OSAMELÝ BLESK
(Miroslavovi Válkovi na cestu)
.
Tak už si vzlietol
k svojim hviezdam
– smrti zahryznutý
do horiacich vlasov
z prvotriedneho nylonu.
.
Osamelý pútnik
v neviditeľnom skafandri
potichu nám stúpa do hlavy.
.
Kapitán musí klesnúť na dno,
aby prišiel na to,
odkiaľ fúka vietor
a kde more pramení.
.
Noc dlhá ako limuzína
nám pláva oproti.
.
Zomreli vo mne
predminulé luny,
zhasli sa ruže,
rozkvitol čierny atrament.
.
Na západe svitá
vševidiaci laser
a vševediaci heroín.
.
Tak už sme došli do predsiene neba.
.
Vyzuj sa, človek,
budú nás súdiť
všetky naše ženy,
lásky a čudné náhody,
krv bude pršať
do záhrady duše,
iskriť sa bude za oknami
z elektrickej ohrady.
.
V našich sklách
krátkozraké blesky
vstávajú z mŕtvych.
.
Zhasni si hlavu,
čo ťa nepáli.
.
MÚDREJŠÍ O TVOJU SMRŤ
(Miroslavovi Válkovi)
.
Korene vrastajú do zeme ako rakvy,
operní speváci
zvukomalebne kloktajú na javisku,
búrka ženie vlny na breh kaluže.
.
To všetko v prvom okamihu
po zabudnutí na objavenie Ameriky.
.
Na dne svojej duše
si každý opravuje vlastný Titanic.
.
Nočná obloha sa sype na zem
ako trblietavý sneh.
.
A mŕtvi zostávajú s nami,
nemí ako výčitky.
.
AVE VÁLEK
„Vy zomriete na duchaplnosť,“
to je jediné, čo mi povedal
Miroslav Válek.
.
A dodnes neviem,
či mám byť rád,
alebo naopak.
V každom prípade bude lepšie byť,
ako nie.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.
