Kooperatívna ekonomika: Náhrada kolabujúceho kapitalizmu

Carl Gibson: Žijem v družstevnom dome v Madisone vo Wisconsine spolu s ďalšími 30 ľuďmi. Kým nájomné platíme neziskovej organizácii, ktorá spravuje družstevné nehnuteľnosti v Madisone, jeho jedinými vlastníkmi sme my sami. Raz týždenne organizujeme stretnutia, kde preberáme chod domácnosti, prijímame rozhodnutia v rámci demokratického procesu a na základe vzájomného súhlasu. Dohodli sme sa, že pre seba nebudeme kupovať žiadne jedlo alebo iný tovar, ktoré vyrábajú tie najohavnejšie spoločnosti, ako sú Monsanto, Koch Industries a Tyson a snažíme sa obstarať si väčšinu jedla na farmárskych trhoch a v miestnych potravinárskych družstvách. Všetci sa o naše bydlisko aktívne staráme, udržujeme ho v relatívnej čistote, problémy riešime rýchlo a náš dom skvele prosperuje.

V počte 30 ľudí žijeme v jednom veľkom dome, delíme sa o výdavky, pestujeme si vlastné potraviny na strešných záhradách, recyklujeme a kompostujeme, ako najlepšie dokážeme. Vďaka tomu je naša celková environmentálna stopa ďaleko menšia.

Tiež môžem uviesť, že sám som platil 500 dolárov mesačne na nájom, spotrebiče, práčku, sušičku, internet a dokonca aj jedlo. A to všetko v dome na brehu jazera, ktorý sa nachádza blízko centra, kam je možné dôjsť pešo.

To ma núti k zamysleniu – prečo som vôbec kedy žil bez spolupatričnosti s ostatnými a platil majiteľovi domu, ktorý neprijíma rozhodnutia s nájomníkmi v rámci demokratického procesu? A prečo som takto žil, keď uvážime, že takýto spôsob života ma stál dvakrát viac finančných prostriedkov ako teraz? Ide iba o jeden príklad kooperatívnej ekonomiky, ktorá nahrádza zastaraný, korporátne kapitalistický model.

Práve teraz sme svedkami toho, že sa kapitalizmus nachádza v smrteľnej agónii. Výnosy na trhu s cennými papiermi pravidelne dosahujú nové výšiny, zisky korporácií každý štvrťrok prudko stúpajú a zdanenie korporácií ako percento HDP je nižšie, než bolo kedykoľvek v uplynulých desaťročiach. Napriek všetkým úspechom, ktorých korporácie dosiahli, v skutočnosti zo svojich zamestnancov žmýkajú ešte väčšie pracovné výkony tým, že prepúšťajú ich kolegov.

Produktivita práce je najväčšia v dejinách, ale Američania s minimálnou mzdou majú teraz menšiu kúpnu silu ako celok, než mali pred 51 rokmi. Nebude to dlho trvať a neudržateľný model nekonečného rastu sa raz zrúti, ako všetky predimenzované stavby. Družstevné hnutie sa stane naším ekonomickým modelom, ak ho teraz začneme otvorene budovať a počas nasledujúcich piatich rokov budeme „mainstreamovú“ Ameriku zoznamovať s družstevným životom a prácou. K tomu už teraz v niekoľkých častiach krajiny dochádza.

V Richmonde v Kalifornii mali problém s chronickou nezamestnanosťou a začali ju odstraňovať nekonvečním spôsobom prostredníctvom družstevného modelu. Potom, čo bol kandidát za Stranu zelených Gayle McLaughlin zvolený za starostu Richmonde, tu vzniklo centrum družstevných podnikov, v ktorých zamestnanci kontrolovali všetku pracovnú činnosť. Verejnosť sa inšpirovala príkladom Mondragonských družstevných korporáciach v Španielsku, najväčšieho a najúspešnejšieho družstevného podniku s 83 000 zamestnancami.

Družstevné bývanie sú skvelými organizačnými miestami. Jednou z najhorších vecí, ktorá stretla hnutie Occupy, bola skutočnosť, že bolo vytlačené z miest, ktoré sa stala hlavnými organizačnými uzlami. Ale v družstevných komunitách, ktoré vykonávajú rozhodnutia na základe konsenzu, sa o záležitostiach komunity rozhoduje prostredníctvom zvolených zástupcov. Každý člen sa o vlastnú komunitu zaujíma a zúčastňuje sa na jej chode. To isté by platilo v prípade zamestnancov, ktorí sú zodpovední za svoju prácu – snažia sa byť viac výkonní, aby sa mohli priamo rozdeliť o zisky namiesto toho, aby ich prenechávali firemným exekutívam výmenou za zvýšenie hodinovej mzdy o 25 centov. Keď žijete a pracujete v družstevnom prostredí, naučíte sa solidarite a tímovej práci čoby spôsobu života, ktorý je pre sebarealizáciu najlepší.

Družstevný ekonomický model môže byť aplikovaný aj na banky, ako je tomu v prípade Banky Severnej Dakoty. Ide o banku, ktorá spolupracuje s 80 komunitnými bankovými pobočkami, ktoré spoločne zbierajú a investujú peniaze občanov žijúcich v Severnej Dakote. Banka ochraňuje príjmy z daní a distribuuje zisky do štátnej pokladnice a občanom Severnej Dakoty, ktorí sú jej akcionármi.

Banka sa nezúčastňuje rizikových finančných špekulácií na Wall Street s derivátmi alebo na trhoch s CDS (credit default swap). Členom vedenia banky, ktorí pohodlne zarobia šesťciferné mzdy, nie sú vyplácané horibilné platy a bonusy, a tým je vyvrátený argument exekutívy Wall Streetu, že vysoký plat je cenou za efektívny finančný manažment. S využitím tohto modelu je možné a je potrebné znárodniť Federálny rezervný systém. Mal by sa stať verejnou bankou pre občanov, nie zostať predĺženou rukou Wall Streetu, ktorá má kontrolu nad našou menou a ekonomikou.

Družstevný model je najlepším modelom na prekonanie kapitalizmu. Družstevný model neustále povzbudzuje zamestnancov a miestnych občanov, aby robili, čo je v ich silách pre vytvorenie pozitívneho životného prostredia alebo lukratívnu kariéru, zatiaľ čo sa zbavujú firemnej hierarchie, ktorá zbytočne vysáva ich finančnú a citovú vitalitu. Ide o najlepšie riešenie chudoby a nerovnosti, dvoch najčastejších vedľajších produktov kapitalizmu.

Družstevné domy sú skvelou protilátkou proti bezdomovectvu. Na každého bezdomovca pripadá šesť prázdnych budov, tieto budovy jednoducho môžeme okupovať. Požiadame o neziskový status a vytvoríme družstevnú organizáciu, ktorá bude zaisťovať slušné bývanie a zamestnávať ľudí bez domova, ktorí by prázdne objekty zmodernizovali, zatiaľ čo by mohli žiť v priestoroch, ktoré by renovovali.

---