Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

HOJ, ZEM DRAHÁ

Hoj, zem drahá, Slovenská zem,
poľúb že sa s ránom,
búšte srdcia utýrané
zore nad Kriváňom.
Daromne noc hromom rvala,
blesky bila v temä :
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!

Putá hrdzou rozožrané
sodraly nám údy ..
slzy naše lialy dážďom
a krv tiekla prúdy …
za cudzích sme mreli, dnes žiť,
za seba žiť chceme :
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!

Matkou naša Vltavienka
otcom Dunaj valný,
spev náš hučí po Šumave,
jak pod Tatier bralmi,
sme krv jedna, jeden národ,
tisíc síl v nás drieme.
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!

Prisaháme na tie hroby
padlých našich bratov,
prisaháme na zem čiernu,
čo nám drahou, svätou,
prisaháme – hoc sa zdvihne
všetkých pekiel plemä,
otrokmi sme boli dosiaľ
viacej nebudeme !!

(16.11 1918)

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom