Zdieľaj článok:
Vyšlo 15. 9. 2019 na DAV DVA.
Branislav Fábry vystúpil na konferencii o ľudských právach v Košiciach dňa 7.9.2019. Ďalšie témy v konferencii: Ľudské práva v období nových biotechnológií, životné prostredie a ľudské práva, mier.
Súčasťou záznamu je aj diskusia.
Moderuje: Dávid Diczházy – DAV DVA.
Krásna téma, ale na otrepanú pesničku. Tie biotechnologie su ako nový ozdobný zvonček?
Kedy konečne lektori, aj verejnosť pochopia, že hovoriť o ľudských právach tak ako je to teraz u nas moderné, je iba reč o jednej strane v spoločnosti. Tou druho stranou su ľudské povinnosti voči spoločnosti ako protiľahla strana. Ale túto nejako zámerne nevnímame. Možete mi vysvetliť prečo?
ved nikto vam nebrani usporiadat konferenciu o ludskych povinnostiach…
Nie, biotechnológie nie sú ako nový ozdobný zvonček.
Je to problematika, ktorá sa ľudí bytostne dotýka a práve kvôli mediálnej manipulácii a obrovskému množstvu nepodstatných informácii, jej ľudia nevenujú takú pozornosť, akú by si zaslúžila.
Osobne si myslím, že ľudia sa dozvedajú najmä o svojich povinnostiach voči štátu a spoločnosti a práve kvôli tomu, často krát ani netušia, aké majú v skutočnosti práva, o ktoré sú systematicky oberaní.
V čase nových biotechnológií o ne môžu prísť úplne a stať sa v skutočnosti len biorobotmi, plniacimi príkazy mocných.
Myslím, že v liberalizme hovoríte na nevďačnú tému. Seneca, geniálne, poznamenal, že veľa zákonov, robí veľa zlodejov. Veľa práv, robí veľa bezprávia. Načo sú práva, ktoré nie sú v spoločnosti garantované- právo na dôstojný život, na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, na prácu, na prístup k vzdelaniu, načo je rovnosť politických práv, keď moc je v rukách oligarchov a iné. A. C. Doyle Sherlockovi Holmesovi vkladá do úst iný bonmot. Kde najlepšie ukryjete konkrétny list zo stromu? No predsa v lese! B. Fábry sa snaží upozorniť na to, že určité práva sú z mocenských dôvodov odopierané, a hľadá prirodzené práva. ( Ja som nadšencom, zasa, informačnej demokracie, lebo si myslím, že exkluzivita v nakladaní s informáciami, je novou oporou moci…). Ale aj mňa v tejto súvislosti vyrušuje, že “práva” nie sú zviazané s “povinnosťami”. Táto neviazanosť vytvára nezodpovednosť a čudnú konzumnú spoločnosť primitívnych práv ( kto ťa nakŕmi, má právo na tvoj život?!?). Akoby penis poskytoval právo na dieťa. Alebo občiansky preukaz úspešného, no nezamestnateľného, absolventa pomocnej školy na rozhodovanie o atómových zbraniach, práve na život a určovanie výšky dotácií pre US Steel… Nie som zástancom volebného cenzusu, ale mi je čudné, že o zložení štátnych inštitúcií, rozhodujú “občania”, ktorí nerozumejú štátnemu jazyku, nebývajú na území daného štátu, nevedia ako funguje štát, neovládajú základné princípy zdravotnej, sociálnej či verejnej bezpečnosti. Akoby bufetárka v Jaslovských Bohuniciach volila riaditeľa atomovej elektrárne, ktorý bude garantovať jadrovú bezpečnosť pre 20 miliónov ľudí… (vyberať a riadiť operátorov štvrtej generácie reaktorov).