L’armée des ombres (Armáda tieňov). Jean-Pierre Melville (réžia), Joseph Kessel (scenár), Éric Demarsan (hudba). Franúczsko-Taliansko, 1969, 145 min
Film Armáda tieňov (FR, TAL, 1969) od unikátneho režiséra Jeana-Pierra Melvilla patrí k dielam, ktoré vo vás zanechajú silný umelecký zážitok. Poňať medzivojnovú tematiku ako konšpiračno-detektívny noir plný napätia je skutočne unikátnou ukážkou majstrovského filmárskeho umenia. Je rok 1943, Vichyovské francúzsko, podzemné hnutie, okupácia nacistami… temnú atmosféru režisér zdôrazňuje pochmúrnym počasím a typicky namodralým šerosvitom ako ho poznáme z filmov Osudový kruh, Policajt či Samurai. Divák si môže naplno „užiť“ atmosféru všadeprítomného strachu a neistoty, kedy smrť čakala za každým rohom. Vo filme hrajú významné osobnosti francúzskej kinematografie Lino Ventura, Simone Signoret, Paul Meurisse, Jean-Pierre Cassel (chýbal tu už len Belmondo a Delon) a je vytvorený na podklade scenára podľa novinára, esejistu a spisovateľa Josepha Kessela.
Melvilloví hrdinovia sú postavy hlboko ponorené do vlastnej tragickosti a melanchólie. Existenciálne motívy sú súčasťou autorovho rukopisu. Samotný Melville, rodným menom Jean-Pierre Grumbach, sa ako potomok rodiny alsaských židov sám zapojil v roku 1940 do protifašistického odboja a práve vtedy si zvolil pseudonym Melville (po vzore Hermana Melvilla). Môžeme iba hádať, či autor zakomponoval do filmu aj autobiografické črty. Mimochodom, počas sledovania tohto filmu a až existencialistických scénach vykresľujúcich krutosť nacistov (predovšetkým v scéne pripomínajúcej Sartrov Múr či Bukovčanove dielo Kým kohút nezaspieva) som si uvedomil nasledovné. Mnohí z vás už určite počuli o menách kolaborantov ako Tiso, Hácha či Horthy, avšak ako málo sa hovorí o takom Philippovi Pétainovi, to je záhada. Pritom Pétain nesie rovnako historickú zodpovednosť za zverstvá, ktorá sa páchali počas vichyovského režimu. Vedeli ste, a tento film to pripomína, že koncentračné tábory boli aj vo Francúzsku? Boli v nich internovaní komunisti, Juhoslávci, Rusi, Židia, Rumuni, Česi, Poliaci, nemeckí odbojári, talianski antifašisti, španielski odporcovia Franka…). Ale to by bolo na inú debatu.
Zaujímavosťou filmu je, že pod vplyvom odporu voči de Gaulleovi nebol prijatý francúzskou verejnosťou; na výslnie sa dostáva až na konci 70. rokov a paradoxne v reedícii, v roku 2006, v USA. Je škoda, že sa na Slovensku nenarodil ekvivalent Melvilla, ktorý by v podobne atraktívnom štýle dokázal spracovať napríklad tragickú, existenciálnu tematiku ústupu partizánov po potlačení Slovenského národného povstania. Myslím, že táto téma ešte môže byť zaujímavým námetom pre podobný existenciálne ladený film. Aj keď vzniklo na tému SNP celý rad filmov s unikátnym rukopisom, melvillovské spracovanie SNP ešte iba čaká na svoju premiéru.
Na záver by som ešte ocenil hudbu Érica Demarsana (taktiež autor hudby Melvillovho filmu Osudový kruh), bez ktorej by tento film rozhodne nezískal takú silnú zážitkovosť a autenticitu. Armádu tieňov si pustite ideálne v noci, pri zhasnutom svetle, v čo najlepšej obrazovej kvalite a s dobrým ozvučením. Keď mal Ventura prvý krát skočiť s padákom do čierno-čiernej tmy, bez akejkoľvek istoty, mal som pocit, že som tam bol v tom lietadle s ním…
Lukáš Perný
Pamätám si ako som tomuto skvostu dala na csfd.cz päť hviezdiček z piatich. žiaľ podľa mňa veľmi nedocenená snímka. Určite si zaslúži viac pozornosti. žiaľ zrejme kvôli ideologií…a snahe prepísať dejiny. Silný film. človeka dokáže dokonale vtiahnuť do deja. Neodporúčam ho však sledovať ľudom ktorých aktuálna situácia poznačila na psychike.