Kulturológ Tomáš Daněk: Tekutá láska v tekutých časoch – krehkosť ľudských vzťahov v postmodernej dobe

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


,,Ak milujete bez toho, že by ste podnietili lásku, čiže ak vaša láska nevyvoláva lásku, ak prostredníctvom výrazu života ako milujúci neučiníte zo seba milovaného, potom je vaša láska bezmocná, je to nešťastie.“       
Erich Fromm

Dnešné medziľudské vzťahy sú v kríze. Moralizovanie nad tým, aby ľudia boli lepší ale nepomôže, ak sa nevysvetlia hlbšie spoločenské príčiny tohto stavu. Zodpovednosť je vždy na ľudí, pretože iba oni majú slobodnú vôľu ako konať a voliť si medzi dobrom a zlom. Prečo ale v dnešnej dobe je tento jav taký rozšírený? Nie je naše konanie určované spoločenskými silami, ktoré si nemusíme priamo uvedomovať, pretože sa nám to zdá už ako normálne? Krízu rodiny a partnerských vzťahov považujem  za seizmograf rozkladu súčasného systému, pretože už Karol Marx povedal, že ,,človek je súhrnom spoločenských vzťahov.“

Navonok táto spoločnosť sa hlási za slušnosť, ale v realite platia úplne iné pravidlá. Spoločenská skutočnosť predbehla vedomie a lipneme na slovách, ktorých obsah sa pozmenil, alebo vytratil a  stali sa sa z nich bezobsažné frázy.  Podobne žena vedome hovorí, že chce slušného, milého muža, tak v realite bude podvedome  priťahovať hrubých násilníkov. Podobne aj súčasná spoločnosť vedome hlása ideály demokracie, slobody, ale v realite sa stretávame s úplným opakom. Žijeme preto v akomsi schizofrénnom rozpoltenom postoji, kde protikladný postoj vyvracia druhý postoj, ktorý je v priamom protiklade k prvému postoju, ktorý sa na koniec presadí. Ak náš štát deklaruje v ústave monogamický zväzok muža a ženy, tak v realite skôr prevažuje skôr sériová monogámia, teda dlhodobejšie spolunažívanie s jedným partnerom, ktorého nahradí zase ďalší čo na koniec vyúsťuje do neoficiálnej polygámie, čiže spolunažívanie s viacerými partnermi  naraz. Už francúzsky filozof Charles Fourier na počiatku 19. storočia povedal, že buržoázia pod pokryteckou maskou civilizácie vykonáva dvojzmyselnou formou existenciu každej neresti, ktorú páchalo barbarstvo priamo a otvorene. Pohybuje sa vždy v bludnom kruhu a v protirečeniach, pretože dosahuje  vždy opak toho, čo chce dosiahnuť, alebo o čom tvrdí, že to chce dosiahnuť.

Človek v bežnom zamestnaní je podriadený neosobnej racionalite, kde sa cíti len ako objekt a prostriedok  na vykonanie určitej špecializovanej  funkcie a nie ako jedinečný subjekt. Preto hľadá v súkromnom živote  ako kompenzáciu viac emócií.  Je to ale ilúzia, pretože aj jeho súkromie  je kolonizované súčasným systémom, čiže všadeprítomnou komerciou. Táto logika sa prenáša aj do medziľudských vzťahov, pretože ten druhý partner je iba prostriedkom, aby si medzi  sebou užili konzumný  život, na miesto aby sa partneri  milovali ako jedinečné bytosti, ktoré sú  účelmi a nie prostriedkami. Nemecko- americký filozof a psychológ Erich Fromm tvrdil, že taký partner sa stane iba objektom vlastnenia akoby to bola nejaká vec.

Súčasný systém potrebuje jedinca, aby bol čo najviac závislý na trhu a čo najmenej na rodine, pretože človek, ktorý je ponechaný sám sebe,  môže uspokojovať svoje potreby čiste trhovo. Neoliberálny kapitalizmus je ako upír, pretože potrebuje na svoje neustále fungovanie vysávať  kultúru, ekonomiku, prírodu a medziľudské vzťahy na úkor prežitia ľudského rodu. Vhodný partner sa hľadá v súčasnosti čoraz ťažšie v období komercie, konzumu a kariérizmu, pretože v takejto spoločenskej atmosfére sa vytvárajú odcudzené vzťahy, závisť, nevera a rôzne psychické ochorenia. Verejný priestor je pohltený súkromnými a komerčnými priestormi a je ťažké v dnešnej dobe, aby partneri medzi sebou trávili čas nekomerčným a nekonzumným spôsobom života.

  Jediná ,,istota“, ktorá dokáže sceliť rodinu aj keď môže časom vyprchať láska  je hypotéka  aspoň na tridsať rokov, kde byt vlastní banka a musí sa jej platiť ,,výpalné“ v podobe splátok. V tejto chvíli vzniká ekonomické otroctvo a odteraz treba iba držať ústa a krok. Preto sa rodiny čoraz viac zadlžujú a dostavajú sa do začarovaného kruhu splátok v kombinácií neistým zamestnaním a nízkymi mzdami. Neoliberálny kapitalizmus vynašiel akoby prevráteným spôsobom  ako  ,,bojovať“ proti rozpadu rodín. Ideológia ktorá hlása slobodu, tak má viacero spôsobov ako ju ,,slobodne“ zrušiť. Ideológia, ktorá hlása formálnu a bezobsahovú slobodu si nechce pred sebou priznať, že v štáte musí fungovať aj ekonomická sloboda, pretože bez nej nemôže existovať ani politická sloboda.  Ak v minulosti bolo heslom kupuj a plať teraz, tak dnes platí skôr pravidlo kupuj teraz a plať potom.

Ďalšou nákladnou položkou  sú deti, ktoré vyžadujú čoraz väčšie finančné náklady. Deti vychováva buď ulica, alebo mediálny priemysel, ktorý ich socializuje postupne na konzumný spôsob života, pretože  to sú budúci ideálny spotrebitelia. Deti potom na rodičoch žiadajú, aby im kupovali produkty, ktoré videli v médiach. Liberálna výchova, ktorá  dieťaťu  všetko povoľuje vychováva na koniec  hyperaktívneho malého tyrana, ktorý všetko požaduje. Krehkosť rodín je spôsobené aj tým, že sa trhajú rodiny kvôli tomu aby rodičia mohli  ísť ďaleko za prácou, pretože  nemôžu nájsť v regióne vhodnú práca. Vyrastajú  nám generácie bez otcov a matiek a rodičia čoraz viac času musia tráviť v práci,  aby mohli zarobiť na svoje deti  a platby za domácnosť. Žena preto bola nútená vstúpiť na trh práce i keď sa to zdá na prvý pohľad ako ,,emancipácia“. Musí sa  starosť o domácnosť aj o kariéru, čo je na ňu náročné fyzicky aj psychicky.

Toto všetko súvisí  ako to charakterizoval poľsko-anglický sociológ Zygmunt Bauman s prechodom  od tuhej modernity k tekutej, pretože došlo k samotnej zmene kapitalizmu. Súčasná moderná spoločnosť, už nie je pevná, ale tekutá, rozptýlená, roztrieštená a neregulovaná. Neistota , ktorú spôsobuje súčasná deregulovaný  tekutý kapitalizmus spôsobuje to, že čoraz viac ľudí volí stratégiu  okamžitého instatného uspokojenia. Spotrebu  vyvolávajú sociálne a ekonomické podmienky spoločností. Dnes sa otriasajú  sociálne istoty v základoch. Dôchodkový vek sa neustále predlžuje a je neistota, či sa  vôbec dožijeme dôchodku, alebo či vôbec bude nejaký. Zároveň stále počúvame neustále varovania ekológov, že ak bude stále pokračovať neustále drancovanie a znečisťovanie planéty, tak je riziko, či vôbec ľudská civilizácia prežije. Mladí ľudia stále počúvajú, že budúcnosť je neistá, preto radšej nevedome sa uspokojujú s krátkodobými požitkami, na úkor dlhodobej budúcnosti.

Ak v minulosti v časoch prudérnej viktoriánskej éry popísal ako to  popísal rakúsky psychológ Sigmund Freud, že neuróza pramenila skôr z potlačovania túžob a vtedajší spoločenský príkaz Nadja bol: buď  striedmy! Bolo to obdobie  začiatku akumulácie kapitálu, ktoré si vyžadovalo od jedinca, aby mal vlastnosti, ktoré si vyžadoval vtedajší spoločenský charakter, čiže pracovný postoj ku svetu.  V súčasnosti je to skôr naopak, pretože sa oslobodilo libido od akýkoľvek zábran. Za ,,oslobodenie“  sme ale zaplatili privysokú cenu, pretože dnešná neuróza pramení skôr z neuspokojenia túžob a jej neustálym stupňovaním, aj vďaka pôsobeniu reklám a sociálnych sietí. Stratili sme slobodu v mene slobody. Súčasný spoločenský príkaz Nadja v dnešnej dobe je: užívaj si!  Nachádzame sa období monopolného kapitálu, ktorý je monopolný a stabilizovaný a vyžaduje na svoje fungovanie od ľudí iný spoločenský charakter, čiže konzumný postoj ku svetu. Investičný kapitál vystriedal finančný kapitál.

Dnes práca poskytuje čoraz menšiu stabilitou a uspokojenie. Tento systém potrebuje na svoje fungovanie štrukturálnu neistotu, pretože leň vďaka nej môže systém fungovať, aby ľudia neustále nakupovali.  Trh by bol najradšej, aby ľudia boli neustále frustrovaní a atomizovaní jedinci, pretože oni sa najviac spoliehajú na trh, keďže rodina  ako základ spoločnosti je pre trh nerentabilná, pretože tam vznikajú mimotrhové hodnoty, ako dôvera a solidarita a to sa predsa nedá speňažiť a nevykazuje to HDP (hrubý domáci produkt). Sklamaní jedinci preto konzumujú vo väčšej miere antidepresíva, cigarety alebo alkohol na utíšenie psychickej bolesti z rozchodov. Podľa ekonómov sa vtedy zvyšuje HDP  a keď sa spotrebuje na danom území čokoľvek, tak to podľa nich zvyšuje šťastie obyvateľstva a je jedno aký typ produktu sa konzumuje. 

Bol to americký historik a sociológ Christopher Lasch, ktorý nazval nastávajúci vek ako kultúru narcizmu. Podľa Lascha všade vidíme ľudí , ktorí sa zaujímajú len o svoje ja, bez záujmu  o dlhodobé väzby a budúcnosť, bez potreby vidieť  všetko v súvislostiach, bez historického citu a namiesto toho len počúvajú  len okamžitý pôžitok a uspokojenie svojho vlastného ja. Stráca sa schopnosť žiť pre potomkov  a pre nejaký dlhodobý záväzok a pocit zodpovednosti za spoločnosť. Ako tvrdil nemecký sociológ Ulrich Beck v súčasnej rizikovej spoločnosti sa ,,spôsob života stáva biografickým riešením systémových rozporov.“ Dnešná individualizácia nie je vecou voľby ale osudu, pretože človek sa musí vysporiadať sám s krízovými situáciami, ktoré vytvára súčasný systém. Nastáva stav anómie, keď prestavajú platiť  určité pravidlá a jedinec je  ponechaný iba sám na seba. Ako tvrdí súčasný juhokórejský-nemecký filozof  Byung-Chul Hana je depresia charakteristická  pre dobu, keď človek je vystavený extrému otvorenosti a neohraničenosti, pretože stratil schopnosť uzatvorenia dlhodobých záväzkov. V tomto systéme je človek neustále nútený pod tlakom výkonnosti, aby sám seba predával a vystavoval sa ako nejaký tovar vo výklade, či už v pracovnej sfére, sociálnych sieťach, alebo aj v súkromí.    

Súčasné vzťahy sa podobajú dvoma od seba oddelenými monádami, čiže akési solipistické sebectvo vo dvojici. Partneri nie sú spolu, ale akoby vedľa seba. „Ideálny“ partner  sa skôr podobá narcistickému potvrdenia seba samého v tom druhom partnerovi, čiže projekcia svojho vlastného ega. Jediné čo v súčasnej dobe vzťahy ,,spája“ sú  krátkodobé  vonkajšie stimulované zážitky, ktoré ich majú oživovať, či už pomocou komerčného cestovania, konzumu, návštevy kín, atď. Tieto ,,vzťahy“ sú ale postavené na tekutom piesku. Zážitok , alebo spotreba je  osamelou činnosťou aj napriek tomu, že ho mohol vyvolať objekt (tovar), alebo subjekt (partner). Krátkodobé užívanie si je v priamom protiklade budovaniu dlhodobých vzťahov do budúcnosti, pretože tento postoj neučí schopnostiam, ktoré sú potrebné  pri budovaní dlhodobých a verných záväzkov medzi partnermi.

Rozhovor sa väčšinou orientuje na spotrebu a konzumné statky a nie na samotné živé osoby.Vzťahy sa podobajú  ako to popísal nemecký filozof Martin Buber na princípe monológu  Ja a Ono, čiže partneri sa vnímajú ako neživé veci,  ktoré sa dajú použiť a odhodiť, na miesto toho aby sa vnímali na princípe dialógu  Ja a Ty, čiže ako neopakovateľné a jedinečné živé bytosti.

Ak v minulosti boli vzťahy založené na heslo dokiaľ nás smrť nerozdelí, tak tento spôsob  odišiel dávno do dôchodku. Dnes je skôr pravidlom súčasných vzťahov: dokiaľ naše uspokojenie trvá. Ak vzťah mal nejaké problémy tak sa hľadalo  riešenie ako by sa mal vzťah opraviť a zlepšiť. Podobne výrobky vydržali  aj niekoľko desiatky rokov a mnohí z nás majú niektoré veci z toho obdobia ktoré dodnes používajú. Dnes  sa výrobky neuveriteľne rýchlo  kazia, pretože je to plánovité zastarávanie. Oprava sa neoplatí a radšej treba kúpiť hneď nový výrobok.  Podobne súčasný  kapitalizmus spôsobuje  eróziu ľudských vzťahov a mení ľudí na atomizovaných sebeckých jedincov. Ak sa partner už nepáči  a vyprchala tam príťažlivosť, tak je ho možné (obrazne povedané) zahodiť do koša, pretože sa mu skončil dátum spotreby a treba  ho vymeniť za lepší ,,produkt“.  V takejto spoločnosti partneri na seba  kladú čoraz väčšie nároky na toho druhého,  ale čoraz menšie na seba. Podobne súčasný neoliberálny kapitalizmus, ktorý sa udržuje tým, že vykorisťuje zo zamestnancov nadhodnotu, pretože kladie čoraz väčšie nároky na zamestnancov, ale veľmi nízke platové ohodnotenie. Dnes býva pravidlom uzatvárať vzťahy podobne ako obchodné kontakty, alebo pracovné zmluvy.

Nevyhľadáva sa partner aký je, čiže v jeho bytí, ale iba to čo a vlastní. Čiže aké má auto, sociálne postavenie, výšku bankového konta, alebo koľko má nahromadených zážitkov. Samozrejme  vedome sa deklaruje  úplný protiklad k samotnej realite. Žena dá niekedy preto prednosť mužovi, ktorí síce môže byť hrubý a násilný, ale má veľký majetok ako mužovi , ktorý je síce dobrý a autentický  a mal by  do dlhodobého vzťahu väčšiu perspektívu, ale nemá toľko nahromadených peňazí a majetku. Karol Marx preto tvrdil, že kapitalistická spoločnosť vytvára z človeka odcudzenú bytosť, čiže ,,aká je veľká sila peňazí, taká veľká je moja sila. Vlastnosti peňazí sú moje vlastnosti a bytostné  sily – patria mne, majiteľovi peňazí. To čo som a čo dokážem, nie je teda ani o dosť málo určované  mojou  individualitou. Som škaredý, ale môžem si kúpiť najkrajšiu ženu. Nie som teda škaredý, pretože účinok škaredosti  a jej odstrašujúca sila je zničená  peniazmi. Som chromý – pokiaľ  ide  o  moju individualitu – ale peniaze mi opatria dvadsaťštyri  nôh;  nie som  tedy chromý ; Som  zlý, nečestný, nesvedomitý , duchaprázdny človek, ale peniaze sú v úcte, tedy aj ich majiteľ“. Začína preto ,,panstvo mŕtvej hmoty nad človekom.“

V súčasnosti sa intimita konzumuje podobne ako akýkoľvek tovar. Ako tvrdí spomínaný Byung-Chul Han ,,láska sa dnes zpozitivňuje na sexualitu, ktorá je podrobená diktátu výkonnosti. Sex je výkon. A sex-apel je kapitál, ktorý má byť rozmnožovaný. Telo sa podobá svojou vystavovaciou hodnotou tovaru. Iný je  sexualizovaný na objekt vzrušenia. Iného, ktorému  odobratá jeho inakosť, nie je možné milovať, iba len konzumovať. Nie je už osobou, pretože fragmentarizovaný na parciálne sexuálne objekty.“ Mladí ľudia sú zbavení vášní aj vďaka súčasnému jednostrannému  prevažujúcemu záujmu o techniku a komerciu. Emocionalitu hľadajú v konzumnej kultúre, ktorá  by im mala vykompenzovať absenciu  emócií v ich  vzťahu. Je to pseudoriešenie, pretože emócie a ľudské teplo nenájdeme v komerčnej a masovej kultúre, ktorá nemá záujem  zlepšovať ľudské vzťahy, ale iba zvyšovať rentabilitu a zisk.

Je charakteristickou črtou každej mladej generácie, že revoltuje  proti  zastaraným zvykom  staršej generácie.  Ak mladá dnešná generácia si myslí, že keď sa oslobodí od primárnych skupín, čiže od rodín, že bude slobodná tak môže byť závislá na sekundárnych skupinách, čiže buď na firmách, kde človek vykonáva prácu, alebo na trhu,  ktorý má viacero lákadiel ako vrhnúť jedinca do svojich závislostí. V neistom  globalizovanom  svete môžu ľudia voliť rôzny fundamentalizmus, či už náboženského, alebo politického charakteru, ktoré im výmenou  za slobodu poskytnú iluzórny pocit bezpečia a istoty.

Kríza mužnosti  je celosvetový fenomén, pretože muži strácajú pocit zodpovednosti za spoločnosť v ktorej žijú.  Ideál gentlemana a určitej galantnosti u mužov sa vytráca. Je to spôsobené aj súčasným konzumným spôsobom života, založený na krátkodobých zážitkov a kupovaní.  Na miesto to, aby sa zaujímali o veci verejné a snažili sa niečo zlepšiť. Stráca sa preto určitá charizma. Je to spôsobené aj súčasným dravým spôsobom života, túžba po moci a jednostrannou fascináciou techniky na úkor zájmu o život, kultúry, prírody a ľudí. 

V súčasnosti sa muži  zoženšťujú a naopak ženy získavaj mužské vlastnosti na úkor ženských. Nastupuje určitý „bieberovský “ typ muža (chlapca), ktorý  sa čoraz viac podobá a sa správa ako žena. Ženy pracujú dnes aj v oblastiach, kde prevažuje  jednostranná racionálna  kalkulácia  čo v konečnom dôsledku môže mať dopad aj ten, že postupne v nich môže utlmiť ženské vlastnosti. Podobný typ žien hľadajú preto muža, ktorý by mal byť viac ,,mužnejší“ ako oni samotné.  Posiľňuje sa viac ich ľavá hemisféra  mozgu zodpovednú za racionálnu zložku a pravá časť hemisféry mozgu zodpovednú za emócie sa postupne utlmuje. Nemecký sociológ Georg Simmel spozoroval už na začiatku 20. storočia, že vo veľkomestách sa vyskytuje medzi ľuďmi určitá citová neúčasť. Blazeovanosť slúži ako určitá duševná psychohygiena, ktorá chráni človeka pred tým, aby nebol pohltený toľkými emocionálnymi vplyvmi, ktoré ho z každej strany obklopujú, ináč by to psychicky neuniesol. Simmel tvrdil, že mestský človek uprednostňuje racionalitu pred emocionalitou. Súvisí to predovšetkým s rozvojom peňažného hospodárstva, ktoré sa vyskytuje v mestách, pretože hlavne tam prevládajú rozumové vzťahy kalkulujúce s ľuďmi ako s abstraktnými číslami. Organizácia mesta vyžaduje presnosť, vypočítateľnosť, exaktnosť a snaží sa potlačovať iracionálne chovanie. Ženy preto v tomto systéme akoby strácali svoju ženskosť a sú  menej emocionálne a viac sa orientujú na kariéru, sú finančne nezávislé na mužoch a rodina a deti ustúpia niekedy do úzadia pretože sa nechcú vzdať určitého  luxusu.

V súčasnosti ženy odkladajú svoje materstvo na neskoršiu dobu, pretože  si robia  školy, kariéru a až neskôr nastupujú na trh práce.  Preto ženy, ktoré sa totálne a flexibílne prispôsobili tomuto systému bez nejakej kritičnosti, vyžadujú u mužov tento istý spôsob života. Ak sa neprispôsobia, tak útočia na mužov na ich ,,nemužnosť“ čo spôsobuje u nich hlboký pocit frustrácie. Muž je niekedy tlačený, aby sa prispôsobil  tejto mentalite, na úkor svojho presvedčenia,  ak si má udržať(krátkodobo) takúto ženu. Typ mužnosti sa ale mení podľa doby a preto ženy vyžadujú presne taký typ muža, ktorý vyžaduje aj súčasný systém, čiže určité genderové poňatie pohlavia. Podobne muži hľadajú typ ženy, ktorú prezentuje súčasná komerčná mediálna kultúra, čiže modelky, ktoré sa podobajú z titulných stránkach časopisov. Vo všeobecnosti vyžaduje tento systém abstraktné vlastnosti, pod ktorými sa môže skryť čokoľvek. V súčasnosti sa vyžaduje sa flexibilita, čiže určité chameleónskeho prispôsobenia súčasnému systému bez akýchkoľvek otázok. Vyžaduje sa efektivita, čiže dosahovanie  rentability za každú cenu aj na úkor dlhodobej budúcnosti. Vyžaduje sa samostatnosť, čiže určité seba vykorisťovanie, aby dnes zamestnanec stačil držať krok čoraz zvyšujúcich nárokov  nadnárodných korporácií. A tak ďalej. Minulosť ale nás varuje, že zlo vykonávali väčšinou slušní ľudia, ktorí boli flexibílny, efektívny a ktorí len poslušne vykonávali príkazy, pretože boli iba koliečkom v jednej obrovskej mašinérií…

Muž, ktorý je antikomerčný a snaží sa žiť autentickým spôsobom života, tak ťažko hľadá prirodzenú ženu. Bude ťažko hľadať spôsoby komunikácie zo ženou, ktorá celý svoj volný čas  orientuje iba na kupovanie a komerciu. Ženy sa  v súčasnosti niekedy viac zaujímajú o typické mužské záležitosti ako je futbal, hokej, autá, motorky, adrealínové športy na úkor ostatných oblastí a naopak muži sa viac zaujímajú o oblasti ktoré sú zase doménou žien je ako móda, kozmetika, oblečenie, atď.  Nastáva akýsi postmoderný zmätok, z čoho ma prospech súčasná socioekonomická moc. Ženy, ktoré  majú návyky ,,nákupných maniačok“  medzi sebou konkurujú, ktorá z nich je krajšia podľa noriem poslednej módy.

V médiach  sa prezentujú  ,,vzory“ celebrít, ktoré v súkromnom živote nemajú  stále vzťahy, ale neustále sa rozvádzajú a menia svojich partnerov a prezentuje sa to verejnosti ako norma správania v partnerskom živote. Vysoké štandardy mediálneho a módneho priemysel udáva ideál krásy, či už pomocou reklám časopisov, kultom celebrít, alebo prostredníctvom filmov. Hlavne ženy najviac trpia vplyvom komercionalizácie krásy rôznymi  psychickými komplexmi napriek vyzývavému vystupovaniu, majú  väčšinou nízke sebavedomie.  Ak  sa ale snažia flexibílne  prispôsobiť touto stereotypnému štandardu tak tým pádom strácajú svoju jedinečnosť. Niekedy to vyúsťuje do extrému  aby sa ,,zapáčili“ mužom,  keď  na koniec celé budú umelé, ako je umelý celý módny priemysel ,,krásy“, že budú viac vyzerať ako ,,plastikové barbie“, ako ženy s prirodzenou a duchovnou krásou, ktorá sa prejaví na vonkajšej kráse. Nemecký filozof  Martin Heidegger tvrdil, že moderní ľudia žijú väčšinou svoje životy neautenticky, keď sa dobrovoľne podriaďujú neautentickému a neosobnému ,,ono sa“. Jedinec sa vtedy flexibílne prispôsobí , tak ako sa myslí,  alebo sa koná v danej dobe bez nejakej kritiky a jeho život je podriadený diktátom aktuálnej módy.

Zo Západu nám importovaný sviatok Valentín bol zavedený s cieľom, aby nadnárodne korporácie skomercionalizovali  lásku a aby čo najviac vtedy zvyšovali svojho ziskový obrat. Marx tvrdil, že všade tam kde príde kapitalizmus, tak  likviduje zabehnuté tradície a kultúru, pretože krajiny periférie alebo samo-periférie  musí napojiť na trhové hospodárstvo, ktorá sa stanu odbytiskom  lacnej pracovnej sily a surovín.

Podľa amerického lingvistu, filozofa a politického aktivistu Noama Chomského sa ľuďom v súčasnosti vnucuje určitá ideológia priemernosti, alebo ,,filozofia márnosti“, ktorá odvádza človek od toho čo je v živote podstatné a dôležité. Zameriava sa skôr na nepodstatné veci, či už je to dosiahnutie určitej kariéry, životného štandardu, blahobytu a pod. Vtedy sa ale odvracia od podstatných otázok zmyslu života. Človek, ktorý žije týmto spôsobom, cíti že mu v živote niečo chýba a prejavuje nespokojnosť. Súčasné duševné choroby, či už je to depresia, neuróza, ktoré sa dnes vyskytujú majú pôvod v tom, že niečo dôležité v ľudskom živote absentuje. Hlavným cieľom masmédií je dostať nevedomé masy do stavu politickej apatie. Ak sa im to podarí, ľudia sa zmiera s bezduchým a nezmyselným životom a nebudú mať žiadne podvratné úvahy o tom, žeby mali sami rozhodovať o svojom vlastnom živote. Tento stav apatie sa dosahuje pomocou príjemného rozptýlenia, keď sa zdôrazňuje kult bezduchých celebrít a aktuálneho módneho konzumného trendu.

V dnešných vzťahov sa vždy hľadá chyba v tom druhom partnerovi a nie v sebe samom. Už Ježiš ale povedal ,,Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, – keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.“ Podobne systém má nad nami väčšiu moc, ak si nepriznáme u seba, že aj my môžeme byť ovplyvnený súčasnou komerčnou kultúrou. Ak by reklamy nedokázali podprahovo manipulovať s ľudskou psychikou, aby ľudia kupovali propagované značky, tak by reklamné agentúry skrachovali,  nedosahovali by astronomické zisky a tvorcovia reklám by nemali prácu…     Podobne v našej spoločnosti, kde každí  háji tú svoju pravdu, ale vždy ten druhý sa mýli a je prameňom ,,zla“, prebieha niečo ako studená zákopová vojna. Dnes ale žijeme aj v časoch informačnej vojny, kde ideologický nepriateľ musí byť neobjektívne vykresľovaný v čo najhorších farbách a vlastná skupina opäť  neobjektívne  musí byť vykresľovaná v čo najlepších farbách.  

Moderný človek hľadá ako to Erich Fromm napísal odcudzenú lásku ako kompenzáciu prázdnoty svojho bytia, pretože človek nemiluje predovšetkým sám seba (opak sebectva) a hľadá lásku u toho druhého. Nie je to vyhľadávanie partnera na život, ale je to iba útek pred existencionálnou prázdnotou. Ako to popísal americký psychológ Morgan Scott Peck ,,druhou najobvyklejšou predstavou o láske je tá, že závislosť je láska…V najkrikľavejšej podobe ju vídame u osôb, ktoré sa po rozchode s partnerom pokúsia o samovraždu, prípadne sa tým vyhrážajú, alebo sa ocitnú v ohromujúcej depresii. To, čo popisujete, je parazitizmus, nie láska. Ak potrebujete k svojmu prežitiu inú osobu, potom na tejto osobe parazitujete. Váš vzťah potom nie je otázkou voľby, nie je v ňom žiadna sloboda. Je to skôr nutnosť než láska. K láske patrí možnosť slobodne si vybrať.

Virtuálna realita je v súčasnosti reálnejšia ako samotná realita.  Ľudia v súčasnosti  trávia vo virtuálnom svete viac času, pretože tam je to bezpečnejšie. Inými slovami, ľudia viac trávi svojho času za počítačom, smartfónom, ako v tvrdej realite, ktorá je nudná a drsná. Vytvárajú sa fiktívne vzťahy na internete, ktoré  sú väčšinou v priamom protiklade k reálnemu svetu.  Vznikajú  iluzórne predstavy , o tom druhom človeku na sociálnych sieťach,  ktoré sú vybudované na vzdušných zámkoch. Friedrich Nietzsche aforizmus, že na koniec nemilujeme to vytúžene, ale samotnú túžbu vystihuje nielen súčasné pseudovzťahy, ale aj celú súčasnú konzumnú kultúru. Tieto „vzťahy“ ale majú dopad na tie reálne, pretože aj formou  podvodov a never na internete majú v konečnom dôsledku deštruktívny dopad na tie reálne  medziľudské vzťahy. Ilúzia a klam je ale samotnou podstatou tohto systému, pretože musí vytvárať prostredníctvom reklám fiktívne predstavy o  svojom produkte a vykresľovať ho prostredníctvom neustáleho zvádzania  v čo najlepších farbách a svoju značku postupne dostávať do podvedomia ľudí. Kontroverzný talianský fotograf Oliviero Toscani  ktorý je celosvetovo známy so svojimi reklamnými kampaňami nazval reklamu navoňanou zdochlinou…V súčasnom spotrebiteľskom kapitalizme sa skôr predáva značka a design ako  samotný reálny produkt. V tomto ovzduší  manipulácie s ľudskou psychikou, podvodov a klamu sa  táto  logika systému prenáša aj do medziľudských vzťahov. Podobá sa to súčasnej špekulatívnej ekonomiky, ktorá sa už oddelila od tej reálnej ekonomiky.

Na sociálnych sieťach  je možné filtrovanie ľudí podľa sympatií a keď sa nepáči ten druhý , tak stačí ho  blokovať tlačítkom delete, alebo byť offline. Toto sa tiež prenáša aj na spôsob interakcie medzi ľudmi v realite. Technika navyká dnes ľudí  na kult efektivity a rýchlosti. Má to svoje opodstatnenie a pozitíva, ale  jej negatívnou stránkou je, že chceme všetko okamžite a hneď bez nejakého  postupného zrenia, pretože všetko má svoj čas. Podobne v dnešných vzťahov je akosi všetko unáhlene a chceme mať všetko na silu hneď a okamžite.  Martin Heidegger preto povedal že ,,technika prekonala všetky vzdialenosti, ale nevytvorila žiadnu blízkosť.“

Spôsobujú psychické utrpenie, ktoré môže byť oveľa bolestivejšie ako to fyzické. Súčasný český psychológ Jan Hnízdil tvrdí, že väčšina telesných chorôb v súčasnosti je spôsobený súčasným hektickým  a stresovým spôsobom pretože narušená  psychika, ktorá  má vplyv na telo, pretože sa oslabuje jeho imunita. Inými slovami choroby sú dnes psychosomatického pôvodu.

Základným  tmelom spoločnosti je dôvera.  Funguje vtedy, ak v spoločnosti sa dodržujú určité pravidlá a kultúrnosť. Je to akési ontologické bezpečie  a pocit istoty. Ak ale v spoločnosti panuje vysoká miera korupcie a politici  sú bábkami v rukách finančných oligarchov, tak samozrejme  ľudia na makrospoločenskej rovine strácajú určitú dôveru v spoločnosť. Ale nenačína to už na mikrospoločenskej úrovni v našich medziľudských vzťahov? Ak ľudia si medzi sebou  nedôverujú a vzájomne sa podvádzajú, tak to má negatívny účinok na spoločnosť, ktorý sa prenáša aj na makrospoločenskú rovinu.V tejto spoločenskej atmosféry rastie kvantitatívne množstvo obľuby domácich zvierat, keď klesá  kvalitatívna úroveň spoločenských vzťahov u ľudí.   

 Ak sa sa vytráca určitá viera v ľudskosť a panuje vysoká nedôvera medzi ľudmi, tak to v konečnom dôsledku  ničí samotnú samotnú podstatu demokracie, pretože  tá vyžaduje, aby medzi ľudmi panovala solidarita a humanita, lebo iba vtedy  je štát a národ silnejší. Nastupuje akási  nežná totalita, kde jedinou  ,,slobodou“, ktorú bude mať človek k dispozícií bude  v uspokojovaní svojich sebeckých chúťok, z čoho bude iba silnejší súčasný systém, pretože mu to bude prinášať zisk…Hrozí ale nebezpečenstvo, že sa objaví diktátor, ktorý už bude mať viditeľnú  tvár, pretože ľudia búdu vyžadovať  ,,vládu tvrdej ruky“, keď babylonský zmätok prerastie už do extrémnych rozmerov. Je to ale vždy krátkodobá slepá ulička, ako nás varujú dejiny.

Vojny sú strašné, ale nie sú niekdy horšie psychologické vojny, keď sa ľudia medzi sebou navzájom podvádzajú a klamú? Psychotická spoločnosť, ktorá  spôsobuje deštrukciu ľudskej osoby a jeho psychiky?  Podobá sa to  súčasnému vedeniu vojen, kde vojenskí informatici v bezpečí vojenských základní  pomocou počítačov spôsobujú obrovskú deštrukciu ,,v území nikoho  pomocou neviditeľných dronov. Ak v minulosti bol spôsob  vedenia vojny typu: uder a obsaď územie! Dnes je to: uder a uteč!  Presne sa to podobá súčasnej ,,vojny pohlaví“, ktorá po sebe zanecháva obrovskú spúšť…

Láska, ktorá bola v minulosti revoltou proti  buržoáznej spoločnosti a jej morálke, pretože  partneri  sa zaľúbili  do seba  ako dve jedinečné osoby bez ohľadu na výšku majetku a bankového konta a žili niekedy napriek tomu v hmotnej biede. V  súčasnosti sa stala láska predmetom zisku, pretože  je čoraz viac skomercionalizovaná. Vzťahy sú zvecnené, chladné, emocionálne odťažité, pretože jedinou túžbou je  uspokojenie a hmotný blahobyt. Láska je protikladom sebeckého narcizmu, pretože tá vyžaduje aby bola otvorená voči tomu druhému a vtedy nehodnotí človeka podla presných parametrov, ale všíma si predovšetkým jeho tvár a oči, lebo iba z tejto pozície môžeme vidieť človeka v jeho jedinečnosti a prevziať za neho zodpovednosť. Nastupuje bytie bez akéhokoľvek  hodnotenia.

Láska má byť neekonomická a má byť revolučnou silou, ktorá by dokázala meniť spoločnosť k lepšiemu, pretože súčasnú dobu charakterizuje to, že všetko za chvíľu bude na predaj. Láska, ktorá sa obetuje za toho druhého  aj za cenu rizika, je v priamom protiklade  k súčasnému konzumnému chápaniu ,,lásky“. Súčasný francúzsky filozof Alain Badiou tvrdí, že láska je vo svojej podstate nesebecká, čo je v priamom protiklade  k súčasnému individualizmu, kde si každý presadzuje len svoje vlastné záujmy. Je vlastne protilátkou na túto chorobu, pretože nie je to zisková  investícia, pretože láska je dôverou ktorú vyslovíme náhode. Podľa neho ideálne budúce spoločenské usporiadanie bude také, ktoré nebude založené na hrabivosti, ale láske, ktorá prekračuje akékoľvek sebectvo. Skutočná autentická láska je dôkazom, že večnosť môže existovať v čase. Ako to napísal 19. storočí v časoch revolučných bojov český filozof  Augustin Smetana láska je politická, pretože bude pracovať na jednote slobody a bratstva a bude ničiť postupne ľudský blud a klam, že ľudský rod nie je jediná ľudskou bytosť. Ľudské dejiny budú pokračovať  do vtedy, keď medzi sebou budú dialekticky  bojovať pozemskosť s jej nízkymi sebeckými pudmi a božskosť ktorá je večná  nadčasová láska a postupne zvíťazí nad pozemskosťou. Len v tomto chápaní lásky môžeme opäť založiť politiku na pevných základoch. Preto treba vystriedať súčasné zlé nekonečno založené na nezmyselnej a egoistickej spotrebe, dobrým nekonečnom založenom na neustálom vzdelávaní, skultúrňovaní a humanizácie prostredia v ktorom žijeme.

V súčasnosti máme mocného nepriateľa, ktorí posilňuje to najnižšie sebectvo a zotročuje neviditeľne ľudského ducha.  Pod usmievavou a nežnou  tvárou je to brutálny diktátor.  Povedané Ježišovými slovami  ,,je to vlk v ovčom rúchu.“  Bojovať preto voči súčasnému anonymnému a rozptýlenému  difúznemu zlu, preto okrem ekonomického a politického boja, treba bojovať hlavne vo sfére ducha. Pretože keď vo svojom vlastnom vnútri nad ním zvíťazíme, tak sa to postupne  prejaví vo vonkajšej realite. Liekom voči súčasnému sebectvu je  láska k múdrosti, čiže filozofia (odvodené od gréckych slov filein = ľúbiť, sofia = múdrosť). Pravda, ktorá ale nie je dogmatická, ale ktorá je podrobená kritike, lebo len týmto spôsobom sa rozvíja tvorivo a živo.Pravda bez kritiky, je dogmatická, fanatická a vyúsťuje do prázdneho objektivizmu. Naopak, kritika bez pravdy môže vyústiť do  apatie, nihilizmu, čiže do nezakotveného subjektivizmu. V tejto fáze sa v súčasnosti nachádzame v éry postmoderny a preto treba hľadať cestu ako prekonať súčasný úpadok.

Filozofia je tak isto ako láska  zo svojej podstaty neekonomického charakteru. Je ale paradoxom, že má na koniec ekonomické, politické a spoločenské dôsledky. Preto ak sa budeme zaujímať viacej o svet  v ktorom žijeme a budeme sa neustále pýtať a hľadať pravdu, ktorá by dokázala zlepšiť ľudské, kultúrne, politické a sociálne pomery, tak nás to  bude oslobodzovať zo súčasného začarovaného kruhu sebectva, v ktorom nás drží  akoby v platónskej jaskyne súčasný systém. Človek je vždy súčasťou dejinného spoločenstva v ktorom žije a jeho činy majú vždy nejaký dopad. Antický filozof Hérákleitos z Efezu preto povedal že ,,bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku sa však každý vracia do svojho vlastného.“ Zobuďme sa preto z tohto Matrixu a usilujme sa o lepší svet. Buďme realisti a požadujme nemožné…

Mgr. Tomáš Daněk, autor je kulturológ

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


23 thoughts on “Kulturológ Tomáš Daněk: Tekutá láska v tekutých časoch – krehkosť ľudských vzťahov v postmodernej dobe

  • 13. februára 2019 at 18:25
    Permalink

    No to je vynikajúce! Hlboké, široké, vysoké! Fakt, výborné!
    To spojenie „navoňaná zdochlina“, to sa hodí nielen na reklamu, ale aj na súčasný kapitálsystém.

    Reply
  • 13. februára 2019 at 21:46
    Permalink

    Doslova krásny text. Mnohé veci sa zhodujú s tým, čo sa aj mne naháňa hlavou.
    To vypnutie Matrixu je „v princípe“ jednoduchšie ako prehltnutie tabletky v tom filme, ale je tisíckrát ťažšie to urobiť. Človeku znovu a znovu hrozí, že skĺzne naspäť do pohodlného známeho Matrixu.

    Reply
    • 14. februára 2019 at 8:56
      Permalink

      S autorom sa poznám už od čias FF UKF v Nitre a už vtedy som vedel, že má talent. Som veľmi rád, že pre nás píše…

      Reply
  • 13. februára 2019 at 22:42
    Permalink

    Výborný článok…
    Týmto témam, som sa venovala vo svojich článkoch…Aj keď nie až takým odborným spôsobom…
    Som veľmi rada, že v tom nie som sama a sú aj iní ľudia, ktorí premýšľajú podobne…

    Reply
  • 14. februára 2019 at 7:51
    Permalink

    Veľmi dobrý článok, dúfam, že autor bude častejšie publikovať… :)

    Reply
  • 14. februára 2019 at 11:33
    Permalink

    Páni asi som debil. Koho týmto hodinovým článkom oslovil? Koho chcel? Rozmýšľajte.

    Reply
    • 14. februára 2019 at 11:50
      Permalink

      Určite mu krivdíte, Laco. Poviem to obrazne. Keď ako ten Hlúpy Jano stojíme na križovatke, z ktorej sa rozbieha niekoľko ciest, tak si tú svoju nemôžeme vyberať podľa toho, aký má ktorá povrch, dokonca ani podľa toho, ako vyzerá, kým po nej dovidíme. Musíme odhadnúť, čo je na tej ceste za obzorom a či to je miesto, kam sa chceme dostať.
      Kapitalizmus má relatívne hladký a pohodlný povrch, ostatné cesty sú hrboľaté a prašné a dokonca tu máme aj úplne nevyšliapané cesty, ktoré si snáď väčšina ani nevšimne.
      Ako si teda vyberieme tú správnu cestu. V jednej dobrej knižke (a poteším sa, ak niekto bude vedieť v ktorej) som sa dočítal, že si treba vyberať cestu, ktorá „má srdce“.
      Kapitalistická cesta srdce nemá, dokonca ani v tej liberálnej slniečkovej forme. Tak ktorá to bude?
      Skúmať, ktorá cesta má srdce, nie je jednoduché a pomáhajú nám v tom otázky, ktoré na stôl kladie autor svojim článkom.
      Preto ma táto téma „chytá za srdce“.

      Reply
      • 14. februára 2019 at 12:52
        Permalink

        Súhlasím s pánom Moravčíkom, pán Laco. Mladá generácia nevidí, čo je pod hladinou, kĺže sa po povrchu a kráča sebaisto po tenkom ľade kapitalizmu ohúrená novými technológiami, klamaná reklamami, vidinami luxusného života, zvádzaná na cestu konzumu, pôžitkárstva, drog… Preto sú také články prepotrebné, učia vidieť, myslieť, cítiť, suplujú absentujúcu výchovu v rodine, škole, spoločnosti.

        Reply
        • 14. februára 2019 at 16:11
          Permalink

          P. Kotrádyová – a čože je to pod tou hladinou?

          Ono už dnes nielen kapitalizmus je konzumný, ale aj socializmus môže byť len konzumný. To je práve nazretie pod tú hladinu. Akonáhle systém vyčerpá svoj rastový potenciál, a to ho po r. 1989 vyčerpal aj socializmus, začnú problémy s nadvýrobou. Tu už začína pôsobiť ten ofrflaný prírodný zákon premeny kvantity na kvalitu, konkretizovaný v spoločnosti ako zákon súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl.

          A jednou z ciest riešenia problémov nadvýroby je podpora masovej spotreby domácností, teda podpora konzumného spôsobu života. Tento aktuálny problém rieši aj socialistická Čína, teda aj podporou domácej spotreby (čo niektorí tiežanalytici nazývajú len opakovaním cesty Západu, hoci ide o pohyb a opakovanie na špirále, nie v kruhu). A ďalšími cestami, ktorými sa Čína snaží riešiť problém nadvýroby, je globalizácia a digitalizácia svojej ekonomiky, čo by pomohlo znížiť tlak na konzumný charakter spoločnosti. Lenže s týmto má európska ľavica problém.

          Mladá generácia vždy bude ohúrená novými technológiami, je to prirodzené a treba z toho vychádzať. Ľavica je progres, nie konzervatívne hnutie. To len európska ľavica má problém to pochopiť a bude bojovať proti technickému pokroku, proti globalizácii a podporovať tým globálny kapitalizmus. Viete čo dnes znamená zo slovenského hľadiska orientácia na návrat k nezávislému národnému štátu?

          V týchto dňoch tu prebieha bitka (návšteva Pompea), kto bude vo svete sa podieľať na zavádzaní 5G siete, ako zastaviť Čínu vo vedúcom postavení v tomto procese. 5G technológia predpokladá 20 000 satelitov okolo Zeme a skenovanie a teda aj kontrolu celého priestoru Zeme.

          Ako chce malé „nezávislé“ Slovensko v centre Európy uplatňovať svoju suverenitu v takomto prostredí? To by sa dalo na nejakom ostrove, ale nie v našom geografickom položení. Tu už sa žiada štátnické uvažovanie, akého bol schopný Gustáv Husák. Juraj v komentároch k prezidentovi nutnosť brať do úvahy technologický pokrok zdôraznil.

          Buď sa pokúsi ľavica zastaviť celý technologický a ekonomický rast, potom by bolo možné hovoriť o návrate. Kto dnes ale vidí takúto možnosť reálne? Môžem dať ruku do ohňa, že z diskutérov a verbálnych antiglobalistov používam najmenej technických noviniek, ešte aj ošarpané rómske príbytky sa pýšia modernými komunikačnými prostriedkami, takže takúto možnosť vylučujem.

          Čo je reálnejšie, je orientácia na civilizovanie tohto procesu, dostať ho pod civilizovanú, demokratickú kontrolu, aby o ňom nerozhodovali súkromné osoby v zákulisí, ale verejnosť. Ja v technologickom a ekonomickom pokroku nevidím problém, on sa presadí tak či tak, pretože je prirodzený. A môže množstvo problémov uľahčiť. Lenže ak súčasne neprebehnú aj zásadné sociálno-politické zmeny, technologický pokrok nás zničí. Preto vidím úlohu ľavice nebyť konzervatívnou silou, ale avantgardou, tým, kto prevezme dohľad nad celým procesom a dá mu pozitívnu civilizačnú podobu. My musíme presadiť, aby sa celý proces dostal pod kontrolu demokratickej globálnej správy, pod drobnohľad verejnosti a médií. Aby zavádzanie tak závažnej technológie nebolo dielom jednej krajiny, ale spoločným globálnym dielom. Pretože ak tento proces bude pod kontrolou USA, je takmer na 100 % isté, že ho budú zneužívať na svoje imperiálne ciele. Čína má síce o epochu modernejší systém a deklarovala aj v týchto dňoch nezasahovanie do vnútorných záležitostí iných, ale národná kontrola nad globálnym systémom je vždy riziková. Nerozhodovať sa, koho v tejto bitke podporiť, ale ako urobiť celý proces transparentným a pozitívnym.

          Takže môžeme sa verbálne a povrchne rozčuľovať nad kapitalizmom celých 24 hodín denne, aký je konzumný a zlý, ak nejdeme ani my pod povrch a neponúkame riešenia zodpovedajúce súčasnej úrovni výrobno-technologického spôsobu.

          Reply
          • 14. februára 2019 at 16:44
            Permalink

            Pán Antal, dnes máte nejakú pochmúrnu náladu a pritom je Valentína…
            Nesúhlasím, že socializmus môže byť dnes len povrchný.
            Ten článok Vás asi natoľko neoslovil, že neprenikol pod Váš povrch a aj Vy ste sa len pokĺzali po povrchu, ako písala pani Slavomíra. Posolstvo toho článku išlo úplne mimo Vás.

            Skúsim to znovu obrazne. „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.“
            Dnešná konzumná spoločnosť, aj socialistická vo Vašej predstave, núti svojich občanov, aby žili len pre produkciu a konzum.
            Môžete to urobiť aké chcete socializované a humánne, tak sa stále motáme len na prvých dvoch poschodiach Maslowovej pyramídy ľudských potrieb.
            Skutočná revolúcia nie je znárodnenie výrobných prostriedkov a nastolenie socialistických výrobných a konzumných vzťahov. Skutočná revolúcia je to, že vrchol Maslowovej pyramídy prehlásime za najdôležitejšiu časť spoločenskej stavby. Tie dolné dve poschodia jednoducho len musia fungovať, aby sme prežili, ale nesmú pre nikoho predstavovať zotročenie, aby kvôli výrobe a konzumu nemohol ani pomýšľať na vyššie poschodia svojej M-pyramídy.
            A toto mi povedal ten článok. Smerovanie vpravo-vľavo je stále na jednej horizontálnej úrovní. Revolúcia je smerovanie hore na vrchol pyramídy.

            Aby som bol aj konkrétny.
            Podľa pravidla 80-20 stačí človeku 20 % času, aby vyprodukoval na 80 % svojich potrieb. Teda maximálny prípustný pracovný čas je 6 hodín aj s cestou do práce.
            Presne rovnako dlhý čas denne musí byť každému k dispozícii na „brúsenie píly“ – vzdelávanie a osobný rozvoj seba a svojich blízkych.

          • 14. februára 2019 at 16:51
            Permalink

            Čože je pod tou hladinou, pán Antal?
            No dno!
            Morálne dno kapitalizmu: elitárstvo, korupcia, bezdomovectvo, chudoba, sociálne vylúčenie, deštrukcia medziľudských vzťahov, kriminalita, prostitúcia, drogy, nárast psychických ochorení a samovrážd, fašizácia spoločnosti…
            P.S. Mimochodom o deštrukcii medziľudských vzťahov píše aj autor. A veľmi dobre!
            Gramatické chyby? Mňa viac zaujíma hĺbka myšlienky ako pravopis.

          • 14. februára 2019 at 20:27
            Permalink

            Pán Moravčík, ja rešpektujem, že niektorých ľudí článok oslovil, ako som napísal, každý vnímame svet trochu inak, z inej strany a ja to pokladám za prirodzené a potrebné. Ja si rád potom prečítam iný pohľad, ak ide do hĺbky. Ale aby autor nebol namyslený, tak som ukázal, že niektorých aj neoslovil a jemu môj názor neuškodí, skôr pomôže:-).

            A v tejto súvislosti by sme sa mali naučiť tiež rešpektovať rozdielnosť, aj v zmysle odbornosti. Do mnohých tém sa nestarám, nemusím im rozumieť, nie som v tejto oblasti odborníkom, niekedy na to upozorním. Preto ma prekvapuje, s akou ľahkosťou napr. biológ, chemik alebo kulturológ vyslovuje a niekedy doslova diktuje sociálno-ekonomické závery. Aj v tomto článku zazneli, nie celkom domyslené, preto aj moja reakcia, že text ma neoslovil, aj keď sa tam vyslovujú závažné tézy o spoločnosti. Zrejme preto zareagoval aj Laco.

            Naši ľavičiari, aby boli moderní, v súlade so Západom, tak používajú post-moderný jazyk Západu. Kult úpadku a rozkladu. Ja tam nenachádzam inšpiráciu, hľadám ju v našej vlastnej sociálnej (socialistickej) skúseností a myslení, je o jednu epochu modernejšia. To západné myslenie odviedlo našu ľavicu kamsi bokom, do neškodnej roviny, akú potrebuje kapitál a ktorú ochotne financuje. Filozofovanie pre filozofovanie, nie pre zmenu praxe. Kultúrny marxizmus, neomarxizmus a liberálnu ľavicu v neškodnej podobe. A hlasných kritikov liberálnej ľavice, aby sa náhodou nemohol zrodiť nový avantgardný ľavicový smer a zároveň aby bolo aj šou pre ľudí, nech je zdanie demokracie a slobody.

            Ak by sme takto pokračovali, tak o pár rokov pri voľbách sa bude situácia opakovať, nebude koho voliť, pretože šikovní ľudia utečú od takejto ľavice. A bezradnosť bude pokračovať.

            My nepotrebujeme lacnú a povrchnú kritiku kapitalizmu, Vzdor a Truc-KSS proti kapitalizmu, my potrebujeme ľavicovú, komunistickú avantgardu.

            Nikde som nepovedal, že socializmus môže byť len povrchný, to spojenie som nikde nepoužil.
            Hovoril som len o probléme nadvýroby, ktorý je prirodzeným (nie povrchným) problémom každého systému. Konzumnosť teda pokladám za prirodzenú, nie povrchnú podobu systému na určitom stupni jeho vývoja. Ja to vnímam hlavne ako ekonomický nie mravný problém.

            Nikde som nehovoril o znárodnení a socialistickej revolúcii. Ja už hovorím o komunizme, aj keď aj ten už bude vcelku príjemnou konzumnou spoločnosťou. Toto je zase pre zmenu rovina, ktorej väčšina kulturológov neporozumie.

            Nuž, ja vidím ľudí ako rozdielnych, ktorí potrebujú aj rozdielny čas na svoju reprodukciu nie pomer 80-20 (inak, to pravidlo nemá inú interpretáciu?:-). Tak to vidí kapitalizmus a triedne myslenie, ale komunizmus už dáva skutočný priestor prejaveniu individuality človeka a nehodlá dávať každému človeku presne rovnaký čas na sebarozvoj, každý má iné potreby a rôzny čas na ich uspokojenie.

      • 15. februára 2019 at 10:44
        Permalink

        Večer , neskoro, keď som prišiel z roboty som na to reagoval, ale asi mám problém. Odpoveď sa zasekla. Takže článok je perfektný, ale koho oslovil a koho chcú ľudia v DAVDVA oslovovať? Myslíte si ,že taký ako ja, ktorých sú státisíce majú čas si tieto hodinové články čítať? Ak robíte od svitu do mrku a ešte musíte sa postarať o chod domácnosti nemáte čas ani chuť takéto siahodlhé litánie čítať. Autor oslovil dôchodcov, nezamestnaných, politikov a tých, ktorý majú čas sa aj takýmto článkom venovať. Ak chce mať DAVDVA podobnú sledovanosť ako doposiaľ nech takto pokračuje. Pán Moravčík asi ste čítavali aj články z amerických novín. V nich vám najviac v 20 vetách zo začiatku popísali problém a kto chcel a mal čas ,prečítal si aj ten balast za tým. Pochopili ste? Už Braňovi Fábrymu som hovoril aby nepísal také dlhé články ak chce osloviť viac čitateľov. Trošku to skrátil. Večer som napísal viac, teraz nemám čas. Ešte zistiť kto ma blokuje.

        Reply
        • 15. februára 2019 at 11:30
          Permalink

          Príspevky treba písať do nejakého programu na písanie, nie priamo tu na stránke, pretože škriatkovia nespia, ale kradnú príspevky. Keď sa to stane, svoj príspevok môžeš sem znova skopírovať. A znova. A znova.

          Reply
        • 15. februára 2019 at 14:32
          Permalink

          Pán Laco, áno, nepochopil som, že vo Vašom prvom (stručnom) príspevku ste sa vyjadrovali k forme, nie k obsahu. Dnes po Vašom (obšírnejšom) vysvetlení to už chápem.
          To viete, stručnosť je skvelá vec, ale má svoje úskalia aj riziká.

          Reply
    • 14. februára 2019 at 13:50
      Permalink

      Laco, ani mňa ten text neoslovil. Ale treba to rešpektovať, každý z nás prijímame informácie iným spôsobom.

      Priveľa slov a všeobecne známych konštatovaní, ktoré nejdú do hĺbky. Hovorí napr. o súčasnom neregulovanom kapitalizme, hoci vývoj ide práve k prísnej regulácii celého systému kapitalizmu a totálnej kontrole. Dochádza v tomto smere k takému paradoxu, že vo včerajšom vyhlásení hovorkyňa čínskeho MZV bránila slobodnú konkurenciu a slobodný trh, obchod v súvislosti s cestou Mikea Pompea po strednej a východnej Európe a nátlakom, skoro zákazom obchodovať s Huawei. Naopak, USA majú snahu mať pod kontrolou a regulovať všetko živé na tejto Zemi. To je len jeden príklad, nechcelo sa mi to celé čítať.

      A priveľa ťažkých gramatických chýb, ktorých by sa kulturológ už z princípu nemal dopúšťať, u iných profesií by boli skôr tolerovateľné.

      Ale ako som napísal, treba rešpektovať aj tento spôsob videnia sveta, len som povedal, že mňa neoslovil. Aj to je o pluralite.

      Reply
  • 14. februára 2019 at 15:52
    Permalink

    AŤ ŽIJE SVATÝ VALENTÝN MADE IN USA!
    ANEB ONI SI PRAHU SPLETLI S DRÁŽĎANY:
    https://www.youtube.com/watch?v=pj5dm4vTbo0

    Takže? Spletli nebo nespletli? Pokud se naši drazí američtí soudruzi opravdu spletli, proč se spletli o měsíc a půl později znovu a ještě více? Ba přímo brutálně?
    https://www.youtube.com/watch?v=M7-zMULU9Oo

    A pak, o další měsíc později, se naši drazí američtí soudruzi spletli zase nad Plzní, když si ji spletli, s kýmpak asi, zřejmě s Moskvou:
    http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/pravda-o-bombardovani-160429.htm

    P.S.
    Česká i slovenská levice a KSČM o tom všem mlčí… Holt, ať žije láska Valentýnská…

    P.P.S.
    Článek autora hodnotím vysoce. Bravo!

    Reply
    • 14. februára 2019 at 20:42
      Permalink

      Pán Vašek, mám len takú drobnú otázočku – prečo ste práve dali zarobiť Američanom a nie Rusom alebo Číňanom? :-).
      Ak ľudia budú klikať na YouTube, dajú zarobiť americkému kanálu na reklame. A je to nástroj amerického globálneho kapitalizmu. Existujú aj ruské alebo čínske kanály, aj keď menej rozvinuté, ale bez používania a reklamy nezosilnejú.

      Tu sa prejavuje môj podľa Vás technokratický prístup – aj keď ide len o ekonomický pohľad:-).

      A otázka na Vás ako šikovného človeka vo vyhľadávaní zdrojov. V niektorom článku som Vás chcel osloviť, odkiaľ máte údaje o dôchodkovom systéme Číny. Chýba mi dobrý čínsky zdroj, napr. Czech.cri.cn je veľmi všeobecný a má slabých prekladateľov. Čudujem sa Číňanom, že mediálnemu pôsobeniu nevenujú väčšiu pozornosť, peniaze na to majú.
      Ale možno Vy máte dobré zdroje.

      Reply
  • 14. februára 2019 at 21:09
    Permalink

    Pán Antal, ospravedlňujem sa za prebrept, napísal som o „povrchnom“ socializme, ale myslel som konzumný, ako ste napísali, len sa mi to druhé slovo tlačilo do klávesnice a neustriehol som.
    Veľmi sa mi páči, že ste napísali o pluralite, že to znamená aj to, že niečo Vás neosloví a nebudete na to reagovať. Áno! Presne toto je demokracia. Vy si máte právo rozhodovať o tom, čo je pre Vás relevantné a čomu venujete pozornosť. Nikto nemá právo kradnúť Váš čas a Vašu pozornosť. O toto by som rozšíril definíciu vlastníctva a vlastníctvo vlastného času si tiež zaslúži právnu ochranu, tak ako zákon chráni to „súkromné“ vlastníctvo.
    Aj z toho pohľadu treba posudzovať tie moje zmienky o pracovnom čase a hodinách na rozvoj.

    K ostatným veciam sa ešte časom budem často vracať. Chápem, že mysleniu treba nechať čas.

    Reply
    • 14. februára 2019 at 21:41
      Permalink

      P. Moravčík, myslím, že si rozumieme, aj keď sa niekedy pohybujeme v iných rovinách. Ale ako sme sa už zhodli, práve rozdielnosť je podmienkou deľby práce, každý prispeje do spoločného diela niečím iným.

      Aj ja som sa možno nie celkom presne vyjadroval, mali ste pravdu, nie som celkom v nálade, akási jarná únava:-). Pijem práve bylinkový čaj z vlastných bylín, treba to prekonať, idem na 6 dní do hôr na bežky. Budete mať odo mňa pokoj:-).

      Reply
  • 16. februára 2019 at 15:48
    Permalink

    Pane Antal, Vy hodnotíte chiméry,

    nikoli článek Mgr. Tomáše Daňka. ) Zopakuji, co jsem napsal výše, článek autora T. Daňka hodnotím na jedničku, postihl naprosto výtečně nejen svátek sv. Valentýna, ale samotnou psycholog. podstatu soudobých mezilidských vztahů, ve kterých i city nejsvětější jsou podřízeny jedinému – mater. zisku jedince. A proto píšu – bravo pane Daněk!

    A mimochodem, pane Antal, již jednou jsem Vám napsal o připravovaném zavedení 5G internetové sítě. To proto, že je to Vaše oblíbené téma. ) Velkoryse jste mě obešel, aniž byste jen jediným slovem reagoval. Tak já Vám to proto dnes povím jinak, protože jste mi posledně v lednu patrně vůbec nerozuměl, zřejmě má čeština Vás natolik uhranula. )

    Realizace amer. projektu (ČLR již skončila jako odepsaný šrot) 5G celoplanetární počítač. sítě bude mít DVA DOPADY.

    Ten PRVNÍ DOPAD bude znamenat mj. NAPROSTO NEVÍDANÝ NÁRŮST ENERGETICKÝCH POTŘEB, všechny ty vysílače, které budou zabudovány v každé pouliční lampě veřejného osvětlení, na každé střeše všech obytných domů, budou směrem nahoru k té šílené síti více než 7500 družic (!) posílat ty neméně šílené toky dat skrze mikrovlny, budou chlastat pořádné gigawatty elektriky, takže dost dobře nechápu, jak se tahle energetická žízeň vysílačů 5G sítě ukojí! Asi se odpojí veškeré domácnosti Česka a Slovenska, aby ty vysílače měly pořádnou krmi.

    Jinak řečeno, i proto český premiér Babiš ODMÍTL RUSKOU NABÍDKU NA DOSTAVBU JETE se sovětskou technologií. Zcela v souladu s 5G celoplanetární sítí i dostavbou JETE + výstavba dalších JE v EU bude probíhat PLNĚ V REŽII USA. Vaše kecy, pane Antal, ohledně jakési tzv. čínské účasti jsou jen Vaší bujnou fantazií. Promiňte mi mou přímost.

    No, pane Antal, a nyní k tomu DRUHÉMU DOPADU 5G celoplanetární sítě. Mnohem závažnějšímu dopadu, dlužno poznamenat. O tomto se ani naši američtí soudruzi, ale ani Vy osobně, taktně nezmiňujete, ANI SLOVO! Přečtěte si to v klidu při kafi, pane Antal, BUDE TO KATASTROFA, SRANDA KONČÍ:

    https://ac24.cz/-/nebezpeci-skryvajici-se-v-sitich-5g-odbornik-predklada-sokujici-fakta-a-vyhral-prvni-soud

    Reply
  • 24. augusta 2020 at 23:53
    Permalink

    Ahojte všetci, pozornosť! Ak niekoho milujete a záleží vám na tej osobe, urobíte všetko pre to, aby ste boli s tou osobou, moja bývalá priateľka ju tak veľmi milujem, keď sme ich rozišli, nikdy o nej neprestávam myslieť, musím urobiť niečo, aby som ju dostala späť, to bolo, keď som začal čítať články o tom, ako sa vrátiť späť milenec, to bolo, keď som videl doktora Lomi, koľko ľudí hovorí o tom, ako privádza späť svojho milenca, kontaktoval som doktora Lomi na WhatsApp, vysvetlil som mu všetko a obsadil kúzlo na moju bývalú priateľku, ktorá mi ten istý deň zavolala a začala mi prosiť, a dnes sme opäť spolu, miluje ma a chichotí ma viac ako predtým, kontaktujte doktorku Lomi dnes na WhatsApp čísle +2349034287285 alebo môžete mu poslať e-mailom; lomiultimatetemple@gmail.com je to najlepšie kúzlo, ktoré môžete kontaktovať kvôli pomoci.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *