Zdieľaj článok:
HOJ, ZEM DRAHÁ …
Hoj, zem drahá, Slovenská zem,
poľúb že sa s ránom,
búšte srdcia utýrané
zore nad Kriváňom.
Daromne noc hromom rvala,
blesky bila v temä :
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!
Putá hrdzou rozožrané
sodraly nám údy ..
slzy naše lialy dážďom
a krv tiekla prúdy …
za cudzích sme mreli, dnes žiť,
za seba žiť chceme :
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!
Matkou naša Vltavienka
otcom Dunaj valný,
spev náš hučí po Šumave,
jak pod Tatier bralmi,
sme krv jedna, jeden národ,
tisíc síl v nás drieme.
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!
Prisaháme na tie hroby
padlých našich bratov,
prisaháme na zem čiernu,
čo nám drahou, svätou,
prisaháme – hoc sa zdvihne
všetkých pekiel plemä,
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!
(16.11 1918)
