a duchovnej rovine, lebo 29-ročné panovanie konzumu nad duchovným a myšlienkovým rozmerom devastuje nielen dušu, ale je príčinou aj pokrivenia ľudských charakterov (spory a hašterenie v rodinách, rozvodovosť, zničené medziľudské vzťahy).

    Reply
  • 27. decembra 2018 at 11:16
    Permalink

    AUTOROVI ČLÁNKU STRUČNĚ KE KOMERCIONALIZACI VÁNOC

    Pane Daněk, zdravím Vás po Vánocích! )

    Váš článek jsem si založil do mé internetové knihovny, jedná se o nejlepší pohled na stav věcí soudobé společnosti, jaký jsem doposud četl, opravdu, jste dobrý. Jedná se ve své podstatě o stav věcí, jenž odpovídá pojmu PSYCHOLOG. VÁLKA, jež je horší ve svém důsledku, než-li ta horká válka.

    Víte, pane Daněk, jste na svůj mladý věk až neuvěřitelně moudrý, to se pozná. A myslím to upřímně. Něco Vám však prozradím, o čem patrně ani Vy, ale ani ostatní čtenáři DAV-DVA nevědí. Poslala mi před Vánocemi má dávná známá z Moskvy odkaz na strašlivý článek, jak se dnes za Putina zachází se starými lidmi v nemocnicích a chodobincích v Rusku. Ona známá mi k tomu připsala, cituji: „Václave, přesně tohle dělali svým obětem v konc. táborech němečtí fašisté.“ A pak mi má známá, Irina se jmenuje, napsala: „Václave, já se nechci dožít důchodového věku, abych trpěla v ruských nemocnicích jako dobytek v předsmrtné křeči na jatkách.“

    Pane Daněk, já se po těchto Irininých slovech zamyslel, proč, proboha, ruský lid volí za prezidenta kata, jenž vlastnímu národu se svou oligarchickou bandou tohle svinstvo činí. A pak mě osvítilo. Dle šetření podílu pravoslavných věřících na celkovém počtu obyvatel vzešlo, že v r. 1990, tedy těsně před pádem SSSR, to bylo asi 38 %, avšak dnes více než 80 %. Je známo, že za Putinovy vlády, která stále více nabývá rysy nejkrutějšího feudálního despotismu, se doslova masově zvelebují za těžké miliardy peněz všechny církevní majetky takovým způsobem, že se neostýchám to nazvat pravoslavným fetišismem hraničícím s opravdovým davovým šílenstvím.

    To jest, všechno v Rusku se dnes obětuje ve jménu zlata a amer. dolarů a eur z německého Reichu zvaného EU – ve prospěch děsivé černé díry zvané Ruská pravoslavná církev. Její nejvyšší představitel patriarcha Kirill (obč. příjmení Gunďajev) káže Krista, ale sám má majetek přes 4 miliardy USD. Avšak milióny prostých Rusů si v bankách sjednávají půjčky na jídlo, na bydlení už jim nezbývá, v ruských chudobincích babičky a dědečkové hnijí ve vlastních výkalech. Tento krátký videoklip komentáře nepotřebuje. Střídají se záběry z ruských infekčních oddělení a porodnic se záběry nebetyčného bohatsví ruského prezidenta a pravoslavné církve s majetky, o jakých se nesní snad ani amer. prezidentu.

    PEKLO RUSKÝCH NEMOCNIC:
    https://www.youtube.com/watch?v=RfMVmhmLPI0

    BÍDA PUTINOVA RUSKA:

    Reply
  • 30. decembra 2018 at 13:18
    Permalink

    Zdravím Vás pán Vašek :)

    To sú veľmi milé slová od Vás a zároveň zaväzujúce, aby som pokračoval ďalej v písaní podobných článkov, pretože to má asi nejaký zmysel…Viete ja od vysokej školy sa vzdelávam v rámci sebavzdelávania, pretože komercia a súčasná konzumná kultúra mi neposkytuje nejakú duchovnú, kultúrnu a intelektuálnu stimuláciu. Preto čítam tie najlepšie diela, ktoré boli napísané v minulosti a učia kritickému mysleniu. Som vášnivý milovník antikvariátov. Ale zároveň je taký paradox, že čím viac toho človek vie, tým má väčší pocit, koľko toho ešte musí vedieť…je to niečo čo označil renesančný filozof Mikuláš Kuzánsky ako učená nevedomosť.
    Správne ste to označil ako psychologickú vojnu a tá je ešte horšia, pretože je zákernejšia a potichu likviduje a vyprázdňuje samotnú ľudskú existenciu a samotný zmysel jej existencie…
    Tak v Rusku je opäť niečo, čo malo byť vecou minulosti a to že sa zneužíva náboženstvo na politické účely, alebo ináč povedané klerikalizmus.. Je tam akýsi autoritatívny kapitalizmus, ktorý posväcuje súčasná pravoslávna cirkev…kedysi posväcovala cára a teraz je opäť je na scéne a dáva legitimitu súčasnému režimu. Ja som teraz nedávnu pozeral dokument o Mikulášovi II. a tam dokonca Mikuláša II. považujú za mučedníka a je tam vyhlásený za svätého…

    Reply
    • 30. decembra 2018 at 14:04
      Permalink

      Áno – Rusko sa vydalo cestou nacionalizmu, podpory národnej hrdosti spojeným s heroizáciou významných osobností národa, vrátane renesancie cárskeho sentimentu. To všetko s požehnaním pravoslávnej cirkvi, prezentovanej ako súčasť svetskej moci – veľkej Rusi. K tomu pridajme zavrhovanie komunizmu a komunistov a snahu o oddelenie väzieb komunizmu od minulých udalostí a jeho náhradu za ruské, alebo národné.

      Toto sú všetky typické znaky pravicového nacionalistického konzervatívneho režimu – kdekoľvek na svete bol, je či bude – vždy je rovnaký. Nacionalizmus+konzervativizmus+cirkev+antikomunizmus.

      Sledujme Brazíliu.

      Reply
      • 30. decembra 2018 at 15:16
        Permalink

        Martine, srdečně Vás zdravím!

        Výtečná slova ve Vašem podání, podepisuji se pod každým Vaším slovem, Martine. A Alexandra Samsonova od Vás jsem si přečetl, tedy, „Prečo zahynul Sovietsky zväz“. V zásadě s tím Samsonovem souhlasím, jen bych doplnil, že v čele Svazu byla tři jména, jež si dovolím označit za svatá. Byl to Stalin, maršál Rokossovskij a takřka geniální inženýr Kosygin. Ovšem, našel bych více dalších, ale tato tři jména mi jaksi zrovna nyní vytanula na mysli. Pravda, ne vše Samsonov sdělil.

        Vím o dalších aspektech, o kterých jsem se Vám, Martine, již jednou zmínil v rámci naší skvělé listopadové polemiky pod článkem „Film J. Bosáka: Sľubili sme si lásku“, kam jste mě tehdy pozval na pokec. ) Nicméně, jsou ještě i jiné důvody, abych tak řekl, jež vedly k řízené demolici SSSR, ale o těch se veřejně zmiňovat dost zdráhám, je to tzv. na hraně, chápete. ( Jen jednou jsem si o tom s Rusy vyměnil názory, asi před deseti lety, což způsobilo, že bylo po dlouhých letech zrušeno diskusní fórum na webu KSRF, až do dnešních dnů. Vše nastalo poté, když se do naší diskuse vmontoval jistý mladý Číňan, jenž studoval na jedné z čínských univerzit RJ, ruskou a sovětskou historii a literaturu. Mimochodem, člen KS Číny, dost mi smýšlením připomíná T. Daňka. Rychle jsme si svým smýšlením s tímto mladým Číňanem padli do oka, takže jsme na diskusním fóru KSRF začali spolu nepokrytě diskutovat, aby se na světlo boží z jeho úst dostala fakta, která, mírně řečeno, zapůsobila jako termojaderná nálož, takže nedlouho po tomto se celý mohutný diskusní klub (sofistikovanější diskusi jsem nikdy nezažil) ZRUŠIL, byl to pro nás všechny (asi 300 stálých členů, bylo to výlučně s registrací) dost velký šok. ( Já sám jsem tam fungoval asi deset let. No, dost, snad se k tomu ještě dostaneme. )

        P.S.
        Pane Daněk, napsal jste to s tím Mikulášem dobře, měl jste patrně na mysli cara Nikolaje II.? Pokud ano, není co řešit.

        Reply
        • 30. decembra 2018 at 16:40
          Permalink

          Vašku, až sa prestanete zdráhať, tak píšte…

          Reply
        • 30. decembra 2018 at 17:12
          Permalink

          Ano presne Nikolaja II. som mal na mysli.

          Reply
  • 30. decembra 2018 at 20:33
    Permalink

    Vašíku,

    koukám že někteří velký synové národa českého provozují antikomunistické řádení i o Vánocích.

    https://cz.sputniknews.com/ceskarepublika/201812288821000-cesky-europoslanec-prozradil-co-je-potreba-udelat-abynastal-definitivni-konec-komunismu/?fbclid=IwAR35cu7RJkYMjkmj9KI7Rsmq8Oyzws1j7eH_kVnwGqwj6qy8L1un8cRX1wE

    Dávné legendy říkají, že tenhle materijálek léčil Товарищ Генералисимус poctivou prací a používal jej na v celku úspěšné zasídlení Sibiře….

    Reply
  • 30. decembra 2018 at 21:43
    Permalink

    Martine, klidný večer Vám ode mne.

    No, Štětina a velký syn národa českého? Že by? )) No, že to zveřejnil Sputnik, mě nijak nepřekvapuje. Jedná se o antikom. hlásnou troubu novodobého carského Ruska pod vedením dolarového miliardáře a vášnivého antisovětčíka Vladimíra Putina.

    Když jsem krátce psal své příspěvky v diskusi Sputniku, tolerovali mě asi jen čtvrt roku, pak mě zablokovali a nadobro vyrazili. Když jsem se tam přihlásil pod jiným jménem, nebylo to k ničemu, protože tam se registrujete nejen svým nickem, ale také se to tam páruje s IP adresy PC, ze kterého posíláte své příspěvky, ten můj označili jako nebezpečný proamer. protiruský troll.

    A víte proč, Martine? Protože jsem obhajoval sovětskou minulost, protože jsem obhajoval socialismus, protože jsem kritizoval ruský oligarchát, jenž vykořisťuje ruský lid natolik krutě, že tohle najdete snad jen v sousední Ukrajině nebo v Kolumbii v Latinské Americe, nikde jinde. A máte pravdu, že kdyby to Josef Stalin neřešil tuhle sebranku skrze gulagy, tak by se mu ten Svaz sesypal do roka a do dne, protože Rusko bylo vždy antikom. až to bučelo. Bez diskuse.

    P.S.
    Martine, před třemi dny Sovětskaja Rossija zveřejnila článek o velké tiskové konferenci (přítomno bylo 1640 novinářů) ruského prezidenta V. Putina 20. prosince t.r.

    ZDROJ: http://sovross.ru/articles/1788/42409/comments#888240

    Článek cituje Putinova slova o možném socialismu v Rusku: „Nepovažuji za možný návrat socialismu v Rusku. Socialismus je vždy spojen s výdaji vyššími než činí příjmy, takže v konečném důsledku socialismus představuje slepou cestu vývoje. Místo socialismu je třeba spravedlivě se chovat k lidem žijících za hranicí chudoby.“ Martine, přeberte si takhle Putinova slova, která padla před mraky novinářů z celého světa před pouhými 10 dny, jak Vy sám uznáte za vhodné.

    Já osobně mám jasno, kdo je Putin, už od té doby, jak se smál otázce proslulého Larry Kinga ze CNN 8. září 2000, když byl dotázán, co si myslí o tragické havárii ponorky Kursk v srpnu 2000. Putin se tehdy jidášsky zasmál a Kingovi odvětil: „No co, tož se potopila!“ (čas asi 1:15)

    ROZHOVOR V. PUTINA S LARRY KINGEM ZE CNN 8.9.2000:

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: