Americké a britské médiá sú pre naše lokálne prostriedky hromadnej komunikácie nielen vzorom, ale zväčša aj priamo obsahom. Určite nie je výnimkou ani dezinterpretácia navrhovaných zmien ústavy, ktoré predložil na diskusiu prezident Ruskej federácie. Namiesto ich vecnej či nebodaj hĺbkovej analýzy sa hneď v zárodku všetko zvrtlo na tvrdenie, že Putin si chce udržať moc aj po uplynutí jeho funkčného obdobia, hoci opak je pravdou a šéf Kremľa pokladá za systémovú chybu, keď najvyšší predstavitelia vládnu až dovtedy, kým v úrade nezomrú.
Monotónne tematické brnkanie na jednej strune už medzičasom prestalo byť dostatočne zaujímavé pre publikum, a tak ho má oživiť zosmiešňovanie možného budúceho titulu Putina, napriek tomu, že návrh na vznik novej štátnej funkcie vzišiel z pracovnej skupiny a oficiálny Kremeľ ani jeho šéf sa k nemu vôbec nevyjadrili. Naopak – prezident Putin rozširovanie okruhu návrhov na zmenu ústavy nad rámec riešení, ktoré sám inicioval, považuje za kontraproduktívne.
Pozrime sa na bombastické tvrdenia The New York Times z 29. 1. 2020 a následne britského denníka The Times z 31. 1. 2020, ktoré 1. 2. 2020 našli odozvu aj v slovenskom mediálnom priestore. Podľa zaoceánskych expertov má ísť o pomenovanie SUPREME RULER (NAJVYŠŠÍ VLÁDCA), podľa ostrovných odborníkov by to malo byť označenie SUPREME LEADER (NAJVYŠŠÍ LÍDER), pri ktorom je slovenský preklad dojemne dôsledný v podobe NAJVYŠŠÍ VODCA, pretože slovo líder prevzaté z angličtiny sa v našej demokratickej spoločnosti chápe neutrálne až pozitívne, kým pojem vodca v našich končinách evokuje negatívnu predstavu totalitného diktátora či tyrana. Samozrejme – formulácie sa pohotovo dávajú do súvislosti s kvetnatými titulmi zakladateľa severokórejskej vládnucej dynastie.
Podstate navrhovaných zmien ústavy Ruskej federácie som už venoval verejnú pozornosť, preto sa teraz obmedzím len na číre porovnanie s vlajkovými loďami modernej demokracie, za ktoré sa tradične pokladajú krajiny ako Británia a Spojené štáty americké. Oficiálny titul britskej kráľovnej znie v origináli: „Elizabeth the Second, by the Grace of God, of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland and of Her other Realms and Territories Queen, Head of the Commonwealth, Defender of the Faith,“ teda v preklade: Alžbeta Druhá, z milosti Božej Kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Jej iných ríš a území, Hlava Spoločenstva, Ochrankyňa viery.
Aj v USA sa oslovenie prezidenta na pôde kongresu (čiže parlamentu): „I have the high privilege and distinct honor of presenting to you the President of the United States,“ pokladá za prejav elementárnej slušnosti. Mimochodom – po slovensky to znamená: Mám vrcholnú výsadu a mimoriadnu česť predstaviť vám prezidenta Spojených štátov. Tí, ktorí by o tom pochybovali, by sa dočkali rovnakej reakcie, ako predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová. Keďže namiesto tejto patetickej formulácie uviedla Trumpa jednoducho: prezident Spojených štátov, Donald Trump neprijal jej podávanú ruku, na čo ona jeho prejav, ktorý jej odovzdal v písomnej podobe, teatrálne roztrhala. Ako vidieť – naši štátnici sa ešte majú čo učiť.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.
