Igor Daniš: Nereálne očakávania. Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2018
Kniha s príznačným názvom Nereálne očakávania je štrukturovaná do viacerých tematicky orientovaných celkov. Autor v nich postupne analyzuje problematiku ekonomického rastu, proces prerozdeľovania verejných zdrojov či sociálno-ekonomickej transformácie. Okrem tradičných (ekonomických) tém sa zaoberá aj vzdelávaním, problematikou športu či migrácie. Vďaka širšiemu kontextu, v ktorom uvažuje o ekonomických otázkach, má jeho publikácia hlbší národohospodársky rozmer.
Na rozdiel od zaužívaného (mainstreamového) klišé hneď v úvode spochybňuje vedeckú podložiteľnosť odporúčaných parametrov deficitu verejných financií a verejného dlhu. Uvádza, že ich výšku na úrovni 3 % HDP v prvom a 60 % HDP v druhom prípade je potrebné vnímať v rovine politických rozhodnutí. Akékoľvek odvodzovanie zdravia verejných financií podľa týchto čísel má skôr politické ako ekonomické pozadie.
Autor ďalej uvádza, že meranie celkového ekonomického produktu prostredníctvom HDP a blahobytu podľa jeho rastu nie je presné. Vymenúva jeho konkrétne nedostatky a upozorňuje na nereálne očakávania rastu HDP v súčasnosti zaužívanom intervale od 0 % do 10 %. Počas celej histórie ľudstva sa jeho rast pohyboval prevažne v intervale od 0 % do 1 %. Aj v časoch, keď HDP napreduje, nemá prosperita stabilný charakter. Daniš v týchto súvislostiach konštatuje: „Nie rast HDP a ekonomický rast sú potrebné, ale dosahovanie blahobytu, spokojnosti ľudí a dlhodobej perspektívy.“ (str. 30)
V podkapitole s názvom Spackané ekonomické dobiehanie píše, že k tunelovaniu podnikov dochádzalo väčšinou počas privatizácie realizovanej kupónovou metódou. Ďalej pripomína, že veľkou privatizáciou sa neriešili problémy socialistickej ekonomiky ako zastarané technológie či nedostatok kapitálu. V základných kontúrach opisuje nástup zahraničných investorov. Pokiaľ ide o ekonomické zmeny, uvádza výhody gradualistickej cesty transformácie, ktorou sa pomerne úspešne vydalo Slovinsko ako jediná z takzvaných postsocialistických krajín.
V ôsmej kapitole Pasca vzdelávania sa zamýšľa nad koncom jednej éry vo vzdelávaní. Kladie pritom viaceré provokatívne otázky. Napríklad sa pýta: „Prečo riešiť nespočetné príklady z matematiky a po skončení školy nič nevedieť z princípov matematiky?“ (str. 169) Východisko vidí v sprostredkovaní poznatkov, ktoré platia v reálnom živote a z nich vyvodzovať teoretické závery a princípy fungovania. V texte nie je uvedená len analýza súčasného stavu, ale na pozadí miestami i nekonvenčných názorov formuluje návrhy na zmeny v slovenskom školstve.
Prirodzene, s mnohými názormi I. Daniša by sa dalo polemizovať, podobne ako so závermi či odporúčaniami, ktoré formuluje v jeho knižnom texte. Nepochybne sa jedná o podnetný príspevok do diskusie o stave, v ktorom sa nachádza (nielen) slovenská spoločnosť tri desaťročia po Novembri ´89. Otvorená diskusia pritom nie je potrebná len z hľadiska objektívnej reflexie doposiaľ realizovaných zmien, ale najmä pre ďalšie rozhodnutia v jednotlivých verejných politikách. Daniš do tejto rozpravy prispieva vecným a konštruktívnym spôsobom.
Marián Klenko
