Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti s internetovými diskusiami k článkom uverejneným v elektronických verziách rozličných médií si každý súdny človek musí položiť otázku, aký cieľ vlastne sledujú redakcie alebo vydavatelia tým, že poskytujú priestor na verejnú prezentáciu nezmyslov, ktorých autori zväčša zostávajú v anonymite, keďže sa spravidla skrývajú za prezývky.

V tejto súvislosti treba oceniť napríklad noviny Slovenský rozhľad či týždenník Únie českých spisovateľov Literatura.Umění.Kultura, ktoré principiálne neumožňujú diskusie k publikovaným príspevkom. Navyše si dovolím spomenúť edičný projekt DAV DVA, kde po dohode s redakciou tiež k mojím článkom nie sú povolené komentáre.

V prípade iných médií sú bežným úkazom polemiky, ktoré medzi sebou vedú nejaké ustálené pseudonymy, pričom ich vzájomné osočovanie nijako nesúvisí s témou uverejneného článku. Tak sa akýkoľvek vecný, faktograficky podložený a logicky zdôvodnený príspevok s racionálnym rozsahom čoskoro znehodnotí tým, že sa utopí v mori invektív, ktoré niekoľkonásobne presahujú rozmery samotného článku, jeho tematického zamerania – nehovoriac o hraniciach zdravého rozumu, dobrých mravoch, pravdivosti či štylistickej a jazykovej úrovni.

Vždy sa oprávnene konštatovalo, že každé zverejnené dielo si žije vlastným životom bez ohľadu na svojho autora. O článkoch v kybernetickom priestore to platí ešte väčšmi a výraznejšie.

Internetové prehliadače využívajú prvky umelej inteligencie, ale aj tá je produktom človeka, a v praxi sa robotické spracovanie údajov naďalej kombinuje s ľudskou činnosťou. Podstatou vyhľadávania na internete sú reťazce slov vrátane mien osôb s predikciou textu, ktorá používateľovi ponúka najpravdepodobnejšie možnosti. Napríklad – XY spisovateľ.

Anonymní diskutéri však nielen vytvoria nové pojmové kategórie typu – XY v spojení s akýmikoľvek pejoratívnymi či dehonestujúcimi výrazmi, ale aj spochybňujú až anulujú reálne profesijné väzby vyhláseniami na spôsob: XY sám o sebe tvrdí, že je spisovateľ.

Skúsené mienkotvorné médiá tzv. hlavného prúdu si dobre uvedomujú načrtnuté problémy, preto jednoducho blokujú diskusiu v prípade článkov, keď očakávajú reakcie, ktoré by poškodili záujmy redakcie – osobné, názorové či politické.

Vyvstáva oprávnená otázka, prečo rovnako nepostupujú aj niektoré periodiká a portály, ktoré chcú byť alternatívou spomínaných hromadných oznamovacích prostriedkov. Naozaj ich zodpovední predstavitelia vôbec nechápu, že pôsobia sami proti sebe, keď svojim oponentom každodenne poskytujú platformu na anonymné očierňovanie?

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.

Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.

Redakcia týmto vyslovuje poďakovanie Pavlovi Janíkovi za otvorenie tejto témy o kvalite internetovej komunikácie a vyjadrí sa samostatným článkom.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne