Pracujúci zo Slovenska – ľudia druhej kategórie

Slováci, ktorí pracujú v Rakúsku, by mali dostávať nižšie rodinné prídavky. Rakúska vláda presadzuje návrh zákona, podľa ktorého sa majú prídavky na deti pre cudzincov pracujúcich v Rakúsku prispôsobiť výške životných nákladov v ich domovských krajinách. Napriek tomu, že platia dane a odvody v Rakúsku, nebudú mať nárok na rovnaké sociálne benefity ako rakúski občania, ale prídavky budú krátené podľa cenovej úrovne príslušného štátu, v ktorom dieťa žije.

Slovenská republika tento návrh odmieta. Podobne ako ďalšie nové členské štáty Európskej únie, keďže sa negatívne dotýka ich občanov, ktorí pracujú v spomínanej krajine. Uvedené opatrenie považujú za diskriminačné. Odvolávajú sa pritom na právo EÚ, ktorá zakazuje diskrimináciu zamestnancov na základe štátnej príslušnosti. Na druhej strane, konkrétnu právnu formu vyplácania rodinných dávok si určujú členské štáty Únie.

Rakúsko sa už raz pokúsilo obmedziť vyplácanie rodinných prídavkov pre cudzincov. Tento pokus však rakúskej strane neprešiel. Zasadila sa proti nemu Európska komisia. Či rovnako skončí aj návrh zákona, ktorým by sa mal už v júni zaoberať rakúsky parlament, ukáže blízka budúcnosť. Rakúska exekutíva si od tohto kroku sľubuje zníženie výdavkov. Len v prípade Slovenska by na dávkach malo ušetriť okolo dvadsať miliónov eur.

Ak tento návrh prejde, z pracujúcich zo strednej a východnej Európy by sa (aj) formálne stali ľudia druhej kategórie. Negatívne by sa dotkol najmä tejto skupiny pracujúcich cudzincov. Vzťahoval by sa síce aj na pracujúcich z krajín západnej Európy, no keďže by výpočet rodinných prídavkov vychádzal z cenovej hladiny v krajinách ich pôvodu, toto opatrenie by na výšku nimi poberaných dávok nemalo zásadný vplyv.

Súčasnú rakúsku vládu tvorí Rakúska ľudová strana (ÖVP) a Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá je považovaná za krajne pravicový politický subjekt. Ukazuje sa, že populistické, autoritatívne, či krajne pravicové strany dokázali vo svoj prospech zneužívať nielen migračnú krízu, ale voličov zrejme oslovujú aj tým, že presadzujú opatrenia proti pracujúcim z nových členských krajín EÚ.

Problémom nie je len návrh zákona, ktorým sa majú znížiť prídavky pre cudzincov pracujúcich v Rakúsku, ale aj dávnejšie referendum o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ. Zdá sa, že voliči, ktorí sa zúčastnili tohto referenda, nehlasovali za Brexit len pod vplyvom prílevu migrantov z arabských krajín, ale v spoločnosti postupne narastalo napätie a nespokojnosť so skorším prílevom pracujúcich z nových členských štátov Únie.

Odhliadnuc od toho, že viaceré krajiny západnej Európy sú odkázané na pracovné sily zo stredo-východnej Európy, v ich spoločenskom vedomí pretrváva nedôvera voči obyvateľom nových členských štátov EÚ. Títo ľudia by pritom nehľadali pracovné uplatnenie v západnej Európe, keby mali v krajinách pôvodu dostatok pracovných príležitostí, alebo mzdové ohodnotenie, ktoré reflektuje na obrovský nárast životných nákladov v období po takzvanom páde komunizmu.

Marián Klenko (1978) je autorom knihy Politika bez moci

Foto:daily sunny, CC