Vážené psychiatričky, psychiatri, psychologičky a psychológovia,
Adresovali ste otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi. Vážim si, že sa ako odborníci na duševné zdravie chcete vyjadriť k aktuálnemu spoločenskému dianiu a jeho vplyvu na psychickú pohodu obyvateľstva. Je to určite dôležitá téma. Aj napriek tomu, to však nebola jediná téma ani obava vo vašom liste, keďže spomínate demokraciu, či zahraničnú politiku. Váš list teda vo mne, a myslím, že nielen vo mne, vyvoláva veľa otázok, pochybností a, úprimne, aj značnú dávku znechutenia.
Tvrdíte, že premiérove politické správanie polarizuje spoločnosť a negatívne ovplyvňuje „emočnú atmosféru“ na Slovensku. Áno, politická rétorika a štýl, ktorým sa robí politika na Slovensku nepochybne vplýva na psychiku ľudí. Zdôverím sa Vám, a určite nie som sama, aj ja posledné týždne, ba mesiace, prežívam intenzívne pocity mentálnej nepohody a apatie práve kvôli politickému dianiu na Slovensku. Je však naozaj čudné, a nerada by som tým spochybňovala vašu spôsobilosť, že práve vy, tí ktorí by mali byť odborníci na psychiku a psychológiu, mali by ovládať ako mentálne a myšlienkové procesy u človeka prebiehajú, neviete vyhodnotiť ani tak jednoduchú vec, že dnešný verejný priestor je tak napätý, že každý komunikačný akt jednej alebo druhej strany, už vopred poznačený zaujatím a predpojatosťou, nevyhnutne vyvoláva silnú a často neprimeranú reakciu protistrany.
Tento mechanizmus má jasný dôsledok – každá nová „senzácia“ alebo vystúpenie zamerané proti jednej či druhej strane nielenže neprináša zmenu, ale naopak, ešte viac prehlbuje konflikt. Ľudia sa namiesto dialógu a hľadania riešení ešte pevnejšie utiekajú k tým, ktorých považujú za svojich „ochrancov“ či spojencov v tomto spore. Inými slovami, takéto kroky nemajú žiadny pozitívny efekt na zmiernenie napätia; ich jediným výsledkom je ďalšia eskalácia.
Atmosféra v spoločnosti je napätá, ľudia sú frustrovaní, rozdelení a znechutení. Ale keď hovoríte o polarizácii a emočnej nevyváženosti, musím sa vás spýtať: Prečo nekritizujete rovnakou mierou aj tých, ktorí k tejto polarizácii prispievajú rovnako intenzívne, ak nie viac? Opoziční politici dennodenne burcujú emócie občanov. Komunikácia, ktorá prichádza od nich nie je konštruktívna a ich konanie absolútne neprispieva k duševnej pohode. A pamätáte si obdobie po prezidentských voľbách, keď časť spoločnosti spustila hystériu.
Ľudia plakali, vyhlasovali, že chcú emigrovať, a dokonca priznali, že potrebujú antidepresíva na zvládnutie demokratického výsledku volieb. Kde ste boli vtedy?
Prečo ste vtedy nevystúpili s výzvou na reguláciu emócií, na konštruktívne zvládanie reality a najmä prečo ste (ne)objektívne “nepokarhali”, tak ako to robíte teraz, opozičné taktiky, ktoré toto spôsobili? Nezabúdajme ani na skutočnosť, že bývalý premiér, ktorý na tlačových konferenciách plakal, opakovane sa zapájal do fyzických konfliktov, alebo dokonca liezol na bránu Prezidentského paláca, zjavne vykazuje správanie, ktoré aj obyčajný človek bez odborného vzdelania považuje za minimálne nevhodné pre verejný život. Napriek tomu však voči jeho vplyvu na emočnú atmosféru spoločnosti neprejavujete žiadne obavy. Ak vám skutočne záleží na duševnom zdraví spoločnosti, nemali by ste vystúpiť a vyzvať na sebareflexiu všetky strany, ktoré sa podieľajú na tejto neustálej eskalácii konfliktov? Ja si myslím, že to je práve to čo teraz potrebujeme. Ale vy ste sa jasne postavili na jednu stranu politického konfliktu a zneužili ste na posilnenie vášho odkazu vašu profesiu. A to je vážny problém. Odborníci na duševné zdravie by mali byť tými, ktorí budú stáť nad vecou. Ktorí dokážu pomenovať problémy bez ohľadu na to, kto ich spôsobuje. Mali by ste byť hlasom, ktorý upokojuje, spája a ponúka konštruktívne riešenia. Miesto toho ste však svojím listom prispeli k ešte väčšiemu rozdeleniu spoločnosti. S vašou dezignáciou posúdiť niekoho “mentálnu spôsobilosť” máte v tomto prípade minimálne implicitný spôsob ako niekoho označiť za opak, čo ste aj urobili. Nie otvorene, ale vy predsa veľmi dobre viete, čo robíte.
Správate sa nekonštruktívne. Ako sa má cítiť človek, ktorý sympatizuje s vládou, keď vidí, že odborníci na duševné zdravie otvorene podporujú len jednu stranu a druhú obviňujú zo všetkého zlého? Ako sa má cítiť občan, ktorý by sa k vám mal ísť zdôveriť so svojimi psychickými problémami, keď vidí, že váš postoj je zaujatý? Týmto listom ste si odcudzili veľkú časť populácie. Ukázali ste, že duševná pohoda má podľa vás len jednu opodstatnenú príčinu – nespokojnosť s vládou. Ale čo ľudia, ktorí majú iný názor? Čo tí, ktorí sa obávajú nie vlády, ale opozície? Týmto listom ste zneužili svoju odbornú autoritu na politickú kritiku, namiesto toho, aby ste ponúkli nestranné a profesionálne stanovisko, čím ste stratili dôveru veľkej časti spoločnosti.
Vo svojom liste ste kritizovali premiéra za jeho zahraničnopolitické aktivity, napríklad za stretnutie s ruským prezidentom, ktorého označujete za politicky a morálne zodpovedného za smrť tisícok ľudí. V podstate sa nedá nesúhlasiť, ale súčasne mlčíte o tom, že opozícia sa pravidelne fotí a stretáva s lídrami, ktorí nesú zodpovednosť za vojny, intervencie a smrť miliónov civilistov – od Blízkeho východu až po Latinskú Ameriku. Kde bola vaša kritika, keď sa podávali ruky americkými prezidentmi, ktorí sú zodpovední za vojny v Iraku, Afganistane či Gaze? Kde bola vaša kritika, keď sa oslavovali lídri Európskej únie, ktorí podporovali ekonomické sankcie, čo devastovali celé krajiny a uvrhli milióny ľudí do chudoby? Tento dvojitý meter je ďalším dôkazom vašej zaujatosti a selektívneho prístupu.
Ak by vám skutočne išlo o duševné zdravie občanov, neostali by ste na povrchu problémov. Dnešná kríza duševného zdravia má hlboké korene v systéme, ktorý uprednostňuje zisk pred človekom a prírodou, ktorá je tak úzko spätá s našim duševným zdravím, individualizmus pred komunitou a spolupatričnosťou a výkon a materiálne výdobytky pred duchovnými hodnotami. Kapitalizmus systematicky vytvára prostredie, ktoré je toxické pre duševné zdravie – od ekonomického stresu, cez sociálnu izoláciu až po neustály tlak na dosahovanie „úspechu“.
Prečo sa vo svojom liste nezaoberáte týmito príčinami? Prečo nepoukazujete na to, že neoliberálne politiky, ktoré podporujú súčasný ekonomický systém, priamo ohrozujú duševné zdravie ľudí? Prečo namiesto riešenia príčin krízy podporujete farmaceutické a korporátne prístupy, ktoré sa zameriavajú len na následky?
Váš list mohol byť konštruktívny. Mohol byť výzvou na zmierenie, na hľadanie riešení, na skutočné pomenovanie príčin problémov. Namiesto toho ste sa rozhodli zapojiť do politického boja, čím ste stratili nielen dôveryhodnosť, ale aj morálnu autoritu, ktorú ako odborníci potrebujete. Prestaňte polarizovať spoločnosť. Začnite hovoriť o skutočných problémoch, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie občanov. Buďte odborníkmi a lekármi, nie politickými hráčmi.
S úctou,
Lucia Hubinská
