Otvorený list Richardovi Sulíkovi od prof. Husára

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Do redakcie sme dostali list, ktorý napísal významný slovenský ekonóm prof. Jaroslav Husár podpredsedovi vlády pre ekonomiku Richardovi Sulíkovi po tom, ako sa zoznámil so zámermi vlády finančne podporovať podniky, ktoré namiesto prepúšťania skrátia zamestnancom úväzky a zároveň touto finančnou pomocou zaťažiť všetkých zamestnancov, ktorí platia dane a odvody.
List uvádzame v plnom znení.

Richard Sulík
podpredseda vlády pre ekonomiku
Ministerstvo hospodárstva
Bratislava

Vážený pán podpredseda pre ekonomiku,

obraciam sa na Vás ako ekonóma v spojitosti s materiálom, ktorý sa šíri na internete. Verím, že práve dnes preukážete Vaše hlboké ekonomické vedomosti, a že dokážete, že ekonómia je vedecká disciplína, ktorá vyžaduje veľkú námahu na jej zvládnutie a je základom  tvorby ekonomickej politiky.

Vážený pán podpredseda, predtým ako Vám  napíšem niečo z histórie o sociálnom poistení a mzde, o čom som už napísal exministrovi Mihálovi o jeho super hrubej mzde (jadrovému fyzikovi a nie ekonómovi!) dovoľujem si Vám pripomenúť ekonomicky náročný pojem  hodnoty.  Ekonómia hovorí, že hodnota sa skladá z dvoch častí, konkrétne hodnota = prenesená hodnota + novovytvorená hodnota.  V účtovníctve sa to zobrazuje na účte ziskov a strát agregovane takto

Zjednodušený výkaz ziskov a strát podniku X za rok…, v tisícoch eur

Výdavky, nákladyPríjmy
Nákupy od iných podnikov                780Predaj
Mzdy a platy                                       800     Podniku A                    810
Príspevky na sociálne zabezpečenie 25    Podniku B                    240
Netto úroky                                       20    Podniku C                     650
Odpisy, opotrebenie                        60    Podniku D                    175
Nepriame dane                                30Iný predaj                        125
Zisk podniku pred zdanením     285 
      Daň  zo zisku                           148   
      Vyplatené dividendy             100 
      Nerozdelený zisk                      37 
Výdavky spolu                                   2000Celkové bežné príjmy                         2000

Tento účet je práve vyjadrením toho, čo poznáme z histórie zo skúseností o možných dôsledkoch a aktivitách podniku  (krízy, katastrofy,…), čo ekonómovia pretvorili do konkrétnych položiek (sociálne zabezpečenie, odpisy, nerozdelený zisk) ako to vidíte na účte a to práve zato, aby ľudia napríklad po odchode do dôchodku  boli zabezpečení a nestali sa žobrákmi. Dovolím si Vás upozorniť na 664 stranoví dielo prof. R. Brišku  z roku 1943 Národné hospodárstvo, ktorý má v ňom samostatnú kapitolu Sociálna politika a to od s. 454 až po s. 541, teda takmer 100 strán.  Píše v nej v podnadpisoch: o pojme, medziach, hraniciach a podnetoch a subjektoch sociálnej politiky. Jej rozdelenie a vedecké zdôvodnenie. Stredostavovská politika. Druhy pracovných sústav. Právo na prácu. Boj proti nezamestnanosti; podnikaním verejných prác, skrátením dĺžky pracovného času s vyrovnaním  mzdovým (aj skrátenie pracovného veku, predĺženie školnej návštevy, otázka zvýšenia miezd a teória kúpnej sily, otázky zníženia miezd, zníženie cien výrobkov,.. Váš a nemecký  kurz Arbeit!), mzdová politika (druhy miezd , sprostredkovateľne práce a poradenstvo vo voľbe povolania (psychotechnické ústavy, preškolenie, prechod z jedného povolania do druhého, všestrannejšia voľba  povolania,  výchova robotníctva a osôb, trpiacich na osobné defekty) , reagrarizácia alebo reindustrializácia , vysťahovalectvo, menová a obchodná politika. Ochrana robotníctva; dôvody pre ňu a druhy tejto ochrany: ochrana robotníctva proti prílišnej dĺžke pracovného času (výhody a nevýhody, dôvody pre a proti, týka sa najmä ochrany detí, žien a mladistvých, zákonná úprava pracovného času u nás a medzinárodne), technická ochrana robotníctva a jej úprava u nás (aj priemyselní dozorci a sociálni náčelníci, závodné výbory, sociálna závodná politika), právna ochrana pracovného pomeru a miezd (aj kolektívne zmluvy, náš ústredný úrad práce s jeho pôsobnosť…). To nie sú všetky podnadpisy ale zreteľne dokumentujú rozsah a obsah, o čom písali ekonómovia pred cca 80 rokmi a vzťahuje sa to na sociálnu a mzdovú politiku.

Verím pán predseda, že som Vám týmito pár vetami dal podnet na zoznámenie sa s ekonomickou vedou a aj podstatou  hospodárskej politiky, ktorú učili naši velikáni prof. R. Briška, či prof. I. Karvaš, guvernér SNB.

Dovoľte mi ešte uviesť, že ten účet ziskov a strát podniku je základom I/O tabuľky, za ktorú dostal Leontiev Nobelovu cenu. Ak si pozriete prvý stĺpec, poľnohospodárstvo a lesníctvo, vidíte v ňom práve ľavú stranu účtu ziskov a strát. Riadok je jeho pravá strana, podrobnejšie. Iba je použitý neekonomický pojem pridaná hodnota, teda ako Vaša rovná daň. Ale je v nej zabezpečená kontrola finančných tokov už tým, že súčet i-teho riadku a i-teho stĺpca sa rovnajú. Teda pamätá sa na to, aby peniaze neodtekali do rajov.

Verím, pán podpredseda, že cítite aký povrchný, jednostranný, zúžený, či inak skreslený je obsah Vášho a p. Mihála prístupu. Potrebujeme vedecky  poctivý, vedecky bohatý, dostatočne hlboký a komplexný prístup  k objasneniu ako funguje ekonomický systém. a sociálny systém aby sa uspokojili potreby ľudí. To hovorí aj teória social welfare. Ekonómom  ide o dôstojné rozvinutie civilizácie, sme na civilizačnom rázcestí.

A teraz si pozrite, čo hovoria dokumenty a dohovory o social security.

Social security is asserted in Article 22 of the Universal Declaration of Human Rights, which states:

Everyone, as a member of society, has the right to social security and is entitled to realization, through national effort and international co-operation and in accordance with the organization and resources of each State, of the economic, social and cultural rights indispensable for his dignity and the free development of his personality.

Elsewhere the term is used in a much broader sense, referring to the economic security society offers when people are faced with certain risks. In its 1952 Social Security (Minimum Standards) Convention (nr. 102), the International Labour Organization (ILO) defined the traditional contingencies covered by social security as including:

  • Survival beyond a prescribed age, to be covered by old age pensions;
  • The loss of support suffered by a widowed person or child as the result of the death of the breadwinner (survivor’s benefit);
  • Responsibility for the maintenance of children (family benefit);

While several of the provisions to which the concept refers have a long history, the notion of „social security“ itself is a fairly recent one. The earliest examples of use date from the 19th century. In a speech to mark the independence of VenezuelaSimón Bolívar (1819) pronounced: „El sistema de gobierno más perfecto es aquel que produce mayor suma de felicidad posible, mayor suma de seguridad social y mayor suma de estabilidad política“[5] (which translates to „The most perfect system of government is that which produces the greatest amount of happiness, the greatest amount of social security and the greatest amount of political stability“).

It was predominantly in the late 19th and early 20th centuries that an organized system of state welfare provision was introduced in many countries. Otto von BismarckChancellor of Germany, introduced one of the first welfare systems for the working classes in 1883. In Great Britain the Liberal government of Henry Campbell-Bannerman and David Lloyd George introduced the National Insurance system in 1911,[14] a system later expanded by Clement Attlee. The United States did not have an organized welfare system until the Great Depression, when emergency relief measures were introduced under President Franklin D. Roosevelt. Even then, Roosevelt’s New Deal focused predominantly on a program of providing work and stimulating the economy through public spending on projects, rather than on cash payment.

Verím, že ste zistili rozdiely v tvrdeniach v rôznych rečiach, ktoré ponúkate.

S pozdravom

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.
Bratislava 3/6/2020

Na vedoémie:

Igor Matovič
predseda vlády SR
Námestie slobody 1
Bratislava

Zuzana Čaputová
prezidentka SR
Štefanovičova 2
Bratislava

Redakcia dielo vydáva „tak ako je“, nijako nezasahovala do obsahu príspevku (okrem formátovania) a nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné nejasnosti alebo faktické nezrovnalosti.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


16 thoughts on “Otvorený list Richardovi Sulíkovi od prof. Husára

  • 4. júna 2020 at 22:12
    Permalink

    Vďaka za zverejnenie otvoreného listu a pánu profesorovi za odvahu. Obávam sa len, že adresátom ani po preklade textu nebude umožnené pochopiť podstatu závažného faktu.
    Chystá sa totiž „habaďúra“ pomaly horšia ako privatizácia národného majetku:
    Nenápadne sa idú PRIVATIZOVAŤ PRÍJMY ZAMESTNANCOV:
    cudzie firmy a naše podniky/firmy oligarchov i podnikateľov „optimalizujúce“ si dane, si ponechajú po odpočítaní nákladov na výrobu, teda i odvodov zamestnancov a iných nákladov z dosiahnutej tržby to svoje, teda kladný hospodársky výsledok, inak povedané zisk.
    Štát formou pozbierania nových odvodov z miezd ( v tom je tá novinka – kvázi plus nové poistenie definované napr. ministrom M.Krajniakom) pre napĺňanie budúceho účtu pre umožnenie „kurzarbeit“ zaťaží zamestnancov. NIE MAJITEĽOV FIRIEM A PODNIKATEĽOV. Ale zamestnancov pod poistnou zámienkou, že v budúcnosti ak kríza „udrie“, z týchto odvedených peňazí sa im bude DOROVNÁVAŤ mzda pri skrátených pracovných úväzkoch. Zamestnanci si sami sebe v tomto odvodovom poistení zaplatia budúce dorovnávanie mzdy.
    Ale zároveň sa povedalo, že zatiaľ čo „kurzarbeit“ už napr. v Nemecku funguje v tejto koronakríze, my si „nazbierame“ na to financie tak …povedzme…do 10 rokov („keď príde nová kríza“).
    Ano,
    sú to všetko ozaj špekulatívne opatrenia.
    Preto sa ozval profesor ekonómie:
    Aby pripomenul tým, čo sú na Slovensku v tejto chvíli zodpovední za hospodárske a sociálne opatrenia, že TOTO NIE JE SPRÁVNA CESTA.
    Tá tabuľka I/O -teda vstupov a výstupov z hospodárstva totiž zvýrazňuje, že podniky produkujúce novovytvorenú hodnotu v danom štáte by mal ten štát prinútiť, aby zabezpečili „social welfare“ pre svojich zamestnancov: A TEDA ABY ONI ZNÁŠALI V NÁKLADOCH ZVÝŠENIE ODVODOV, A NIE ZAMESTNANCI SAMI.
    Prirodzene že Leontief dostal Nobelovu cenu za ekonómiu v čase dominancie ekonomík národných štátov. Preto je v tej I/O tabuľke zvýraznené, že čo napr. v poľnohospodárstve bude nákladom za stroje a zariadenia pre zber úrody, v strojárstve je tržbou z predaja tých strojov. Dnes je veľmi otvorená globálna ekonomika a práve preto je tu ten APEL:
    Štát musí kontrolovať a zabezpečiť, aby sa podniky a globálne korporácie PODELILI SO SVOJIMI ZAMESTNANCAMI o hospodársky výsledok. Odvedené dane už k tomu nestačia, keďže v moderných časoch optimalizácie daní existujú daňové raje, transfery peňazí do materskej spoločnosti, resp. zamedzenie dvojitého zdanenia….
    Ak to daný štát (ako napr. to robí ten Nemecký – Spolková republika Nemecko) nerobí, zistí, že sa stáva vydieranou kolóniou, kde korporácie ťažia lacnú pracovnú silu.ň
    A také je dnes Slovensko.
    Ale myslíte, že toto premiér alebo prezident SR pochopia?
    A ak pochopia, myslíte si, že to chcú presadiť?

    Reply
    • 4. júna 2020 at 22:27
      Permalink

      Súčasná vládna koalícia je celá z rovnakého cesta ako majitelia kapitálu. Zamestnanci pre nich nie sú ľudia, ale ľudské zdroje.
      Zverejnením sme chceli podporiť pána profesora v tomto boji rozumu a srdca proti molochovi kapitálu. Nech adresáti listu vedia, že o tom vie veľa ľudí a že budeme pozorne sledovať, ako sa zachovajú.

      Reply
  • 4. júna 2020 at 22:53
    Permalink

    Neverím, že sa tým bude Sulík zaoberať. Nechcem hodnotiť úroveň jeho odbornosti v oblasti ekonómie. Stačí mi jeho zdôvodnenie jedného z prvých prešlapov. V diskusii som mu napísal, že to čo predviedol s pozemkami OLO pri predaji je niečo ako INSIDER TRANDING…alebo možno aj SELF TRADING … čo je v každej inej kapitalistickej krajine trestné. Otriasol sa… a zahlásil, že všetko je v poriadku. Manažér firmy vo vedúcom postavení sa má starať o to, aby tá firma prosperovala. Ak má vplyv na to, že navedie firmu na to, aby predala pozemok (hoci ho predať naozaj nepotrebuje)…. potom zinscenuje verejnú súťaž, ktorú vyhrá… (vraj nemal žiadne informácie a nebol zvýhodnený voči iným súťažiteľom… otázkou je, koľko z nich bolo len „do počtu“ ako to v podobných prípadoch býva) – a následne o krátky čas predá pozemok s dobrým ziskom…. tak to nie je s kostolnokapitalistickým poriadkom. Ak vedel, že pozemok možno predať so ziskom…. mal to urobiť v mene firmy OLO. INSIDER TRADING ako vyšitý. Keď mal obhajovať návrh svojej hviezdnej „superhrubej“ mzdy, tak to boli iba povrchné a všeobecné kecy. Taktikou „odborníkov“ v tejto vláde je, nenechať sa zatiahnuť do akejkoľvek odbornej diskusie. Keď som dal info. niekoľkým vyššie postaveným v SaS, že tam majú experta, ktorý 2x za sebou neurobil štátnice ani obhajoby DP…a nepriek tomu sa dostal k titulu ING…. tak nakoniec toho človeka posunuli do vysokej funkcie. Vyzerá to tak, že zopár ľudí zo súčasnej koalície začína používať niekoľko manipulačných trikov z ERISTIKY. Márne budeme čakať na vecné reakcie Sulíka. Na tento článok pána profesora by nebol schopný reagovať ani ten slávny tím ekonomických ekspertoff čo zostavil premier Matovič.
    P.S.: ako to zvyčajne funguje v politike uvediem na príklade. Nejaký mladý absolvent sa politicky angažoval za vlády M.Dz a I. M…. (bol to A.S.). Urobili z neho šéfa NDS. Preslávil sa tým, že veľmi rýchlo začal robiť psie kusy. So skupinou kamošov a jednou dievčinou sa dali na kurz v nejakom kaštieli (naozaj vysoké školné) kde sa mal dozvedieť a preškoliť o „vízii NDS“ (teda o tom, čo by mal vedieť…. a čo viedlo tých okolo k tomu, že ho vymenovali do funkcie šéfa NDS). Tak ho rýchlo odvolali… ale na oplátku z neho urobili šéfa všetkých poradcov na úrade vlády. Ani v tomto prípade nevznikla diskusia o tom, ako je možné dať do takejto funkcie takéhoto diletanta…. Pán Sulík bude diskutovať iba s „odborníkmi“, ktorí budú citlivo rozvíjať jeho nápady….

    Reply
    • 4. júna 2020 at 23:10
      Permalink

      Poznámka len tomu insider tradingu. Podrobne to poznám z bankovníctva. Efektívna a jednoduchá cesta ako predchádzať defraudáciám a insiderským podvodom je nulová tolerancia voči konfliktu záujmov. Načo skúmať, či to človek urobil s čistými úmyslami a či z toho náhodou on alebo niekto blízky nezískal nejaký neférový prospech – lepšie je vôbec to nepripustiť.
      Tejto vládnej koalícii boj proti korupcii neverím, lebo vidím, ako bez problémov pripúšťajú konflikty záujmov.

      Reply
  • 5. júna 2020 at 8:56
    Permalink

    Ja im verím…. teda nie tomu, čo hovoria ale to čo robia. Blahej pamäti sa môj kolega opýtal na jednom vystúpení „odborníka“ Mihála, kedy začne platiť riadne dane a odvody. Odpoveď: až keď sa zavedie poriadok !!!!! (nečakajme, že táto vláda a títo politici zavedú poriadok….. bude to skôr chaos a už o krátky čas sa začnú vyhovárať na počasie).

    Reply
  • 5. júna 2020 at 13:41
    Permalink

    TAKŽE SI TO OZAJ ZAPLATIA ZAMESTNANCI: Dnes Pravda, minister práce Krajniak: „Slovenská verzia kurzarbeit bude zrejme fungovať ako poistný systém, ktorý budú financovať firmy aj zamestnanci,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Približne za desať rokov by sa tak podľa neho vyzbierali dve miliardy eur. Tie by sa dali použiť ako záchranný balík pri ďalšej kríze. Rezort práce sa inšpiroval v Nemecku, kde si na kratší pracovný čas sporia firmy aj ľudia cez poistenie v nezamestnanosti.“
    Čudujete sa prof.Husárovi i mne a Spolku národohospodárov, že peníme od zlosti? Veď vymýšľajú už dávno vymyslené „koleso“: A VY HO BUDETE TLAČIŤ: poistenie v nezamestnanosti si zamestnanec už dlho platí, asi od roku 1994. Dobre, mohli zvýšiť nejaké Euro na to. Ale z toho fondu by mal štát platiť. I dnes.Koľko je na takom fonde?
    Inšpirácia z Nemecka? Vážne?
    Najlepšie na tom je, že „systém budú financovať firmy aj zamestnanci“: TAK AKO DOTERAZ, LEN PLUS V ĎALŠOM ODVODE!!! Preto je predsa pre každého podnikateľa „práca drahá na Slovensku“, lebo odvádza aj toto zo mzdy zamestnanca. To nie že by si podnikateľ „odtrhol od úst“.
    NÁŠ NÁVRH: Cudzí investori nech si „DOROVNAJÚ“ platy svojich zamestnancov tak ako je európsky priemer a bežná platová hladina. Minimálna mzda na 1.100 Eur a podobne.
    Že to nejde?…ta nech idú v čerty…som zvedavý kam by chceli ísť: I tak budú krachovať a prepúšťať.
    MY SME ALE BLBCI!!!! Preč s takou posratou vládou. Pán Krajniak ma osobne sklamal ( a som zvedavý čo to za „projekt“ zberu ovocia a zeleniny – čo vymysleli že „vytvorenie 5 tisíc pracovných miest“.Prvý nastúpim do takej práce. Ale nie za 4 Eurá na hodinu s tými Kurzarbeit odvodmi.

    Reply
  • 5. júna 2020 at 21:15
    Permalink

    on /sulik/ dobre vie, preco robi, to co robi a hlavne pre koho to robi . Kona podla svojich nazorov, o ktorych je skalopevne presvedceny, ze jedine tie su spravne . Ziadne apelovanie ci vysvetlovanie v takom pripade nepomaha, ale bit sa treba. Zdravotnictvu veli clovek ktoreho navstivil duch svaty , co ked aj sulika ? …

    Reply
  • 8. júna 2020 at 16:46
    Permalink

    Nie je mi jasné, ako ste toto všetko z toho listu vydedukovali. Je napísaný tak nezrozumiteľne (pre laika), že ak ste to pochopili, musíte mať všetci ekonomický vš.titul. Pán profesor je zrejme odborník v ekonómii, ale mal by popracovať na zrozumiteľnosti vyjadrovania.

    Reply
    • 8. júna 2020 at 21:25
      Permalink

      je lepsie tisko poprosit o vysvetlenie toho ,co nie ste schopny pochopit, ako svojou aroganciou poukazovat na svoju nevzdelanost ci nechapavost

      Reply
  • 9. júna 2020 at 15:50
    Permalink

    tito zbohatlici ani nevedia o com ten PÁN EKONOM piše, je to na vysokej odbornej urovni a im je z toho na smiech, oni svoje zoberu a hlupemu narodu sa vykašlu, tu rozhoduju cigani a zmagoreny markizacky divaci, je to Bohužial na plač pre naše deti, kde ich tato zberba doženie

    Reply
    • 9. júna 2020 at 17:30
      Permalink

      co uz ak tomu minister hospodarstva nerozumie uz len aby volicov tejto vlady osvietil duch svaty to najviac pomaha v zdravotnictve

      Reply
      • 9. júna 2020 at 19:13
        Permalink

        Pán profesor, okrem Sulíka, Mihala dopĺňam Mikloša. Neviem ale, či to pochopia, čo ste v liste uviedli, pochybujem. Ďakujem však, snáď sa aspoň zamyslia nad Vašimi slovami.

        Reply
  • 9. júna 2020 at 19:34
    Permalink

    prvý rok keď Mikloš vyliezol do vlády (predtým robil podržtašku na úrade vlády s Dolgošom…. za vlády Mečiara) tak som pri kupovaní stravných lístkov začul pred sebou hovoriť o ňom naozaj skutočných pánov profesorov. Dodal som im poznámku: ak má Mikloš niečoho nadbytok, tak je to ničím nepodložené sebavedomie… Páni profesori spontánne zareagovali ÁNO (chlapec ani nevedel urobiť PhD). Navyše v novinách (ale iba jeden deň) sa objavila informácia o tom, že pán podpredseda vlády bral plat aj na škole hoci ani neučil počas svojej funkcie. Jediné čo urobil, ukončil zmluvu na škole. Na škole bolo niekoľko takýchto profesorov ako prof. Husár…. ale po r. 1989 im to „kvalitné“ okolie novotitulovaných nechcelo rozumieť (a tak sa funkcionárom podarilo školu doslova zničiť).

    Reply
  • 13. júna 2020 at 10:29
    Permalink

    prvy a zasadny rozpor je v tom, ze ekonomika NIEJE VEDA.
    Teda je uplne jedno, co sa pise v nejakej ekonomickej prirucke, moze mat aj 10000 stran.

    Reply
  • 13. júna 2020 at 11:08
    Permalink

    Čo je teda VEDA? Čo je teda EKONOMIKA? Čo je teda EKONÓMIA? (prvý a zásadný rozpor je v tom, že niekto, kto posudzuje….. nevie aký rozdiel je medzi ekonomikou-ekonómiou (hospodárenie, hospodárstvo…). A ešte jedna otázka: môže byť jazykoveda veda? Jeden diskutér svojím príspevkom TEDA dokazuje, že má problém „exaktne“ vyjadriť svoje myšlienky a TEDA je mu jedno, čo o tom vedci píšu.
    Ak má niekto problém POZNÁVAŤ…. tak mu musí byť všetko jedno.
    Existuje jedna dobrá kniha písaná uznávanými špičkovými vedcami s názvom AKO SA VECI MAJÚ! (a ako fungujú) Vhodná aj pre amatérov aj pre vedcov.
    U nás je populárnejšie písať a hovoriť o tom
    – ako veci vyzerajú
    – ako sa veci zdajú
    Mnohí by boli prekvapení o pohľade vedcov na to, či je matematika veda …. alebo či je iba pomocná veda. Ešte lepšie je zneužívanie pojmu EXAKTNÁ VEDA… a tie ostatné sú „NE“exaktné ?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *