Post-koronový macedónsky kebab, drahé nájmy a rozpredaná krajina

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


DAV DVA by mal mať okrem sociálneho a národného, aj internacionálny a antikapitalistický rozmer, a aj preto tento článok. Po poslednom sociálnom riporte z Miletičky venujem tento riport ďalšej obeti nielen post-koronovej beznádeje, ale predovšetkým globálne trhovo-fundamentálnej spoločnosti. Nie všetci živnostníci makajú v súkromnom sektore preto, že ich to baví. Niektorí sú k tomu skrátka existenčne donútení.

Nie som milovník kebabov, a ani tento mi teda zrovna nechutil a počas písania tohto článku mi leží v žalúdku ako kameň (ešteže tu mám víno, ktoré mi pomôže lepšie skladať vety). Ale sú chvíle, keď si hlad nevyberá a dobrý socíkovský gulášek, langoš, smažák, rezeň či bryndzáky nie sú nikde k dispozícii. A tak tomu bolo i dnes. Do kebabových fastfoodov vstupujem až v krajnom prípade, keď hlad je silnejší, než chuť. No tento krát bola návšteva kebabárne obohatená aj o sociálnu spoveď milej pani, ktorá tu predávala.

Začalo to nejak takto.
– Jeden kebab v žemli vás poprosím…
– 3.30 to bude mladý pán…
(siaham do peňaženky a zisťujem, že mi chýbajú asi štyri centy)
– …viete čo, mám tu už len päťku…
(pani zbadá, že chýbajú centy a povie:
– To nechajte tak, to je dobré. To ma z biedy nevytrhne. (a spustí monológ)
Keby ste vedeli jak sme na tom teraz zle…
(medzitým nachádzam vo svojej už pomaly rozpadnutej peňaženke ešte nejaké centy a nechávam sprepitné)
– Za to, že ste mi chceli tie centy odpustiť, čo sa už málokedy deje, nechávam vám ešte nejaké navyše…

Nasledovala ona sociálna spoveď…

– To ma z biedy nevytrhne. Šéf chce odo mňa veľa peňazí teraz. Po korone. A keď príde v septembri znova, je s nami konec a budeme hladovať. Platíme 3000€ nájom. U nás v Macedónsku zarobíte tak 200€ a ceny? Cukor je trojnásobne drahší ako u vás. A tak musíme makat tu. Minulý rok bolo dobre. Darilo sa. A tento rok? Zvýšili nám nájem o tisíc eur a ešte aj teraz cez koronu. A ked nezaplatíš, móžeš íst. A robíte tolko isto. Ledva vyžijeme. Vláda mala poslať podporu a nic. Ked dojde druhá vlna ludá pomrú od hladu. V Macedonsku už teraz hladuju…
– Rentieri sa už nevedia zmestiť do kože. Túto krízu vyrieši iba znárodnenie. Nebude inej možnosti, inak ľudia pomrú od hladu. A čo Macedónsko? Ako je to u vás? Máte tam nejaké národné podniky?
– Ako?
– No štátne alebo národné podniky či máte?
– Všetko predali. Turcom, zahraničným. Ani letisko neni naše. Nič neni naše. Celá krajiny rozpredaná.
– No… to sme na tom podobne…
– A brat maká teraz po korone ve Švícarsku. A víte a zarába po korone o polovice menej…
– Tak máte to ťažké. Keby ste mali u vás socík, nemuseli by ste chodiť sem a hrdlačiť tu za pár drobných.
– A tí vedla platá ešte vác. Okolo 7000 mesačne.
– Áno tam chodím na bryndzáky, tak už viem prečo som posledne platil za dve porce, dve sody a dve pivá až skoro 20€.
– A to si zoberte, že minule sme si zavolali upratovačov. Som po operácii, nemožem s kolenom a tak. Zobrali 20€ za hodinu a ani to neurobili poradne. A to nehovorím, že ešte kolko musím platit v nemocnici…
– No máte to ťažké… neviem ani čo by som vám povedal. Návrat domov je ešte horší a tu bude taktiež mizéria. Na západe vás, ako aj nás majú za nic.
– Máte pravdu. Tu už len komunisti pomožu…

A tak nejak prebehla zaujímavá debata o živote s príjemnou Macedónčankou. Takto ľudia žijú. Aj súkromníci to majú ťažké. Tak naši, ako aj zahraniční. Ale tento systém im nepomôže a ich problém nevyrieši. Nuž, nie som milovník kebabov, ale keď už nič iné nebude, tak prídem túto pani nabudúce zase podporiť.

– Budem vám držať palce. Aby ste to zvládla.
– Ďakujem vám, ste zlatý. Pekný deň vám prajem.

Ondrej Gorod II.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Post-koronový macedónsky kebab, drahé nájmy a rozpredaná krajina

  • 11. augusta 2020 at 10:44
    Permalink

    Do riti, prečo na toto nikto nereaguje a väčšinou sa filozofuje o ničom?. Prečo toto nezaujíma „našich ľavičiarov“ v parlamente? Čo okrem tlačenia sa do toho správneho zadku vedia? Je toho veľa čo obyčajných ľudí trápi. Ak však dobre kradneš a máš pravidelný už 10 a viacročný príjem za nič, len sedenie v parlamente a na dobre zaplatených miestach problémy robošov Ťa nezaujímajú. A viem o čom hovorím. Viem s akou nechuťou sa počas dňa otvorených dverí v NRSR asi v roku 2016 „ponáhľali“ viacerí poslanci smeru z fajčiarského priestoru medzi svojich voličov. Okrem Blahu. Zobudte sa alebo zložte svoje mandáty a chodte tam kam patríte. Na „zaslúžený“ dôchodok.

    Reply
    • 11. augusta 2020 at 12:08
      Permalink

      Laco, neviem, či je to správny cieľ, na ktorý triafaš. Tento príbeh je o mafii. V 90-tych rokoch inkasovali výpalné napriamo, potom sa preorientovali na „podnikanie“ a bolo to za služby ochrany cez SBS a napokon sa úplne zžili s kapitalizmom, stali sa z nich „developeri“ a majitelia nehnuteľností a dnes inkasujú výpalné cez nájmy. Čistá robota. Zákon ich chráni a poslanci, na čele s Matovičom a Kollárom, to sú väčšinou ich ľudia, aj keď nepriamo, ale vedia, komu nesmú skriviť vlas na hlave.
      Koho z nich by napadlo povedať: „Čo bolo, bolo, terazky som predseda…“, tak skončí. Ako Fico, možno časom Blaha, alebo aj kauza Kočner – niekoľko múch jednou ranou. Kočner nie je žiadne nevinniatko, ale keby on nemal nejaké vlastné záujmy, tak dnes by Gorila bola už len „urban legend“, ževraj.
      Tu nepomôže žiadna malá očista, len Herkules ako u Augiáša.

      Reply
      • 12. augusta 2020 at 0:40
        Permalink

        Na Slovensko chodia robiť ľudia z ešte chudobnejších krajín. Najviac zo Srbska a Ukrajiny. Pracoval som s nimi. Na nich si nabíjajú svoje kešene naši podnikatelia. Tak ako na Slovákoch v zahraničí. Ak nedajbože nám zvýšia platy hneď ťa začnú šklbať z druhej strany a zvýšia ceny energií, potravín a hlavne bytov a domov. Nedajbože aby sa obyčajnému Slovákovi zvýšila hodnota, ktorú vlastní . Hovorí sa tomu inflácia. A to smer nemal počas vládnutia čas poriešiť tieto problémy? Aha potreboval dosadiť za ministra Malatinského, vieš kto to bol, Počiatka i Jahnátka. Čistých ľavičiarov. A školstvo ide od desiatich k piatim. Naspäť za to môže boh vie kto. Ale hlavne , že si poslanci boli zahrať futbal po dedinách. Na jednom som bol.

        Reply
    • 11. augusta 2020 at 13:45
      Permalink

      Ozval sa zase odborník na všetko. Ufrlaný ded, ktorý si myslí, že má patent na riešenie všetkých problémov a každého odrádza od akejkoľvek aktivity.

      Reply
      • 12. augusta 2020 at 0:06
        Permalink

        Pošteklil som Vás? Pán FILOZOF. Som rád. Čo sa babe chcelo to sa babe prisnilo. Nemám patent na nič a riešim iba to čo vyriešiť viem. Nepíšem tu traktáty o ničom ako niekto. Ak si myslíš , že hej tak to dokáž. Ak som odradil filozofov tak som rád. A fica už môžeš pustiť.

        Reply
        • 12. augusta 2020 at 10:03
          Permalink

          Niečo v živote konečne dokáž a neznechucuj každého, čo niečo reálne chce robiť, svojim nekonečným frflaním!

          Reply
  • 14. augusta 2020 at 13:43
    Permalink

    Vstúpim do vášho cteného dialógu, chlapci.
    Lebo: A čo vlastne chcete? Po prvé, Laco, všetko plynie a „ľavica“ v Smere sa rozplynula už dávno, už koľkýkrát opakujem, že poslanec Smeru SD Číž sa mne osobne vyjadril v lete 2013, že SmerSD je STREDOVÁ STRANA – takže žiadna ľavica.
    Po 2: Jediných, ktorých sa MAFIA bála a bojí, sú KOMUNISTI Príklady boli v Taliansku, Francúzsku. A tak je dobre, že na Slovemsku komunistov zlikvidovali. Mafia sa nemusí báť… nie?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *