Časy, keď nás umlčovali, blokovali, vyhrážali sa nám, urážali nás, klamali o nás a tvorili jednostrannú propagandu víťaznej liberálnej demokracie už skončili!Parlamentné voľby 2023 a prezidentské voľby 2024 ukázali, že Slovensko je červené a národné, nie „progresívne“ a „liberálne“.
Nazývali nás „dezolátmi a opicami“ (Naď), „post-sedliakmi“ (Buzalka) či agentami (Milo, Breiner),
rovnako ako keď:
urážali feudáli bojovníkov proti feudalizmu, otroctvu a poddanstvu,
veľkokapitalisti štrajkujúcich robotníkov,
nacisti etniká, ktoré chceli vyhladiť,
pinochetovci a mccarthyovci svojich ideových oponentov,
a v 21. storočí už dokonca každého,
kto nechce prijať Fukuyamovskú pravdu,
ktorú už poprel aj sám Fukuyama,
že liberálna demokracia je koncom dejín.
Fukuyamovský optimizmus je už dávno minulý, je už dávno po víťaznej vojne, ktorá nič nevyriešila
Vladimír Mináč
Ľavicovo-národná vláda potrebuje web, ktorý sa za ňu postaví
a taktiež sa postaví za ľudí, ktorí ju podporujú,
a ktorí nemajú v médiách hlavného prúdu možnosť prejaviť svoj postoj.
Prezidentské voľby (predovšetkým ich vyvrcholenie) ukázalo, s akou aroganciou sa liberálna pravica snažila získať moc.
Od médií, cez politické protesty podporované pravicovou opozíciou
až po vlezlé a nepodarené marketingové schémy,
či bezostyšnou podporou militarizmu.
Slovenská politická scéna sa rozdelila na dva tábory:
tábor národný
a tábor, ktorý uprednostňuje záujmy zahraničia, ktoré majú čoraz viac militantné chúťky.
My stojíme na strane národa!
Na strane ľavice, pracujúcich,
bežných ľudí Slovenska!
Už stačilo aristokratické až monarchistické poučovanie Gustavom Le Bonom, Gassetom voči davu.
Už stačilo monarchistických póz, pohŕdania a vyvyšovania sa samozvanej elity nad väčšinu slovenského národa.
Už stačili prehliadky módnych rób prezidentky, ktorá sa hrala na kráľovnú, ktorá ignorovala štúrovcov, republikánske tradície, ale milovala monarchiu,
už stačilo falošnej solidarity s istým národom, ktorý bagatelizuje fašizmus a na štátnej úrovni oslavuje 1. januára Stepana Banderu,
už stačilo cieleného anti-slovanského šovinizmu,
už stačilo otvoreného vojnového štvania a militarizácie,
už stačilo diktátu bruselských elít a ich slovenských prisluhovačov,
už stačilo poučovania o tom, že sme hlupáci, ktorí nič nepochopili,
už stačilo falošnej solidarity a prekrúcaniu slova ľudské práva len podľa politickej potreby,
už stačilo zneužívania ženskej emancipácie na propagovanie zvrátených ideológií,
je na čase opäť hovoriť pravdu!
Je na čase bojovať za skutočné sociálne a občianske práva!
Opäť zacitujme nadčasového Novomeského, ktorý akoby sa znova prihováral do seba zahladeným novinárom, marektérom,
politickým aktivistom liberálnej pravice, ktorá má čoraz viac anti-demokratický a monarchistický charakter:
Už len názov (DAV) bol protestom.
Ladislav Novomeský
Protestom proti obmedzujúcej povýšenosti inteligencie vôbec,
a slovenskej zvlášť, proti pohŕdavosti akou pristupoval inteligent
k davu, zástupu, kolektívu, ľudu,
proti postoju, ktorým sa „inteligent“ vyvyšoval
nad ľudovou a robotníckou masou.
DAV už svojim názvom manifestoval svoju príslušnosť k nej.
Tieto Novomeského slová sú 120 rokov od jeho narodenia opäť aktuálne pozorujúc tzv. kaviarenských pseudo-intelektuálov, ktorí s odsúdením hodnotia výsledky demokratických volieb, ktoré sa neuskutočnili podľa ich predstáv.
Tieto slová presne ukazujú na všetkých Šimečkov starších, ktorí píšu traktáty proti vlastnému národu a nazýva ho zbabelým; všetkých Havranov, ktorí v televízii s intelektuálnou pózou moralizujú nad dezolátmi, ktorí nič nechápu; stačilo všetkých tých Korčokov, ktorí sa oháňajú vlastenectvom, no v skutočnosti národom pohŕdajú; stačilo arogancie Naďov či generálov Pavlov, ktorí by pohnali národ do vojny; stačilo všetkých tých Machajov a Bilčíkov, ktorí moralizujú o cenzúre a slobode novinárom a sami presadzujú cenzúru a prenasledovanie ľudí za názor.
Slovami Vlada Mináča, urážajú jazyk len tým, že ním píšu.
Už stačilo!
Slovensko potrebuje znova médium, ktoré bude otvorene ľavicové. Ale nie ľavicové v štýle súčasnej európskej ľavice, ľavicové ako Mináč, Husák, Novomeský, Clementis, Dubček, Lehotský, Horváth. Ľavicové ako slovenská ľavica, ľavica slovenská, Mináčovská ľavica, ľavica bez progresivizmu ako najúpadkovejšej formy liberalizmu.
Ľudia už máju dosť Denníka N, Denníka SME, majú dosť všetkých tých manipulácií, ktoré počúvajú z televíznych novín, majú už dosť ospravedlnenia neschopných pravicových politikov zo strany liberálnych redaktorov. Liberalizmus bez slobody slova, ktorá bola pri jeho vzniku historickou základinou tejto ideológie, je len inou formou totality. Otvorená spoločnosť, ktorá je uzatvorená pre väčšinu národa, občianska spoločnosť, ktorá je určená iba mimovládnym organizáciám, to je to proti čomu sa staviame.
Slovenský ľud, bežní ľudia so zdravým rozumom, ktorí si prešli peklom covidovej tyranie, ohrozením vojnou a napokon vymývaním mozgov progresívnej politiky chcú víziu Slovenska, ktorá bude sociálne spravodlivé, suverénne a mierové.
A preto znova obnovujeme DAV DVA ako médium, kde budú dostávať priestor ľavicoví spisovatelia, žurnalisti, intelektuáli, umelci, filozofi s cieľom priblížiť sa k vám, bežným ľuďom.Potrebujeme nových Novomeských, Clementisov, Husákov, Mináčov či Matuškov!
Chceme poskytnúť priestor pre to, čo v slovenskej mediálnej scéne chýba – autenticky ľavicové médium, ktoré sa nebojí povedať, že stojí za aktuálnou vládou a nebojí sa povedať, že je jasne ideologicky vyhranené proti pravicovému progresivizmu a liberálnemu kapitalizmu.
dvorný ideológ, Vlk de ZOLÉ
