Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Spoločenský vývoj po roku 1989 sa najmä v rámci tzv. postkomunistického bloku niesol v znamení výroku Margaret Thatcherovej: „There is no alternative.“ Nijaká alternatíva neexistuje. Všetky teórie a koncepty líšiace sa od surového individualistického kapitalizmu neoliberálneho typu boli paušalizované ako totalitárne alebo k totalite smerujúce a slovo utópia sa stalo na určité obdobie takmer nadávkou.
Lukáš Perný: Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Martin: Matica slovenská, 2020
Perného kniha po dlhej prestávke – autor uvádza, že od práce Milana Šimečku z r. 1963 sa téme dejín utopizmu na Slovensku prakticky nikto nevenoval – presvedčivo dokazuje, že pani Thatcherová sa (nielen) v tomto konštatovaní o budúcom vývoji mýlila. Utópie mali vždy pevné miesto v myslení a cítení ľudstva a posúvali spoločnosť dopredu. Veď, parafrázujúc autora, idey včerajška, ktoré sa vo svojej dobe javili neuskutočniteľnými utópiami, sa v modernej dobe stali realitou (telefón, ponorky, lietadlá, výťah, medzinárodný jazyk…).
Šimečkova kniha Sociálne utópie a utopisti bola na Slovensku prvá donedávna posledná svojho druhu
Knihu Perný začína prehľadnou kategorizáciou utópií. Tu treba spomenúť, že v publikácii sa prepája vedecký a populárno-náučný, resp. pedagogický aspekt. Rozbory diel dopĺňajú prehľadné tabuľky a periodizácie, ktoré čitateľovi uľahčujú orientáciu na pojmovej a chronologickej mape. V nosnej časti knihy, ktorú predstavujú dejiny utopizmu od antiky po súčasnosť chcem vyzdvihnúť niekoľko momentov:
Perný v kapitole o kresťanskom utopizme akcentuje sociálny rozmer novozákonných, no i starozákonných textov, ktoré sú veľmi aktuálne v čase hodnotového vyprázdnenia (nielen) tradičnej kresťanskej demokracie a jej obmedzenia sa na okrajové kultúrno-právne otázky. Práve kresťanské protokomunistické obce so spoločným majetkom a Ježišov evanjeliový odkaz poslúžili ako jeden zo vzorov budúcim utopistom novoveku (reformovaným i katolíkom: napr. v rámci jezuitských redukcií v Latinskej Amerike). Ďalej oceňujem, že popri „tradičných“ a na Slovensku známych autoroch (Owen, More, Bacon, Saint-Simon) autor venuje pomerne rozsiahly priestor aj „zabudnutým“ menám ako Etienne Morelly, Etienne Cabet, či Gabriel de Mably.
Ukážka z knihy
Pri rozpracovávaní jednotlivých utopických projektov Perný nezostáva len v dobovom zakotvení, ale prepája na širší historicko-sociálny kontext a poukazuje na inšpiratívne i regresívne prvky u jednotlivých mysliteľov. Zaujímavo je podaný i vzťah marxizmu a utópií, jednak v historickom priereze I. Internacionály a Parížskej komúny, jednak v polemickej kapitole zo záveru knihy, kde autor rieši otázku, či a nakoľko sa dá v súvislosti s Marxom hovoriť o utopizme, keďže Marx sa práve proti utopickému socializmu vyhradzoval.
Za osobitú zmienku stojí kapitola venovaná slovanskému utopizmu, čím Perný načiera do vôd, ktoré sa v súvislosti s utopickým myslením na Západe aj u nás často obchádzajú a upozorňuje na významných sociálno-politických autorov ako Belinskij, Černiševskij, Gercen, či Štúr.
Perný neobchádza ani česko-moravský utopizmus (husitské hnutie, Komenský, Bolzano) a utopické myslenie na Slovensku reprezentované spočiatku jánošíkovskou tradíciou, neskôr národno-sociálnym programom štúrovcov v jeho rôznych podobách (predmetno-pragmatickej i mesianistickej), spomína aj prvého vedecko-fantastického utopistu na Slovensku Gustáva Reussa a pacifistu Jána Maliarika.
Nasledujúcu časť Perný venuje krátkemu exkurzu k revolučným a sociálno-reformným vystúpeniam v rámci Slovenska, čím jednak upozorňuje na reálny dejinný zástoj realizácie túžob po lepšom svete na Slovensku, jednak inšpiruje smerom do súčasnosti.
Záverečné kapitoly sú venované enumerácii a opisu myšlienok utopistov, ktoré sa stali súčasťou našej každodennosti a problémov sveta v súčasnom modeli liberálno-trhovej globalizácie. Celkové vyznenie a odkaz knihy súzvučí s výrokom Oscara Wilda z eseje Duša človeka v socializme: „Mapa sveta, na ktorej nie je zakreslený ostrov Utópia, nestojí ani za pohľad, pretože opomína tú krajinu, kde ľudstvo stále pristáva.“
Matej Barč
Dobrá kniha. Tých 500 kusov sa pomerne rýchlo vypredá.