Úlohou nášho média je okrem komentovania politickej scény na Slovensku aj približovanie vyššej kultúry pre našich čitateľov. Dnes si priblížime odkaz významného ruského spisovateľa L. N. Tolstého. V predloženom článku nájdete niekoľko audiovizuálnych diel a rozhlasových hier, velikána ruskej literatúry, ktoré sú voľne prístupne na internete. K Tolstého odkazu sa vyjadril aj davista Ladislav Novomeský:
„…štát je pre Tolstého jedným z prameňov zla… vlastníctvo pôdy a vlastníctvo každého druhu je mu druhým zdrojom nesvárov… ale veď z týchto poznaní základov triednej spoločnosti vychádza i revolučný socializmus.“
Ladislav Novomeský, 25 rokov od smrti Leva N. Tolstého
Lev Nikolajevič Tolstoj (rus. Лев Николаевич Толстой; * 9. september 1828 – † 20. november 1910) bol ruský spisovateľ – románopisec, esejista, dramatik a filozof – ako aj kresťanský socialista, anarchista a stúpenec reformy vzdelávania. Je jedným z najčítanejších ruských spisovateľov.Význam L. N. Tolstého je obrovský, pretože sa ako jeden z prvých autorov, pokúsil priblížiť ruskú literatúru k západnej civilizácii. Jeho realistické romány Vojna a mier, Anna Kareninová a Vzkriesenie ponúkajú realistický obraz ruskej spoločnosti v priebehu celého 19. storočia. (Wiki)
Film Лев Толстой
Drama
Sovětský svaz (Mosfilm) / Československo (Mlynská dolina), 1984, 160 min
Režie: Sergej Gerasimov
Hrají: Sergej Gerasimov, Tamara Makarova, Bořivoj Navrátil, Alexej Petrenko, Mária Kráľovičová, Elo Romančík, Dušan Blaškovič, František Kovár, Pavol Mikulík, Ľubo Gregor, Vladimír Kostovič, Vjačeslav Baranov, František Desset, Vjačeslav Něvinnyj, Konstantin Grigorjev, Vladimir Kašpur, Viktor Proskurin, Ljudmila Zajceva, Olga Kulikova
Lev Nikolajevič Tolstoj byl velký spisovatel, jenž portrétoval duši znevolnělého i aristokratického Ruska, avšak jeho představy o mravní obrodě vlasti byly v mnohém utopické. Na sklonku života se rozhodl opustit rodinu a dožít v anonymitě, provázen jen svým lékařem, jenž pocházel ze Slovenska. Režisér Sergej Gerasimov se soustředí především na sebezpytné hrdinovy reflexe, snažil se postihnout složitou Tolstého osobnost a přiblížit i rodinné konflikty, nechybějí ani náboženské rozvahy. Snímek se několikrát noří do retrospektiv, v nichž byl Tolstoj konfrontován s nepředstavitelnou bídou, která svírá ruský proletariát. Často jej vidíme při rozmluvách jak s důležitými osobnostmi, tak s obyčejnými nuzáky, jimž se snaží pomáhat. Režisér Sergej Gerasimov natočil životopis jako uctivý hold, prodchnutý patetičností vyslovovaných myšlenek. Vo filme je použitá hudba z diel Franza Liszta, Federyka Chopina, Segeja Ivanoviča Tanajeva či Sergeja Vasilieviča Rachmaninova. Snímka sa natáčala v Plaveckom Mikuláši, Moskve a v obci Jasná Poľana. (oficiální text distributora)
Dielo
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty Lev Nikolajeviča Tolstého.
- Šlabikár – určené pre základné vyučovanie
- Vojna a mier – opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove zo dňa 2. decembra 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, a tiež členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, Pierre často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy (Napoleon, Kutuzov).
- Anna Kareninová – hlavnou hrdinkou je mladá, krásna a inteligentná žena. Jej muž má dobré postavenie a ona nemá dôvod sa sťažovať. Je však nespokojná, zoznamuje sa s mladým dôstojníkom Vronským. Ona odchádza od muža za Vronským, muž jej odmieta vydať syna. Annu postupne odsudzuje celá spoločnosť a Vronský ju prestáva milovať. Anna všetko rieši skokom pod vlak.
- Vzkriesenie – hlavnými hrdinami sú šľachtic Nechljudov (študent) a prostitútka Maslová. Zoznámili sa v mladosti u Nechljudovej tety, kde Maslová pracovala ako slúžka. Maslová je neskôr odsúdená k núteným prácam, on sa o nej po rokoch dozvedá, pretože cíti svoju vinu, ide za ňou na Sibír. Svojho majetku sa vzdá v prospech mužíkov. Snaží sa jej všemožne pomáhať – ona ho odmieta, pretože cíti svoju vinu. Maslová sa vo vyhnanstve spriatelila s ruskými revolucionármi. Tolstoj tu rieši otázku svedomia a viny.
- Diabol – Hlavný hrdina, úspešný mladý muž, si v mladosti našiel milenku a hovoril si, že to robí „len tak pre zdravie, pretože to všetci robia“. Neskôr sa ožení a vedie usporiadaný a verný život, na bývalú milenku zabudol. Po čase, keď žena čaká dieťa, sa milenka znova zjavuje a on cíti neprekonateľnú žiadostivosť, ktorou je doslova trýznený a mučený. Rozhodne sa pre samovraždu. Spoločnosť jeho čin nepochopila a vyhlásila ho za duševne chorého.
- Smrť Ivana Iľjiča – Ivan Iľjič si tesne pred smrťou uvedomí, že život, ktorý žil bol príliš obyčajný a mal ho žiť inak. Hlavnou myšlienkou diela je, že človek zvyčajne pochopí pravdu v hraničnej životnej situácii.
- Otec Sergej– novela opisujúca príbeh istého muža, ktorý jedného dňa nečakane opustil svoj majetok a vstúpil do kláštora, stal sa pustovníkom a neskôr sa stal známym pre údajné nadprirodzené liečiteľské schopnosti. Po celý čas bol trýznený vnútorným nepokojom (pýchou, pochybnosťami), až jedného dňa zhrešil s istou dievčinou. Ušiel, chcel spáchať samovraždu, ale na základe sna navštívil príbuznú, ktorá v ťažkých podmienkach viedla usporiadaný a mravný život, hoci si to ani neuvedomovala. Sergej pochopí, že takýto život je práve ten, o ktorý sa usiloval – život pre Boha – ale nedosiahol ho (nazdával sa, že žije pre Boha, ale v skutočnosti žil pre ľudí). Uvedomí si svoj omyl, znovu nájde stratenú vieru, tentoraz už omnoho pevnejšiu, stane sa tulákom, putuje po Rusku až ho jedného dňa pošlú na Sibír, pretože nemal doklady. Na otázku, kto to je, odpovedal, že je „sluha boží“… Hoci novela je svojím rozsahom krátka, výstižne zobrazuje Tolstého chápanie problémov viery, pýchy, žiadostivosti a ľudskej duše vôbec.
- Herečka
Citáty
Kedysi som napísal o mužíkovi Pachomovi, ktorý vedel na čo je to všetko. Zil aby lepšie jedol, sladšie spal, aby mal všetkého vela. Aj penazí aj zeme. A o veselých múdrych baškitcoch, ktorí mu povedali: „Ber! Polož tisícku rublov do čapice a ber. Co stihneš od svitu do mrku obehnúť, označiť, všetko je tvoje.“ Tak veru. A čakali. Boli zvedaví, kolko zeme potrebuje ten človek. Nečakali tak po prvý raz, ale za každým to vychádzalo rovnako. Aj tentoraz, nenásytný bol človek. Tri siahi na hrob, nič viac nepotreboval, hoci aj vtedy v Samarských stepiach.
Лев Николаевич Толстой (podla filmu Лев Толстой, CSSR, ZSSR, 1984)
- „Neobávaj sa nevedomosti, ale falošného poznania. Lepšie je nevedieť nič, ako pokladať za pravdu to, čo pravdou nie je.“
- „Falošný priateľ je horší ako nepriateľ.“
- „Máme žiť tak, aby sme mohli i najväčšiemu nepriateľovi zveriť všetko, čo máme na srdci.“
- „Niet veľkosti tam, kde niet prostoty, dobra a pravdy.“
- „Nikto nedáva viac ako ten, čo dáva nádej.“
- „Dôležité je, aby každý človek mohol byť hrdý na prácu, ktorú vykonáva.“
- „Bohatí dobrodinci nevidia, že ich dary pre chudobných často odcudzili ešte chudobnejším.“
- „Dlhá je noc tomu, kto nespí. Dlhá je míľa unavenému. Dlhý je život nemúdremu.“
- „Zo všetkých najviac hovorí ten, kto nemá čo povedať.“
Pamatujme, že kdo píše pro hlupáky, najde vždy široký okruh čtenářů.
Лев Николаевич Толстой
„Do každého človeka Boh vložil aj dobro, aj zlo a rozkázal mu neúnavne pracovať aby dobro zvíťazilo nad zlom.“
Лев Николаевич Толстой
Vojna nie je nepríjemnosť, ale tá najohavnejšia vec na svete.
Лев Николаевич Толстой
Celkom by ma zaujímalo, koľko čitateľov Davu2 prečítalo Vojnu a mier. Jednu z najlepších kníh, aké som kedy držal v ruke. A koľkí z nich si všimli, že v celom dvojdielnom románe nie je ani jedna záporná postava?
Kedysi nás marxisti učili o historickej nevyhnutnosti – ťažko sa to chápalo, ale Tolstoj zjavne vedel, ako to vyzerá.
Majstrovsky triezvy pohľad je aj v popise požiaru Moskvy a jeho príčin. Mali by sme si zobrať vzor, keď sa obraciame na svoju minulosť.